Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Anna Klepáčová
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/220/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219805
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313219805.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci
navrhovateľa: W. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX J., štátny občan SR, proti odporkyni: D. D.,
rod. V. nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX J., štátny občan SR, o rozvod manželstva v spojení s
úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: D. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX J., štátne občianstvo SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny pracovisko Senec, so sídlom
Trnavská 1, Senec, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo navrhovateľa: W. D., rod. D., nar. X.X.XXXX,r.č. XXXXXX/XXXX a odporkyne: D. D.,
rod. V., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 16.9.2000 zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Bernolákovo roč. 2000, zv. 5, str. 57, por. č. 11 rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému dieťaťu nasledovného znenia:
Maloleté dieťa: D. D., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude v
bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa: D. D., nar. XX.X.XXXX vo výške 300 eur mesačne v
pravidelnesaopakujúcichplneniach,splatnýchvždynajneskôrk15dňuvmesiacivopredkrukámmatky.
Otec má právo styku s maloletým dieťaťom: D. D., nar. XX.X.XXXX bez obmedzenia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) zo dňa 30.8.2013 (doručený výlučne
príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) OSP) žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania
uzavreté podľa § 2 zák. č. 36/2005 Z. z. pred matričným úradom Bernolákovo dňa 16.9.2000 rozviedol z
dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia.Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhovateľ žiadal zveriť
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, pričom navrhovateľ bude prispievať na výživu maloletého
D. sumou 200 eur mesačne vždy do 12.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň navrhovateľ žiadal
upraviť aj styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode a to tak, že navrhovateľ bude mať syna
každý druhý víkend, od piatku 18. hod. do nedele 18. hod..
Odporkyňa žiadala návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovieť. Vo svojom vyjadrení potvrdila
súdu, že manželstvo s navrhovateľom aj ona považuje za vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že
nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno od neho spravodlivo požadovať obnovenia manželského
spolužitia s obnovením jeho všetkých funkcií.
Na pojednávaní dňa 16.4.2014 uzatvorili rodičia (matka, otec) dohodu rodičov o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, ktorá zodpovedá záujmom
a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a ktorú žiadali súdom schváliť. Na návrh navrhovateľa
súd podľa § 95 ods. 1 OSP pripustil zmenu žalobného petitu v časti úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a ďalej konal o schválení dohody rodičov o úprave
práv a povinností k maloletému na čas po rozvode v navrhnutom znení.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté dieťa žiadal schváliť dohodu rodičov, vzhľadom na
dlhodobúodlukurodičovmaloletéhoichrozvodniejevrozporesozáujmamimaloletého,ktoréhoosobnú
starostlivosť zabezpečuje matka.
Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2, O.s.p pokus o ich zmierenie,
bezúspešne.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom
muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel
a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a
riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len
Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri
rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého
zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)
v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal
objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri
rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru,
že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné
uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do
takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené
už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva
účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov) tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov,
uzavretú podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, ktorej súčasťou je aj dohoda rodičov o úprave styku,
uzavretá podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku
uvedené z dôvodu, že dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa, rovnako sa neprieči
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov
a stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vychádzal
zo skutkového stavu, že otec nemá ďalšie povinnosti výživy, jeho priemerná čistá mzda je 1 026,25
eur mesačne, matka má priemernú čistú mzdu 597,34 eur mesačne, s maloletým dieťaťom býva v
rodinnomdomerodičov.Maloletýdovŕšilvek7rokov,vškolskomroku2013/14vykonávapovinnúškolskú
dochádzku, zároveň navštevuje školský klub, jeho mesačné odôvodnené potreby sú vo výške 350,- eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.