Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. september 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205380
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8712205380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci
navrhovateliek: 1) C.. Ľ. F., W.. XX.XX.XXXX, F. F., V. U., R. L. XXXX/X, 2) E. U., W.. XX.XX.XXXX,
F. F.-L. Y., R. W. XXXX/X, 3) R. L., W.. XX.XX.XXXX, F. M. Š., Š. XX/XX, proti odporcovi: L. L., W..
XX.XX.XXXX, F. M. Š., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 15.697,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 3.319,39 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 2. rade sumu 3.319,39 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 3. rade sumu 9.058,20 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke v 1. rade trovy konania vo výške 396,- eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 13.4.2012 sa navrhovateľky domáhali vydania rozhodnutia, ktorým bude
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1.rade sumu 3.319,39 eur, navrhovateľke v 2.
rade sumu 3.319,39 eur a navrhovateľke v 3. rade sumu 9.058,20 eur, vrátane úrokov z omeškania vo
výške 9,75 % ročne od 30.11.2009 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľky v 1 a 2. rade ako sestry odporcu a

navrhovateľka v 3. rade ako matka odporcu, odporcovi v mesiaci október a november 2008 požičali
sumu celkom 500.000,- Sk a to tak, že odporca si uvedenú sumu vybral z účtu č. 1307392373 vedeného
vo VÚB, a.s. dňa 20.10.2008 vo výške 4.979,08 eur a dňa 28.11.2008 sumu 9.958,20 eur. Vlastníkom
účtu je navrhovateľka v 3. rade a odporca mal k účtu zriadené dispozičné právo. Finančné prostriedky
navrhovateľky v 1. a 2. rade boli na účte navrhovateľky v 3. rade uložené ako podiely z dedičstva po ich
otcovi. Z vybraných prostriedkov odporca po dohode s navrhovateľkami vrátil navrhovateľke v 3. rade

sumu 900,- eur. V zmysle dohody sa odporca zaviazal pôžičky splatiť v lehote 6 mesiacov, pričom neskôr
bola doba splatnosti predlžená do konca novembra roku 2009. Nakoľko odporca poskytnutú pôžičkunesplatil, domáhali sa navrhovateľky jej vrátenia prostredníctvom mediátora, avšak mediačné konanie
nebolo úspešné a odporca svoj dlh nesplatil.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že návrh žiada zamietnuť ako nedôvodný.

Uviedol, že pôžička nebola poskytnutá jemu ale jeho synovi, a teda odporca nie je vo veci pasívne
legitimovaný. Odporca má za to, že nie je daná ani aktívna legitimácia navrhovateliek v 1. a 2. rade,
nakoľko sa jednalo o prostriedky navrhovateľky v 3. rade, ktorá ich požičala synovi odporcu T. L..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, svedka A. L. Q. a svedka T. L., ako aj listinnými
dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Na základe ústnej dohody mali navrhovateľky v 1. a 2. rade na účte navrhovateľky v 3. rade uložené

finančné prostriedky, každá v sume 3.319,39 eur. Na žiadosť odporcu o poskytnutie pôžičky tento z
účtu navrhovateľky v 3. rade dňa 20.10.2008 vyčerpal sumu 4.979,08 eur a dňa 28.11.2008 sumu
9.958,20 eur, ktoré sa zaviazal vrátiť najneskôr do konca novembra roku 2009. Odporca tento nárok
navrhovateliek neuznáva, nakoľko má za to, že pôžička nebola poskytnutá jemu ale jeho synovi T.
L. na prevádzku penziónu. napriek tomuto argumentu v decembri roku 2010 odporca navrhovateľke

v 3. rade vrátil sumu 900,- eur. Odporca má za to, že to, že osobne vybral z účtu navrhovateľky v 3.
rade prostriedky, nie je dôkazom o pôžičke, nakoľko táto bola poskytovaná pre účely dokončenia a
spustenia prevádzky penziónu a v čase poskytnutia pôžičky sa on o prevádzku nezaujímal, nakoľko
trpel onkologickým ochorením.

Na pojednávaní dňa 24.8.2012 uznal záväzok, avšak len voči navrhovateľke v 3. rade.

Navrhovateľkav1.radevrámciúčastníckehovýsluchuuviedla,ženietpochybnostíotom,žeprostriedky
vo výške 3.319,39 eur na účte navrhovateľky v 3. rade boli navrhovateľky v 1. rade. Dňa 23.7.2007
zomrel otec navrhovateliek v 1. a 2. rade, pričom predmetom dedičstva po ňom bol väčší rodinný dom
v Poprade. Všetci traja súrodenci sa vzdali dedičstva v prospech navrhovateľky v 3. rade. Asi v apríli
roku 2008 bol tento dom predaný za sumu 165.969,59 eur (5.000.000,- Sk) s tým, že navrhovateľka v

3. rade potom odišla bývať k odporcovi, s prispením odporcu si v M. Š. kúpila 2-izbový byt za sumu
73.026,62 eur (2.200.000,- Sk) a sumu 79.665,40 eur (2.400.000,- Sk) rovným dielom rozdelila medzi
navrhovateľku v 1. rade, v 2. rade a odporcu. Suma 26.555,13 eur (800.000,- Sk) navrhovateľke v 1.
rade bola uhradená na účet a suma 3.319,39 eur (100.000,- Sk) bola poskytnutá ako pôžička odporcovi.
K tejto úhrade došlo v novembri roku 2008. Voči navrhovateľke v 3. rade si z titulu úhrady sumy 3.319,39

eur žiadny nárok neuplatnila.

Navrhovateľke v 2. rade v rámci účastníckeho výsluchu uviedla, že preukázanie prostriedkov a ich
využitie bolo zhodné ako u navrhovateľky v 1. rade. Prostriedky získala z predaja domu v Poprade a
v novembri roku 2008 ju odporca požiadal o pôžičku s tým, že aj navrhovateľka v 1. rade mu mala
požičať3.319,39eur(100.000,-Sk).Spôžičkousúhlasilastým,žemalabyťsplatenáposprevádzkovaní

penziónu.

Navrhovateľka v 3. rade v rámci účastníckeho výsluchu uviedla, že je pravdou, že po smrti manžela sa
ich deti vzdali dedičstva v prospech navrhovateľky v 3. rade s tým, že zdedila dom, ktorý neskôr predala.
Rozhodla sa, že každému z detí dá sumu 26.555,13 eur (800.000,- Sk), 3.319,39 eur (100.000,- Sk)
stál pomník, za 73.026,62 eur (2.200.000,- Sk) si kúpila byt, pretože jej odporca tvrdil, že sa o ňu bude

starať a ani jej nezavolal. Z kúpnej ceny jej ostala suma 9.958,17 eur (300.000,- Sk), ktorú na žiadosť
odporcu odporcovi požičala na dostavbu penziónu s tým, že keď bude penzión v prevádzke tak pôžičku
vráti. Neskôr navrhovateľka v 3. rade odporcovi oznámila, že má zlý zdravotný stav, poberá dôchodok
a bude potrebovať pôžičku vrátiť. Odporca ju uistil, že pôžičku vráti a po opakovaných žiadostiach jej
vrátil sumu 900,- eur.

Odporca namietol, že po predaji domu navrhovateľkou v 3. rade, žila navrhovateľka v jeho domácnosti,
avšakkeďsasynodporcuchceloženiť,navrhovateľkav3.radesikúpilabytazačalimedziniminezhody.Odporca navrhoval vyriešiť svoj záväzok tak, že navrhovateľke v 3. rade aby sa opätovne nasťahovala
k nemu a v prípade jej smrti by sa vzdal svojho dedičského podielu v prospech navrhovateliek v 1. a
2. rade. S uvedeným postupom navrhovateľky nesúhlasili. Odporca ďalej uviedol, že záväzok vznikol

v čase, kedy nemal prehľad o stave svojich financií, nakoľko sa venoval svojmu zdravotnému stavu a
podnikanie zabezpečoval T. L..

SvedokT.L.uviedol,ževseptembriroku2008začalsodporcomvýstavbupenziónuavpriebehuoktóbra
uvedeného roku mu banka neschválila úver. Formálne teda svedok vlastníctvo k rozostavanej stavbe
previedol na odporcu, ktorý následne požiadal navrhovateľku o pôžičku. Svedok potvrdil vedomosť

o tom, že odporca o pôžičku žiadal, a že požičané prostriedky z účtu vyčerpal. Vzhľadom na to, že
nehnuteľnosť - penzión, do ktorého boli požičané prostriedky investované, nebol vo vlastníctve odporcu
asvedoknanehnuteľnostinemáspoluvlastníckypodiel,svedokodmietol,žebysajednaloojehoosobný
záväzok. O pôžičku nežiadal ani ju nedostal.

Z výsluchu svedkyne A. L. Q., manželky odporcu, súd zistil, že v čase vzniku pôžičky odporca nebol
vlastníkom stavby penziónu ale je pravdou, že z účtu navrhovateľky v 3. rade vyčerpal finančné

prostriedky. Malo sa jednať o pôžičku pre T. L., ktorému následne odporca podľa kúpnej zmluvy za
rozostavanú stavbu vyplatil kúpnu sumu 165.969,59 eur (5.000.000,- Sk). Pred kúpou nehnuteľnosti,
teda odporca nemal dôvod brať si pôžičku na jej rekonštrukciu. Svedkyňa uviedla, že nevie, či sa jednalo
o pôžičku odporcu, avšak odporca hotovosť fyzicky vybral z účtu a mal ju použiť T. L..

Podľa 657 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané, že návrh
navrhovateliek je dôvodný.

V konaní bolo nepochybné, že medzi navrhovateľkami ako veriteľmi a odporcom ako dlžníkom došlo
k uzavretiu troch zmlúv o pôžičke celkovo na sumu 16.596,96 eur. Keďže odporca tvrdil, že pôžička
nebola poskytnutá jemu, ale jeho synovi T. L., v tomto smere súd konštatuje, že zo žiadneho

úkonu navrhovateliek ani svedka T. L. nebolo zistené, že by mali v úmysle takúto zmluvu uzavrieť.
Je nepochybné, že predmet pôžičky vybral z účtu navrhovateľky odporca, na požiadanie dokonca
navrhovateľke v 3. rade vrátil sumu 900,- eur. Z výpovede svedka T. L. je zrejmé, že sám o pôžičku
ani nežiadal, a že pre účely pôžičky sám previedol na odporcu stavbu penziónu. Pokiaľ teda obdŕžal od
odporcu sumu 165.969,59 eur, nebol ani preukázaný dôvod pre poskytnutie pôžičky.

Z výpovede svedkyne A. L. Q., manželky odporcu, vyplynula skutočnosť, že mala vedomosť o poskytnutí
pôžičky. Pokiaľ uviedla, že túto mal použiť T. L. po tom, ako mu odporca vyplatil kúpnu cenu za penzión,
podľa názoru súdu je nelogické, keď odporca ako sám uviedol, že najprv svedkovi T. L. vyplatil sumu
165.959,59 eur a následne pre neho mal žiadať ešte o pôžičku navrhovateľky.Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov s poukazom na to, že odporca neuniesol dôkazné
bremeno a súdu žiadnym hodnoverným, právne relevantným dôkazom nepreukázal, že sa skutočne
nejednalo o jeho záväzok, ktorý navyše voči navrhovateľke v 3. rade uznal, súd návrhu ako dôvodnému

vyhovel.

Navrhovateľky od odporcu požadovali aj zaplatenie úroku z omeškania v zmysle vyššie uvedeného §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom omeškanie dlžníka stanovili správne dňami nasledujúcimi
po dátume splatnosti jednotlivých pôžičiek.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovaných súm
aj s príslušnými úrokmi z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným navrhovateľkám
priznal voči odporcovi náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že nárok na trovy konania osvedčila
len navrhovateľka v 1. rade tým, že uhradila súdny poplatok za návrh, súd odporcovi uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľke uhradený súdny poplatok v sume 396,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.