Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. január 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Er/302/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308205178
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika xxxMrázová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4308205178.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL, s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3,
Trenčín, IČO: 36 339 334, v konaní zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Bakalárska
4,Prievidza,protipovinnému:L.D.,F..XX.X.XXXX,T.S.XXXX/XX,XXXXXA.,ovymoženiepohľadávky
vo výške 284,60 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v y h l a s u j e vedenú pod sp. zn. 16Er/302/2008 za neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú pod spis. zn. 16Er/302/2008 z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poverením zo dňa 22.5.2008 pod č.k. 16Er/302/2008-9 (5402*050285) poveril
súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava č.k. SR 02903/08 zo dňa
31.3.2008 a návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 284,60 eura s príslušenstvom.

Súdny exekútor podal na tunajší súd podnet na preskúmanie exekučného konania v zmysle § 57 ods.
4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení

neskorších predpisov.

V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2008 a
vykonateľnosť dňa 21.4.2008, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 8.574,- Sk (po prepočte
konverzným kurzom 284,60 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 8.274,-Sk
(274,65 eura) od 22.8.2008 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,3% denne zo sumy 1.379 Sk

(45,77 eura) od 7.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.379,- Sk (45,77 eura ) od 7.2.2008 do zaplatenia,
zo sumy 5.516,-Sk (183,10 eura) od 22.2.2008 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške
2.732 Sk (90,69 eura), to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere č. 71586 zo dňa 27.11.2007, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 5.000,-Sk. Poskytnutú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 6 mesačných splátkach vo výške

1.379,-Sk, počnúc dňom 6.1.2008 do zaplatenia, ako aj všetky výdavky a náklady na uzatvorenie a
vypracovanie zmluvy o úvere v zmysle Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru. Z
dôvodu porušenia dojednaní Zmluvy o úvere a VOP odňal žalobca v súlade so zmluvou žalovaným
výhodu splátok úveru a úver vyhlásil za predčasne splatný dňom 22.2.2008. V odôvodnení predmetného
rozsudku je ďalej poukázané na príslušnosť rozhodcovského súdu na prejednanie danej veci, nakoľko
v zmysle čl. III ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátene sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred
stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúcazmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade má byť rozhodcovské konanie
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd

vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez

návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len ZoRK) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

ÚčinkyprávoplatnéhorozsudkuvObčianskomsúdnomporiadkuniesúupravené.Teóriavšakrozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti: tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia

vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne
opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy

bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú
rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre
určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z
vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky
aajustanovenie§45ZoRK.Tentovsebezahŕňaprieskumnýinštitút,atedaumožňujeexekučnémusúdu
zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje

niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto
ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa

posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom,takexekučnýsúdkonaniezastaví.Zákonnáúpravateda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či
plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či exekučný titul
jevsúladesozákonomazistil,žeexekučnýtitulniejevsúladesozákonom,pretožezaväzujepovinného
na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo
znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (vzhľadom na všeobecnú
úpravu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 ods. 2
OZ), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného
registra veriteľa- poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravenej zmluvy o úvere. Zmluva o úvere

predstavuje vopred pripravený formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov. Oprávnený s povinným
uzavreli zmluvu o úvere dňa 27.11.2007, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške
5.000, -Sk (165,99 eura). Povinný sa zaviazal splatiť pôžičku oprávnenému v 6 mesačných splátkach vo
výške 1.379,-Sk splatných podľa splátkového kalendára. Celková výška úveru s dohodnutým navýšením
predstavuje 8274,-Sk (274,65 eura ). Výška navýšenia predstavuje 109% mesačne, ročná percentuálna

miera nákladov je 434,79%. Podľa čl. II ods. 5 VOP, v prípade omeškania so splácaním úveru je dlžník
povinný znášať zmluvnú pokutu vo výške 0,3% denne za každý deň omeškania so splatením splátky
úveru alebo jej časti, počnúc prvým dňom nasledujúcim po splatnosti splátky, až do dňa zaplatenia.
Dlžník je povinný uhradiť dlžnú čiastku v hotovosti do pokladne veriteľa, alebo vkladom (prevodom)
na jeho účet vedený v zmluve o úvere, prípadne v hotovosti poverenému zástupcovi veriteľa spolu s

manipulačným poplatkom, 300,-Sk za každý jednotlivý prípad omeškania. Podľa čl. III ods. 8, pokiaľ
dlžník po oznámení straty výhody splátok neuhradí úver, resp. jeho zostatok s príslušenstvom, v lehote
určenej v oznámení o strate výhody splátok, je tiež povinný znášať úrok z omeškania 15% ročne zo
súčtu ku tomuto dňu nesplatenej istiny a dohodnutého úroku z úveru, počnúc prvým dňom po dni, v
ktorom sa stal úver, resp. jeho zostatok splatným v zmysle oznámenia veriteľa dlžníkovi o strate výhody

splátok úveru. Podľa čl. II ods. 7 VOP je dlžník povinný uhradiť veriteľovi náhradu režijných nákladov za
spracovanie a odoslanie oznámenia o strate výhody splátok a tiež za spracovanie a odoslanie každej
upomienky a to paušálnu sumu 100 Sk za každé podanie veriteľa.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom,

súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa § 879f odsek 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia
dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu

alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s
ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879f odsek 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané
do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí

troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od
spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 879g Občianskeho zákonníka, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe. Z prílohy Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa
prebralaajsmernicaRadyč.93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,

str. 29 - 34).

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhodo31.12.2007,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento právny
predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona

č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným

túto charakteristiku spĺňa. Ustanovenia Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol. Osobitne dojednané boli len
ustanovenia, ktoré sú v zmluve hrubo vyznačené, ide predovšetkým o výšku pôžičky, počet splátok,
RPMN. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, čo je možné zistiť z výpisu z
obchodného registra. Povinný vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ, čo jednoznačne vyplýva z obsahy

zmluvy. Výkladom úpravy v Občianskom zákonníku treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len
tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako
ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov
jeho domácnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ochrana podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

je širšia ako ochrana podľa zákona o spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách majú kogentnú povahu. Iné odlišné dojednania o tom, že vzťahy z tejto
zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka sú neplatné. Ak by boli pochybnosti o obsahu
tejto zmluvy, tak platí zák. ust. § 54 odsek 2 OZ, že v prípade pochybností platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa, teda povinnú osobu priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V odseku 3 § 53 OZ sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Tieto zákonodarca neustále
dopĺňa. Pod písmenom r) je od 1.3.2010 uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka,
tedaaksavrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyvyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To, že v tzv. zmluve o úvere, ktorú uzatvoril oprávnený s
povinným v 1. rade bola dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva zo Všeobecných obchodných
podmienok úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne v čl. III bod 3.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľačl.6ods.1,smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité vzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade
povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy
je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej

doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle

Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovského
súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve
prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho

rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne
opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky

uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, a to sankcie v podobe zmluvnej pokuty vo výške 0,3% denne, čo predstavuje 109,5% ročne.Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými
ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými
mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.

V prípade rozhodcovského rozsudku, zákon o rozhodcovskom konaní expressis verbis v § 45 upravuje
prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať, a to dokonca v exekučnom konaní. Pritom
nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 cit. zákona v spojení s § 159 OSP.

Vzhľadom k tomu súd preskúmal rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo

svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.

Z dôvodov existencie viacerých vyššie uvedených neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, ktorá
bola podkladom k vydaniu exekučného titulu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia, a teda vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu vedenú pod sp. zn. 16Er/302/2008
zastavil .

Súd bude rozhodovať o trovách exekúcie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v štyroch
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 5. januára 2012
Mgr. Monika Mrázová
vyššia súdna úradníčka