Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8P/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225985
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114225985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletého G. J.,

narodeného XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: V.. U. J., rodená X., narodená XX. X. XXXX, bytom V. XXX/X,
Z., zastúpená: JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, Hlavná 44, Trnava a G. J., narodený X. X. XXXX,
bytom B. XX, P., zastúpený: JUDr. Katarína Galová, advokátka, E. Belluša 10, Piešťany, o návrhu matky
na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť na výživu maloletého sumu 150,- eur mesačne vždy do 15 dňa každého mesiaca
dopredu k rukám matky s účinnosťou od 1.9.2014.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 16.12.2014 vo výške 200,- eur súd

povoľuje otcovi platiť v splátkach po 5,60 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok.

III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 3C/38/2008-95 zo dňa 19.6.2009 v časti výživného
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/312/2009-137 zo dňa 3.11.2009 v časti
výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 8P/34/2014-77 zo dňa 19. 9. 2014 súd vylúčil návrh matky na zvýšenie výživného na
samostatné konanie.

Matka maloletého podala dňa 29. 1. 2014 na súd návrh na zvýšenie výživného na maloletého zo sumy
100 eur mesačne na 300 eur mesačne od 29. 1. 2014.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu najmä návrhom matky zo dňa 27. 1. 2014, spisom tunajšieho súdu č. k. 8P/34/2014
najmä zápisnicou o pojednávaní zo dňa 1.7.2014, potvrdením o príjme matky, podaním matky mesačné
výdavky na č.l. 12, obratmi na účte matky v Slovenskej sporiteľni, a.s., potvrdením o príjme otca za
január 2013 - máj 2014, podacími lístkami SPP a Západoslovenská energia, a.s., podacím lístkom
poistenie auta ročne, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 11.9.2014, potvrdením o príjme matky Mesto
Hlohovec, potvrdením o príjme matky zo dňa 8.9.2014), oznámením spolku DH Drahovčanka zo dňa

28.10.2014, podaním otca zo dňa 27.10.2014, daňovým priznaním matky za rok 2013, spisom súdu OSPiešťany sp.zn. 3C/38/2008 (rozsudkom č.k. 3C/38/2008-95 zo dňa 19.6.2009, rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č.k. 9Co/312/2009-137 zo dňa 3.11.2009), s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav.

Matka uviedla, že maloletý od 1.septembra 2014 navštevuje 1. ročník základnej školy a náklady na jeho
výživu sú primerané jeho veku. Od júla 2014 sa jej zvýšil príjem, stala sa riaditeľkou školy, na výšku 940,-
eur netto. Má výdavky na bývanie 90,- eur plyn, elektrika 25,- eur, platí si splátku pedagogickej pôžičky
61,41 eur, osobnú poistku polročne 97,59 eur + 20,- eur sporenie, zákonnú poistku na auto 75,- eur,
maloletému platí osobnú poistku mesačne 32,90 eur. Je vlastníčkou polovice rodinného domu, v ktorom

žije spolu s maloletým a osobného motorového vozidla. Výživné otec platí a vyživovaciu povinnosť má
splnenú aj za december 2014. Nad rámec bežného výživného otec neprispieva.

Otec uviedol, že v domácnosti žije sám, je zamestnaný a má priemerný čistý mesačný príjem 600
eur mesačne. Mesačne platí plyn 127 eur, elektriku 25,80 eur, poplatok za smeti 14,96 eur ročne.
Má výdavky na cestovanie 120 eur mesačne, platí poistku na auto 103,50 eur ročne, telefón 20 eur
mesačne. Okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť si plní, nad rámec

bežného výživného neprispieva. Hrá a spieva v dychovke, je to záľuba. Vystúpenie je 5-6 krát v roku,
je to zadarmo. Urobil skúšky stavebného dozoru, ale činnosť nevykonáva, skúšky, mu zaplatila firma. U
zamestnávateľa vykonáva iba činnosť stavbyvedúceho.

Kolízny opatrovník uviedol, že návrhu matky navrhuje vyhovieť, keďže od poslednej úpravy uplynula
dlhšia doba, nastala zmena pomerov na strane maloletého, ktorý od septembra 2014 nastúpil na

základnú školu.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 3C/38/2008-95 zo dňa 19.6.2009 v časti výživného v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/312/2009-137 zo dňa 3.11.2009 vyplýva, že súd určil
otcovi výživné 100 eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd vychádzal z príjmu otca 603
eur mesačne a z príjmu matky 430 eur mesačne. Príjem otca z činnosti hudobnej skupiny súd nebral do

úvahy, táto skutočnosť nebola v konaní jednoznačne preukázaná.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov; ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom alebo dohodou rodičov musí
byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov
nie je akákoľvek zmena v okolnostiach, rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu

pomerov závažnejšieho charakteru, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch
účastníkov, a musí ísť o zmenu vyvolanú objektívnou príčinou. Pri rozhodovaní o zmene musí súd
posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne. Pri
rozhodovaní sú zohľadňuje tiež, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je
potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov

poskytnutá dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča.

Súd mal preukázané, že maloletý od septembra 2014 navštevuje 1. ročník základnej školy, náklady na
jeho výživu sú primerané jeho veku. Matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom
za rok 2013 vo výške 602,17 eur a za obdobie 1-11/2014 vo výške 892,22 eur, keď v príjme za rok
2014 je zohľadnený aj príjem matky ako poslankyne mestského zastupiteľstva. Pokiaľ ide o príjem
matky za rok 2014 z vyjadrenia matky ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že od júla 2014

došlo k zvýšeniu príjmu matky v súvislosti s vykonávaním funkcie riaditeľky školy. Otec je zamestnaný
s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2013 a obdobie 1-11/2014 vo výške 600 eur mesačne.
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletému. Matka býva s maloletým v dome, ktorý vlastní vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, otec žije v domácnosti sám. Otec má splnenú vyživovaciu
povinnosti aj za mesiac december 2014 a nad rámec bežného výživného neprispieva.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd právny záver, že návrhu matky je možné čiastočne vyhovieť.
Naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté novembri 2009, kedy maloletý navštevoval
materskú škôlku. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého, ktorý od septembra 2014 začal navštevovať prvý ročník základnej školy, zároveň došlo
k zmene pomerov na strane matky a to k podstatnému zvýšeniu jej príjmu oproti poslednej úprave

výživného. S ohľadom na uvedené, zmena pomerov na strane maloletého odôvodňuje zmenu
pôvodného rozhodnutia súdu tak, že súd zvýšil výšku výživného na 150 eur mesačne od 1. 9. 2014, keď
schopnosti a možnosti otca odôvodňujú určenú výšku výživného. V konaní matka uvádzala pravidelné
mesačné výdavky na bývanie v domácnosti plyn 90,- eur, elektrika 25 eur, splátka pedagogickej pôžičky
61,41 eur mesačne, osobnú životnú poistku polročne 97,59 eur + 20 eur mesačne sporenie, zákonná

poistka na auto vo výške 75 eur ročne, maloletému platí osobnú poistku 32,90 eur mesačne. Náklady na
bývanie matky súd považuje za dôvodné. Matka zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť, avšak
s ohľadom na vek maloletého by sa jej príspevok na výživu mal prejaviť nielen v osobnej starostlivosti
ale aj vo finančnom zabezpečení maloletého.

Pokiaľ ide o osobné, majetkové pomery a príjem otca, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec žije

v domácnosti sám. Nevlastní nehnuteľnosť, ani iný majetok väčšej hodnoty. Otec v konaní preukazoval
pravidelné mesačné výdavky na bývanie plyn 127 eur, elektrika 25,80 eur, poplatok za smeti 14,96 eur
ročne, poistku na auto 103,50 eur ročne, osobnú poistku 33 eur mesačne. Výdavok otca na cestovné,
ktorý otec uviedol vo výške 120 eur mesačne nepovažuje súd za dôvodné s ohľadom na to, že otec
má príjem 600 eur mesačne už od roku 2009 a jeho príjem mu nepostačuje podľa jeho vyjadrenia

uhrádzať výživné vo vyššej výške, keď z príjmu platí aj cestovné. Súd má za to, že dôvodné sú náklady
za používanie verejnej dopravy. Súd považuje výdavky otca za bývanie za dôvodné. Majetok väčšieho
rozsahu u otca nebol v konaní preukázaný. V konaní nebol preukázaný príjem otca v súvislosti s jeho
činnosťou v hudobnej skupine a teda súd nebral do úvahy pri zohľadnené osobných a majetkových
pomeroch otca. Podľa súdnej praxe je schopnosť aj otca pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť maloletému

v rozpätí 25 % až 30 % z príjmu rodiča. Uvedené súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil a určil otcovi
výživné vo výške 150 eur ako 25 % zo zisteného príjmu otca. Súd v konaní prisvedčil matke v tom, že
skutočnosť, že u nej došlo k podstatnej zmene jej príjmu, nemôže odôvodniť rozhodnutie o vyživovacej
povinnosti otca v tom, že by súd nezvýšil otcovi výživné vôbec. Zistené skutočnosti na strane otca mu
súd zohľadnil v tom, že určil výživné v nižšej výške ako požadovala matka, keď nemal preukázaný príjem

otca v takej výške, ktorá by odôvodňovala požadovanú výšku výživného matkou. V skutočnosti, že súd
zvýšil otcovi výživné súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že súd vychádzal zo schopností a možností otca,
keď otec napriek tomu, že nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili aj mimo pracovného pomeru u
svojho zamestnávateľa vykonávať aj činnosť stavebného dozoru, túto nevykonáva a teda nezvyšuje svojpravidelný mesačný príjem a to napriek tomu, že si musí byť vedomý skutočnosti, že náklady na výživu
maloletého vzrástli od poslednej úpravy výživného a budú naďalej rásť s vyšším vekom maloletého. Na
základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd určil zročné výživné od 1. 9. 2014 do 16. 12. 2014 vo výške 200 eur (600 - 400) pozostávajúcich
4 mesiace x á 150 eur /za september až december 2014/, po odrátaní zaplateného výživného za 4
mesiace x á 100 eur /september až december 2014/. Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom
výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach
po 5,60 eur mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil aj výšku určeného mesačného výživného.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovými zákonnými ustanovenia súd zmenil rozsudok

č. k. 37P/8/2014-56 zo dňa 24. 3. 2014 a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 2 O.s.p. ). Súd v konaní síce mohol vykonať dôkazy, aj bez návrhu účastníkov,
avšak mal za to, že nebolo potrebné vykonávať žiadne dôkazy nad rámec dôkazovej povinnosti

účastníkov konania.

O trovách konania súd nerozhodoval samostatným výrokov, keď sa jednalo o konanie, ktoré možno
začať bez návrhu a výrok o trovách považoval za nadbytočný, keď podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.