Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Tatiana Porubänová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/230/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111225225
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111225225.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu G. U.,
bytom M. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného opatrovníčkou G. U., bytom M. XXX proti
žalovanému D. U., bytom M. XXX, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 125,- Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 125,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 125,- Eur, z toho dôvodu, že
žalovaný mu neumožňuje užívať jeho podiel 1/16 z domu súp. č. XXX a parcely č. XXX/X, na ktorej je
dom postavený v k. ú. M., a to od 8. 10. 2009. Zároveň žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
z týchto dôvodov platiť mu 5,- Eur mesačne do budúcnosti, pričom upresnil, že prístup do uvedených
nehnuteľností nemá od 8.10.2009 doposiaľ.
Žalovaný nesúhlasil so žalobou, poukázal na to, že nemajú medzi sebou so žalobcom vysporiadané
všetky finančné vzťahy, bol ochotný mu niečo zaplatiť, keď žalobca zaplatí pohrebné trovy za mamin
pohreb a zaplatí mu nejakú čiastku, ktorú minul pri opravách uvedeného domu.
V priebehu konania žalobca zotrval na žalobe len v časti o zaplatenie 125,- Eur, čo malo predstavovať
tzv. nájomné za užívanie uvedených nehnuteľností vo výške 5,- Eur mesačne od 8.10.2009. V časti o
platenie tejto náhrady 5,- Eur do budúcnosti zobral žalobca žalobu späť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky žalobcu, žalovaného, prečítal podstatný obsah
listinných dôkazov zadovážených súdom a predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:
Opatrovníčka žalobcu uviedla, že dom č. XXX pôvodne patril rodičom účastníkov, žalobca a žalovaný
sú bratia. Svoju polovicu matka účastníkov za života prepísala žalovanému, druhú polovicu po otcovi
dedili 8 súrodenci, tak získal žalobca svoj podiel. Dňa 8.10.2009 zomrela matka účastníkov, za jej života
nebol problém, aby žalobca mohol vojsť do záhrady, prípadne do domu, od smrti matky ale žalovanýzakazuje žalobcovi vstup na dvor aj do domu, nevedela vysvetliť z akých dôvodov. Pokiaľ ide o ďalšie
finančné požiadavky žalovaného, uviedla, že o takýchto ani ona ani žalobca nemajú vedomosť.
Žalovaný uviedol, že v dome č. XXX pôvodne býval jeho syn D. s jeho rodičmi, polovicu domu mu matka
prepísala, otec nestihol, preto bola predmetom dedenia. Ďalšie podiely získal od niektorých súrodencov.
Žalovaný potvrdil, že žalobca má zákaz chodiť do záhrady aj do domu, nakoľko došlo v minulosti medzi
nimi ku konfliktu. Bližšie dôvody, pre ktoré nechce žalovaného pustiť do domu a do záhrady žalovaný
nevedel špecifikovať, mal za to, že tam žalobca nemá čo robiť. Poukázal na to, že vybetónoval kuchyňu,
opravil strechu, plot, opravy financoval on, ale žalobcu sa nepýtal, či s takýmito výdavkami bude súhlasiť.
Mal za to, že je ochotný odkúpiť podiel od žalobcu aj pod podmienkou, že sa vysporiadajú problematické
pohrebné trovy, ktoré vznikli pri otcovom pohrebe.
Z LV č. XX, k. ú. M. vyplýva, že vlastníkmi domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X a parcely č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2 sú okrem iných žalobca v podiele 1/16 a žalovaný
v podiele 11/16.
Z uznesenia OS Trenčín zo dňa 28.3.2003 č.k. 21D/505/2002-37 vyplýva, že predmetom dedenia po
poručiteľovi G. U., ktorý zomrel 10.3.2002, bola polovica rodinného domu č. XXX v hodnote 3.500,- Sk
a polovica parcely č. XXX/X v hodnote 2.350,- Sk a podiely na ďalších nehnuteľnostiach. Celé aktíva a
pasíva dedičstva zdedili deti poručiteľa rovným dielom, teda aj žalobca a žalovaný, každý v podiele 1/8.
Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti
spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Znamená to, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o
užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle vyššie citovaného § 137 ods. 1 Obč.
zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že
spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie
spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej
náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka,
ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Ide
teda o právo majetkovej povahy, ktoré vyplýva z toho, že sa spoluvlastníci nedohodnú ohľadom užívania
spoločnej veci, a nie o nárok z bezdôvodného obohatenia.
V tomto prípade vyplynulo z vykonaného dokazovania, že účastníci sú okrem ďalších spoluvlastníkov
spoluvlastníkmi predmetného domu a pozemku, žalobca v podiele 1/16 a žalovaný v podiele 11/16.
Nebolo sporné medzi účastníkmi, že žalovaný zakazuje žalobcovi vstup na pozemok a do domu od
smrti ich matky, teda od 8.10.2009 doposiaľ, toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel. Pretože teda
žalobca nemá umožnené užívanie uvedených nehnuteľností v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu
a pretože v tomto užívaní mu bráni žalovaný, súd dospel k záveru, že žalobca má právo na poskytnutie
zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Súd preto žalobcovi priznal 125,- Eur, ktorá suma
zodpovedá náhrade 5,- Eur mesačne za obdobie 25 mesiacov, ktorá doba od 8.10.2009 do rozhodnutia
súdu uplynula.
Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal platenie tejto náhrady aj do budúcnosti, a zobral v tejto časti žalobu
späť, pričom svoj nárok upresnil len sumou 125,- €, súd konanie v zostávajúcej časti s použitím § 96
ods. 1-3 O.s.p. zastavil.Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady, teda plnenie 5,- Eur mesačne za to, že žalobca nemôže
užívať podiel 1/16 na dome a pozemku, túto súd považoval za primeranú, pričom k takémuto záveru
dospel voľnou úvahou bez ďalšieho dokazovania, v zmysle § 136 O.s.p.. Určenie výšku nároku
úvahou súdu prichádza do úvahy vtedy, ak je nárok preukázaný, čo sa týka jeho právneho základu
a ťažkosti spôsobuje úplná nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich obstarania
len s nepomernými ťažkosťami. Nepomerné ťažkosti pri zisťovaní výšky nároku môžu byť dané aj
neprimeranýminákladmi,ktoréhrubonezodpovedajúvýškeuplatnenéhonároku,nazisťovanieokolností
rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku.
Zistenie primeranej náhrady by predpokladalo vykonať znalecké dokazovanie, pričom ako súd zistil
zo svojej činnosti by odmena znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku mohla predstavovať cca
200-250,- Eur, podľa počtu hodín venovaných spracovaniu znaleckého úkonu a konkrétnych hotových
výdavkov súvisiacich so znaleckou činnosťou. Takéto náklady súd vo vzťahu k výške uplatneného
nároku, 125,- Eur, považoval za neprimerané. Pri posudzovaní uplatnenej výšky náhrady súd vychádzal
z toho, že v lokalite obce M. bol v inzercii v ponuke na prenájom byt 1+1 za cenu prenájmu 40,- Eur +
energie mesačne. Podiel 1/16 zo sumy 40,- Eur je 2,5 Eur, čo by zodpovedalo náhrade za neužívanie
podielu žalobcu na predmetnom dome, 2,5 Eur sa javí byť primeraná náhrada za neužívanie podielu
žalobcu na pozemku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by žalobca ako úspešný
účastník mal právo na náhradu trov konania, tieto mu neboli priznané, nakoľko náhradu trov konania
nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny
nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.