Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204419
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614204419.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát vykonávajúci činnosť
prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO
36865141, proti povinnému: Q. C., bytom Q. E. XXXX/XX, F., o vymoženie príslušenstva pohľadávky,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. júla 2014, č. k.

4Er/570/2014-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 23219/14 zo dňa 20.05.2014, doručenú tamojšiemu súdu dňa
17.07.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 23a ods.

1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a na príslušné
ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že návrhom zo dňa 20.05.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo

dňa 02.05.2007, sp. zn. SR 2385/07, ktorý nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa
21.05.2007 a vykonateľnosť dňa 24.05.2007. Z obsahu pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn.
2Er/1543/2008 súd prvého stupňa zistil, že v uvedenej veci ide o exekučnú vec medzi totožnými
účastníkmi konania ako v tejto exekučnej veci a o rovnaký exekučný titul. Exekučný súd poveril
dňa 20.08.2007 vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením zo dňa 11.11.2011, č. k.
2Er/1543/2008-18, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2012 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že

exekučný titul je materiálne nevykonateľný, pretože bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý konal v
spore medzi účastníkmi na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa ďalej uviedol,
že oprávnený a povinný uzavreli dňa 13.09.2006 zmluvu o úvere, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Súčasťou formulára zmluvy sú aj vopred pripravené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré obsahujú v čl. 17 aj rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka obsahuje vopred rozhodcovský
súd, ktorý vybral veriteľ. Takáto rozhodcovská zmluva zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach

zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť jednak ktorý rozhodcovský
súd bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov, a ak sa rozhodne iniciovať proti
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, vylúči tým možnosť obrany spotrebiteľa v občianskom súdnom
konaní. Exekučný súd zastával právny názor, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné
len v takom prípade, ak a) iniciuje rozhodcovské konanie spotrebiteľ alebo b) rozhodcovská doložka

alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu
rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obajaúčastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu, a hlavne rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po
vzniku sporu medzi účastníkmi, kedy spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvného vzťahu dôvodne očakáva

a je si vedomý toho, že spor s veriteľom bude riešiť tretí subjekt (rozhodca, rozhodcovský súd alebo
všeobecný súd). Súd vychádza z ustanovenia § 54 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa spotrebiteľ nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred.
Ak uzatvára spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred
vznikom sporu, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje

zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné (§ 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, aj § 39 Občianskeho zákonníka). Z rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by
si jej uzavretie výslovne vymienil spotrebiteľ, alebo že by mal možnosť do podstatnej časti zmluvného
formulára zasahovať. Keďže exekučný súd posúdil predloženú rozhodcovskú zmluvu ako absolútne
neplatnú, nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať
rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného

titulu. Účastníci rozhodcovského konania ním nie sú viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu,
nevytvára teda exekučný titul v prospech oprávneného proti povinnému. Pre úplnosť súd prvého stupňa
dodal,žerozhodcovskádoložkabolaposúdenáakoabsolútneneplatnáužvuznesenízodňa11.11.2011
č. k. 2Er/1543/2008-18, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2012. Skutkový ani právny stav sa
medzi účastníkmi od právoplatnosti citovaného uznesenia nezmenil, dôvody, pre ktoré súd exekúciu

vo veci sp. zn. 2Er/1543/2008 zastavil, platia aj v tomto exekučnom konaní a sú dôvodom, pre ktorý
súd nemôže súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa
v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý

navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal
predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2
písm. f) OSP a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného
zistenia skutkového stavu v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) OSP. Mal za to, že súd prvého stupňa
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti

zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať

k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania
súdnemôžezaujímaťprávnestanoviskáaúvahykvýrokusamotnéhoexekučnéhotitulu.Postupomsúdu
v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a

účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri
posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe
uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP a exekučné konanie zastaviť podľa § 103 a § 104 ods. 1 OSP
v spojení s § 251 ods. 4 OSP z týchto dôvodov:V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
príslušenstva pohľadávky, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.05.2007,
sp. zn. SR 2385/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21.05.2007 a
vykonateľnosť dňa 24.05.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre
rozpor exekučného titulu so zákonom.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 2Er/1543/2008 vyplýva, že oprávnený sa na

podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.05.2007, sp. zn. SR 2385/07,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 213,77 eur s príslušenstvom, a to
na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.07.2007. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením č. k. 2Er/1543/2008-18 zo dňa 11. novembra 2011 exekúciu zastavil z dôvodu, že

rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.04.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
21. marca 2012, č. k. 3CoE/58/2012-28.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný

orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky

konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei

iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,

súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP
v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné

posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konanírozhodloozastaveníexekúcieakocelku,bezšpecifikáciejejčastičiurčitýchspôsobovvykonania

exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 2Er/1543/2008-18 zo

dňa 11. novembra 2011, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. V uvedenej
exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným
ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2012 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 21. marca 2012, č. k. 3CoE/58/2012-28.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku

oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny
názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 2Er/1543/2008-18 zo dňa 11.11.2011 v spojení s
uznesením krajského súdu č. k. 3CoE/58/2012-28 z 21.03.2012 založilo prekážku rei iudicatae, a teda

pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. d) OSP a exekučné konanie zastavil podľa § 103 a § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.