Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/183/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111212526
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111212526.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa P.

X. Y., s. r. o., so sídlom U., C. 5, Z. XX XXX XXX zast. W. X., s. r. o., so sídlom U., C. 5, Z. XX XXX XXX
proti odporkyni U. J., bytom D. nad T., R. XXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
J. zast. 1/ JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66 a 2/ JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 945,33 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a mi e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov 141,79 € do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta 1/.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporkyne zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXXXXX
splatnej 18.07.2005 na sumu XXX,XX €, faktúry č. XXXXXXXXXXXX splatnej 18.08.2005 na sumu
321,14, faktúry č. XXXXXXXXXXXX splatnej 18.09.2005 na sumu 320,40 €, faktúry č. XXXXXXXXXXXX
splatnej 18.10.2005 na sumu 151,09 €, zmluvnej pokuty vo výške 6,64 € ako i úroku z omeškania
vo výške 18,25 % ročne z neplatených faktúr odo dňa po ich splatnosti, to všetko titulom poskytnutia

telekomunikačných služieb na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 08.06.2005, č. XXXXXXXXXX.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania.

Odporkyňa, ako aj vedľajší účastník na jej strane, hoci riadne predvolaní, sa na termín pojednávania
neustanovili. Odporkyňa svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.
Vedľajší účastník na jej strane svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd vec prejednal i v jeho

neprítomnosti. Za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejdenal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistený skutkový stav posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení zákona.

Zo žalobného návrhu ako aj z faktúr, ktoré navrhovateľ pripojil k nemu sa zisťuje, že splatnosť
pohľadávok, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha od odporkyne za poskytnuté telekomunikačné

služby, nastala postupne 18.07.2007, 18.08.2005, 18.09.2005 a 18.10.2005.

Vzhľadom na vedľajším účastníkom na strane odporkyne vznesenú námietku premlčania sa bolo
potrebné v konaní vysporiadať najskôr s touto otázkou.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Splatnosť poslednej faktúry nastala 18.10.2005. Navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde až dňa
30.05.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súdu teda nezostávalo iné ako
konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (ako i
jeho právo na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania) je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k
námietke vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - priznať ( § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako

nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Skutočnosť, že vedľajší účastník má právo v konaní vzniesť námietku premlčania vyplýva z rozsudku NS
ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25 Cdo/539/2008, podľa ktorého vedľajší účastník je v konaní zásadne
oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je

oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony činí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka,
ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania
(odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. i vedľajší účastník, ktorý v konaní
vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany
proti návrhu sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka

premlčania), pretože procesné právo tieto námietky uplatniť v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú
pôvod v hmotnom alebo v procesnom práve. Rovnaký názor je vyslovený i v rozsudku NS ČR sp. zn.
21 Cdo 2313/2004.

Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani uznanie dlhu zo strany odporkyne učinené dňa

18.03.2009. Ako vyplýva z tejto listiny, v bode 2 odporkyňa výslovne uviedla, že "...uznáva, čo do dôvodu
a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom
SS. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 938,69 €...". Dátum zmluvy, na ktorú sa veriteľ odvoláva,
nie je v uznaní dlhu vyplnený. V uznaní dlhu taktiež nie je uvedené, dlh z ktorého obdobia odporkyňa
uznáva.Vočiveriteľovitotižmáodporkyňaviacerodlhov,atokonkrétneakovyplývazožalobnéhonávrhu

dlh za fakturačné obdobie od 01.06.2005 do 30.06.2005, dlh za fakturačné obdobie od 01.07.2005 do
31.07.2005, dlh za fakturačné obdobie od 01.08.2005 do 31.08.2005 a dlh za fakturačné obdobie od
01.09.2005 do 30.09.2005. Žiaden z týchto dlhov odporkyňa voči veriteľovi výslovne neuznala.

Z odbornej literatúry jednoznačne vyplýva, že výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola

objektívne určiteľná. Nestačí, ak dlžník a veriteľ vedia, o aký dlh a v akej výške sa jedná, ale - vzhľadom
k obligatórnej písomnej forme úkonu - musia byť tieto údaje obsiahnuté v písomnom prejave. Ak uznáva
dlžníkviacerodlhov,musínepochybneurčiť,ktoréjednotlivédlhy,čododôvoduavýškyuznávaasľubuje
zaplatiť (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo/ 376/2003). Ak nie je určitosť prejavu vôle uznať dlh, čo do
dôvodu a výšky a prísľub dlh zaplatiť daný obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný, nejde o platné

uznanie dlhu (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 779/2002).

Z vyššie uvedenej listiny zo dňa 18.03.2009 označenej ako uznanie dlhu nie je zrejmé, ktorý konkrétny
dlh odporkyňa uznala. Navyše, podľa úvahy súdu uvedené uznanie dlhu nešpecifikuje žiaden dlh.
Zmluva, na ktorú sa veriteľ v uznaní odvoláva je zrejme zmluvou o pripojení. Z tejto zmluvy však

nevyplýva, žeby odporkyňa mala voči veriteľovi nejaký dlh. Samotný dlh voči navrhovateľovi totiž
nevznikol len na základe uvedenej zmluvy o pripojení, ale na základe ďalšej kumulatívnej podmienky, a
to poskytnutia telekomunikačných služieb odporkyni. Preto v uznaní dlhu bolo nevyhnutnosťou poukázať
práve na služby, ktoré veriteľ odporkyni poskytol a tieto riadne vyšpecifikovať, napr. s odkazom na
faktúry, ktoré boli odporkyni za poskytnuté telekomunikačné služby vystavené. Tak by bolo zrejmé, ktorý

konkrétny dlh odporkyňa uznáva. Ako bolo totiž vyššie uvedené, odporkyňa má voči navrhovateľovi
viacero dlhov (za jednotlivé fakturačné obdobia). Preto súd vyhodnotil, že uvedené uznanie dlhu je
neurčité, a preto neplatné.Odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku
a náhradu trov konania odporkyni nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporkyne mal rovnako ako odporkyňa v konaní úspech, preto mu v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. taktiež voči neúspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Tieto
sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, vyjadrenie zo
dňa 28.03.2012) po 51,45 €, 2 x 7,63 € zvýšenými o 20 % DPH vo výške 23,63 €. Vedľajší účastník na

strane odporkyne bol v konaní zastúpený dvoma advokátmi, pričom v zmysle ust. § 149 ods. 3 O.s.p.
neurčil, ktorému z nich má súd priznať náhradu trov konania. Súd teda vybral jeho advokáta 1/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.