Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212202704
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3212202704.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: C. D. L. republika, s.r.o., so sídlom E. XXX, XXX
XX Z. 4, IČO 25117483, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou J. D., s.r.o., V. 5, XXX XX I.,
proti odporkyni: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX I. nad I., o zaplatenie 661,35 eur
s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti výroku o náhrade trov konania rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. novembra 2012, č. k. 6C/50/2012-42, v senáte jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. novembra 2012, č. k. 6C/50/2012-42,
bolo rozhodnuté tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 464,68 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 464,68 eur od 11.03.2008 do zaplatenia, súd povoľuje
odporkyni uhrádzať uvedené plnenie v splátkach po 20 eur mesačne splatných vždy k 25. dňu v mesiaci
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že neuhradením jednej
splátky riadne a včas sa stáva zročným celé plnenie, vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta a
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 14.6.2012
domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 661,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne zo sumy 569,73 eur od 11.03.2008 do zaplatenia a nahradiť zaplatený súdny poplatok
a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04.10.2007 uzavrela spoločnosť I. L. a.s.
s odporkyňou zmluvu o osobnom úvere č. 25962721, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky. Na
základe tejto zmluvy I. L. a.s. poskytla odporkyni úver. Účastníci sa v zmluve dohodli, že odporkyňa bude
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške
41,59 eur. Odporkyňa nedodržala dohodnutý splátkový kalendár a dostala sa do omeškania. Z toho

dôvodu došlo k zosplatneniu úveru a I. L. a.s. v súlade s čl. 4 obchodných podmienok od zmluvy odstúpil
písomným oznámením zo dňa 06.03.2008, pričom určil lehotu na plnenie dňa 10.03.2008. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 medzi I. L. a.s. ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom postúpil postupca pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Odo dňa odstúpenia
od zmluvy odporkyňa neuhradila nič. Odporkyňa k návrhu uviedla, že si je vedomá dlhu, z ktorého
neuhradila žiadnu čiastku. Požiadala súd, aby jej umožnil splácať dlh v splátkach, keďže je sociálne

odkázaná a má dve školopovinné deti.Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že I. L. a.s. uzavrela s odporkyňou dňa
04.10.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0025962721, na základe ktorej I. L. a.s. poskytla
odporkyni úver na nákup spotrebného tovaru (televízora) vo výške 13.990 Sk (464,68 eur). Zmluvu

uzavrela spoločnosť I. L. a.s. s odporkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Účastníci sa v
zmluve dohodli, že odporkyňa bude poskytnutý úver splácať pätnástimi pravidelnými splátkami po 1.253
Sk (41,59 eur) mesačne. Odporkyňa neuhradila žiadnu splátku, ani časť úveru. Z dôvodu omeškania
odporkyne s úhradou piatich splátok I. L. a.s. v súlade s čl. 4 obchodných podmienok listom zo
06.03.2008 odstúpila od zmluvy a oznámila odporkyni, že splatnosť celého dlhu je dňa 10.03.2008.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 medzi I. L. a.s. ako postupcom a
navrhovateľom ako postupníkom postúpila I. L. a.s. pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa.

Okresný súd poukázal na znenie Podľa § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 879j, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 48
ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 10a a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom k 11.3.2008.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh bol podaný
čiastočne dôvodne. Zmluvu uzavretú medzi I. L. a.s. a odporkyňou vyhodnotil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže
predmetom tohto konania sú nároky vzniknuté zo zmluvy po 01.01.2008 (odstúpenie od zmluvy je
datované 06.03.2008), podľa prechodných ustanovení § 879j Občianskeho zákonníka sa od 01.01.2008

na túto zmluvu vzťahujú ustanovenia novelizovaného Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba túto zmluvu považovať za
spotrebiteľskú zmluvu.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne platí, že
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. K jej zrušeniu nedôjde v prípade, ak je právnym

predpisom ustanovené inak alebo ak sa účastníci zmluvy dohodli inak. Právny predpis inú úpravu
aplikovateľnú na daný skutkový stav neustanovuje. Okresný súd mal za preukázané, že odstúpenie od
zmluvy bol v danom prípade koncipované v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a nebolo individuálne
dojednané. Táto zmluvná podmienka je súčasťou obchodných podmienok právneho predchodcu
navrhovateľa, s ktorými tvorí jeden súvislý text. Právny predchodca navrhovateľa, ktorý zmluvu vrátane

obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie obchodných podmienok o
odstúpení od zmluvy, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia
s účinkami od momentu jej uzavretia, napríklad výpoveď. Pritom nie je prijateľné, aby dodávateľ resp.
veriteľ obchodnými podmienkami vymedzil právne účinky skončenia zmluvného vzťahu vždy rovnako,
bez ohľadu na to, akým spôsobom k skončeniu zmluvného vzťahu dôjde. Okresný súd teda neprihliadal

na zmluvnú podmienku, podľa ktorej aj po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo na zmluvnú pokutu a
posúdil vec tak, že odstúpením od zmluvy zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bola zmluva
zrušená od začiatku. Preto bola odporkyňa podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinná vydať to a len
to, čo na základe zmluvy dostala, teda istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru 13.990 Sk (464,68
eur). Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky,

zmluvné pokuty a iné sankcie.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že odporkyňa stratila výhodu splátok dňom doručenia odstúpenia od
zmluvy, pričom v odstúpení od zmluvy ju právny predchodca navrhovateľa vyzval na zaplatenie celého
dlhu a splatnosť dlhu určil do 10.03.2008. Odporkyňa sa od nasledujúceho dňa, teda od 11.03.2008
dostala do omeškania. Keďže k 11.03.2008 bola výška diskontnej sadzby (základnej úrokovej sadzby)

Národnej banky Slovenska 4,25 %, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10a a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je zákonná výška úrokov z omeškania 8,5 % ročne.

Odporkyňa požiadala okresný súd, aby jej umožnil splácať dlžnú sumu v splátkach. Na základe
vykonaného dokazovania výsluchom odporkyne a vzhľadom na výšku priznaného plnenia okresný súd
v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) určil odporkyni

plnenie v splátkach, ako to uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže navrhovateľ aj odporkyňa
boli v konaní len čiastočne úspešní, pričom neúspech žiadneho z nich nebol len nepatrný, okresný súd
rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní poukázal na to, že v konaní uplatňoval nárok na
istinu vo výške 661,35 eur, z ktorej sumy mu bol napadnutým rozsudkom priznaný nárok na zaplatenie
istiny vo výške 464,68 eur. Z uvedených dôvodov bol navrhovateľ úspešný v rozsahu 70,26 % a
neúspešný v rozsahu 29,74 %. Z uvedených dôvodov má podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nárok na náhradu
40,52 % vynaložených trov konania. Keďže trovy konania navrhovateľa boli vo výške 216,38 eur, má

v danom prípade nárok na náhradu trov konania vo výške 87,67 eur. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací zmenil napadnutý výrok rozsudku o náhrade trov konania tak, že odporkyňu zaviaže k
náhrade trov konania pred okresným súdom vo výške 87,67 eur a k náhrade trov odvolacieho konania
vo výške 34,06 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť, avšak z iných
právnych dôvodov.

Odvolací súd považuje za potrebné dať za pravdu navrhovateľovi, že pokiaľ okresný súd rozhodoval
o náhrade trov konania len podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení napadnutého rozsudku v rozpore

s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. sa vôbec nezaoberal mierou úspechu toho ktorého účastníka
konania, ktorá miera úspechu účastníka je významná pre pomerné rozdelenie náhrady trov konania v
zmysle ustanovenia, ktoré aplikoval. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že úvahy navrhovateľa
v odvolaní o miere úspechu účastníkov korešpondujú záverom ustálenej súdnej praxe.

Odvolací súd však dospel k záveru, že v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., na ktoré dôvody je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Prvým a najvýznamnejším dôvodom je slabá sociálna situácia odporkyne, ktorá viedla okresný súd
k záveru o splnení zákonných podmienok pre určenie peňažného plnenia v splátkach podľa § 160
ods. 1 druhá veta O.s.p.. Nie zanedbateľným faktom je skutočnosť, že pôvodný veriteľ zrejme poskytol
odporkyniúverbeztoho,abysioverilsolventnosťodporkynevovzťahukjejmožnostiamaschopnostiam

splácať dlh. Takýto prístup k spotrebiteľovi je potrebné považovať za ľahkovážny aj vo vzťahu k
trovám prípadného súdneho sporu, ktorý sa už v čase poskytnutia úveru nesolventnej osobe javí ako
nevyhnutný. Ďalšou nezanedbateľnou okolnosťou je aj skutočnosť, že hoci odstúpenie od zmluvy podľa
skutkových záverov okresného súdu nadobudlo účinky k 10.03.2008, navrhovateľ podal návrh na súd
až dňa 14.06.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Navrhovateľ bol teda v konaní čiastočne úspešný

len preto, že odporkyňa nevniesla námietku premlčania. Uvedené dôvody považoval odvolací súd za
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré dôvody dospel k záveru, že odvolaním
navrhovateľa napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Keďže úspešnej odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací
súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .