Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112220131
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112220131.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. I., W..
XX.XX.XXXX, M. F. Q. I. XX, t.č. prechodne bytom X. Y. XXX/X, L. Ľ., zastúpená: Mgr. Boris Holcinger,
advokát, Gallayova 25, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. I.W., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. I. XX, zastúpený:
JUDr. Viera Caková, advokátka, Rázusova 6, Trnava, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 09.08.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2012
domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľke spoluvlastnícky podiel k

nehnuteľnosti o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Správa katastra Trnava,
okres Trnava, Obec Q. I., kat. územie Q. I., k rodinnému domu, súp. č. XX, postavený na parc. č.
XXX/X, parc. č. XXX/X o výmere 169 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 123 m2,
zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 779 m2, zast. plochy a nádvoria (parc. reg. "C"
evidované na katastrálnej mape), v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a náhrady trov
konania a trov právneho zastúpenia. Svojho nároku sa domáhala na základe toho, že dňa 25.11.1992

darovala odporcovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k celku k citovaným nehnuteľnostiam a to
z dôvodu, že odporca si založil rodinu, dňa 30.01.1988 uzavrel manželstvo s R. I.Í., z manželstva sa
im narodila dcéra E. W.. XX.XX.XXXX. Dohodli sa na tom, že odporca sa postará o navrhovateľku
v starobe a chorobe. Navrhovateľka uviedla, že je dlhodobo chorá, je odkázaná na pomoc svojej
rodiny. Najzávažnejším ochorením je pokročilá cukrovka, vysoký krvný tlak a operácia dolnej končatiny.
Odporca sa o navrhovateľku staral spoločne s manželkou a dcérou, jeho manželstvo však bolo

rozvedené a spory súvisiace s rozvodom manželstva odporcu mali za následok, že navrhovateľka
musela odísť z rodinného domu k svojej dcére E. M. H. L. Ľ., pretože sa o ňu odporca prestal starať.
Od júna 2012 sa o navrhovateľku stará dcéra E. M. so svojím manželom H. M. U. L. Ľ.. V návrhu ďalej
uviedla, že odporca so svojou matkou takmer vôbec nekomunikuje. Od júna 2012 vzhľadom na jej vážny
zdravotný stav jej neposkytol ani minimálnu pomoc pri bežných životných úkonoch a pri zabezpečení
potrieb, napríklad s prepravou na lekárske vyšetrenia. Odporca teda porušil dohodu s navrhovateľkou

tým, že sa o ňu nepostaral a navrhovateľka je odkázaná na pomoc svojej dcéry. Uviedla, že správanie sa
odporcu napĺňa skutok porušovania dobrých mravov voči navrhovateľke tým, že sa mal o ňu do konca
života postarať a pomáhať jej v starobe a chorobe, ktorú povinnosť si prestal plniť.

Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2013 navrhovateľka uviedla, že odporca sa o ňu nestaral, neokúpal
ju celý rok, nekúpil jej žiadne prádlo, keď sa rozviedol, nechodil ani domov a išiel k svojej frajerke a

býval v Trnave. Nič jej nekupoval napriek tomu, že mu dávala celý dôchodok. O všetko sa namiesto
neho starala jeho bývalá manželka. Vyjadrila sa, že pokiaľ si nezlomila nohu v krčku, vedela sa samao seba postarať, chodila si do obchodu nakúpiť, obchod bol vedľa, vedela si aj uvariť. Vyjadrila sa, že
odporca jej oplzlo nenadával, ani ju nebil.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľke zabezpečoval všetku
potrebnú starostlivosť. Navrhovateľka nemala dôvod odsťahovať sa z domu v Q. I. k svojej dcére
do L. Ľ.. Uviedol, že celú záležitosť vyvolala a zapríčinila jeho bývalá manželka s jeho sestrou E.
M.. Navrhovateľka sa pôvodne vyjadrila, že išla k dcére E. M. iba na návštevu. Vzhľadom na to, že
navrhovateľka je od miesta bydliska vzdialená asi 400 km, keďže je u dcéry E. M. a odporca pracuje na

smeny, nemôže od júna 2012 poskytovať matke pomoc. Pokiaľ navrhovateľke telefonoval, buď on alebo
jeho brat, nikdy nedostal k telefónu navrhovateľku. Uviedol, že do júna 2012 mal s navrhovateľkou dobrý
vzťah, bez hádok a konfliktov, navrhovateľka nemá žiaden dôvod domáhať sa vrátenia daru.

Svedkovia F. C. E. K. V. - susedia účastníkov konania uviedli, že odporca aj so svojou manželkou sa o

navrhovateľku riadne starali, až následne sa dozvedeli o tom, že navrhovateľku si zobrala jej dcéra do
L. Ľ.. Bližšie sa svedok C. k spolužitiu účastníkov vyjadriť nevedel.

Svedkyňa K. V. uviedla, že navrhovateľka predtým, kým si zlomila krčok na nohe, chodievala k
nim domov každý deň, rovnako chodievala aj ona k navrhovateľke domov, navrhovateľka sa vôbec

nesťažovala na odporcu. Keď chodila k navrhovateľke domov, nepostrehla nič také, že by o túto nemalo
byť postarané. Potom, ako si navrhovateľka zlomila nohu, bola ju tiež navštíviť, o navrhovateľku sa
starala bývalá manželka odporcu s ich spoločnou dcérou, keď nebol odporca doma. Odporca aj jeho
bývalámanželkapracovalinasmeny,prinavrhovateľkesazrejmestriedali.Navrhovateľkasanaodporcu
nesťažovala, problémy sa začali až potom, keď sa dozvedela, že sa rozviedol. Vyjadrila sa, že má

vedomosť o tom, že k lekárom na kontroly s navrhovateľkou chodil odporca, vozil ju aj k očnému
lekárovi, chodil s ňou k diabetologičke, aj k obvodnému lekárovi. Chodil navrhovateľke pre lieky, tieto jej
aj dávkoval, za týmto účelom kúpil krabičku na dávkovanie liekov. Po operácii nohy s navrhovateľkou
do nemocnice na kontroly a vybrať štichy chodil odporca. Nikdy nepočula, že by sa navrhovateľka na
odporcu sťažovala.

Svedkyňa E. M. - dcéra navrhovateľky uviedla, že od roku 1976 je vydatá v Starej Ľubovni, celá jej rodina
chodievala k navrhovateľke do obce Q. I. na dobu 1-2 týždňov v roku, prípadne cez jarné prázdniny. V
roku 2011 bola navrhovateľka u nej 2 a pol mesiaca, doviezol ju odporca z dôvodu, že v tom čase mal
s manželkou nejaké nezhody. Po tejto dobe navrhovateľka išla naspäť do Q. I., kam sa chcela vrátiť. V

máji 2012 si navrhovateľka zlomila krčok na nohe, po návrate z nemocnice jej volala bývalá manželka
odporcu, že si nevie s navrhovateľkou poradiť, s tým, aby ona dohovorila odporcovi, aby jej pomáhal v
starostlivosti o navrhovateľku, čo aj urobila. V júli 2012 mal ísť odporca na dovolenku, preto požiadal jej
dcéru A., ktorá bola v tom čase náhodne v obci Q. I., by sa o navrhovateľku v čase jeho neprítomnosti
postarala. Táto sa o navrhovateľku starala 3-4 dni a potom navrhovateľku dcéra Zuzana s manželom

doviezli k nej do L. Ľ., kde bola až do 20.01.2013.

Svedok H. M. - manžel dcéry navrhovateľky sa vyjadril, že má vedomosť o tom, že odporca sa riadne o
navrhovateľku nestaral ani pred úrazom, lebo jej nenavaril, neopral a podobne.

Svedok U. I. - brat odporcu sa vyjadril, že žil 25 rokov v Rakúsku, asi 3-4 krát do roka chodieval do
domu navrhovateľky, s navrhovateľkou bol v kontakte takmer každý týždeň telefonicky. Pokiaľ prišiel za
navrhovateľkou na návštevu, vždy bolo všetko v poriadku, navrhovateľka bola s odporcom spokojná,
na nič sa nesťažovala, naopak, keď jej telefonoval, vždy mu povedala, prečo volá, pretože je všetko
v poriadku. Bol preto prekvapený z toho, že prebieha predmetný súdny spor. Vyjadril sa, že podľa

jeho vedomosti o navrhovateľku sa starali spoločne odporca aj s manželkou, podľa toho, ako mali
pracovné smeny. Navrhovateľke varili tak odporca ako aj jeho manželka. Odporca vozil navrhovateľku
do nemocnice, keď navrhovateľke odrezali prst na nohe, tak jej ranu preväzoval.

Svedok R. V. - starosta obce Q. I.Š. sa bližšie k pomerom v rodine účastníkov a k starostlivosti odporcu

o navrhovateľku vyjadriť nevedel. Uviedol iba toľko, že až v priebehu tohto konania dňa 20.03.2013
s ďalšou pracovníčkou obecného úradu boli osobne za navrhovateľkou, v tom čase bola v dobrom
psychickom aj fyzickom stave. Vyjadril sa, že navrhovateľka sa nikdy na obecnom úrade na odporcu
sťažovať nebola.Zfotokópiedarovacejzmluvyuzavretejdňa04.11.1992medzinavrhovateľkouakodarkyňouaodporcom
ako obdarovaným vyplýva, že na základe uvedenej zmluvy navrhovateľka darovala odporcovi svoj

podiel na nehnuteľnosti uvedenej v petite návrhu. V zmluve nebolo zriadené žiadne vecné bremeno
spočívajúce v práve navrhovateľky dožiť v nehnuteľnosti ani povinnosť odporcu postarať sa o
navrhovateľku v starobe a tiež neobsahuje žiaden osobný záväzok, ktorý by zakladal povinnosť odporcu
postarať sa o navrhovateľku a poskytnúť jej starostlivosť v starobe a chorobe.

Zo správy MUDr. R. T. - ošetrujúceho lekára navrhovateľky zo dňa 01.02.2013 súd zistil, že podľa
vedomostí lekára odporca sa o svoju matku riadne stará, s ambulanciou ohľadom liečby navrhovateľky a
jejzdravotnýchťažkostíkomunikuje,chodíjejpredpisovaťlieky,prípadnejehobývalámanželka.Uviedol,
že ako praktický lekár nemá voči odporcovi žiadne výhrady.

Zo správy MUDr. I. Y. - diabetologičky - zo dňa 11.02.2013 vyplýva, že navrhovateľka je pacientkou

ambulancie od 25.09.2001, na kontroly do decembra 2010 chodila sama a termíny kontrol dodržovala.
Od uvedenej doby bola iba na jednej kontrole v marci 2012. Pri posledných 2 kontrolách, v decembri
2010 a v marci 2012 je sprevádzal jej syn, ktorý bol počas kontroly v ambulancii. Či navrhovateľku niekto
sprevádzal na kontroly aj pred decembrom 2010, k tomu sa vyjadriť nevedela.

V zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení darcovi - navrhovateľke vzniká právo domáhať sa vrátenia
daru, ak sa obdarovaný - odporca správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo

porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany
obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku
svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu, alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého
porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické

násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Hrubým porušením dobrých mravov sa teda
rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa
vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko súd nemal preukázanú skutočnosť,
že by sa odporca k navrhovateľke alebo k členom jej rodiny správal tak, že by tým hrubo porušil
dobré mravy. V danom prípade nebolo preukázané uvedené hrubé porušenie dobrých mravov, ani
sústavné porušovanie dobrých mravov značnej intenzity. Naopak, súd mal preukázanú skutočnosť,

že starostlivosť odporcu o navrhovateľku vždy bola na dobrej úrovni, o túto sa staral spoločne so
svojou manželkou, rovnako aj po rozvode manželstva. Podľa názoru súdu nebol ani dôvod k tomu,
aby navrhovateľka odišla k svojej dcére E. M.V. H. L. Ľ., práve z dôvodu nestarostlivosti odporcu o
navrhovateľku v čase po operácii. Všetky vykonané dôkazy preukazujú skutočnosť, že odporca sa o
navrhovateľku staral aj po stránke zdravotnej, chodil s ňou k lekárom, zabezpečoval a dávkoval jej lieky,

preväzoval ranu a podobne. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté
samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.