Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 22Er/567/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212897
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712212897.3

Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X/XX, Y., vedenej pod sp. zn.
EX 13717/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava,
Záhradnícka 60, o vymoženie zmenkového úroku vo výške 843,01,- Eur s príslušenstvom, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 843,01 Eur spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie, a
to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 20.06.2011, sp.
zn. SR 04619/11. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 963,01 Eur spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom zo sumy 963,01 Eur od
18.02.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 963,01 Eur od 11.04.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol
na základe zmluvy o úvere, ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 28.07.2010, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju
povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh splatný a oprávnený vyplnil
blankozmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky s tým, že dlžník prehlásil, že finančné prostriedky
sú mu poskytnuté na výkon povolania. Povinný je v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom,
adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.

V odôvodnení predloženého rozhodcovského rozsudku je uvedené, že rozhodcovský súd má právomoc
prejednať a rozhodnúť danú vec, keď účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s..

Súd postupoval v konaní tak, že vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora, aby predložil
súdu rozhodcovskú zmluvu, nakoľko vo Všeobecných obchodných podmienkach je uzavretá iba
mediačná doložka a nie rozhodcovská zmluva, resp. doložka, pričom oprávnený túto súdu doručil dňa
02.12.2014.

V článku II. Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným dňa 28.07.2010 je uzavretá
nasledovná rozhodcovská doložka:
,,1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601101062 uzavretej dňa 28.07.2010 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I tohto článku zmluvy, vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“
Predložená rozhodcovská zmluva je podpísaná tak oprávneným ako aj povinným.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

,,Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná.“ (Uznesenie NS SR z 10. októbra 2012 sp.zn. 6 Cdo 105/2011)

Tunajší súd ako príslušný exekučný súd skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal
právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec. Tu súd dospel k záveru, že vo veci nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu pre vydanie exekučného titulu. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným je
vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 OZ, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je
okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval
v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Na uvedenom nemení nič to, že povinný si
zobral úver na výkon povolania, keď ustanovenie § 52 ods. 1 OZ sa vzťahuje na všetky zmluvné
vzťahy. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským,
súd pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom zakazuje používať
v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vychádzajú z
toho, že v spotrebiteľských zmluvách má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že
spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzatvárajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok,
ktorých obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je,
že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Občiansky zákonník
v § 53 ods. 4 demonštratívnym spôsobom vymenúva, ktoré podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú
neprijateľné, s tým, že v písm. r) je uvedené ako neprijateľná podmienka také dojednanie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. V našom prípade rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že síce dáva
žalobcovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom podanie žaloby na všeobecnom
súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak súd je toho
názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa
názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu
riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje
žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať pre prejednanie a rozhodnutie sporu
jednak rozhodcu, ako i všeobecný súd. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom
podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere
obmedzený, s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle
neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky
nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak

len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé
eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len
pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám
stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie
rozhodcovskej doložky druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto
vykonanej voľbe). Súd musí konštatovať, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej, vyhotovenej
na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme dodávateľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná
aj z toho dôvodu, že bola postavená tak, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne
(individuálne) dojednaná. Hoci bola rozhodcovská zmluva samostatne podpísaná, bola však vytlačená
na pripravenom formulári a odporca (povinný) nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah
rozhodcovskej zmluvy dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve nesie.
Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa.
Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa.

Na záver súd konštatuje, že formulácia rozhodcovskej doložky v predloženej rozhodcovskej zmluve
uvedená vyššie, a teda rozhodcovská doložka poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu
majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu (s
poukazom na možné vystupovanie v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného
tak i dnešného povinného), nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu
rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného
vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie
doložky v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného možno
potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie
rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Nakoľko právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom,
čiže nulitnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že
predložený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd exekučné konanie
zastaví.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a
to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).