Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 7, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/209/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610210133
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1610210133.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou v právnej veci navrhovateľa: Q.,

zast. Mgr. Miroslav Šandrik, advokát, Dunajská 4, Bratislava proti odporcovi: EUROLATINA SK s.r.o.,
Bezručova19,Stupava,IČO:44066392,zast.JUDr.PavelJurek,advokát,NámestieSNP22,Bratislava
onávrhunavrhovateľanaurčenieneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruaovzájomnom
návrhu odporcu o určenie neplatnosti pracovnej zmluvy a iné takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.

Navrhovateľovi a odporcovi sa náhrada trov konania o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru a konania o vzájomnom návrhu odporcu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na Okresný súd Malacky dňa 08.12.2010 sa navrhovateľ domáhal určenia, že

okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom zo dňa 28.09.2010 je neplatné
a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.10.2008 trvá. Návrh odôvodnil tým, že
dňa 30.10.2008 uzatvoril navrhovateľ s odporcom pracovnú zmluvu , podľa ktorej dňa 01.11.2008
navrhovateľ nastúpil do zamestnania ako riaditeľ spoločnosti. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
neurčitú. Dňa 08.10.2010 prevzal navrhovateľ list zo dňa 28.09.2010 neurčený do vlastných rúk, ktorý
bol označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru, kde bol ako odosielateľ uvedený odporca,
avšak tento list nebol odporcom podpísaný. Navrhovateľ poslal odporcovi list zo dňa 13.10.2010, v

ktorom sa vyjadril k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktorý nemal náležitosti oznámenia
zamestnávateľa o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle zákonníka práce a v tomto liste
oznámil aj, že trvá na ďalšom zamestnávaní. List bol odporcovi doručený dňa 15.10.2010. Po vyčerpaní
dovolenky dňa 22.11.2010 sa navrhovateľ dostavil do zamestnania, kde mu nebola pridelená práca a
konateľ odporcu mu oznámil, že už nie je zamestnancom.

Na pojednávaní doplnil navrhovateľ, že okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňom
27.09.2010 nebolo nikdy navrhovateľovi doručené. Ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 28.09.2010 nebolo podpísané oprávnenou osobou, nakoľko p. Belačičová nebola

oprávnená konať za spoločnosť odporcu, plná moc bola predložená až do súdneho spisu, nebola
doručená spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľovi.

Odporca sa vyjadril, že spoločnosť odporcu bola založená dňa 28.02.2008 a zapísaná do obchodného
registra dňa 09.04.2008. Prvým konateľom bol navrhovateľ Q., ktorú funkciu vykonával od vznikuspoločnosti až do dňa 27.09.2010. Navrhovateľ bol v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy štatutárnym
orgánom spoločnosti odporcu a uzatvoril pracovnú zmluvu sám so sebou, túto zmluvu podpísal ako na
strane zamestnanca tak na strane zamestnávateľa. Pracovná zmluva, ktorú pripojil k návrhu ako dôkaz

nekorešpondujesozmluvou,ktorájezaloženávúčtovníctvespoločnostiapretoodporcaspochybňujejej
pravosť, nakoľko podľa zmluvy, ktorá je evidovaná v účtovníctve je prijatý zamestnanec do pracovného
pomeru konateľa spoločnosti. Odporca nemá o zmluve, ktorú pripojil navrhovateľ k návrhu žiadnu
vedomosť. Odporca uviedol, že navrhovateľ nosil so sebou pečiatky spoločnosti odporcu a tieto nevrátil
ani po skončení jeho pracovného pomeru, takže nebol pre neho problém dodatočne so spätnou

platnosťou zmluvu, ktorú pripojil k návrhu vyhotoviť. Odporca poukázal na ust. § 7 ods. 3 Zákonníka
práce, podľa ktorého so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom dohodne podmienky podľa ust.
§ 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán, alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.
Ďalej poukázal na ust. § 10 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak štatutárny orgán prekročil právnym
úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak
zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec svoje

oprávnenie prekročil. Vzhľadom na uvedené odporca konštatuje, že pracovná zmluva z dôvodu, že bola
uzatvorená so zamestnancom Martin Ondrejička a zo strany zamestnávateľa podpísaná a uzatvorená
konateľom spoločnosti, ktorým bol tiež Martin Ondrejička, je v rozpore so zákonníkom práce, podľa
ktorého zmluvu mal uzatvárať jediný spoločník U.. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že pracovná
zmluva je neplatná a žiadal, aby súd ako prejudiciálnu otázku skúmal najprv platnosť pracovnej zmluvy

a rozhodol, že predmetná pracovná zmluva je neplatná a odporca nie je týmto úkonom viazaný. Zároveň
žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa vrátiť odporcovi všetky poskytnuté plnenia spolu s príslušenstvom
vyplatené na základe pracovnej zmluvy.

K okamžitému skončeniu pracovného pomeru odporca uviedol, že na základe kontroly účtovníctva
za roky 2008 až 2010 vykonané v septembri 2010 bolo zistené, že účtovný stav pokladne ku dňu

17.09.2010 bol vo výške 16.334,70 eur, ktoré navrhovateľ nemal k dispozícii a ani ich čerpanie
nedokázal podložiť účtovnými dokladmi. Navrhovateľ bol vyzvaný na vydanie účtovného rozdielu.
Peniaze nevydal ani nijak inak vzniknutý peňažný rozdiel nevysvetlil. Spôsobil tým odporcovi majetkovú
ujmu a vážne ohrozil chod a ďalšiu existenciu celej spoločnosti. Týmto konaním sa dopustil navrhovateľ
hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Odporca sa snažil s navrhovateľom dohodnúť na ukončení

pracovného pomeru, avšak navrhovateľ odmietol ukončiť pracovný pomer dohodou. Odporca podnikol
preto kroky smerujúce k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle ust. 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Navrhovateľovi bolo poslané dňa 05.10.2010 okamžité skončenie pracovného pomeru
datované dňom 27.09.2010, ktoré mu bolo doručené dňa 08.10.2010. Nakoľko toto okamžité skončenie
nespĺňalo zákonom stanovené náležitosti, bolo následne navrhovateľovi dňa 08.10.2010 zaslané

okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňom 28.09.2010, ktoré spĺňalo všetky zákonom
vyžadované náležitosti a bolo adresátovi doručené dňa 14.10.2010 s tým, že navrhovateľ si zásielku
prevzal osobne. Dňa 15.10.2010 odporcovi bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k listu okamžité
skončenie pracovného pomeru, v ktorom tvrdí, že doručené okamžité skončenie pracovného pomeru
nemá predpísané náležitosti a trvá na ďalšom zamestnávaní. Následne bol navrhovateľovi zaslaný list,

ktorým mu bolo ozrejmené, že mu boli zaslané dve vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru a že okamžité skončenie datované dňom 27.09.2010 nespĺňa náležitosti, tento úkon je neplatný
a nebude sa naň prihliadať. Uvedená korešpondencia bola zaslaná navrhovateľovi najmä z dôvodu,
aby sa predišlo špekuláciám, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a na ktoré sa
neprihliada. Odporca ďalej uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru nemusí byť adresované

do vlastných rúk, dôležité je, že bolo do vlastných rúk doručené. Navrhovateľ okamžité skončenie
pracovného pomeru prevzal osobne , čo potvrdzuje aj výsledok reklamačného konania Slovenskej pošty
a preto doručenie zásielky do vlastných rúk bolo splnené. Navrhovateľ zaslal odporcovi list datovaný
dňom 25.11.2010, v ktorom zobral na vedomie neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa 27.09.2010, teda navrhovateľ existenciu tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa

27.09.2010 nenamietal. Odporca má za to, že právny úkon okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 28.09.2010 je platným a spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. V prípade ak, by súd
rozhodol, že pracovná zmluva bola uzatvorená platne, žiadal odporca rozhodnúť, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 28.09.2010 je platné a pracovný pomer platne skončil dňom 14.10.2010.
Podaním zo dňa 09.01.2012 rozšíril odporca vzájomný návrh a žiadal, aby súd v prípade ak určí, že

pracovný pomer bol ukončený neplatne, rozhodol v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že
pracovný pomer sa končí rozhodnutím súdu a to z dôvodu, že nie je od odporcu spravodlivé požadovať,aby navrhovateľ zotrval v pracovnom pomere. Ďalšie zamestnávanie navrhovateľa by bolo v rozpore so
záujmami spoločnosti najmä vzhľadom na hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov p. U. - bývalého konateľa a

spoločníka odporcu, p. O. - zamestnankyňa odporcu, p. W. - bývalá účtovníčka odporcu a listinnými
dôkazmi: pracovná zmluva zo dňa 30.10.2008 s uvedeným výkonom práce riaditeľ spoločnosti,
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.09.2010, kópia obálky podanej na pošte dňa
05.10.2010, vyjadrenie navrhovateľa k listu okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.10.2010
s doručenkou, oznámenie odporcu zo 08.11.2010 o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 27.09.2010, reakcia navrhovateľa zo dňa 25.11.2010 na list o neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru s doručenkou, vyjadrenie odporcu zo dňa 02.12.2010 k vyjadreniu
sa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, výpis z obchodného registra odporcu, rozhodnutie
spoločníka zo dňa 24.10.2008, zmluva o výkone funkcie konateľa zo dňa 24.10.2008, pracovná zmluva
zo dňa 30.10.2008 s uvedeným výkonom práce konateľ spoločnosti, okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 27.09.2010 s podacím lístkom, výsledok reklamačného konania zo dňa 17.12.2010,

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.09.2010 s podacím lístkom, splnomocnenie zo dňa
28.09.2010, výsledok reklamačného konania zo dňa 15.12.2010, splnomocnenie zo dňa 20.12.2010,
potvrdenie o príjmoch navrhovateľa zo závislej činnosti vystavené odporcom dňa 24.11.2010, zápočtový
list, neakceptovanie faktúry č. FV1000011 zo dňa 08.10.2010 s kópiou predmetnej faktúry a kópiou
obálky podanej na pošte dňa 08.10.2010, kópia zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom

Bratislava III zo dňa 20.10.2011, výpis zo sociálnej poisťovne.

Podľa ust. § 7 ods. 3 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve
orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

Podľa ust. § 38 ods. 1 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa

vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako
o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na
pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť

poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Podľa ust. § 43 ods. 1 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný
so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec
prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak
určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej

zmluve.

Podľa ust. § 68 ods. 1 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 70 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí

zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Súd sa v prvom rade zaoberal vzájomným návrhom odporcu o určenie neplatnosti pracovnej zmluvy zo
dňa 30.10.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom. Súd z vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že nie je možné určiť neplatnosť predmetnej pracovnej zmluvy. Súd sa nestotožnil s výkladomust. § 7 ods. 3 zákonníka práce ako ho podal odporca. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že podmienky
zmluvy musia byť dohodnuté písomne a nevyplýva, ani to, že pracovná zmluva musí byť podpísaná
spoločníkom. Vyplýva, len to, že podmienky zmluvy dohodne so zamestnancom, ktorý je zároveň

konateľom, spoločník spoločnosti. Tieto podmienky môžu byť dohodnuté aj ústne, keď z predpisu
nevyplýva ich písomná forma, ktorej nedodržanie by bolo sankcionované absolútnou neplatnosťou. Z
výpovede navrhovateľa vyplýva, že sa ústne dohodol so spoločníkom o tom, že bude aj zamestnancom
spoločnosti, hlavným dôvodom bolo, aby sa za neho odvádzali odvody, čo je možné len v prípade
ak navrhovateľ bude figurovať aj ako zamestnanec. Na základe poučenia od účtovníčky, navrhovateľ

zmenil druh výkonu práce z konateľ na riaditeľ, keďže pracovná zmluva s druhom práce konateľ nemôže
byť uzatvorená. Spoločník tvrdil vo výpovedi, že sa s navrhovateľom nikdy nedohodli, že má uzatvoriť
pracovnú zmluvu a nikdy sa nerozprávali o tom, že navrhovateľ chce aby spoločnosť odporcu za neho
odvádzala odvody. Súd konštatuje, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Súd musel vychádzať z ďalších
dôkazov, kde z predloženej zmluvy o výkone funkcie konateľa vyplýva, že sa bude konateľovi vyplácať
odmena a odvody. Je zrejmé, že požiadavka na odvádzanie odvodov tu musela byť prerokovaná so

spoločníkom, keď sa táto skutočnosť dala do zmluvy o výkone funkcie konateľa. Svedkyňa p. W.,
účtovníčka, vo výpovedi uviedla, že si na okolnosti ohľadom uzatvárania pracovnej zmluvy navrhovateľa
nepamätá. Avšak uviedla, že v tom čase viacerým konateľom radila, aké typy zmlúv je potrebné
uzatvárať na výkon funkcie konateľa a aké, keď chce byť konateľ zároveň aj zamestnancom spoločnosti.
Z výpovede spoločníka v konaní pred Okresným súdom Bratislava III vyplýva, že sa o tom, aby boli

za navrhovateľa odvádzané odvody a aby mal stabilný plat rozprávali, teda nie je pravda ako tvrdil
spoločník v tomto konaní, že sa o tom nikdy s navrhovateľom nerozprával. Súd má za to, že bola tu
ústna dohoda konateľa so spoločníkom, že sa budú za navrhovateľa odvádzať odvody, k čomu bolo
nevyhnutné uzatvoriť pracovnú zmluvu.

Súd má za to, že je v danom prípade na mieste prikloniť sa k platnosti právneho úkonu aj s poukazom

na to, že navrhovateľ nepochybne chodil každý deň do práce, na pracovisku sa zdržiaval aj viac ako
8 hodinový pracovný čas, vykonával práce, ktoré nemali súvis len s výkonom funkcie konateľa, čo
potvrdila aj svedkyňa p. O.. Táto svedkyňa po odchode navrhovateľa, vykonáva náplň práce, ktorú
predtým robil navrhovateľ a vykonáva ju na základe pracovnej zmluvy a nie je konateľkou spoločnosti. Je
zrejmé,ženavrhovateľvykonávalpreodporcunielenčinnosti,ktoréspadajúpodvýkonfunkciekonateľa,

ale aj prácu, ktorú vykonával ako zamestnanec spoločnosti. Bol riadne spoločnosťou evidovaný ako
zamestnanec v Sociálnej poisťovni a bola mu riadne vyplácaná mzda a odvody. V prípade určenia
neplatnosti pracovnej zmluvy nie je možné, aby odporca vrátil navrhovateľovi výkon práce, ktorú pre
odporcu vykonal.

Súd má za preukázané, že navrhovateľ prácu pre odporcu vykonával a to v rozsahu väčšom ako

zodpovedalo jeho funkcii konateľa, bola mu vyplácaná mzda, odvádzané odvody do príslušných
poisťovní a k uzatvoreniu zmluvy došlo na základe ústnej dohody so spoločníkom odporcu a preto niet
pochýb o tom, že pracovný pomer vznikol.

Súdďalejposudzovalnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalurčenianeplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru. Navrhovateľ namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo

adresované do vlastných rúk a nebolo podpísané oprávnenou osobou. Súd preskúmal námietky
navrhovateľa a dospel k záveru, že sú nedôvodné a okamžité skončenie pracovného pomeru má
všetky zákonom vyžadované náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.09.2010
bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk o čom svedčí aj tá skutočnosť, že sám navrhovateľ
predmetné okamžité skončenie predložil ako dôkaz k návrhu a vo výpovedi nespochybnil, že mu nebolo

doručené. Spochybnil doručenie okamžitého skončenia zo dňa 27.09.2010. Doručenie tohto úkonu
však nie je pre spor podstatné. Zákonník práce vyžaduje, aby výpoveď, alebo okamžité skončenie
bolo doručené do vlastných rúk, čo znamená, že je vylúčená fikcia doručenia, pre účinky doručenia je
potrebné aby ju adresát osobne prevzal. Neznamená to však, že ak sa odosiela písomnosť poštou musí
byť zasielaná ako zásielka do vlastných rúk. Ak sa preukáže, že zásielku osobne adresát prevzal, musí

sa konštatovať, že bola doručená do vlastných rúk. Ako už bolo uvedené sám navrhovateľ nespochybnil
doručenie okamžitého skončenia zo dňa 28.09.2010 a o jeho osobnom prevzatí navrhovateľom svedčí
aj odporcom predložený podací lístok a výsledok reklamačného konania. Okamžité skončenie je
podpísané v zastúpení osobou p. O. Z úkonu jasne vyplýva, že ju podpisovala osoba, ktorá konala v
zastúpení. Odporca predložil plnú moc, ktorú udelil konateľ odporcu p. Belačičovej dňa 28.09.2010 az ktorej vyplýva, že ju splnomocňuje na podpis okamžitého skončenia pracovného pomeru. P. O. bola
vypočutá ako svedok v konaní a potvrdila, že jej bola plná moc udelená. To, že okamžité skončenie
zo dňa 28.09.2010 bolo odoslané na pošte neskôr a v čase keď mohol takýto úkon podpísať sám

konateľ, nemôže viesť ku konštatovaniu, že listina je podpísaná neoprávnenou osobou. Zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva, že splnomocnenie možno udeliť len pre prípad ak sa osoba oprávnená
konať nebude nachádzať v mieste vykonania úkonu a nevyplýva ani žiadna povinnosť listinu ihneď po
vyhotovení a podpísaní aj odoslať adresátovi. Skutočnosť, že spolu s okamžitým skončením nebola
navrhovateľovi doručená plná moc, neznamená, že bola podpísaná neoprávnenou osobou. V konaní sa

preukázalo, že osoba, ktorá okamžité skončenie podpísala, bola na tento úkon riadne splnomocnená.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.09.2010 spĺňa zákonom vyžadované náležitosti, je
písomné a podpísané oprávnenou osobou, je v ňom vymedzený dôvod tak, že ho nie je možné zameniť
s iným dôvodom, a bolo v ustanovenej lehote doručené navrhovateľovi.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko tento bol ukončený platne. Súd ďalej v celom

rozsahu zamietol vzájomný návrh odporcu, nakoľko dospel k záveru, že vznikol pracovný pomer medzi
navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom, nebol preto vzájomný návrh
na určenie neplatnosti pracovnej zmluvy dôvodný. Nebol ďalej dôvod určovať, že pracovný pomer
skončil dňom 14.10.2010, táto skutočnosť vyplýva z toho, že súd zamietol návrh na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mal navrhovateľ neúspech v konaní o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a odporca mal v tomto konaní úspech. Odporca mal však neúspech v
konaní o vzájomnom návrhu na určenie neplatnosti pracovnej zmluvy a navrhovateľ mal v tomto konaní

úspech.

Na základe vyššie uvedeného by mal navrhovateľ uhradiť trovy konania o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcovi a naopak odporca by mal uhradiť navrhovateľovi
trovy konania o vzájomnom návrhu. Keďže ide o nároky, ktoré sa navzájom kryjú, ktoré je možné
započítať a obe strany boli zastúpené advokátmi, ktorí vykonali rovnaké množstvo úkonov a obaja majú

sídlo v Bratislave, trovy účastníkov predstavujú rovnakú sumu. Keďže sa tieto pohľadávky vzájomne
kryjú, súd má za to, že je na mieste rozhodnúť o trovách tak, že sa žiadnemu účastníkovi nepriznávajú
v oboch konaniach.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Malacky, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).