Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207243
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812207243.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:
45 535 108, právne zastúpený advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14,
Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej V. O., bytom U. XX/XX, Z. nad E., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10,
Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča

1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 119,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/224/2012-33 zo dňa 12.5.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal zaplatenia
119,50 Eur istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28.7.2009 do zaplatenia, ako aj
trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov, všeobecných obchodných podmienok spoločnosti T-Mobile, a. s., Slovensko, citoval ust. § 43

ods. 1, 5 písm. b/ zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, ďalej ust. § 544 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že predmetný právny vzťah posudzoval ako vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, lebo zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá nemohla obsah zmluvy ani všeobecných podmienok ovplyvniť, lebo
bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pripojení v znení dodatku k zmluve
a všeobecných obchodných podmienok. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty, ktorá je vyúčtovaná faktúrou č. 7906146432 splatná dňa 27.7.2009 znejúca na sumu 119,50 Eur.
K uplatnenému nároku súd uviedol, že žalobca odvodzoval nárok od skutočnosti, že žalovaná si neplnila
svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z dojednaného zmluvného záväzku, a to , že včas neuhradila cenu
za poskytnuté služby v dôsledku čoho došlo k vypojeniu jej SIM karty, pričom v písomnom vyjadrení

poukázal aj na ďalšie skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.Súd poukázal na to, že žalobca ako dodávateľ si zmluvnú pokutu so žalovanou osobitne nevyjednal,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca
menil len výšku zmluvnej pokuty. Konštatoval, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ale ju uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Tento právny vzťah vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku
smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej

neplatnosti takejto podmienky. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zohľadnil povahu tovaru, na ktorý bola zmluva uzavretá, pričom
predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, cena za poskytnuté služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaná
zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, a že po celú túto dobu
bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola

dojednanápreporušeniepovinnostitak,akoboliuvedenévjednotlivýchustanoveniachvyplývajúcichpre
žalovanú zo zmlúv a predmetného dodatku. Súd zohľadnil aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje
boli vpísané zástupcom spoločnosti. Ďalej súd poukázal na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec
nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že

zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, že by žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom
je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre
žalovanú zo zmluvy všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

Súd skonštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v

spotrebiteľskej zmluve je neplatná, preto žalobu žalobcu zamietol. Podotkol, že poskytnutý zľavnený
program služieb za ním určenú výšku služby právnym predchodcom žalobcu, považoval za prejav jeho
marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, kedy je nepochybné, že k takémuto
kroku, resp. predajca k takýmto podmienkam nebol donucovaný. Bolo to ich dobrovoľné rozhodnutie
zamerané výlučne na účel získania klientov. Z týchto dôvodov preto neobstoja ani tvrdenia žalobcu o

preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, lebo z obsahu spisu jej nevyplývajú, ani si ich nevyčíslila.

O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol tak, že zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy
právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur, ktoré špecifikoval s tým, že zároveň súd poukázal aj na ust.

§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je žalobca povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia.

V zákonom stanovenej lehote podal rozsudku- výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Namietal
neúčelnosť priznanej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Podľa jeho názoru zámerom
zákonodarcu pre zvýhodnenie združení na ochranu práv spotrebiteľa bolo umožnenie, aby vzhľadom

na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich
práva a záujmy v konaní, mohli výkon ochrany spotrebiteľských práv napĺňať. Zároveň spochybnil, či
vstupom do konania vedľajší účastník poskytol žalovanej právnu pomoc, aký bol jeho prístup v konaní,
ako aj to, že hlavný účastník so vstupom vedľajšieho účastníka vystupujúcim na jeho strane neprejavil
súhlas. Ďalej poukázal na to, že napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola poskytnutá dotácia

Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vo výške 4 000,- Eur na základe zmluvy o poskytnutí
dotácie na realizáciu projektu v zastupovaní spotrebiteľov v konaní pred súdmi a z toho teda vyplýva, že
Ministerstvo hospodárstva hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje aj odbornosť
spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľa. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho

konania.Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol,
že právne zastúpenie advokátom je účelné a kvalifikované podania prispievajú k účinnej ochrane
spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch, ktorí sú v slabšom postavení s tým, že poukázal na judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej neexistuje žiaden dôvod na neposkytnutie právnej
ochrany aj právnickej osobe. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne o trovách konania v sporovom konaní
rozhodol podľa zásady zodpovednosti účastníka za výsledok v spore. Je nesporné, že vo veci samej
žalobca nebol úspešný, a preto súd prvého stupňa správne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval

ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Zo žiadneho procesného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by občianske
združenie vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa vstupujúce do konania na základe osobitného
právneho podpisu (§ 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) si nemohlo zvoliť právneho zástupcu
z radov advokátov. Aj podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak

fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore. Hlavný význam tohto práva spočíva v tom, že
orgányuvedenévčl.47ods.2Ústavymajúzodpovedajúcupovinnosťnebrániťúčastníkovi,abyvkonaní
pred nimi využíval právnu pomoc. Vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, aj
vedľajší účastník vystupujúci na strane spotrebiteľa, ktorý vstúpil do konania na základe osobitného
právneho predpisu má rovnaké práva a povinnosti ako účastník sporového konania, t.zn., že má právo

zvoliť si advokáta z radov advokátov a z tohto práva nemôže byť vopred vylúčený. Právo na právne
zastúpenie však automaticky neznamená aj právo na náhradu trov konania, lebo v sporovom konaní,
súd o trovách konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti účastníka v spore vyplývajúcej z ust.
§ 142 Občianskeho súdneho poriadku. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej náhrady trov konania
sa vychádza z účelnosti uplatnenej náhrady trov konania, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatnenia

alebo bránenie práva , lebo podľa ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovami konania sú okrem
iného aj hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ďalej hotové výdavky a
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Súd prvého stupňa správne o trovách konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej rozhodol a
táto namietaná skutočnosť týkajúca sa neúčelnosti priznanej náhrady trov konania nie je opodstatnená.

Navyše predmetné konanie bolo začaté do 31.12.2014, kedy ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v znení platnom do 31.12.2014 , nevyžadovalo, aby s oznámením o vstupe do konania bol
zároveň predložený aj súhlas žalovanej v konaní so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane. Z
ust. § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že o prípustnosti vedľajšieho účastníka, súd
rozhodne len na návrh. Ani táto namietaná skutočnosť preto nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej
bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust.§142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

t.j. zásadou úspechu vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní, ktorému bola priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 8,30 Eur t. j. 1 z
tarifnej odmeny 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),
Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 8,04 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej

vyhlášky). Celkom z titulu náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní bola priznaná náhradavo výške 16,34 Eur, k zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal žalobcu, ktorý v odvolacom konaní úspešný
nebol. Povinnosť žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. §
149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.