Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 2, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213269
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213269.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: A. V., bytom V., J. Q. XXX/XX, o vymoženie 974,87 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3.
septembra 2014, č.k. 16Er/2790/2014-08, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutiauviedol,ževpredmetnejvecisaoprávnenýnávrhomspísanýmdozápisnicedňa20.05.2014
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny 974,87 eur s

príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
8, IČO: 35922761 sp. zn. SR 3371/07 zo dňa 07.06.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 16.07.2007 a vykonateľnosť dňa 19.07.2007. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
dňa 18.07.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti
mal súd preukázané, že exekúcia vedená pod spisovou značkou 15Er/2292/2007 (EX 4321/2007) v

prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35807598,
proti povinnej: A., bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2292/2007-15
zo dňa 12.07.2011 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu
so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
16CoE/293/2011-23 zo dňa 06.08.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2012. Následne Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5 Oboer/74/2013 zo dňa 12.02.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosťdňa10.03.2014,odmietoldovolanieoprávnenéhoprotiuzneseniuKrajskéhosúduTrenčín
č.k. 16CoE/293/2011-23. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je
ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761, spisová zn. SR
3371/07 zo dňa 07.06.2007. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 15Er/2292/2007-15
zo dňa 12.07.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej

medzi oprávnený a povinnou, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnej rozhodcovské
konanie, nebola dojednaná individuálne, a preto ju súd považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku
v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad
ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho

zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákonao rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod spis. zn. 15Er/2292/2007 sa viedlo na
podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom

konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči
povinnej. Súd prvého stupňa konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá
vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a §
104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.
Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté,

pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie
ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. V danom prípade mal súd za
preukázané, že o nároku oprávneného bolo už právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Prievidza č.k. 15Er/2292/2007-15 zo dňa 12.07.2011 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu
rozporuexekučnéhotitulusozákonom atotouznesenie vspojeníspotvrdzujúcimuznesenímKrajského
súdu v Trenčíne č.k. 16CoE/293/2011-23 zo dňa 12.07.2011 (správne malo byť zo dňa 06.08.2012)

nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2012. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č.k. 5 Oboer/74/2013 zo dňa 12.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2014 odmietol
dovolanieoprávnenéhoprotiuzneseniuKrajskéhosúduTrenčínč.k.16CoE/293/2011-23.Keďževtomto
exekučnom konaní sp. zn. 16Er/2790/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí

č.k. 15Er/2292/2007-15 zo dňa 12.07.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Zastával názor, že v tomto prípade

nemalo byť aplikované ust. 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., nakoľko v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,
aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných
právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva.

Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho súdneho
poriadku a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. Poukázal
na právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom
konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Uviedol, že nakoľko povinná si nesplnila

dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, opätovne si riadne uplatnil svoje práva,
ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského
rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov. Považoval za nanajvýš otázne, či je právne
prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám porušuje právo a v tomto smere vzniesol tzv. námietku
unclean hands. Dôvodil, že povinná si nesplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas

a nesplatila ani čistú hodnotu úveru, ktorý jej bol reálne poskytnutý. Na základe uvedených skutočností
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako

vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.

Rudolfa Krutého dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 974,87eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 07.06.2007,
sp. zn. SR 3371/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.07.2007

a vykonateľnosť dňa 19.07.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 16Er/2790/2014 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 12.07.2011, č.k. 15Er/2292/2007-15 jednoznačne konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide

o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 12.07.2011, č.k. 15Er/2292/2007-15
vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 07.06.2007, sp. zn. SR 3371/07, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
38.360,- Sk (1.273,32 eur) s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa

16.10.2007. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením zo dňa 12.07.2011,
č.k. 15Er/2292/2007-15 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.09.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
06.08.2012, č.k. 16CoE/293/2011-23. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
12.02.2014, č.k. 5 Oboer/74/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2014, odmietol dovolanie

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín č.k. 16CoE/293/2011-23.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné

vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 12.07.2011,

č.k. 15Er/2292/2007-15, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a na § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského
súdu zo dňa 06.08.2012, č.k. 16CoE/293/2011-23. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie
bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule,
pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené,
ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto

skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12.07.2011,
č.k. 15Er/2292/2007-15 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 06.08.2012, č.k.
16CoE/293/2011-23, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .