Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218079
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312218079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Levice dňa 28.09.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia

majetkovej škody v sume 125,- eur, majetkovej ujmy v sume 326,39 eura a trov konania. V žalobe
uviedol, že pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere dlžníkom (povinným) navrhol vykonať exekúciu podaním návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny
exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v

zákonom ustanovenej dobe do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že veci
nevykazovala prvky nadmernej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
bymohlamaťpodstatnývplyv načaspotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudelenie
poverenia až dňa 30.01.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Nečinnosťou
exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda vo výške 125,- eur, ktorá pozostáva z účelne
vynaložených nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému v sume 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému v

sume 40,- eur a na administratívne spracovanie textov v sume 15,- eur. Zároveň si uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je dôsledkom nesústredenej činnosti

takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizika zániku
povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného.Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 326,39 eura, ktorej výpočet je výsledkom
aplikácie doktríny Ústavného súdu (satisfakcia vo výške 660,- eur za každý rok poznačený prieťahmi)
teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov = 55,- eur za mesiac, pričom v danej veci bol exekučný súd

bezdôvodne nečinný viac ako 177 dní. Zároveň žiadal, aby nadriadený súd rozhodol po prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu Levice sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 6NcC/423/2012-11 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Levice pod sp.zn. 11C/454/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra. Okresný súd
Levice vec postúpil tunajšiemu súdu dňa 09.01.2013.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2013 uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V prvom rade mala za to, že návrh je zmätočný, keďže žalobca síce uviedol dôkazy na
preukázanie svojho nároku, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Mala za to, žalobný návrh je podaný predčasne, nakoľko neuplynula šesťmesačná
lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tiež
poukázala na to, že pre vznik zodpovednosti nie sú splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné
rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. K samotnému úradnému
postupu poukázala na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli

objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Unáhlené konanie súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu
prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázala na
ustanovenia exekučného poriadku, účinné od 01.06.2011 (zákon č. 102/2011 Z.z), z ktorých vyplýva, že
15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského rozsudku ako exekučnom

titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v
podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá
oporu v zákone. Poukázala na znenie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) pred 01.06.2011 a uviedla,
že z dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu vyplýva, že slová „rozhodnutí rozhodcovských
súdov“ sa do formulácie vložili, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia, preto je

§ 41 ods. 1 písm. d) exekučného poriadku správne aplikovať na rozhodcovské rozsudky aj pred
01.06.2011. V súdnom konaní môže konajúci súd vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za

následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 uplatnila námietku premlčania. Žalovaná ďalej
namietala vyčíslenie materiálnej škody, keď mala za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne
a účelové. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom vychádzať z paušálnej
sumy 660,- eur je nesprávne. Žalovaná ďalej poukázala na postupy žalobcu vo vzťahu spotrebiteľom,

na ktoré poukázala aj Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, v liste adresovanom
stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii. V takomto prípade aj súdna moc musí
pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie,
keď v prípade žalobcu nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného
vexekučnomkonaní).Žalovanámázato,žežalobcanepreukázalpodmienkyvznikuzodpovednostištátu

za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj porušenie práva. Vychádzajúc zo základnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť,žežalobcovivzniklaškodapostupomokresnéhosúdu.Žalobcanepreukázal,žebyčinnosťousúduv namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.

Žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.10.2013 uviedol, že v nadväznosti na vyjadrenie
žalovanej považuje za potrebné z dôvodu ochrany svojich legitímnych práv predložiť súdu stanovisko.
Poukázal na to, že žalovanou vytýkané nedostatky žalobného návrhu nie sú žalovanou označené
konkrétne, ale ide len o všeobecný príkladný výpočet, čo je pre riadne posúdenie súdom nedostatočné.
K ponúkaným príkladom uviedol, že žalobca pravdivo opísal jemu známe skutočnosti rozhodujúce pre

predmet sporu, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom sa
súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalobca označil ako dôkaz súdny spis exekučného súdu,
čím neprenáša dôkazné bremeno na súd, len žiada, aby súd v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s
exekučným spisom. Žalobný návrh jednoznačne vypovedal o tom, že titul nároku je určený ustanovením
§ 9 ods. 1 zákona č. 549/2013 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Žalobca tiež podrobne špecifikuje
v čom vidí nesprávnosť úradného postupu súdu. V danom prípade je intenzita zásahu do práv a právom

chránených záujmov žalobcu veľmi vysoká, z dôvodu kumulácie právnych skutočností vyvolávajúcich
nesprávny úradný postup, respektíve rad nesprávnych úradných postupov (porušenie povinnosti vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť a zbytočné prieťahy v konaní). Žalovaná sa snaží
ospravedlniť svoj nesprávny úradný postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa
podľa jej mienenia nedostatočne sťažoval na nečinnosť. Takáto remisia je v právnom štáte neprípustná.

Štátny orgán vybavený právomocou na rozhodnutie o návrhu, ktorým je jednoznačne súd, musí vo
veci konať aj bez urgencií a sťažností účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne prekážky.
Navyše platí základné právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom
čase. Preto je pre existenciu prieťahov v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ako aj pre nečinnosť súdu, právne irelevantné

zaoberať sa typom a počtom urgencií a sťažností. Napriek tomu žalobca vyvinul enormné úsilie, ktoré
od neho ani nebolo možné spravodlivo očakávať, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a
najmä primäl súd k vydaniu rozhodnutia, a to nielen a výlučne vo vzťahu v tejto exekučnej veci, ale
aj vo vzťahu k iným skutkovo a právne porovnateľným stagnujúcim exekučným veciam, a to podal
opakované žiadosti o informáciu o stave konania a napokon podal sťažnosť Ústavnému súdu SR. V

danom konaní všeobecný súd nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Preto postupy ústavného súdu používané k objasňovaniu
porušenia základného práva nemôžu byť podstatné a ich štúdium v konaní nemá žiadny význam.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. septembra 2010 sp.zn. III. ÚS
201/2010, podľa ktorého súd má povinnosť vydať poverenie alebo žiadosť uznesením zamietnuť do

pätnástich dní od doručenia žiadosti. Z toho vyplýva, že súd musí uskutočniť rozhodovací proces
v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný výsledok. Poukázal na to že rozhodnutie
rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Uviedol, že
sa svojím návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia,
ale len z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Tiež uviedol, že k naplneniu pojmu predbežného

prerokovanianárokunanáhraduškodydôjdeužsamotnýmpodanímžiadostiopredbežnéprerokovanie,
ktorávdanomprípadebolajednoznačnepodaná.Poprel,žebyakokoľvekmarilpredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody, nakoľko reagoval na každý podnet žalovanej, vysvetlil všetky rozhodujúce
skutočnosti a poskytol alebo bol pripravený poskytnúť všetky jemu dostupné informácie. Nemôže
súhlasiť s názorom, že súd v danom konaní neskúmal okolnosti označované v justičnej praxi Ústavného

súdu Slovenskej republiky zbytočnými prieťahmi. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže
byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, predovšetkým
všeobecného súdnictva. K otázke preukázania majetkovej škody uviedol, že preukázal vznik škody
označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, pričom nie je možné reálne
predpokladať, že nesprávny úradný postup nemá na majetok a aktivity žalobcu žiadny vplyv, nakoľko súd

rozhodoval o návrhu žalobcu neprimerane dlho, pričom čas navyše pri hospodárskych aktivitách niečo
stojí. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu (práca navyše) a
v administratívnych postupoch žalobcu (úkony navyše) a to v sume zvýšenia objemu prác a postupov. V
hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov. Dôsledkom je zníženie majetku
žalobcu. V tomto konaní sa žalobca nedomáha náhrady majetkovej škody, ktorá by predstavovala

znížený výťažok z exekúcie, ale uplatňuje si náklady, ktorému vznikli v priamej príčinnej súvislosti s
nekonaním exekučného súdu. K náhrade majetkovej ujmy peniazoch doplnil svoju argumentáciu a
poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.Žalobcovi bol termín pojednávania oznámený cestou právneho zástupcu, právny zástupca žalobcu mal
doručenie riadne vykázané. Listom doručeným súdu dňa 03.02.2014 faxom právny zástupca žalobcu

žiadal o odročenie pojednávania a ako dôvod uviedol kolíziu s iným pojednávaním. Kolíziu pojednávania
tohto istého účastníka v tom istom termíne a na rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca vedel
v dostatočnom časovom predstihu, ako dôvod na odročenie pojednávania, nemožno považovať za
akceptovateľnú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.01.1999). Zo
spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie súdu, ktoré sa konalo dňa

04.02.2014 prevzal dňa 02.01.2014. Pokiaľ už v tom čase mal vedomosť o konaní iného pojednávania,
bol povinný požiadať o odročenie pojednávania v dostatočnom predstihu, a nie 1 deň pred konaním
pojednávania súdu. Pokiaľ v tom čase ešte nemal vedomosť o konaní iného pojednávania, nebol
dôvod na žiadosť o odročenie v tejto veci, ale mal požiadať o odročenie pojednávania vo veci, v
ktorej sa termíne pojednávania dozvedel neskôr. Súd tiež poukazuje nato, že je všeobecne (mediálne)
známe, že žalobca podal veľký počet žalobných návrhov na začatie konania, v ktorých splnomocnil

na zastupovanie toho istého právneho zástupcu, ktorý udelené plnomocenstvo prijal, a preto je
zodpovedný za personálne zabezpečenie zastupovania žalobcu na jednotlivých pojednávaniach. Na
základe uvedeného súd nepovažoval kolíziu s iným pojednávaním za dôvod na odročenie pojednávania
tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, preto vec prejednal
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Žalovaná mala doručenie riadne vykázané, listom doručeným súdu dňa 31.01.2014 svoju neprítomnosť
ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie vo forme spísania zápisnice pred JUDr. Rudolfom Krutým,

súdnym exekútorom, dňa 06.08.2010. Súdny exekútor podal dňa 20.10.2010 na Okresný súd Levice
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde Levice pod
sp.zn.10Er/277/2010.Exekučnýsúdsvojimuznesenímzodňa22.10.2010č.k.10Er/277/2010-9žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uvedené rozhodnutie napadol odvolaním žalobca.
Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 30.12.2010 č.k. 26CoE/235/2010-28 napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, podaním doručeným súdu dňa 20.01.2011, vzal
žalobca v procesnom postavení oprávneného svoje odvolanie späť. Následne exekučný súd uznesením
zo dňa 08.04.2011 č.k. 10Er/277/2010-41exekučné konanie zastavil.

Žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

dňa 25.09.2012.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok) (v znení účinnom do 31.05.2011), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medziprotiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných
predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne
existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú
aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v

nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),
či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne
nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej
povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné
preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho
konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že

ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému
domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.
zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde
uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na
príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné
prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd mal zo zoznamu podaní, ktorý je uložený na správe súdu pod Spr/1001/2012, preukázané, že
žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.09.2012. Z toho vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok
na súde pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď žalobný návrh

bol doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012.

Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej
ujmy v sume 326,39 eura z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie v15-dňovejzákonnejlehoteapostupovalsozbytočnýmiprieťahmi.Idetedaonárok
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom súdu, ako orgánu verejnej moci.

Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže mať za následok vznik
zodpovednostipodľazákonač.514/2003Z.z.vprípadeporušeniapovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci a v prípade zbytočných prieťahov v konaní.

Súd poukazuje na to, že v danej veci bolo exekučné konanie je začaté spísaním zápisnice pred
súdnym exekútorom, ktorého si oprávnený vybral, dňa 06.08.2010. V zmysle ustanovení Exekučného
poriadku je na uvedenú vec potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom od
01.06.2010. To znamená, že lehota na vydanie poverenia ustanovená zákonom na 15 dní neplatí ak ide

o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.05.2011 uvádza ako exekučný titul „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmiere nimi schválené“, pričom súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že uvedené
ustanovenie aj v tomto znení je správne aplikovať aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý v danej veci bolexekučným titulom a preto v danej veci lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí. Vzhľadom k tomu, že súd v danej veci rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pre takéto rozhodnutie, ani po novele účinnej od 01.06.2010 zákon lehotu

nestanovoval.

Napriek tomu, že v danej veci lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí, z vykonaného dokazovania
pripojeným spisom Okresného súdu Levice sp.zn. 10Er/277/2010 mal súd preukázané, že medzi
podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.10.2010 (č.l. 1 pripojeného spisu)

a rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia dňa
22.10.2010 (č.l. 9 pripojeného spisu), uplynuli 2 dni.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil.
Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia pred
uplynutím zákonom ustanovenej lehoty.

Otázku zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie v danej veci sa súd riešil vyššie. V súvislosti s
tvrdením žalobcu, že súd postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatuje, že prípadné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi. Vo vzťahu

k namietanému postupu exekučného súdu, ktorý podľa žalobcu postupoval so zbytočnými prieťahmi,
súd poukazuje na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je
oprávnený skúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd pritom vychádza z platnej právnej úpravy,
podľa ktorej existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti

podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky skúma porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä podľa troch základných kritérií, a to zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (I. ÚS 41/12). Postup súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, teda súdne konanie, nie je
oprávnený preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale

len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo viacero orgánov oprávnených v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ
by všeobecný súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska zbytočných
prieťahov, znamenalo by to, že všeobecný súd by preskúmaval postup iného všeobecného súdu,

pričom zároveň by mohlo dôjsť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď vecne príslušné na
prejednanie a rozhodovanie sporov o náhradu škody sú okresné súdy, ale súdy, ktoré môžu porušiť
právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy
vyššieho stupňa, napr. krajské súdy, alebo aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Všeobecný súd môže
priznať náhradu škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že o existencii zbytočných

prieťahov bolo rozhodnuté na to oprávneným orgánom, ktorým je Ústavný súd Slovenskej republiky.

V danej veci je nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v
exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.

Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon (ktorý
spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu bol v súlade

so zákonom, ktorý rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej
lehote. Vo vzťahu k zbytočným prieťahom súd konštatoval, že tieto z pozície všeobecného súdu nie
je oprávnený skúmať, keď uvedené oprávnenie prináleží len Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
pričom v konaní nebolo sporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného
súdu v exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo. Pokiaľ nie je preukázané

splnenie prvého, základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, nie je, podľa
názoru súdu, potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie
majetku poškodeného je predpokladom zodpovednosti len ak škoda bola priamo a nesprostredkovanespôsobená výlučne konaním (opomenutím), ktoré bolo vo vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného
rozhodujúce, to znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, majetok žalobcu sa
nemohol zmenšiť.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003
Z.z., má súd zato, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na poškodeného - fyzickú osobu. Napriek
tomu súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k porušeniu práva,

ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V
nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
nezistil a rovnako ani vznik škody na strane žalobcu v konaní preukázaný nebol, nebolo dôvodné,
aby sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre
rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom vznik ujmy spôsobenej

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti a ich právneho vyhodnotenia súd, dospel k záveru,
že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko neuplynula
šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, pričom žalobca na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí neposkytol žiadnu súčinnosť, súd nepovažoval za dôvodnú. Ako už bolo vyššie

konštatované žalobca sa obrátil na príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.09.2012, čoho vyplýva, že žalobca uplatnil
svoj nárok na súde síce pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie žiadosti, keď
žalobný návrh bol doručený Okresnému súdu Levice dňa 28.09.2012, ale žalobný návrh nebol podaný
predčasne, nakoľko počas súdneho konania šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie žiadosti

uplynula a v konaní nebolo sporné, že žalovaná nárok popiera.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
z dôvodu, že žalovaná mala v konaní plný úspech, ale nepriznal jej náhradu trov konania, pretože si

žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)