Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Er/302/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408202152
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dávid Stašák
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8408202152.4

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č.
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. Č.Y., N.. XX. X. XXXX, A. N. F. Č.. XX/XX, M. R. pre uspokojenie
pohľadávky vo výške 612,92 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v

Bratislave, Haburská č. 49/A v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská č. 49/A z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, trovy exekúcie

vo výške 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený doručil dňa 12. 5. 2008 na exekútorský úrad pôvodného súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške

priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn.: SR 9074/07 z 19. 12. 2007.

Tunajší súd vydal dňa 9. 6. 2008 pôvodnému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu

vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť
a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného
súdu SR (II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre
ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom
znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen

z procesného hľadiska.Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je
povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

Podľa§41ods.2písm.d)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to aj ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže
o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok
rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je
výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.
Z obsahu spisu, najmä z vyššie uvedeného exekučného titulu a zo Zmluvy o úvere zo dňa 22. 5. 2007 a
z jej neoddeliteľnej súčasti - Všeobecné podmienky poskytnutia úveru súd ustálil nasledovný skutkový

a právny stav, čím dospel k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie ex offo (§ 58 ods. 1 EP).

Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymôcť sumu 18.465,- Sk, spolu so
skapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 6.601,- Sk, s úrokom z omeškania vo výške 0,25%
denne z dlžnej sumy 16.000,- Sk od 28. 3. 2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 5.256,- Sk a trovy

exekúcie vo výške 3.398,- Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemuzáveruakovčasevydaniapoverenianavykonanieexekúcieexekútorovi,zaslaloprávnenému

výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať
odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že za spotrebiteľské zmluvy boli považované iba zmluvy
uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, preto nie je možné uvedenú zmluvu o úvere podriadiť
pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva

vznikla podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym
obchodom. K rozhodcovskej doložke oprávnený poukázal na skutočnosť, že uzatvorená zmluva o
úvere obsahuje nevýhradnú rozhodcovskú doložku, a preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú.
Takáto nevýhradná rozhodcovská doložka umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie
úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený je názoru, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V danom prípade
prebiehalo rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o
rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov

konania, tak tá nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, pretože celé rozhodcovské
konanie prebiehalo v písomnej forme, čím bol princíp rovnosti účastníkov zachovaný.

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere (ďalej len "zmluva") uzavretú 22. 5.
2007 medzi oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania). Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len
"OZ") v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach
a nasl. OZ je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba
podnikateľom.) Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená Zmluva o úvere túto charakteristiku spĺňa, preto súd je toho názoru, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre

veľký počet spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Následne v ustanovení § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo
"najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže
ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnúpodmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj
ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

- bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na
rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie
uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade

(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Správnosť tohto právneho názoru exekučného
súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 01.01.2008) medzi tzv.
neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r/) zaradil
aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: 3CoE 29/10

z 05.05. 2010 vyslovil názor, že "súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na
vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do
zákona."

Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože spotrebiteľ je nútený podrobiť sa začatému

rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná
zmluvnápodmienka)sapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkypretoodporuje
dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej
doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie

prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je však význam rozhodcovskejdoložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade

nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam. Má sa za to, že za daných okolností ide o vzťah fakticky
nerovnovážny, nakoľko existuje oprávnená obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou

je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať.

UvedenézáveryexekučnéhosúdupotvrdzujeajnázorKrajskéhosúduvPrešovevyslovenývpodobnom
prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. 3CoE 29/10 z 05.05.2010 uviedol "Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom.Pretobolisplnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."

V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje i na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom

rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného)
uvádza "Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh

dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že

zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008."

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove judikovaný v rozhodnutí sp.zn.4CoE 42/10 z 06.10.2010 "v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl.
ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným

článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná."

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd opiera aj o
stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 z 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet
Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v

zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora
spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie

všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský
súd zvolený oprávneným.

Exekučný súd je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného
možno konštatovať, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Súd má sa za to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to tým, že
rozhodcovská doložka je v zmysle uvedeného neprijateľná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a preto súd z

tohto dôvodu exekúciu ex offo zastavil.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý
exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva

vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej

hodnoty.

Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. bola súdnym exekútorom vyšpecifikovaná odmena paušálnou
sumou, t. j. v minimálnej výške, spolu v sume 33,19 eur.

V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 6,64
eur (0,20 x 33,19 eur.)

Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 39,83 eur. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného, ktorý tým, že v konaní predložil

nespôsobilý exekučný titul zavinil to, že exekúcia musí byť zastavená.

Nakoľko si trovy v tomto konaní žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku IV. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374
ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.