Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/120/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109231618
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2109231618.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: PCA
Slovakia, s. r. o., Automobilová ulica 1, Trnava, IČO 36 256 013, zast. Mgr. Pavlom Strnadom, PhD.,
advokátom, Galandova 7, Bratislava, proti odporcovi: I. G., L.. XX.X.XXXX, J. D. XXX/XX, Ž. L. Y., zast.
JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, o vypratanie nehnuteľnosti
a iné, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6.605,74 eur,
-poplatok z omeškania vo výške 0,19 eur za každý deň z dlžnej sumy 189,21 eur od
26.05.2008 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.06.2008 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.07.2008 do zaplatenia,

-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.08.2008 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.09.2008 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.10.2008 do zaplatenia,

-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.11.2008 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.12.2008 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.01.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od

26.02.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.03.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.04.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od

26.05.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.06.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.07.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.08.2009 do zaplatenia,-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.09.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od

26.10.2009 do zaplatenia,
-poplatok z omeškania vo výške 0,36 eur za každý deň z dlžnej sumy 325,40 eur od
26.11.2009 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške 8,5 % o sumy 269,53 eur od 10.04.2008 do zaplatenia,
- ročný úrok z omeškania vo výške 9 % o sumy 289,80 eur od 05.12.2009 do zaplatenia,

trovy konania 1.154,84 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 3.065,90 eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vypratania bytu č. XX, X: nadzemné podlažie, G.. na
tom základe, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29. 5. 2006 bol odporca u neho zamestnaný,
navrhovateľ mu ako prenajímateľ ponechal tento byt do užívania a po skončení pracovného pomeru

odporca byt nevypratal. V priebehu konania v tejto časti zobral navrhovateľ svoj návrh späť a so
súhlasom odporcu bolo v tejto časti konanie zastavené v zmysle § 96 ods. 1, 2 O. s.p. Podnájom skončil
30.4:2008,doktoréhodátumubolodporcapovinnýplatiťnájomnévplnejvýške.Odporcabytnevypratal
a neodovzdal protokolárne, teda od 1. 5. 2008 užíval byt bez právneho dôvodu. Žiadal tiež zaplatenie
47,47 eur za dovolenku 1,5 dňa, 221,50 eur z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, preddavok

zdravotného poistenia 0.56 eur, nedoplatok na vodnom a stočnom 289,08 eur, nájomné za máj 2008
- november 2009.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
dokazovanie doplnil v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá pracovná zmluva a tiež zmluva o
podnájme bytu č. XX, G.. Dňa 9. 4. 2008 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany

navrhovateľa a 30. 4. 2008 k ukončeniu podnájmu, vtedy mal odporca byt vypratať, čo však neurobil.
Ak aj odporca tvrdí, že v byte nebýval, nemohol ho navrhovateľ otvoriť a obsadiť. Odporca je povinný
platiť teda za byt nájomné, navrhovateľom mu na nájomné bola poskytnutá dotácia a od 1. 5. 2008
až do vypratania, t. j. do 28. 2. 2011 je nájomné povinný platiť. Spolu teda v priebehu konania žiadal
zaplatenie čiastky vo výške 6605,74 eur, v čom je zahrnuté nájomné za apríl 2008 vo výške 189,21 eur,

bezdôvodné obohatenie za máj 2008 - november 2009 z dôvodu užívania bytu bez právneho dôvodu,
suma 47,47 eur z titulu bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z náhrady mzdy za neoprávnene
čerpanú dovolenku /7 dní/, 221,50 eur z titulu bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z vyúčtovania
nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, 0,56 eur z titulu bezdôvodného obohatenia - úhrada
preddavku na zdravotné poistenie, 289,80 eur z titulu bezdôvodného obohatenia na vodnom a stočnom.

Odporca má záväzky teda aj voči dodávateľom energií a plynu.

Faktúru za vodné a stočné musel navrhovateľ uhradiť za odporcu, aby mu nevznikol záväzok. V
časti bezdôvodného obohatenia sa odporca bezdôvodne obohatil, na strane navrhovateľa vznikla
majetková ujma. Odporca nemusí mať vedomosť o tom, že sa bezdôvodne obohatil, a teda navrhovateľ

nemusípreukazovaťjehoúmysel.Jednoduchýmvypratanímnedochádzakvráteniupredmetuprenájmu.
V danom prípade došlo k otvoreniu bytu pre závadu na potrubí a k tomuto dňu žiada o vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ ide o mzdové nároky, podľa bodu 4.2 pracovnej zmluvy mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie do 10. dňa mesiaca nasledujúceho. S odporcom bol skončený pracovný pomer v apríli, takže

mzda bola splatná v máji. Zo mzdového listu za rok 2006 vyplýva, že odporca má nárok na 11,5 dňa
dovolenky a čerpal 8 dní, zostatok mal 3,5 dňa. Za rok 2007 čerpal 22,5 dovolenky, takže mu zostal
1 deň dovolenky. V roku 2008 čerpal 4 dni dovolenky, takže prečerpal 1,5 dňa dovolenky, na čo bol
upozornený výzvou.
Pokiaľ ide o ďalší nárok, podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy súhlasíl s nerovnomerným

rozvrhnutím pracovného času podľa kolektívnej zmluvy. V tejto v § 1a, bod 3 a 4, je upravené čerpanienadpracovaného času. Dni NRPČ mal odporca odrobiť a v prípade, ak k tomu nedošlo, ako sa stalo u
odporcu, je povinný nahradiť túto mzdu. Podľa kolektívnej zmluvy mal čerpať 7 dní a podľa mzdového
listu riadok 13 odrobil NRPČ iba dva dni. V roku 2008 mal mínus 54,25, ktoré neodrobil. Ani tieto

neuhradil ani napriek výzve. Keď v máji mzdové oddelenie zistilo, že mzda nepostačuje na krytie jeho
záväzkov, 15.mája bol vyzvaný na úhradu. Odporca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z zmluvy článok
15, bod 4, a to zmenu adresy. Preto navrhovateľ bol nútený zasielať podania na poslednú adresu.
Tým, že navrhovateľ mal byt v nájme, tento musel platiť a odporca ho neplatil, takže prvá podmienka
bezdôvodného obohatenia bola splnená. Odporca mal zákonnú povinnosť byt odovzdať, svedkyňa

D. uviedla, že navrhovateľ odovzdal zoznam osôb, ktoré majú byt odovzdať. Týchto zamestnancov
kontaktovali, mali teda povinnosť ich kontaktovať, ale nerobili to. Svedkyňa mala na starosti tisícky bytov,
teda odporcu si pamätať nemusí. Nebolo povolené, aby hodili kľúče do schránky. Došlo iba k vyprataniu,
nie k odovzdaniu bytu. Odporca nepreukázal, že by dodávateľovi energií tieto hradil a preto v zmysle
zmluvy tieto dodávateľ vyfakturoval navrhovateľovi ako nájomcovi.

Odporca uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by byt užíval, nebolo jeho
povinnosťou protokolárne odovzdať byt. Odporca sa po dobu jedného týždňa po skončení pracovného
pomeru snažil odovzdať kľúče, ale nemal komu. Odišiel do iného miesta výkonu práce. Nebola mu
doručená výzva na odovzdanie bytu, táto sa navrhovateľovi vrátila 25. 5. 2008, a teda mal vedomosť o
tom, že odporca v byte nebýva. Navrhovateľ mal od bytu kľúč, čo aj využil, keď odmontoval plynomer

z bytu. V byte odporca od roku 1008 nič nemá, navrhovateľ tam má možnosť vstúpiť. Navrhovateľ je
len nájomcom bytu. Neexistuje žiadna nájomná zmluva s odporcom, po ukončení nájmu nie je dôvod
na platenie nájmu. Ak by svoj nárok uplatňoval navrhovateľ iným spôsobom, musel by preukázať, že
odporca byt užíval. Na dodávku energií mal odporca samostatné zmluvy a navrhovateľ nemal dôvod
platiť ich. Ohľadne vodného a stočného nedostal odporca žiadny doklad. Náhradné pracovné poplatky

sú premlčané.
Nájomné za žalované obdobie predstavuje čiastku 5857 eur, nie čiastku 6605,74 eur a podľa zmenenej
úpravy žaloby sa má jednať o nájom, v zmenenom návrhu nie je uvádzaná žiadna náhrady mzdy.
V pôvodnom návrhu boli zahrnuté energie, ktoré podľa tohto zmeneného návrhu už predmetom nie
sú. Podľa potvrdenia mzdovej učtárne navrhovateľ sám uznal, že odporca nemá žiadne záväzky a

pohľadávky. Navrhovateľ poznal adresu odporcu, pretože 16.1.2009 mu na riadnu adresu do X. poslali
potvrdenie o príjme. Teda v tejto časti žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo. Pre ďalšie bezdôvodné
obohatenie by navrhovateľ musel preukázať, že plnil, aj keď uvádza bez právneho dôvodu a musel
by preukázať, že odporca získal z tohto plnenia majetkové obohatenie. Navrhovateľ nevyvrátil, že
odporca byt neužíval. Nepreukázal , že by odporcovi vznikla povinnosť byt protokolárne odovzdať. Nie

navrhovateľ, ale iná organizácia ako správca vykonával aj odovzdanie aj prevzatie bytu a z výpovede
svedkyne D. vyplýva, že odporcu nevyzvala na odovzdanie kľúčov, nepamätala si ho a tiež potvrdila, že
žiadne protokoly sa pri odovzdávaní bytu nespisovali. Zaužívaným spôsobom bolo, že veľakrát kľúče
neodovzdali a oni ich vyzýval následne na odovzdanie kľúčov. Navrhovateľ nepreukázal, že poskytol
plnenie, pretože odporca v byte nebýva a preto mu nevzniklo žiadne obohatenie. Navrhovateľ svoj

nárok opiera iba o to že odporca bol povinný byt odovzdať, k tomu ale nedoložil žiadny dôkaz. Odporca
bol iba podnájomca a navrhovateľ musel platiť nájom tretiemu subjektu. Navrhovateľ mal právny dôvod
na platenie podľa zmluvy na rozdiel od odporcu. Ak navrhovateľ tvrdí, že nemohol odovzdať byt
inému nájomcovi, ničím to nepreukázal, teda že by mal iného záujemcu na byt. Naopak mal veľa
neobsadených bytov. Nebol teda preukázaný dôvodov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nájomná

zmluva sa skončila 1. 5. 2008. Ohľadne mzdových nárokov vzniesol námietku premlčania, nakoľko tieto
si navrhovateľ uplatňuje od 1. 5. 2008.

Svedkyňa S. uviedla, že spravovala byty odporcu v r. 2007 alebo 2008. O pracovníkoch, s ktorými bol
skončený pracovný pomer, dostala oznámenie navrhovateľa a týchto kontaktovala na odovzdanie bytu,

čo bolo aj ich povinnosťou. Nerobili to však a väčšina iba odišla a neskôr jej odovzdali kľúče. Písomne
takých pracovníkov upozorňovali na neodovzdanie kľúčov, ale nevie, ako to riešil ďalej navrhovateľ.
Kontakt robili telefonicky, dohodli si termín. Vždy bola zastihnuteľná. Kľúče nikdy nemali hodiť do
schránky alebo dať niekomu inému. Len ak nebola v kancelárii a mala nachystané doklady, mohli byť
odovzdané jej Olegovi. Odporcu si nepamätá.

Svedok JS. uviedol, že začiatkom apríla 2008 sťahoval odporcovi nábytok, tento nakladal a previezli do
X.. Nevie, či odporca odovzdával kľúče.Svedok I. uviedol, že pred troma rokmi prevážal odporcovi nábytok niekedy v apríli. K okolnostiam
predmetu sporu sa vyjadriť nevedel.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vznikol
pracovný pomer odporcu u navrhovateľa dňom 1. 6. 2006. Dňa 26. 1. 2007 uzavreli účastníci Dohodu
o zmene pracovnej zmluvy, kde v zmysle bodu 1 bolo dohodnuté, že: „zamestnávateľ bude poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú mzdu 15257 Sk brutto, ktoré zahŕňa zvýšenie mzdy o 4%
podľa § 5 ods. 2 Prílhy č. 2 KZ a zvýšenie mzdy o 1% zohľadňujúce prácu v režime nerovnomerného

rozvrhnutia pracovného času podľa § 2 ods. 4 Prílohy č. 4 KZ. Zamestnávateľ bude poskytovať
zamestnancovi vyrovnávací príspevok v zmysle vnútropodnikového predpisu, všetko s účinnosťou od
1. 1. 2007 /čím sa zmenil odsek 4.1 pracovnej zmluvy/“. Ďalej si v bode 2 dohody účastníci dohodli,
že za odsek 7.5 pracovnej zmluvy sa s účinnosťou od 22. 12. 2006 vkladá nový odsek 7.5a, ktorý
znie: „Zamestnanec súhlasí s uplatnením režimu nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času v
nadväznosti na odsek 7.5 pracovnej zmluvy, podľa § 13 ods. 2 KZ a zásad uvedených v Prílohe č. 4

KZ“. Pracovný pomer bol okamžite skončený dňom resp. 9. 4. 2008 zo strany navrhovateľa.

Dňa 1. 9. 2006 uzavreli účastníci Zmluvu o podnájme bytu č. XX, G. XX, Zavar na dobu určitú - 4
roky, keď podľa čl. 2 bod 2.2 písm. e/ zmluvy táto končí v prípade skončenia pracovného pomeru po
uplynutí mesiaca, v ktorom sa končí pracovná zmluva. Podľa čl. 3 bod 3.3 zmluvy sa podnájomník,

teda odporca, zaviazal uzavrieť na vlastné náklady zmluvy o dodávke vody, tepla, elektriny a plynu
s príslušnými dodávateľmi a hradiť priamo týmto platby. Podľa čl. 6 zmluvy „Prenajímateľ nájomcovi
oznámi alebo zabezpečí, aby bola nájomcovi oznámená výška nedoplatku alebo preplatku najneskôr k
15: 3. Za obdobie od posledného vyúčtovania. Prípadný preplatok /nedoplatok bude splatný do 30 dní od
posledného dňa mesiaca, v ktorom bude vyúčtovanie doručené nájomcovi, nedoplatok bude nájomcom

uhradený na základe faktúry vystavenej správcom na účet Správcu podľa príslušnej faktúry správcu“.

Zmluva neobsahuje povinnosť protokolárneho odovzdania bytu, ani o jeho samotnom odovzdaní
odporcovi taký doklad predložený nebol. Navrhovateľ predložil doklad o výzve na odovzdanie bytu,
zásielka bola vrátená ako neprevzatá - adresát neznámy. Predžalobná výzva bola zaslaná 18. 11. 2009,

na túto reagoval odporca tým, že byt nemohol odovzdať, nakoľko pracovníčka nebola prítomná, hoci ju
viackrát denne kontaktoval, byt však vypratal po skončení pracovného pomeru.

Z potvrdenia SPP vyplýva, že odporca mal uzavretú Zmluvu o dodávke plynu 9103195194 od 12. 12.
2006 do 6. 3. 2008 na odberné miesto X.. Odporca uhradil 18. 1. 2007 zálohovú platbu 2000 Sk SIPO

dokladom za mesiac január 2007. Neuhradené pohľadávky boli odpredané k 30. 6. 2011 spoločnosti
EOS KSI Slovensko vo výške 36.628 Sk /fa č. XXXXXXXXXXX v sume 19169 Sk z roku 2007, fa. č.
XXXXXXXXX v sume 15364 Sk z roku 2008 a faktúru za prerušenie dodávky plynu 4900009718 z 31.
12. 2007 v sume 2095 Sk/. Faktúry boli k oznámeniu priložené.

Z potvrdenia ZSE vyplýva, že na adrese G., evidovali uzatvorenú Zmluvu na meno I. v období od 11.
12. 2006 do 14. 12. 2007 a od 26. 2. 2008 do 27. 9. 2008. Kto v skutočnosti faktúry platil, spoločnosť
neskúma.

Navrhovateľ predložil doklad o tom, že uhradil faktúru BK Service International s. r. o., vystavenú na

meno I., a to vo výške 289,80 eur.
Predmetom konania bolo vypratanie bytu /v ktorej časti v dôsledku späťvzatia návrhu bolo konanie
zastavené/ a s tým súvisiaci nárok na platenie nájomného /po skončení podnájmu bezdôvodné
obohatenie/, ako aj mzdové nároky.
Navrhovateľ si uplatňuje čiastku

- 189,21 eur ako nájomné za apríl 2008
- 5857,20 eur z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania bytu bez právneho dôvodu od mája
2008 do novembra 2009
- 47,47 eur z titulu bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z náhrady mzdy za neoprávnene čerpanú
dovolenku

-221,50eurztitulubezdôvodnéhoobohateniavyplývajúcehozvyúčtovanianerovnomernerozvrhnutého
pracovného času
- 0,56 eur z titulu bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z úhrady preddavku na zdravotné poistenie,
keď mesačná mzda je vždy účtovaná mesačne pozadu, a teda žalobca pri okamžitom skončenípracovného pomeru k 9. 4. 2008 nemohol vedieť, aké bude mať nároky voči žalovanému z titulu
vyúčtovania jeho mzdových nárokov, ani či mzda žalovaného za mesiac apríl 2008 postačí na úhradu
všetkých jeho záväzkov

-289,80eurztitulubezdôvodnéhoobohateniavyplývajúcehozúhradynedoplatkunavodnomastočnom
za rok 2008

Je nesporné, že podnájom bytu sa skončil 30. 4. 2008 po ukončení pracovného pomeru. Navrhovateľ
nepoprel, že od bytu mal samostatné kľúče. Mal jednoznačne vedomosť o tom, že došlo k ukončeniu

pracovného pomeru. Napriek tomu bezprostredne po tomto ukončení nepristúpil k snahe o vyprataniu
bytu, urobil tak po dobe viac ako jedného roka. V žiadosti zo dňa 2. 12. 2009 požiadal o odklad termínu
odovzdania bytu.

V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že odporca v apríli 2008 byt vypratal /potvrdili
to svedkovia D./, odporca preukázal, že uzavrel nový pracovný pomer 30. 5.2008 v mieste terajšieho

bydliska. Sám nespochybnil skutočnosť, že neodovzdal byt fyzicky vrátane odovzdania kľúčov, táto
povinnosť mu zo samotnej zmluvy však nevyplývala. Dňa 28.10. 2010 navrhovateľ byt otvoril za účelom
odstránenia závad, bolo zistené, že v byte sa žiadne veci nenachádzajú.

Podľa § 719 ods. 1 OZ prenajatý byt alebo jeho časť je možné inému prenechať do podnájmu na dobu

určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa.
Nájomná zmluva v zmysle § 686 ods. 1 OZ musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
Ak nebola uzavretá písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápis. V konaní bolo nepochybne preukázané,
že medzi účastníkmi bola v súlade s cit. ust. zákona uzavretá Zmluva o podnájme bytu, ktorej platnosť

skončila 30. 4. 2008.
Podľa § 696 ods. 2 Obč. zák.. úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne
sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Podľa § 682 Obč. zák. ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci. Ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol,

v stave, v akom ju prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. V zmysle citovaného ustanovenia
zákona v nájomnej zmluve môže byť dojednané, dokedy a akým spôsobom sa má vec vrátiť. Ak takáto
dohoda chýba, treba vec vrátiť bez zbytočného odkladu, len čo sa nájom skončil, a spôsobom, aký
zodpovedá predmetu a účelu nájmu. Dôkazné bremeno o vrátení predmetu nájmu zaťažuje žalovaného
- R NS SR 2Obdo 21/2008. K vráteniu nehnuteľnosti spravidla dochádza vyhlásením, prehliadkou a

vydaním kľúčov.
Podľa § 665 ods. 2 Obč. zák. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že
neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na kor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa §

451 ods. 2 Obč. zák. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa tohto ustanovenia zákona je

na jednej strane existencia právnej povinnosti na plnenie, u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane
neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Ide napríklad o prípad platenia nájomného,
služieb spojených s užívaním bytu.

Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok

zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju
povinnosť.

V danej veci došlo proti vôli navrhovateľa k tomu, že od 1. 5. 200á poskytoval plnenie bez akéhokoľvek
právneho podkladu, bez právneho titulu a bez toho, aby mu za ním poskytované plnenie bola poskytnutá

náhrada. Na jeho strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny
vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takého plnenia je obohatenie, ktorého obsahom je
získanieurčitejmajetkovejhodnotysubjektom,ktorémuboloplnené.Majetkovúhodnotu vtomtozmyslezíska ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak,
pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by
musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bez nájomnej

alebo inej zmluvy, resp.iného titulu. Je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma bez právneho dôvodu
bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať byť. Keďže
príjemca takéhoto plnenia nie je, vzhľadom na samotnú povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný
nahradiťbezdôvodnéobohatenievoformepeňažnejnáhrady/§458ods.1Obč.zák./Aktívnalegitimácia

vyplýva z ust. § 456 Obč. zák. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci svojho právneho vzťahu
oprávneným, teda ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, v koho majetkovej
sfére došlo k zmenšeniu majetku. Pasívne legitimovaný účastník je daný ust. § 451 ods. 1 Obč. zák,
ktoré určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda ten, koho majetok
sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok
povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje

povinnosti. Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Je irelevantné, či ten,
kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie.

Uplatnené mzdové nároky je potrebné posudzovať podľa § 222 ZP. Podľa § 222 ods. 1 ZP ak sa
zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne

obohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenievydať.Podľa§222ods.2ZPbezdôvodnéobohateniena
účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu, plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. Podľa § 222 ods. 3 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí
úkor bol získaný. Podľa § 222 ods. 6 ZP vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od

zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Nárokzamestnávateľanavráteniemzdovýchpreplatkovzávisínajmäoddobromyseľnostizamestnanca,
či vedel alebo z okolností prípadu musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom
vyplatené. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na mzdu a tá potom nie je pokrytá

ďalšou prácou tohto zamestnanca - v dôsledku absencie, skončenia pracovného pomeru a podobne,
nejde o dobromyseľnosť zamestnanca, pretože zamestnanec si musel byť vedomý toho, že ide o
preddavok, ktorý sa zúčtuje až neskôr.

S prihliadnutím na uvedené ustanovenia zákona ohľadne nájmu bytu má súd za to, že odporca

nepostupoval v súlade s týmito ustanoveniami. Bez ohľadu na skutočnosť, že účastníkmi zmluvne
nebol dohodnutý spôsob odovzdania predmetu podnájmu, je potrebné aplikovať uvedené ustanovenia
zákona, v zmysle ktorých bol odporca povinný vrátiť predmet nájmu a vzhľadom na charakter predmetu
nájmu - nehnuteľnosť obvyklým spôsobom, a teda odovzdaním kľúčov. V tomto smere zaťažovalo
dôkazné bremeno odporcu. Nie je rozhodujúce, či navrhovateľ mal vedomosť o tom, že odporca zmenil

miesto bydliska, že tento uzavrel nový pracovný pomer, a teda byt riadne neužíval /predložené doklady
o tom i svedčia/, smerodatnou je z hľadiska posúdenie nároku skutočnosť, že odporca relevantne
nevyvinul kroky k samotnému odovzdaniu bytu - či už protokolárnemu alebo odovzdaním kľúčov. Ani
skutočnosť, že navrhovateľ mal prístup do bytu, ho nezbavuje povinnosti byt riadne odovzdať, pretože
bez odovzdania bytu by v prípade vstupu navrhovateľa do bytu bez vedomia, súhlasu a prítomnosti

odporcu takýto postup bez ďalšieho nie je možný. Za daného stavu teda potom súd dospel k záveru,
že odporca byt riadne neodovzdal po skončení pracovného pomeru a vzťah s navrhovateľom neukončil
zákonným spôsobom.

K jednotlivým nárokom navrhovateľa je potom potrebné uviesť:

- Suma 189,21 ako nájom za apríl 2008
V danom prípade nájom bytu skončil dňom 30. 4. 2008 - táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi
sporná. Za tento mesiac je teda nepochybné, že navrhovateľovi patrí v zmysle citovaného ustanovenia
zákona nájom. Odporca bol v zmysle zmluvy povinný platiť nájomné v určenej výške, toto však neuhradil
a tvrdenie a dôkazy navrhovateľa nevyvrátil. Suma určená k výplate mzdy nepostačovala na úhradu

nájomného.
- Suma 5.857,20 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu bez právneho dôvodu za
mesiace máj 2008 - november 2009, kedy v skutočnosti k odovzdaniu bytu došlo. Odporca od 1. 5.
2008 užíval na základe právneho dôvodu /pôvodný podnájomný vzťah zanikol/, ktorý odpadol, a teda spoukazom na citované ustanovenie zákona sa jedná o vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane
a zmenšenie majetku na strane navrhovateľa, ktorý ako nájomca platil nájomné vlastníkovi bytu. Výška
pôvodného nájmu bola v danom období bez príspevku vo výške 325,40 eur mesačne.

- Suma 289,80 eur predstavuje v zmysle citovaného ustanovenia zákona bezdôvodné obohatenie
na strane odporcu, keď navrhovateľ preukázal úhradu faktúry na vodnom a stočnom, ktorú odporca
neuhradil, hoci na to bol povinný. Odporca mal uzavreté zmluvy s dodávateľom el. energie a plynu,
keď ani týmto dodávateľom faktúry neuhradil, tieto skutočnosti však nie sú predmetom sporu. V zmysle
nájomnej zmluvy si odporca nesplnil svoje povinnosti uhrádzať platby spojené s užívaním bytu - vodné

a stočné, tieto uhradil navrhovateľ, a teda odporca sa bezdôvodne obohatil.

V časti ukončenia užívania bytu svedkovia D. potvrdili odchod, resp.sťahovanie odporcu z bytu, nie však
zákonný spôsob odovzdania bytu. Tieto výpovede len nasvedčujú tomu, že odporca skutočne byt opustil,
to ho však, ako bolo uvedené, nezbavuje zákonnej povinnosti skutočne byt odovzdať. Svedkovia mali
vedomosť len o opustení bytu.

Svedkyňa S. potvrdila, že pracovníkov, s ktorými bol skončený pracovný pomer, kontaktovala na
odovzdanie bytu, čo bolo aj ich povinnosťou a i keď byt riadne ihneď neodovzdali, neskôr jej odovzdali
kľúče. Písomne takých pracovníkov upozorňovali na neodovzdanie kľúčov, kontakt robili telefonicky,
dohodli si termín a vždy bol niektorý z kompetentných pracovníkov zastihnuteľný. Kľúče nikdy nemali
hodiť do schránky. Táto svedecká výpoveď nasvedčuje účelovej obrane odporcu.

Ďalšie nároky sa týkajú náhrady mzdy.

- Suma 47,47 eur z titulu bezdôvodného obohatenia z náhrady mzdy za neoprávnene vyčerpanú
dovolenku

Podľa mzdového listu za rok 2008 odpracoval odporca spolu menej ako 60 dní. Podľa § 105 ZP
vznikol mu teda nárok na dovolenku za odpracované dni vo výške 1,5 dňa dovolenky. Odporca si
čerpal dovolenku vo výške 3 dní. Na takúto dĺžku dovolenky mu nárok v zmysle citovaného ustanovenia
zákona neprislúcha. Na základe týždenného záväzku 38,75 hodín predstavuje 11,63 hodín dovolenky.
Priemerná mzda u odporcu bola v výške 122,98 Sk/hod, za 1,5 dňa 1.430 Sk. V danom prípade je teda

nesporné, že odporcovi vzniklo titulom neoprávnene čerpanej dovolenky v sume 47,47 eur za 1,5 dňa.
- Suma 221,50 eur - bezdôvodné obohatenie vyplývajúce z vyúčtovania nerovnomerne rozvrhnutého
pracovného času
Podľa § 1a Prílohy č. 4 KZ prebiehalo v období od 22. 8. 2007 do 30. 6. 2008 rozvrhové obdobie
nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktoré zabezpečilo aj 5 voľných pracovných dní od 22.

8. 2007 do 28. 8. 2007 a 3 voľných pracovných dní v období od 2. 11. do 6. 11. 2007. Podľa § 1a ods.
4 Prílohy č. 4 KZ „plánované voľné pracovné dni si zamestnanci odpracujú počas sobôt, príp. nedelí
v rámci druhého rozvrhového obdobia podľa pracovného kalendára dohodnutého s odbormi v súlade
s ust. § 1a ods. 2 č. 4 KZ, ktorý môže byť menený zamestnávateľom spôsobom stanoveným podľa §
1a ods. 6 prílohy č. 4 KZ. Odporca bol povinný vrátiť vyplatenú mzdu za 7 pracovných dní, ktoré mal v

budúcnosti odpracovať a neodpracoval. Pri týždennom úväzku 38,75 hodín to predstavuje 54,25 hod,
pri priemernej mzde vo výške 122,98 Sk/hod. mzda za 7 pracovných dní predstavuje čiastku 6672 Sk.
I v tejto časti vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, keď mu bola vyplatená mzda za dni,
ktoré mal v budúcnosti odpracovať, a teda sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu.
- Suma 0,56 eur takisto predstavuje bezdôvodné obohatenie, keď navrhovateľ v tejto výške uhradil

preddavok na zdravotné poistenie z dôvodu, že mzda je vyplácaná mesačne pozadu a ku dňu skončenia
pracovného pomeru 9. 4. 2008 tieto nároky neboli zúčtované pokiaľ ide o mzdu za apríl 2008.

Mzdové nároky preukázal navrhovateľ vyúčtovaním mzdy za mesiac apríl 2008, mzdovým listom za
rok 2008, Kolektívnou zmluvou, z ktorých je nárok navrhovateľa nesporný a preukázaný. Odporca jeho

tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil. Z hľadiska posúdenia nárokov v zmysle § 222 ZP
je potrebné konštatovať, že odporca nebol dobromyseľný a musel si byť vedomý toho, že vzhľadom na
skončenie pracovného pomeru nemal nárok na dovolenku v čerpanom rozsahu, resp. na mzdu, za ktorú
už prácu nemohol vykonať.

Námietke premlčania nebolo možné vyhovieť. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. právo na
vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselne bezdôvodnéobohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žaloba bola podaná 22. 12. 2009. Žalobca
si uplatnil svoje nároky v pôvodnej žalobe, jedná sa o nárok z roku 2008 /apríl/, v priebehu konania
tento nárok nemenil, iba upresňoval právnu kvalifikáciu nároku. Pre prípad bezdôvodného obohatenia

v zmysle § 222 ZP takisto nie je nárok premlčaný, nakoľko bol uplatnený v 3-ročnej premlčacej lehote /
kde v Zák. práce subjektívna lehota ani nie je zakotvená/. V podanej žalobe v rámci petitu návrhu bol
nárok uplatnený a vyčíslený, resp. zahrnutý.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,

návrh považoval v celom rozsahu za dôvodný a preukázaný, a preto mu vyhovel.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania. Výšku úrokov a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis /§ 3, 4 nar. vl. č. 87/95
Z. z./. V súlade s citovaným ustanovením priznal súd úspešnému navrhovateľovi úroky, resp. poplatky

z omeškania odo dňa splatnosti pohľadávok do ich zaplatenia.

Úspešnému navrhovateľovi súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania za súdny
poplatok za návrh, odvolanie a titulom právneho zastúpenia za prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
na súd, 8x pojednávanie á 220,77 eur, paušál 2x6,95 eur, 5x7,41 eur, 3x7,81 eur, DPH 20%, cestovné

Bratislava-Trnava a späť 131,27 eur /6x automobilová doprava, 9,34 eur /2x vlaková doprva/, strata času
r. 2011 - 123,50 eur, r. 2013 - 78,06 eur, v zmysle § 1O, 13a ods. 1 písm. a, c, d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie

nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.