Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/411/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240500
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:

35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421
so sídlom Bratislava, Grösslingová 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR,IČO:00166073sosídlomBratislava,Župnénámestie13onáhraduškodyanemajetkovejujmytakto

r o z h o d o l :

žalobný návrh zamieta,

vylučuje na samostatné konanie veci, ktoré boli pôvodne vedené na Okresnom súde Humenné pod
sp.zn. 12C 116/2012 a sp.zn. 12C 120/2012,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanému náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného
súdu Humenné), ktorý zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom)
vznik škody na strane žalobcu, keď v exekučnej veci nevykazujúcej prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadujúcej si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, zamietol žiadosť o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej

zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd pritom nerešpektoval právne relevantný exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu, ako rovnocenného exekučného titulu zároveň zakladajúceho prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a tým porušil princíp právnej istoty. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny
a príslušenstvo v konkrétnych sumách a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery

v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu
vychádzajúcu z uplatňovanej istiny s príslušenstvom vo výške 20 %.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení vzniesol procesné
námietky a namietal pochybenia žalobcu spočívajúce v zmätočnosti jeho podania. Žalobca síce
uviedol časť dôkazov, predovšetkým odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Žalovaný
ďalej namietol, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetných

exekučných konaní, vznik skutočnej škody a majetkovej ujmy a vzniesol námietku premlčania vo
vzťahu ku uplatneným nárokom, pri ktorých došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pred 23.04.2009 (teda pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku). Žalovaný ďalej zdôraznil, že podmienkou úspešného uplatnenianároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je existencia nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prvými dvoma. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Za nesprávny úradný

postup žalobca považuje nevydanie rozhodnutia v zákonnej 15-dňovej lehote a tiež zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namieta tak dva nesprávne úradné postupy. K
žalobcomnamietanémupostupusúduzamietnutímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
je potrebné uviesť, že vnútroštátne súdy majú povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku (exekučný titul v predmetných exekučných konaniach) a preskúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu v nedodržaní 15-dňovej lehoty žalovaný uviedol, že zo samotnej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Z pohľadu žalovaného sa 15-dňová lehota týka prípadu,
keď súd poverenie vydá. V opačnom prípade 15-dňová lehota neplatí, pretože v prípade zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nezákonnému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že pre takéto
posúdenie je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o
opravnom prostriedku, a v danom prípade táto podmienka nepochybne splnená nie je. K prieťahom v
konaní žalovaný odkázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a v kontexte s tým poukázal na to, že

žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP, či právoplatné rozhodnutie US SR. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR,
sp.zn. 1ÚS 16/2002 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré

sú uvedené v Ústave, alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. K žalobcom vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že
uplatnená suma je len hypotetická, nezodpovedá kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom

zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je teda vyčíslená na základe nesprávnej právnej
úvahy. Záverom žalovaný akcentoval na aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu
s prihliadnutím na poškodenú osobu, pričom v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou

činnosťou vytvorené. V poslednom období všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä podnikateľská činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Praktiky žalobcu
sú verejnosťou vnímané negatívne, boli predmetom záujmu „Európskej komisie“, súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov.
Súd vec prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým doručil predvolanie na súdne pojednávanie
riadne a včas, napriek tomu žalobca žiadal o odročenie pojednávania pre kolíziu termínov, ktoré súdu
náležite neupresnil. Súd však dospel k záveru, že žalobca nepostupoval v zmysle ust. § 119 O.s.p., keď
predvolanie na súdne pojednávanie si prevzal tak žalobca, ako aj právny zástupca žalobcu 08.08.2014

(vytýčený termín súdneho pojednávania 28.08.2014 o 10:00 hod.). Žalobca súdu doručil žiadosť o
odročenie 27.08.2014 o 18:14 hod. s poukázaním na neskorý čas súdu predložené v deň súdneho
pojednávania. Keďže žalobca podal na Okresné súdy v SR veľké množstvo žalôb, mal si byť vedomý tej
skutočnosti, že súdy budú vytyčovať súdne pojednávania, na ktoré bude žalobca predvolávaný. Žalobca
nepostupoval v súlade s ust. § 119 O.s.p., nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie

súdneho pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, navrhol vec prejednať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, písomným vyjadrením žalovaného,
spisovým materiálom Okresného súdu Humenné spisových značiek 18Er 176/2011, 6Er 44/2011,
15Er 44/2011, 5Er 127/2011, 21Er 623/2011, 15Er 99/2011, 6Er 728/2011, 5Er 435/2011, znaleckým

posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity Bratislava č. 1/2014, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Prešov prejednáva v tomto konaní spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd
Humenné pod sp.zn. 12C 114/2012, v ktorej boli spojené veci pod spisovými značkami 12C 115/2012,12C 116/2012, 12C 117/2012, 12C 118/2012, 12C 119/2012, 12C 120/2012, 12C 121/2012, 12C
122/2012 a 12C 123/2012. Uznesenie o spojení veci nadobudlo právoplatnosť 16.10.2012.
Zo spisového materiálu 21Er 623/2011 (EX 7851/11) proti povinnému O. T. si žalobca uplatnil náhradu

škody 1.493,23 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 298,65 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že
súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia 09.08.2011 a súd uznesením
žiadosť zamietol pre neplatnú rozhodcovskú doložku 18.08.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
05.12.2011.
Zo spisového materiálu 15Er 99/2011 (EX 1621/11) proti povinnej O. A. si žalobca uplatnil náhradu škody

2.879,81 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 575,96 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že súdu bola
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia doručená 16.02.2011 a súd žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol 27.06.2011, právoplatné 02.08.2011 pre neplatnú
rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 6Er 728/2011 (EX 12510/11) proti povinnému A. A. si žalobca uplatnil náhradu
škody 709,36 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 141,87 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že súdu

bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia doručená 07.09.2011. Súd vyzýval súdneho
exekútora výzvou z 28.10.2011 na predloženie rozhodcovskej zmluvy v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
Výzvou z 15.03.2012 súd urgoval na splnenie si povinnosti a uznesením zo dňa 03.04.2012, potom ako
si oprávnený povinnosť splnil, vydal uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia pre neplatnú
rozhodcovskú doložku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.04.2012.

Zo spisového materiálu 5Er 435/2011 (EX 6797/11) proti povinnej X. B. si žalobca uplatnil náhradu škody
2.589,57 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 517,91 Eur. Zo spisového materiálu súd zistil, že žiadosť o
doručenie poverenia bola súdu doručená 15.06.2011 a uznesením z 28.06.2011 súd žiadosť zamietol
pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Zo spisového materiálu 18Er 176/2011 (EX 6018/11) proti povinnej E. G. žalobca uplatnil náhradu škody

3.996,98 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 799,40 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že súdu bola
žiadosť o udelenie poverenia doručená 19.05.2011 a súd uznesením žiadosť zamietol pre neplatnú
rozhodcovskú doložku dňa 21.06.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.07.2011.
Zo spisového materiálu 6Er 44/2011 (EX 18400/10) proti povinnému O. M., titulom ktorého konania
sa žalobca domáha náhrady škody 1.873,07 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy 374,61 súd zistil, že

žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 21.01.2011. Výzvou z 18.02.2011 vyzýval súd oprávneného
na oznámenie účelu poskytnutého úveru vo lehote 15 dní, na čo oprávnený reagoval podaním
súdu 28.03.2011. Výzvou z 20.04.2011 vyzýval súd Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave na predloženie rozhodcovského spisu v lehote 15 dní.
Uznesením z 22.06.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol pre neplatnú

rozhodcovskú doložku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.07.2012.
Zo spisového materiálu 15Er 44/2011 (EX 18392/10) proti povinnej O. T. si žalobca uplatnil náhradu
škody 863,39 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy 172,68 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že žiadosť
o vydanie poverenia bola súdu doručená 21.01.2011 a 22.06.2011 súd žiadosť zamietol pre neplatnú
rozhodcovskú doložku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.08.2011.

Zo spisového materiálu 5Er 127/2011 (EX 1904/11) proti povinnej G. B. si žalobca uplatnil náhradu
škody 940,35 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 188,07 Eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že
žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 24.02.2011. Následne súd vyzýval oprávneného na zaujatie
stanoviska ohľadom uplatneného úroku výzvou zo 07.03.2011, na čo oprávnený reagoval podaním z
09.05.2011. Opätovne súd oprávneného vyzýval na oznámenie účelu poskytnutého úveru výzvou z

19.05.2011, na čo oprávnený reagoval podaním doručeným 18.06.2011. Uznesením zo dňa 29.06.2011
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre neplatnú rozhodcovskú doložku.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.07.2011.
Je nepochybné, že dôvodom zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia vo všetkých vyššie
uvedených rozhodnutiach bola neplatná rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy,

ktorá potom, ako ju súd podrobil súdnej kontrole dospel k záveru, že táto je neplatná z dôvodu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zároveň súd upriamuje pozornosť na nerešpektovanie výzvy
zasielanej oprávnenému (POHOTOVOSŤ s.r.o.) vo viacerých konaniach, ktoré tiež viedlo k predlženiu
súdneho konania.
Žalobca doručil Okresnému súdu Prešov znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom

Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., ktorý bol na tunajší súd doručený ku konaniu sp.zn. 13C 413/2012. V bode 2 Úvodnej časti
znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho konania, avšak nie je
v ňom bližšie špecifikované, akého súdneho konania. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok anejedná sa o posudok, ktorý by bol vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd na neho neprihliadal.
Znalecký posudok bol spracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci
stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi

úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných
konaniach. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu súdov a zbytočnými
prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora, znalci vyčíslili majetkovú škodu pre
každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 Eur. Pri výpočte tejto škody v konkrétnej právnej veci však z
tohto znalecký posudok nevychádzal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o

všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa
navyše vyjadrujú k právnym otázkam čo im vôbec neprináleží.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Prioritne súd vyhodnocoval vznesenú námietku premlčania žalovaným, proti nároku na náhradu škody
vzniknutom pred 23.04.2009 vo vzťahu k zamietaným žiadostiam o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pred týmto dátumom, avšak v tomto prípade boli všetky rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia až z roku 2010, preto nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania
a súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

Zo znenia zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nepochybne vyplýva, že zákon
ukladásúdurozhodnúťv15-dňovejlehotelenvprípade,aknezistírozporexekučnéhotitulusozákonom.
Naopak, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako k tomu došlo v predmetných konaniach.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1,2 cit. zák. umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné konania, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá

nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už vtedy právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom
konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ďalšou dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo

exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 psím. b/, c/ zákona
o rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z vysloveného názoru Ústavného súdu SR v uznesení II. ÚS 545/2010-15 zo dňa
09.12.2010 je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek

štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie.

Ďalej k namietaným prieťahom v predmetných exekučných konaniach v tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že zo spisu nevyplýva, žeby v predmetných exekučných konaniach došlo k sťažnostiam na

prieťahy v konaní, disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti, k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.
Ako na to poukazuje dôvodová správa k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013,
pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existenciezbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v
súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v I. stupni zásadne okresné

súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť
aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov
dopustil napr. Najvyšší súd SR, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je
zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdom konaní sú oprávnené iba
zákonom poverené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť

súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a s účinnosťou od 01.01.2013. Žalobca
si tak nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a súdu nepreukázal, kedy a
ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní. Len
na ilustráciu súd poukazuje na posudzovanie otázky zbytočných prieťahov v rozhodnutí Ústavného súdu
SR IV. US 606/2012 týkajúce sa s ťažnosti žalobcu v obdobnej veci, keď žiadosť o vydanie poverenia

bola podaná 15.08.2011, súd vyzýval na predloženie rozhodcovskej zmluvy výzvou z 16.04.2012 a
tá bola predložená 04.05.2012. Uznesením zo dňa 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá, napriek tomu Ústavný súd vyslovil závery, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ
(žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, neprimerane zaťažoval súd v rovnakom

čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na
strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je
ústavné a akceptovateľné.

V danej právnej veci má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadostiach o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie konal, úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané
v súlade s exekučným poriadkom. Ako už súd uviedol, 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Súd nemal v konaní preukázané
žiadne prieťahy v exekučnom konaní, nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z
predpokladov na vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a jeho

tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky zavinením súdu je nesprávne.

Žalobca nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá
je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca sa mohol so svojim nárokom obrátiť na civilný
súd, teda prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktoré by podrobilo prísnej súdnej kontrole samotný

základ uplatneného nároku. V neposlednom rade žalobca by musel súdu jednoznačne preukázať, že
aj v prípade vydania poverenia by došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky, čo by preukazoval len
veľmi ťažko. Ani nárok na nemajetkovú ujmu nepovažoval súd za dôvodný, nepostačuje paušálne
vyčíslenie nemajetkovej ujmy stanovené žalobcom vo všetkých konaniach na 20 % z nevymoženej istiny
s príslušenstvom, dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy je potrebné náležite zdôvodniť. Znalecký

posudok je ako dôkaz v konaní neakceptovateľný.

Nakoľko neboli splnené základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobnej pri
výkone verejnej moci, ktoré musia byť splnené kumulatívne, keďže predovšetkým nebola splnená
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci s poukazom

na vyššie uvedenú argumentáciu nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody a ani samotný vznik škody, resp. ujmy. Je nadbytočné a nepotrebné v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskehosúdnehokonaniaskúmaťexistenciuaprípadnúvýškuškodyanemajetkovej
ujmy pokiaľ nie je splnený už i len jeden predpoklad vyvodenia zodpovednosti za škodu, pretože by

to nemalo vplyv na výsledok súdneho konania. Pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným
titulom, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec domôcť nároku od povinného z rozhodcovského rozsudku
ako nulitného aktu v exekučnom konaní a nemôže s ním spájať vznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej
ujmy pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie podľa zásady „na nepráve nemožno stavať právo“.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Na samostatné konanie súd vylúčil právne veci vedené pôvodne na Okresnom súde Humenné pod
sp.zn. 12C 120/2012 a 12C 116/2012 z dôvodu účelnosti a hospodárnosti.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď náhrada trov konania by
prináležala úspešnému žalovanému, ten si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.