Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. september 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/210/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208537
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712208537.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej veci žalobcu:

OVB Allianz Slovensko, a.s., so sídlom Bajkalská 30/A, Bratislava, IČO 31 361 358, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Kováčik, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti
žalovanému: M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., I.. N. XX, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
AENEA Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, v konaní o zaplatenie 7.479,60 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku
za odpor v sume 448,50 eur a trovách právneho zastúpenia v sume 3.779,98 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.5.2012 domáhal zaplatenia sumy7.479,60 eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o sprostredkovaní
dňa 13.12.2006. Táto zmluva bola 19.12.2008 nahradená novou zmluvou o sprostredkovaní a v zmysle
Článku 10.5 stratila predchádzajúca zmluva o sprostredkovaní platnosť. Na základe uvedenej zmluvy
vyvíjal žalovaný sprostredkovateľskú činnosť v mene žalobcu a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému
províziu podľa zmluvy a províznych listov. Tiež sa dohodli, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi
pomernú časť vyplatenej provízie, v prípade, ak v lehote 24 mesiacov, alebo 36 mesiacov od vyplatenia

provízie, nebudú klientom nepretržite plnené záväzky zo sprostredkovanej zmluvy, alebo dôjde k stornu
sprostredkovanej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Všetky finančné nároky obidvoch zmluvných strán boli
evidované na províznom konte žalovaného. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu podpisom zmluvy oprávnil
žalobcu k tomu, aby finančné prostriedky evidované na províznom konte boli použité k uspokojeniu
všetkých nárokov žalobcu voči žalovanému.

28.10.2008 uzatvoril žalovaný so žalobcom dohodu o poskytnutí vzdelávacieho programu, na základe
ktorej zabezpečil žalobca žalovanému ucelený vzdelávací program za účelom zvyšovania kvality

finančného sprostredkovania a finančného poradenstva a za uskutočnenie školenia bol žalobcom
uhradený poplatok 6.000,- eur. V prípade, že žalovaný, alebo žalobca vypovie zmluvu o sprostredkovaní
pred uplynutím 36 mesiacov od získania certifikátu od EDFM, žalovaný sa zaviazal uhradiť žalovanému
pomernú časť nákladov, t.j. 1/36 za každý mesiac o ktorý došlo k skráteniu dohodnutej 36 mesačnej doby
sprostredkovateľského záväzku. V dohode žalovaný potvrdil, že súhlasí so započítaním nevyplatenej
časti sprostredkovateľskej odmeny, na ktorú má právny nárok od žalobcu ak nesplní záväzky uvedené
v tejto dohode.Na základe zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007, žalobca poskytol žalovanému sumu
vo výške 3.319,39 eur. Žalovaný sa v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu zaviazal
poskytnutú sumu žalobcovi vrátiť a to pokiaľ by počas 24 mesiacov podal žalovaný výpoveď zo zmluvy,

alebo by mu žalobca dal okamžitú výpoveď. Žalovanému bol preddavok zaúčtovaný voči províznemu
kontu v decembri 2009 vo výške 3.319,39 eur.

Na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným, žalobca zabezpečil prostredníctvom mobilného
operátora pre žalovaného službu VPN, pričom žalovaný podpisom objednávky služby potvrdil súhlas, že
za využité služby bude žalobca mesačne vystavovať samostatnú faktúru, ktorá bude započítaná oproti
províziám, na ktoré mu vznikne nárok v zmysle zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný faktúry za VPN

doteraz neuhradil.

Na základe porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o sprostredkovaní došlo
dňa30.10.2009 k vypovedaniu zmluvy o sprostredkovaní žalovaným. Dňom 30.11.2009 uplynula
výpovedná lehota a nastala účinnosť výpovede.

Žalovaný získal certifikát v novembri 2009, výpovedná lehota zmluvy o sprostredkovaní skončila

30.11.2009. Od získania certifikátu, teda neuplynul žiadny mesiac.

Z provízneho výpisu zo dňa 20.7.2010 je zrejmý konečný záporný stav provízneho konta žalovaného v
sume mínus 7.479,60 eur. 21.12.2009 oznámil žalobca žalovanému započítanie svojich pohľadávok voči
províznemu kontu žalovaného. 24.6.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu splatných pohľadávok
zaúčtovaným voči províznemu účtu žalovaného. Pohľadávka žalobcu teda pozostáva z úhrady nákladov

za vzdelávací program, preddavku na kanceláriu, neuhradené faktúry za využívanie VPN. Súd vo veci
17.9.2012 rozhodol platobným rozkazom voči ktorému v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu podal odpor žalovaný.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a prečítaním
listín pripojených v spise a zistil nasledovné:

Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nárok pozostáva z troch častí a to 6.000,- eur za
poskytnutie vzdelávacieho programu, 3.319,39 eur za poskytnutie preddavku na základe zmluvy zo dňa
12.12.2007 a za poskytnuté mobilné služby v sume 32,06 eur. Pokiaľ ide o sumu 6.000,- eur právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že na základe dohody o poskytnutí vzdelávacieho programu v zmysle
ČlánkuII.bod1sažalobcazaviazalposkytnúťpreddavoknaprovízievovýške6.000,-eurapráveztohto

preddavku mala byť hradená faktúra za vzdelávanie, pričom v zmysle Článku II. bod 2 bol preddavok
vedený na províznom konte objednávateľa (žalovaný) vedený ako dlh voči poskytovateľovi (žalobca).
Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil podmienky na mimoriadnu províziu, tak mu vznikla povinnosť
vrátiť sumu 6.000,- eur, ktorá mu bola poskytnutá ako preddavok a mala byť použitá na úhradu faktúry
na vzdelávanie.

Ďalšia časť nároku a to suma 3.319,39 eur vznikla na základe zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa
12.12.2007 a žalobca svoj nárok opiera o Článok II. zmluvy.

Ďalšou časťou nároku je suma 32,06 eur a tento opiera žalobca o listinu zo dňa 14.9.2007, ktorou
žalovaný dal súhlas, že za využité mobilné služby bude OVB mesačne vystavovať samostatnú faktúru,
ktorá bude započítaná oproti províziám, na ktoré vnikne žalovanému nárok. V zmysle tejto listiny boli

voči províznemu kontu zaúčtované faktúry FT 95901 na sumu 30,45 eur a faktúra TF 100466 v sume
1,61 eur. Takto vznikol žalobcovi nárok na celkovú sumu 9.351,45 eur, pričom v júni 2010 bola voči
províznemu kontu zaúčtovaná suma 850,- eur ako storno rezerva provízneho konta, čím vyššie uvedená
suma klesla na sumu 7.479,60 eur, čo je žalovaný nárok.Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla skutočnosti a argumentáciu zhodnú ako v
odpore. K nároku 6.000,- eur uviedla, že v žalobe žalobca uvádza, že túto sumu si uplatňuje ako nárok
na zaplatenie ceny za vzdelávanie, avšak v zmluve, ktorou bolo dohodnuté poskytnutie vzdelávania

nikde nie je zakotvený záväzok žalovaného zaplatiť cenu vzdelávania. Dohoda o poskytnutí vzdelávania
upravuje podmienky poskytnutia mimoriadne provízie na ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému
preddavok vo výške 6.000,- eur. Záväzok zaplatiť cenu za vzdelávanie nevyplýva žalovanému ani
zo zmluvy, ktorá by existovala medzi ním a tretími osobami, teda nemeckými spoločnosťami, ktoré
vzdelávanie poskytovali. Z uvedeného vyplýva, že teda žalovaný mal dostať preddavok na mimoriadnu

províziu a v prípade nesplnenia podmienok na mimoriadnu províziu sa zaviazal tento preddavok vrátiť,
avšak tento preddavok mu nikdy reálne vyplatený nebol, nebol pripočítaný ani na provízne konto,
záporná hodnota 6.000,- eur sa prvýkrát objavila vo výpisoch z provízneho konta až v apríli 2010,
keď už zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným viac ako 5 mesiacov neexistoval, čiže nedošlo
k naplneniu Článku II. bod 2 zmluvy a naviac vo výpise, resp. v províznom konte sa uvedená suma
eviduje ako zmluvná pokuta. Poukázala tiež na skutočnosť, že na pojednávaní žalobca uplatňuje nárok

na vrátenie preddavku na mimoriadnu províziu ale tento je možné vrátiť iba ak bol poskytnutý, avšak v
danom prípade reálne poskytnutý nebol. A tiež poukázala na znenie zmluvy o sprostredkovaní, z ktorej
si žalobca vyhradil právo na vlastné náklady poskytnúť žalovanému vzdelávanie.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť nároku v sume 3.319,39 eur (100.000,-Sk), tak právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že nerozporuje, že naozaj došlo k poskytnutiu 100.000,-Sk na kanceláriu. Preddavok na

kanceláriu bol poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí preddavku 12.12.2007, kde sa však hovorí,
že suma 100.00,-Sk bude poskytnutá ako preddavok na províziu, pričom tento preddavok mal byť
reálne poskytnutý na zariadenie kancelárie. 1. februára 2008, žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle
zmluvy o poskytnutí preddavku z 12.12.2007 splnil podmienky na zaslúženie si prevej časti preddavku
ako extra bonusu v plnej výške 50.000.-Sk. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca prejavom

svojej vlastnej vôle priznal nárok na províziu, čiže samotná časť preddavku sa zmenila na províziu, teda
na nárokovateľnú položku zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o ďalších 50.000,-Sk z poskytnutej sumy
100.000,-Sk na kanceláriu, tak zmluva o poskytnutí preddavku predpokladala určitý spôsob, akým má
žalovaný 50.000,-Sk vrátiť, ak nesplní podmienky ustanovené v zmluve. Malo to byť splatené od januára
2009 do januára 2010 postupnými splátkami, ktoré mali byť vykonávané tak, že ak mal žalovaný na

províznom konte kladné hodnoty z titulu nároku na provízie za sprostredkovanie zmluvy, tak z týchto
kladných hodnôt by postupne splácal 50.000,-Sk. V roku 2009 kladné hodnoty na províznom konte
žalovaného boli, avšak žiadne sumy, ktoré by predstavovali splátky sumy 50.000,-Sk zo strany žalobcu
odpočítavané neboli. Preto mal žalovaný za to, že žalobca mu konkludentne priznal aj zvyšných 50.000,-
Sk. Právna zástupkyňa poukázala na to, že za obdobie december 2009 až apríl 2010 z províznych

výpisov, ktoré viedol žalobca žalovanému vyplýva, že žalovanému vznikol nárok na provízie vyše 1.000,-
eur plus tam bola storno rezerva vo výške 850.- eur. Po spočítaní týchto súm vyjde suma 1.871,85 eur
čo je výška pohľadávky, na ktorú mal žalovaný nárok voči žalobcovi. Z toho dôvodu na pojednávaní
dňa 23.5.2013 právna zástupkyňa žalovaného vzniesla kompenzačnú námietku, kde z pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi v sume 1.871,85 eur započítala časť 1.659,70 eur voči pohľadávke žalobcu.

Pokiaľ ide o tretiu časť žalobného nároku v sume 32,06 eur a to za služby mobilných operátorov, tak
právna zástupkyňa uviedla, že došlo k vypovedaniu zmluvy o poskytnutí mobilných služieb, a preto má
za to, že už vlastne nemalo dôjsť k nárokovaniu zo strany žalobcu voči žalovanému na uhradenie týchto
faktúr. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jej argumentáciou, tiež rovnako na pojednávaní 23.5.2013
vzniesla kompenzačnú námietku, pričom argumentovala, že zo sumy 1.871,85 eur na ktoré vznikol

žalovanému voči žalobcovi nárok po uplatnení kompenzačnej námietky v sume 1.659,70 eur zostalo
ešte z tejto pohľadávky viac ako 200,- eur a z tejto sumy započítava sumu 32,06 eur voči pohľadávke
žalobcu titulom poskytnutia služieb mobilného operátora.

Právna zástupkyňa žalobcu v reakcii na prednes právnej zástupkyne žalovaného uviedla, že nesúhlasí s
tvrdením, že k dohode o poskytnutí vzdelávacieho programu nie je zakotvená povinnosť odporcu zaplatiť

navrhovateľovicenuzavzdelávanie,pretoževdohodeoposkytnutívzdelávaciehoprogramuvČlánkuIII.
je jasne stanovená povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým preddavkom,
ktorý predstavuje dohodnutá cena školenia 6.000,- eur a sumou mimoriadnych provízií, na ktoré vznikol
odporcovi nárok podľa dohody o poskytnutí vzdelávacieho programu a to v prípade, ak k ukončeniuspolupráce medzi odporcom a navrhovateľom dôjde po absolvovaní školenia v lehote 36 mesiacov
od začiatku školenia. Z uvedenej dohody vyplýva, že preddavok mal byť použitý na úhradu faktúry
vystavenej za školenie. Pokiaľ je v províznych výpisoch vedená suma 6.000,- eur ako zmluvná pokuta,

tak ide výlučne o administratívno-technický nástroj pre evidenciu a zúčtovanie vzájomných nárokov a to
ako je v províznom výpise nazvaná táto suma je pre vznik nároku na jeho vrátenie irelevantné.

Pokiaľ ide o sumu 100.000,- Sk tvrdenia žalovaného, že prvá časť preddavku v sume 50.000,- Sk bola
pretransformovanánaextrabonus,takstýmtotvrdenímnesúhlasia,lebozozmluvyjasnevyplýva,žeiba
vtomprípadeaknedôjdekvypovedaniuzmluvyosprostredkovanínasledujúcich24mesiacovazároveň

je splnená aj stanovená úroveň produkcie odporcu, až vtedy sa navrhovateľ zrieka preddavku. Tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom k tomu, že nebola splnená podmienka nepodania
výpovede, tak žalovanému vznikla povinnosť časť preddavku vrátiť. Listom zo dňa 1.2.2008 žalobca iba
deklaroval splnenie jednej časti podmienky zmluvy o poskytnutí preddavku a to, že žalovaný dosiahol
požadovanú produkciu. Tento list má informovať žalovaného o tom, že ak zotrvá v zmluvnom vzťahu
po stanovenú dobu, tak sa žalobca prvej časti preddavku vzdá. Pokiaľ ide o druhú časť preddavku

na kanceláriu, tak nesúhlasí právna zástupkyňa žalobcu s tvrdením žalovaného, že keďže táto časť
nebola splácaná pravidelnými mesačnými splátkami, bolo sa možné domnievať, že došlo k zaslúženiu
si tejto druhej časti. Zmluva o poskytnutí preddavku jasne hovorí o podmienkach za ktorých vzniká
navrhovateľovi povinnosť zriecť sa aj druhej časti provízie a to nevypovedanie zmluvy o sprostredkovaní
v lehote 24 mesiacov odo dňa jej uzatvorenia a dodržanie stanovenej produkcie. Vzhľadom k tomu, že

k splneniu ani z jednej z týchto podmienok nedošlo, žalovaný povinný vrátiť aj druhú časť preddavku.
Právna zástupkyňa žalobcu tiež rozporovala započítací prejav žalovaného, pretože pohľadávka, ktorú
uplatňuje zanikla započítaním.

Zo zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 13.12.2006, okrem iného vyplýva z
bodu 3.1., že súčasťou zmluvy sú najnovšie vydania nasledovných dokumentov, podľa ktorých sa určuje

nárok na provízie sprostredkovateľa: plán kariéry a platné provízne listy a z bodu 4.4. vyplýva OVB
nehradí sprostredkovateľovi cestovné, stravné, ani iné ďalšie náklady. OVB si vyhradzuje právo z časti,
alebo celkom uhradiť náklady sprostredkovateľa spojené s jeho účasťou na školeniach organizovaných
OVB, ako aj cestovné a pobytové náklady pre sprostredkovateľov cestujúcich do zahraničia na
akcie organizované OVB. Zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

19.12.2008 okrem iného vyplýva z bodu 4.6. veta pred bodkočiarkou, že zmluvné strany sa dohodli,
že sprostredkovateľ je povinný vrátiť OVB pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak v lehote 24
mesiacov, alebo 36 mesiacov (konkrétna lehota je upravená v províznych listoch) od vyplatenia provízie
nebudú klientom nepretržite plnené záväzky zo sprostredkovateľskej zmluvy, alebo dôjde k zániku -
stornu sprostredkovateľskej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Podľa bodu 4.8. veta prvá sprostredkovateľ

podpisom tejto zmluvy oprávňuje OVB k tomu, aby finančné prostriedky evidované na províznom
konte boli použité k uspokojeniu všetkých nárokov OVB voči sprostredkovateľovi (napríklad faktúr
vystavených za používanie mobilného telefónu sprostredkovateľom), vrátane nárokov vyplývajúcich z
porušenia povinností sprostredkovateľom, najmä zmluvný pokút, a to formou započítania vzájomných
pohľadávok. Podľa bodu 4.19. veta prvá zmluvy, OVB je oprávnená zadržať až 25% z provízie, na ktorú

sprostredkovateľovi podľa tejto zmluvy vznikol nárok, ako storno rezervu, pokiaľ tvorbu storno rezervy
upravujú provízne listy.

Podľa bodu 10.5. podpisom tejto zmluvy stráca platnosť zmluva o sprostredkovaní vrátane jej dodatkov,
ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená pred nadobudnutím účinnosti tejto zmluvy s výnimkou
dodatku k zmluve „MiFID“, ktorý bližšie upravuje povinnosti sprostredkovateľa pri sprostredkovaní

investičných služieb.

Zo zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007 z Článku I. vyplýva, že poskytovateľ (žalobca)
preddavku poskytne prijímateľovi preddavok na províziu (upravenú zmluvou o sprostredkovaní) vo
výške 100.000,- Sk. Podľa Článku II. ak počas nasledujúcich 24 mesiacov podal prijímateľ žiadosť
o vypovedanie zmluvy o sprostredkovaní, alebo mu poskytovateľ dal okamžitú výpoveď zmluvy o

sprostredkovaní, je prijímateľ povinný vrátiť preddavok (prípadne zostatok preddavku v okamihu
výpovede). Podľa Článku III. ak počas nasledujúcich 24 mesiacov nedôjde k výpovedi zmluvy osprostredkovaní uvedenej v Článku II. tejto zmluvy, je poskytovateľ pripravený zriecť sa vrátenia
poskytnutého preddavku alebo jeho časti keď budú splnené nasledujúce kritéria:

- ak úroveň produkcie v EH, ktorú p. X. dosiahne v poslednom kvartály 2007, bude v priemere 1.500

EH, pokladá sa prvá časť preddavku za extra bonus na províziu.

- ak úroveň produkcie v EH, ktorú p. X. dosiahne, bude v priebehu 12 mesiacov od vyplatenia druhej časti
preddavku, 3-krát za sebou aspoň 3.000 EH mesačne, okrem produkcie za december 2008, pokladá sa
druhá časť preddavku (50.000,- Sk) za extra bonus na províziu.

V prípade nesplnenia vyššie uvedeného kritéria bude preddavok preklasifikovaný na pôžičku s úrokom
7% ročne, ktorej splácanie sa uskutoční mesačne, v províznom behu (z provízneho konta p. X.) v

dohodnutej výške splátky tak, aby bola vyrovnaná do konca januára 2010.

Z dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 28.10.2008 vyplýva, konkrétne z Článku II. bod
2. Poskytovateľ (žalobca) sa objednávateľovi (žalovanému) zaväzuje poskytnúť preddavok na provízie
vo výške dohodnutej ceny školenia v sume 6.000,- eur, pripísať ho na jeho provízne konto a následne
ho použiť na úhradu vystavenej faktúry za poskytnutie školenia; dohodnutá cena školenia zahŕňa tiež

náklady na stravu a ubytovanie. Podľa Článku III. bod 1. v prípade, že k ukončeniu spolupráce medzi
OVB a objednávateľom príde po absolvovaní školenia resp. po získaní certifikátu a pred uplynutím 36
mesiacov od začiatku školenia, objednávateľ sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi - OVB rozdiel medzi
poskytnutým preddavkom na mimoriadne provízie v zmysle Článku II. ods. 1 a sumu mimoriadnych
provízií, na ktoré mu vznikol nárok v súlade s jednotlivými ustanoveniami Článku II. tejto dohody a to

bez zbytočného odkladu.

Z návrhu dohody o ukončení spolupráce vyplýva, že žalovaný dňa 30.10.2009 doručil OVB Allianz
Slovensko návrh dohody o ukončení spolupráce, v ktorom žiada o ukončenie zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o spolupráci zo dňa 19.12.2008 a zároveň navrhol ukončenie všetkých ďalších
zmluvných vzťahov, ktoré na zmluvu nadväzujú. Na tento návrh reagovalo OVB 20.11.2009 kde uviedlo,

žesnávrhomnaukončeniespoluprácenesúhlasiastým,žezmluvnývzťahskončíuplynutímvýpovednej
lehoty a to dňom 30.11.2009.

Z listiny označenej ako oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 21.12.2009 vyplýva, že žalobca v
súlade s Článkom III. bod 1. Dohody zo dňa 28.10.2007 o poskytnutí uceleného vzdelávacieho programu
za účelom zvyšovania kvality finančného sprostredkovania a finančného poradenstva je žalovaný

povinný vrátiť OVB časť nákladov vynaložených na vzdelávanie a to vo výške 3.833,33 eur. V zmysle
Článku II. zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007 je žalovaný povinný vrátiť poskytnutý
preddavok vo výške 3.319,39 eur OVB. V zmysle Článku IV. bod 4.8. zmluvy o sprostredkovaní OVB
započíta pohľadávku v celkovej výške 7.152,72 eur voči Vášmu províznemu kontu. Z listiny označenej
ako výzva na úhradu dlžnej čiastky zo dňa 24.6.2010 je zrejmé, že žalobca oznamuje žalovanému, že

bolo vykonané vyúčtovanie provízneho konta k 24.6.2010 a po započítaní storno rezervy vznikla dlžná
čiastka 7.479,60 eur.

Z ponuky na využitie služby VPN so zvýhodnenou SIM žalovaný svojim podpisom potvrdil súhlas,
že v prípade ukončenia spolupráce s OVB zaplatí tri nasledujúce mesačné paušály a súhlasí s ich
započítaním proti províziám, na ktoré mu vznikne nárok v zmysle zmluvy o sprostredkovaní.

Z faktúr pripojených v spise číslo FT 95901 a FT 100466 vyplýva, že bolo žalovanému fakturované za
mobilné služby za obdobie od 17.12.2009 do 16.1.2010 suma 30,45 eur a za obdobie od 17.1.2010
do 16.2.2010 suma 1,61 eur. Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 13.8.2013 (č.l. 265) vyplýva, že
paušál za mobilné služby predstavoval sumu 23,23 eur bez DPH mesačne spolu s daňou 27,64 eur.

Z jednotlivých províznych výpisov vyplýva nasledovne: za december 2009 vyplýva mínus 3.319,39 eur

splátka preddavku na kanceláriu suma mínus 30,45 eur ako zápočet pohľadávky z faktúry FT 95901 za
telefón a zápočet zmluvnej pokuty mínus 3.833,33 eur a nárok na províziu plus 245,55 eur, konečný
stav provízneho konta mínus 6.937,62 eur.- január 2010 suma mínus 1,61 eur, zápočet pohľadávky za faktúru číslo 100466 za telefón,

nárok na províziu plus 260,69 eur, konečný stav provízneho konta mínus 6.678,54 eur.

- február 2010 nárok na províziu plus 106,60 eur, konečný stav provízneho konta 6.571,94 eur,

- marec 2010 nárok na províziu plus 201,29 eur, konečný stav provízneho konta 6.370,65 eur,

- apríl 2010 provízia plus 207,72 eur, zápočet, resp. storno zmluvnej pokuty plus 3.833,33 eur,

zápočet zmluvnej pokuty mínus 6.000,- eur, konečný stav provízneho konta 8.329,60 eur,

- jún 2010 prídavok storno rezervy plus 850,- eur, konečný stav provízneho konta mínus

7.479,60 eur.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 ods. 2 písm.c) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá
podniká na základe iného nie živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 340/2005 Z.z. zriaďuje sa register, ktorý vedie úrad. Register sa člení na

zoznam

a) výlučných sprostredkovateľov poistenia,

b) podriadených sprostredkovateľov poistenia,

c) poisťovacích agentov,

d) poisťovacích maklérov,

e) sprostredkovateľov poistenia z iného členského štátu,

f) sprostredkovateľov zaistenia,

g) sprostredkovateľov zaistenia z iného členského štátu.

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavretiu určitého druhu zmlúv,

alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje
zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci dohodou môžu zmeniť vzájomné práva a
povinností.

Podľa § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového

záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku ak sú pre jeho
vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci, súd bol toho názoru,
že vzájomné záväzkové vzťahy medzi účastníkmi sa budú spravovať s ustanoveniami Obchodného
zákonníka, pretože obaja účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia. Pokiaľ ide o žalovaného, tak
je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý podniká na základe iného

než živnostenského oprávnenia v súlade so Zákonom č. 340/2005 Zbierky zákonov a je zapísaný do
registra podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 340/2005 Zbierky zákonov. Pokiaľ ide o samotný záväzkový
vzťah medzi účastníkmi tohto konania, súd ho posudzoval podľa § 652 Obchodného zákonníka ako
zmluvu o obchodnom zastúpení, pretože bolo zrejmé, že v rámci svojej činnosti mal vyvíjať žalovaný
činnosť smerujúcu k uzavretiu určitého druhu zmlúv a už samotná táto činnosť tak, ako je špecifikovaná
aj v ust. § 652 Obchodného zákonníka odlišuje obchodného zástupcu od sprostredkovateľa, keď

sprostredkovateľ vyvíja činnosť smerujúcu k uzavretiu určitej konkrétnej zmluvy, teda vo väčšine
prípadov ide o jednorázové obchody na rozdiel od zmluvy o obchodnom zastúpení. Naviac ako vyplýva
zo žaloby, ale predovšetkým zo zmlúv o sprostredkovaní(tých ktoré sú predmetom konania) , tak
žalovaný konal v mene žalobcu, čo je charakteristické pre zmluvu o obchodnom zastúpení.

V súvislosti s výkonom svojej činnosti uzavrel žalovaný so žalobcom aj zmluvu označenú ako „dohodu

o poskytnutí vzdelávacieho programu“ a to dňa 28.10.2008. Žalobca uviedol, že zabezpečil vzdelávanie
žalovaného a v zmysle Článku II. bod 1 uvedenej dohody sa zaviazal poskytnúť preddavok na provízie
vo výške 6.000,- eur a z tohto preddavku mala byť hradená faktúra za vzdelávanie, pričom v zmysle
Článku II. bod 2 vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil podmienky na mimoriadnu províziu tak mu
vznikla povinnosť vrátiť 6.000,- eur, ktorá mu bola poskytnutá ako preddavok a mala byť použitá na

úhradu faktúry na vzdelávanie. Zo samotnej listiny (č.l. 16) označenej ako dohoda zo dňa 28.10.2008,
konkrétne z Článku II. bod 1 vyplýva, že poskytovateľ sa objednávateľovi zaväzuje poskytnúť preddavok
na provízie vo výške dohodnutej ceny školenia v sume 6.000,- eur, pripísať ho na jeho provízne
konto a následne ho použiť na úhradu faktúry vystavenej za poskytnutie školenia. Podľa Článku
II. bod 2 preddavok bude vedený na províznom konte objednávateľa ako dlh voči poskytovateľovi

do dňa zániku dlhu. Z Článku III. bod 1 vyplýva, že v prípade, že k ukončeniu spolupráce medzi
OVB a objednávateľom príde po absolvovaní školenia, resp. po získaní certifikátu a pred uplynutím
36 mesiacov od začiatku školenia, objednávateľ sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi - OVB rozdiel
medzi poskytnutým preddavkom na mimoriadne provízie v zmysle Článku II. bod 1 ods. 1 a sumou
mimoriadnych provízií, na ktoré mu vznikol nárok v súlade s jednotlivými ustanoveniami Článku II. tejto

dohody a to bez zbytočného odkladu. Podrobným preskúmaním uvedenej zmluvy súd konštatuje, že
táto zmluva neobsahuje záväzok žalovaného zaplatiť cenu za školenie. Z výpisov z províznych kont
bolo preukázané, že na províznom konte žalovaného nebola nikdy hodnota 6.000,- eur vedená ako
dlh voči žalobcovi, ktorá skutočnosť by svedčila o poskytnutí preddavku na províziu. Záporná hodnota
provízneho konta vo výške 6.000,- eur sa na províznom konte žalovaného vyskytla až v apríli 2010 teda

5 mesiacov po ukončení spolupráce žalobcu a žalovaného a naviac táto záporná hodnota bola vedená
ako zmluvná pokuta. Uvedená dohoda obsahuje záväzok žalobcu ako už bolo vyššie uvedené poskytnúť
preddavok na provízie, avšak žalobca nepreukázal, že by tento svoj záväzok splnil a reálne preddavok
naprovízieposkytol.Vzmysleuvedenejdohodyjezrejmé,žežalovanémumalbyťposkytnutýpreddavok
naprovíziuatentopreddavokvprípade,žepodmienkydohodyoposkytnutívzdelávanianebudúsplnené

by mal žalovaný vrátiť. Ak však nedošlo k poskytnutiu preddavku, žalovaný nemal reálnu možnosť vrátiť
niečo, čo mu nikdy poskytnuté nebolo. V tejto súvislosti tiež poukazuje súd na zmluvu o sprostredkovaní
(č.l. 10) zo dňa 13.12.2006, kde v Článku IV. bod 4.4. si žalobca vyhradil právo z časti, alebo celkom
uhradiť náklady sprostredkovateľa spojené s jeho účasťou na školeniach organizovaných OVB, ako aj
cestovné a pobytové náklady pre sprostredkovateľov cestujúcich do zahraničia na akcie organizované

OVB. Tiež v tejto súvislosti súd poukazuje na oznámenie o započítaní pohľadávok (č.l. 22) zo dňa
21.12.2009, teda mesiac po ukončení spolupráce, z ktorej listiny vyplýva, že v súlade s Článkom III. bod
1 dohody zo dňa 28.10.2007 o poskytnutí uceleného vzdelávacieho programu za účelom zvyšovania
kvality finančného sprostredkovania a finančného poradenstva je žalovaný povinný vrátiť OVB časť
nákladov vynaložených na vzdelávanie vo výške 3.833,33 eur. Už uvedená požadovaná suma v tejto

výzve nie je v súlade so žalobou, tieto sú vo vzájomnom rozpore. Podľa názoru súdu žalobca svoj nárokna zaplatenie tejto sumy zo strany žalovaného nepreukázal a preto v tejto časti 6.000,- eur bola žaloba
zamietnutá.

Ďalšou časťou uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému bola suma 3.319,39 eur, pričom žalobca

uviedol, že táto pohľadávka vznikla zo zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 12.12.2007. Medzi
účastníkmi zostalo nesporné, že poskytnutie preddavku sa vzťahovalo na poskytnutie preddavku na
zariadenia kancelárie. Nárok na zaplatenie, resp. vrátenie preddavku v sume 3.319,39 eur žalobca
opieral o ust. Článku II. zmluvy o poskytnutí preddavku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
12.12.2007. Z uvedenej zmluvy (č.l. 15) je zrejmé, že žalovaný vystupoval ako príjímateľ, alebo

spolupracovník. V Článku II. uvedenej zmluvy sa uvádza, že ak počas nasledujúcich 24 mesiacov podal
príjímateľ žiadosť o vypovedanie zmluvy o sprostredkovaní, alebo by mu poskytovateľ dal okamžitú
výpoveď zmluvy o sprostredkovaní, je príjímateľ povinný vrátiť preddavok v okamihu výpovede.

Podľa Článku III. uvedenej zmluvy o poskytnutí preddavku, ak počas nasledujúcich 24 mesiacov nedôjde
k výpovedi zmluvy o sprostredkovaní uvedenej v Článku II. tejto zmluvy, je poskytovateľ pripravený zriecť
sa vrátenia poskytnutého preddavku, alebo jeho časti keď budú splnené nasledujúce kritéria:

- ak úroveň produkcie v EH, ktorú pán X. dosiahne v poslednom kvartály 2007, bude v priemere 1.500
EH, pokladá sa prvá časť preddavku (50.000,- Sk) za extra bonus na províziu,

- ak úroveň produkcie v EH, ktorú pán X. dosiahne, bude v priebehu 12 mesiacov od vyplatenia druhej
časti preddavku, trikrát za sebou aspoň 3.000 EH mesačne, okrem produkcie za december 2008,
pokladá sa druhá časť preddavku (5.000,- Sk) za extra bonus na províziu.

V prípade nesplnenia vyššie uvedeného kritéria bude preddavok preklasifikovaný na pôžičku s úrokom
7% p.a., ktorej splácanie sa uskutoční mesačne, v províznom behu (z provízneho konta p. X.) k
dohodnutej výške splátky tak, aby bola vyrovnaná do konca januára 2010.

K tomuto uplatnenému nároku súd uvádza, že pokiaľ ide o prvú časť poskytnutého preddavku v sume
50.000,- Sk, tak okolnosti uvedené v Článku II. uvedenej zmluvy o poskytnutí preddavku nenastali.

Nedošlo zo strany prijímateľa-žalovaného k žiadosti o vypovedanie zmluvy o sprostredkovaní a ani
poskytovateľ nedal okamžitú výpoveď. Ak žalobca uvádza, že žalovaný požiadal o vypovedanie zmluvy
o sprostredkovaní, tak súd poukazuje na dátum kedy bola zmluva o poskytnutí preddavku uzavretá a
ktorým je dátum 12.12.2007. Je teda nepochybné, že táto zmluva o poskytnutí preddavku sa viaže k
zmluve o sprostredkovaní zo dňa 13.12.2006. Je jednoznačné, že táto zmluva o poskytnutí preddavku

vzhľadom na dátum jej uzavrenia sa nemôže viazať k zmluve o sprostredkovaní z 19.12.2008. Ak sa
teda daná zmluva o poskytnutí preddavku viaže k zmluve o sprostredkovaní z 13.12.2006, tak bolo
vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že žalovaný túto zmluvu nevypovedal a ani žalobca
túto zmluvu nevypovedal, ale došlo k vzájomnej dohode, ktorá dohoda bola zakomponovaná priamo
do novej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 19.12.2008 Článok X. bod 10.5. v ktorom sa uvádza, že

podpisom tejto zmluvy stráca platnosť zmluva o sprostredkovaní vrátane jej dodatkov, ktorá bola medzi
zmluvnýmistranamiuzatvorenáprednadobudnutímúčinnostitejtozmluvy,svýnimkoudodatkukzmluve
„MiFID“, ktorý bližšie upravuje povinnosti sprostredkovateľa pri sprostredkovaní investičných služieb.
Toto zmluvné dojednanie súd vyhodnotil ako dohodu podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde
účastníci vzájomnou dohodou zmenili vzájomné práva a povinnosti a súd bol toho názoru, že z tohto

zmluvného dojednania vyplýva nepochybne, že dojednaním tejto novej zmluvy zaniká doterajšia zmluva
o sprostredkovaní a vzniká nový záväzok a z koncepcie tohto zmluvného dojednania je jednoznačné,
že nová zmluva o sprostredkovaní nebude existovať popri zmluve o sprostredkovaní z 13.12.2006.
Doterajšia zmluva a z nej vyplývajúce záväzky boli nahradené novou zmluvou o sprostredkovaní z
19.12.2008 s novými záväzkami a doterajšie záväzky z pôvodnej zmluvy zanikli, tak ako to má na

mysli ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak teda súd skonštatoval, že pokiaľ ide o prvú časť
vyplateného preddavku na províziu vo výške 50.000,- Sk okolnosti uvedené v Článku II. nenastali a
potom bolo potrebné zhodnotiť, či nenastala okolnosť uvedená v Článku III. a to či úroveň produkcie v
EH pána X. v poslednom kvartály 20007 bola v priemere 1.500 EH. Splnenie tejto podmienky nikdy ani
samotný žalobca nerozporoval a preukazuje to aj listina (č.l. 55) označená ako vyhodnotenie zmluvy

o preddavku zo dňa 1.2.2008 (súd len poznamenáva, že listina predchádza uzatvoreniu zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 19.12.2008), z ktorej listiny vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému, žev zmysle zmluvy o poskytnutí preddavku, podpísanej dňa 12.12.2007 žalovaný splnil podmienky na
zaslúženie si prvej časti preddavku ako extra bonus v plnej výške 50.000,- Sk. Vzhľadom na tieto
skutkové okolnosti súd bol toho názoru, že nie je dôvod, aby žalovaný vrátil prvú časť poskytnutého

preddavku v sume 50.000,- Sk a preto súd žalobu aj v tejto časti 50.000,- Sk čo predstavuje 1.659,70
eur zamietol.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť žalobou uplatneného nároku v sume 50.000,- Sk (1.659,70 eur), tak tento nárok
žalobca opieral rovnako o zmluvu o poskytnutí preddavku na kanceláriu kde uvádzal, že nebola splnená
anijednazdvochpodmienok,ktorésavyžadovalivzmyslezmluvyabybolpreddavokpretransformovaný

na extra bonus. Má to byť splnenie podmienky v Článku II., súd uvádza, že ani jedna z týchto okolností
uvedená v Článku II. zmluvy o poskytnutí preddavku na kanceláriu nenastala, s dôvodmi odkazuje súd
na svoje skoršie vyjadrenie. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorá mala byť splnená a to že úroveň
produkcie v EH, ktorú p. X. dosiahne, bude v priebehu 12 mesiacov odo dňa vyplatenia druhej časti
preddavku, trikrát za sebou aspoň 3.000 EH mesačne, okrem produkcie za december 2008, pokladá sa
druhá časť preddavku za extra bonus na províziu, tak splnenie tejto podmienky, tak žalobca tvrdil, že táto

podmienka splnená nebola a žalovaný toto tvrdenie žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval. Uviedol
len, že je toho názoru, že vlastne žalobca konkudentne priznal aj nárok na týchto 50.000,- Sk, pretože
nedošlo k postupnému odčítavaniu splátok z provízneho konta tak, ako to bolo v zmluve o poskytnutí
preddavku na kanceláriu dojednané. Súd je toho názoru, že aj pokiaľ nedošlo k realizácii týchto splátok
ako splátok pôžičky, neznamená to automaticky samo o sebe, že druhá podmienka bola splnená, a preto

súd považoval nárok v druhej časti 50.000,- Sk titulom zmluvy o poskytnutí preddavku na kanceláriu za
daný a preukázaný, avšak žalovaný na pojednávaní 23.5.2013 (č.l. 123 opak) vzniesol kompenzačnú
námietku a tento nárok žalobcu voči žalovanému započítal voči pohľadávke, ktorú mal žalovaný voči
žalobcovi. Pokiaľ ide o pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, súd mal za preukázané a to výpismi
z provízneho konta za mesiace december 2009 až apríl 2010, že celkovo vznikol žalovanému nárok

za toto obdobie na provízie vo výške 1.021,05 eur a bolo preukázané, že tieto mu vyplatené neboli.
Ak sa k tomuto nároku na províziu pripočíta storno rezerva vo výške 850,- eur, ktorá tiež žalovanému
vrátená nebola, tak celková pohľadávka žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 1.871,05 eur.
Na pojednávaní vyššie uvedenom žalovaný započítal voči tejto pohľadávke pohľadávku žalobcu len vo
výške 1.659,70 eur. Po tomto započítaní, súd teda konštatuje, že aj tento nárok žalobcu voči žalovanému

vo výške 1.659,70 eur titulom druhej časti preddavku poskytnutého na kanceláriu zanikol započítaním
a preto aj v tejto čsti nárok zamietol..

Po tomto započítaní zostala zachovaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 179,30 eur.

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť nároku žalobcu voči žalovanému, predstavoval tento sumu 32,06 eur,
pričom žalobca tento nárok opieral o listinu (č.l. 26) označenú ako ponuka na využitie služieb VPN, ktorú

žalovaný podpísal a v ktorej v bode 2 sa uvádza, že ak žalovaný podpisom potvrdí súhlas, že v prípade
ukončenia spolupráce s OVB zaplatí tri nasledujúce mesačné paušály a súhlasí s ich započítaním
oproti províziám na ktoré vznikne nárok v zmysle zmluvy o sprostredkovaní. Na pojednávaní právna
zástupkyňa žalobcu upresnila, že nárok na sumu 32,06 eur spočíva v sume 30,40 eur za obdobie od
17.12.2009 do 16.1.2010 a v sume 1,61 eur za obdobie od 17.1.2010 do 17.2.2010. Uviedla, že svoj

nárok opiera o ustanovenie bodu 2 zmluvy (č.l. 26), ktoré hovorí o tom, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť
tri nasledujúce mesačné paušály, pričom žalobca si toto vykladá tak, že nešlo o paušál poskytovaným
mobilným operátorom, ale o reálnu skutočnú službu za poskytnuté služby mobilného operátora vrátane
paušálu. S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil, pretože z uvedenej listiny na č.l. 26 jednoznačne
vyplýva, že sa jedná o paušál platený poskytovateľovi služieb mobilného operátora a dokazovaním bolo

preukázané, že tento paušál predstavoval sumu 23,23 eur bez DPH, s DPH sumu 27,64 eur. Uvedený
paušál vyplýva z opisov faktúr spoločnosti Orange (č.l. 269, 271, 273, 275). Ak teda žalobca uplatňoval
tento paušál za obdobie od 17.12.2009 do 16.2.2010, ide o obdobie dvoch mesiacov, pričom však paušál
uplatňuje len za prvé obdobie a to od 17.12.2009 do 16.1.2010, za ďalšie obdobie už žalobca tento
paušál neuplatňuje. Uplatňuje si za obdobie od 17.1.2010 do 16.2.2010 nie paušál, ale pripočítané ceny

služieb za volania napríklad mimo siete Orange, volania na mobilné služby Slovak Telecom plus za sms
správy a podobne. Na cenu týchto ostatných služieb však v zmysle dohody na čísle listu 26 spisu žalobca
nárok nemal, mal nárok na tri posledné nasledujúce režijné paušály, z ktorých si uplatnil však režijný
paušál len za jeden mesiac a to od 17.12.2009 do 16.1.2010 a tento nárok vo výške režijného paušálu vsume 27,64 eur súd považoval za dôvodný a vo zvyšnej časti tento nárok za preukázaný nepovažoval,
avšak rovnako na pojednávaní dňa 23.5.2013 žalovaný učinil započítací prejav, ktorým započítal voči
nároku žalobcu voči žalovanému pohľadávku žalovaného voči žalobcovi s tým, že po predchádzajúcom

započítaní zostáva táto vo výške 179,30 eur a voči tejto zostávajúcej časti započítal teda pohľadávku
žalobcovu a teda pokiaľ ide o sumu 27,64 eur (režijný paušál za jeden mesiac) aj v tejto časti súd žalobu
zamietol, pretože pohľadávka zanikla započítaním.

Súd teda vzhľadom na vyššie uvedenú dôkaznú situáciu celý nárok žalobcu voči žalovanému zamietol
jednak ako nepreukázaný a jednak ako zaniknutý po započítacom prejave žalovaného voči žalobcovi.

Už len na okraj k tvrdeniu právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaný nemohol započítať svoj dlh voči jeho

pohľadávke voči žalobcovi, preto že táto pohľadávka už skôr zanikla započítaním žalobcu, súd uvádza,
že v priebehu konania nebol predložený dôkaz o tom, že by žalobca učinil započítací prejav. Ak sa opiera
o listinu z 21.12 2009 , tak v tejto listine sám žalobca uvádza, že z a p o č í t a (z gram.výkladu teda
v budúcnosti) svoju pohľadávku vo výške 7 152,72 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Trovy konania spočívali v zaplatenom súdnom
poplatku za odpor v sume 448,50 eur a v trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia
súd priznal v celkovej výške 3.779,98 eur a spočívali v tarifnej odmene právneho zástupcu, pričom pri
hodnote sporu 7.479,60 eur na jeden úkon právnej služby prislúchala suma 237,34 eur. Súd priznal
právnemu zástupcovi 5-krát 237,34 eur za 5 úkonov (príprava a prevzatie, podanie odporu, písomné

podanie vo veci samej zo dňa 3.5.2013, písomné podanie vo veci samej zo dňa 9.7.2013 a účasť na
pojednávaní zo dňa 13.9.2013) tieto úkony právnej služby súd priznal podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Zz. Následne za účasť na pojednávaní dňa 23.5.2013 a 11.7.2013 súd priznal v zmysle
§ 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky MS SR č.655/2004 Zz. dvakrát 474,68 eur, pretože obe pojednávania
trvali nad dve hodiny a za úkon rokovaní s protistranou súd priznal v zmysle § 13a ods. 2 písm. d)

Vyhlášky MS SR č.655/2004 polovicu základnej tarifnej odmeny v sume 158,23 eur. Spolu teda priznaná
tarifná odmena predstavovala sumu 2.753,15 eur. Ďalej súd priznal dvakrát režijný paušál (rok 2012) á
7,63 eur a 6-krát režijný paušál á 7,81 eur (rok 2013) celkom režijný paušál 74,54 eur. Ďalej súd ako
trovy právneho zastúpenia priznal náhradu za stratu času a to 3-krát účasť na pojednávaní a to dňa
23.5.2013 , 11.7.2013 a 13.9.2013, za čas strávený na pojednávaní a na ceste na trase Bratislava-Martin

a späť, za každé pojednávanie priznal sumu 171,73 eur ako náhradu za stratu času.

V zmysle Zákona č. 283/2002 Z.z. súd priznal aj náhradu za používanie motorového vozidla, pri účasti na
pojednávaní 23.5.2013 na trase Bratislava-Martin a späť v dĺžke 460 km, súd priznal náhradu vo výške
145,12 eur pri cene benzínu 1,475,- eur za liter benzínu, za účasť na pojednávaní dňa 11.7.2013 súd
priznal náhradu 145,30 eur, pri zohľadnení ceny benzínu 1,481 eur za liter a za účasť na pojednávaní

13.9.2013 súd priznal náhradu 146,68 eur pri zohľadnení ceny benzínu 1,527 eur za liter.

Takto priznané trovy konania je povinný žalobca nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu
žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1
OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
OSP).

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.