Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201228
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

S. D. Z. C., narodeného XX.X.XXXX, resp. XX.X.XXXX štátneho príslušníka Konžskej demokratickej
republiky (ďalej len „KDR"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom E., Z. Š. E., V.
C. XX, aktuálne s miestom pobytu v K., S. X, zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom
so sídlom Koceľova 14, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný
úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.7.2014 proti rozhodnutiu
odporcu ČAS: MU-63-21/PO-Ž-2014 zo dňa 5.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-63-21/PO-Ž-2014 zo dňa 5.6.2014

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-63-21/PO-Ž-2014 zo dňa 5.6.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, §
13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na
území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z
dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to

vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. V odôvodnení
rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci a uviedol, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná
jeho všeobecná dôveryhodnosť. Následne konkretizoval dôvody, na základe ktorých dospel k takémuto
zhodnoteniu osoby navrhovateľa. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nebol objektom perzekúcie v zmysle § 8
zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi
tentoodôvodniltým,ženebolsplnenýanijedenzozákonnýchpredpokladovjejposkytnutia.Konštatoval,
že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, že nebol objektom mučenia, neľudského či ponižujúceho

zaobchádzania.ZvyhľadanýchadospisuzaloženýchosprávoKDRdospelknázoru,žezaobchádzanie
s navrátilcami neindikuje bezpečnostné riziká ich návratov a že vo väčšej časti KDR, včítane mesta
Kinšasa odkiaľ navrhovateľ pochádza, neprebieha ozbrojený konflikt. Svoje právne závery doplnil o
informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo
dňa 22.7.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom rozpor
rozhodnutia s obsahom spisov, nedostatočné zistenie stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia prenezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Namietal jednotlivé, odporcom prezentované dôvody,
na základe ktorých odporca dospel k vyhodnoteniu jeho osoby ako nedôveryhodnej. Tiež dôvodil, že celá
jeho rodina čelila prenasledovaniu z dôvodu členstva otca navrhovateľa v strane UDPS a v tejto spojitosti

poukázal na konanie vojakov, ktoré opísal v priebehu konania. Z uvedeného vyvodil odôvodnenosť
svojich obáv z prenasledovania. Záverom uviedol, že v prípade svojho návratu by bol vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 25.8.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a zákonnosti svojho rozhodnutia. Poukázal tiaž na skutočnosť, že

navrhovateľ nevedel uviesť názov strany členom ktorej mal byť jeho otec (UDPS), že navrhovateľ odlišne
popisoval lúpežné prepadnutie jeho rodiny, podobne aj svoje pracovné aktivity a tiež svoju kmeňovú
príslušnosť. Záverom poukázal na nepreukázanie obavy z perzekúcie, ako aj na neexistenciu vážneho
bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Súhlasil s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez

pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne
príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom
znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako vecne správné.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa

podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-63/PO-Ž-2014, ako aj so
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9Saz/92/2012.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné

alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.

neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo
treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal
trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia
alebo proti deťom.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.

slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti
o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľaust.§13azákonaoazyleministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e)zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,
ministerstvopriposudzovanížiadostioudelenieazylunatoneprihliadne,akbolapreukázanávšeobecná
dôveryhodnosť žiadateľa.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí opísal podrobným,
zrozumiteľným, logickým a naviac obšírnym spôsobom v konaní zistený stav veci. Jednotlivé zistenia

vyhodnotil, pričom podrobne uviedol, prečo a na základe akých skutočností dospel k záveru, že osoba
navrhovateľ nie je z pohľadu zákona o azyle dôveryhodnou. Podobným spôsobom odôvodnil nesplnenie
predpokladov pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, ako aj podmienok poskytnutia doplnkovej
ochrany. Teda z obsahu rozhodnutia je zrejmá správna úvaha, ktorú odporca použil pri posúdení
navrhovateľovej žiadosti o azyl. O účelovosti tejto námietky podľa názoru súdu svedčí skutočnosť, že

i napriek jej prezentovaniu navrhovateľ namietal konkrétne skutočnosti a právne závery odporcu. Ak
by napadnuté rozhodnutie bolo v skutočnosti nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. pre
nedostatok odôvodnenia, podaný opravný prostriedok by zjavne neobsahoval konkrétnu argumentáciu,
ktorá bola v návrhu predostretá.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Okrem faktu, že navrhovateľ túto námietku v
podanomnávrhuuviedol,vtextenávrhujubližšienekonkretizoval.Súdsavšakinapriektejtoskutočnosti
námietkou zaoberal. Z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ bol zákonným spôsobom vypočutý k dôvodom
svojej žiadosti o azyl a že mu bol daný dostatok priestoru k prezentovaniu dôvodov žiadosti. Do spisu
zaradil všetky dokumenty predložené navrhovateľom. Tak s poukazom na obsah navrhovateľovýchvyjadrení, ako aj na potrebu zistenia všeobecných informácií - skutkového stavu veci vyhľadal a
do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov. Tieto boli
obsahovo zamerané jednak na overenie navrhovateľom uvedených tvrdení, ako aj na zistenie aktuálnej

bezpečnostnej situácie v KDR, včítane ev. rizík návratov konžských repatriantov. Obsah a rozsah takto
zisteného stavu veci bol podľa názoru dostatočným pre objektívne posúdeniu navrhovateľovej žiadosti
o azyl.

K námietke rozporu obsahu spisu so zisteným stavom veci:

Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka podľa názoru súdu neobstojí. Súd takýto rozpor nezistil.
Pokiaľ navrhovateľ uplatnil túto námietku z dôvodu, že podľa jeho názoru splnil podmienky poskytnutia

medzinárodnej ochrany, pričom odporca vec posúdil v rozpore s týmto jeho názorom, takýto stav nie je
možné kvalifikovať ako rozpor napadnutého rozhodnutia so spisom.

K nepriamo vyslovenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Podľa názoru súdu odporca po opätovnom podaní žiadosti o azyl navrhovateľom a v tej súvislosti po
vykonanom dokazovaní (spísanie dotazníka, vyhľadanie relevantných informácií o KDR) rozhodol na

základe posúdenia poslednej navrhovateľovej žiadosti o azyl v súlade so zákonom.

Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Odporca azyl navrhovateľovi neudelil z dvoch dôvodov - nakoľko
v konaní nebola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť a tiež preto (ak by aj tento dôvod neexistoval),
že neboli splnené predpoklady jeho udelenia.

Pokiaľ ide o navrhovateľove stanoviská k odporcom uvedeným dôvodom jeho nedôveryhodnosti:

- Rozdielne uvádzanie dátumu narodenia navrhovateľa: Navrhovateľova výhrada neobstojí. Je faktom,
že navrhovateľ v prvom azylovom konaní uvádzal ako dátum svojho narodenia XX.X.XXXX (ktorý bol
uvedený aj v jeho cestovnom pase), pričom v aktuálnom konaní uvádza dátum XX.X.XXXX. Ak by bol
dátum XX.X.XXXX skutočným dátumom narodenia, mal navrhovateľ uvádzať tento dátum narodenia
od prvého kontaktu so slovenskými orgánmi a rozpor mohol vysvetliť. Ta sa však nestalo. Naviac

navrhovateľ v aktuálnom návrhu dôvodil, že prezentovaný skutočný dátum narodenia (t. j. XX.X.XXXX)
bol oznámený už v opravnom prostriedku zo dňa 19.12.2012 (konanie sp. zn. 9Saz/92/2012). V tomto
opravnom prostriedku je však ako dátum narodenia navrhovateľa ním samým uvedený dátum narodenia
XX.X.XXXX. Teda táto výhrada navrhovateľa neobstojí.

- K námietke týkajúcej sa nevedomosti navrhovateľa ku ktorej etnickej skupine patrí súd konštatuje,

že rozdielne uvádzanie etnickej príslušnosti samotným navrhovateľom jednoznačne nesvedčí o jeho
dôveryhodnosti, ako to konštatoval odporca. Jednak nie je pravdepodobné, aby navrhovateľ nevedel ku
ktorému etniku patrí a pokiaľ by to ev. nevedel, nebolo dôvodom uvádzať rozdielne etniká.

-Knámietketýkajúcejsauvádzaniazamestnanianavrhovateľa:Zisteniaodporcutýkajúcesarozporných
tvrdení o zamestnaní navrhovateľa vychádzajú zo samotných výpovedí navrhovateľa a teda existencia

týchto rozporov prispela k vyhodnoteniu navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby. Zľahčovanie takéhoto
vyhodnotenia odporcu nie je podľa názoru súdu dôvodné.

- K námietke týkajúcej sa uvádzania okruhu svojich súrodencov - konkrétne sestry navrhovateľa: Je
skutočnosťou, že navrhovateľ v predchádzajúcom konaní ako svojich súrodencov uviedol iba svojho
brata (dvojča) s tým, že iných súrodencov nemá. V aktuálnom konaní však už uviedol, že má aj sestru.

Teda aj tento rozpor odporca správne vyhodnotil ako jeden z dôvodov, pre ktoré považoval navrhovateľa
za osobu nedôveryhodnú.

- K námietke týkajúcej sa uvedenie rôzneho mena otca navrhovateľa: Je skutočnosťou, že na voličskom
preukaze navrhovateľa (vydaného 15.7.2011) je ako meno jeho otca uvedené “Konate“, pričom
navrhovateľ ako jeho meno uvádzal „Alber Ekofo“. Odporca na základe vyhľadaných informácií o KDRzistil, že vydaniu voličského preukazu predchádza predloženie náležitých dokladov z čoho možno
logicky vyvodiť, že meno otca navrhovateľa (uvedené vo voličskom preukaze ako “Konate“) by malo byť
skutočnýmmenomotcanavrhovateľa.Tvrdenienavrhovateľa,žeuvedeniemenaotca “Konate“súviselo

so snahou kňaza menom Ekofo (ktorý mal zabezpečiť vystavenie náležitých dokladov navrhovateľa
- voličského preukazu a cestovného pasu) vyhnúť sa problémom pri odchode navrhovateľa z KDR
tiež podľa názoru súdu neobstojí. Podľa výpovede navrhovateľa (vstupný pohovor zo 14.3.2014) kňaz
Ekopfo začal vybavovať navrhovateľovi tieto doklady po incidente, ku ktorému malo dôjsť v septembri
2011, pričom voličský preukaz bol vydaný (ako to vyplýva z obsahu jeho fotokópie) už 15.7.2011 a

cestovný pas 15.8.2011.

-Knámietketýkajúcejsaopisuincidentu,priktorommalbyťzastrelenýstrýkonavrhovateľa:Porovnaním
opisu tejto udalosti navrhovateľom v predchádzajúcom a aktuálnom konaní je zrejmé, že odporcove
zistenia v tomto smere sú nepochybnými a vychádzajú z výpovedí samotného navrhovateľa.

- K námietke týkajúcej sa argumentácie odporcu o nepotvrdení existencie kláštora sv. Jozefa v mestskej
časti Gomba: Odporca pri posúdení tejto skutočnosti vychádzal zo získaných objektívnych informácií z

ktorých o. i. vyplynulo, že v Kinšase sa nenachádza mužský kláštor (s veľkým počtom rehoľníkov) - iba
ženský kláštor karmelitánok.

Navrhovateľ ďalej namietal, že vzhľadom ku skutočnostiam, ku ktorým došlo v mieste jeho bydliska a
ktoré postihli jeho rodinných príslušníkov je jeho strach opodstatnený a že v prípade návratu bude čeliť
prenasledovaniu ako ostatní členovia jeho rodiny. Súd na tomto mieste poznamenáva, že s právnym

názorom navrhovateľa, podľa ktorého pre opodstatnenosť strachu postačuje prognóza v zmysle ktorej
možno opodstatnenosť (obavy) vyvodiť, sa nestotožňuje. Podľa názoru súdu pre opodstatnenosť
vyslovenej obavy z prenasledovania je potrebné, aby žiadateľ o azyl v súvislosti s vyslovenou obavou
súčasne preukázal aj to, že vo vzťahu k jeho osobe už nastali konkrétne okolnosti, na základe ktorých
dospel k presvedčeniu opodstatnenosti strachu z perzekúcie (pokiaľ k nej už nedošlo). Avšak, ak by aj

navrhovateľ v tomto konkrétnom prípade opodstatnenosť svojej obavy preukázal (čo sa však nestalo),
ust. § 8 zákona o azyle okrem opodstatnenosti obavy ako ďalšie predpoklady udelenia azylu
ustanovuje prenasledovanie a jeho dôvod - teda rasu, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých
politických názorov, príslušnosť k sociálnej skupine či prenasledovanie za uplatňovanie politických práv
či slobôd. Pri udelení azylu musia byť súčasne splnené všetky tieto predpoklady. Ako to okrem iného

uviedol odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, okolnosti udalosti pri ktorej malo dôjsť k usmrteniu
strýka navrhovateľa (bez ohľadu či k nej došlo podľa navrhovateľom udanej prvej či druhej jej verzie)
svedčia jednoznačne o tom, že išlo o kriminálny čin - lúpež. Teda nešlo o perzekúciu z dôvodov,
uvedených v citovanom zákonnom ustanovení (§ 8 zákona o azyle). Vzhľadom k tomu teda aj keby
navrhovateľom vyslovená obava bola dôvodná, nemohlo to mať vplyv na posúdenie jeho žiadosti o azyl

v zmysle vydania negatívneho rozhodnutia.

Súd iba poznamenáva, že vzhľadom na dôvodnosť vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako
nedôveryhodnej už táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom k neudeleniu azylu, pretože spôsobuje,
že nemožno uveriť príbehu prezentovaného navrhovateľom. Podobne ako odporca aj súd konštatuje,
že ak by aj k smrti navrhovateľovho strýka došlo za okolností ním opísaných, dôvodom jeho smrti bolo

spáchanie kriminálneho činu, teda jeho smrť nie je možné spájať s akoukoľvek perzekúciou. Dohad
navrhovateľa (vyslovený počas uskutočnenia vstupného pohovoru), že totižto k smrti jeho strýka došlo
v dôsledku politickej príslušnosti jeho otca k strane UDPS je ničím neodôvodnenou domnienkou.

Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ namietal, že by bol v prípade
návratu do krajiny svojho pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia, neľudského

či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a to s poukazom na správy týkajúce sa zaobchádzania
s aktívnymi členmi opozičnej politickej strany UDPS. Navrhovateľ však, ako to sám uviedol, nebol
členom žiadnej politickej strany či hnutia, teda ani strany UDPS. Teda navrhovateľovi ako nečlenovi
žiadnej politickej strany nemôže hroziť konanie, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem vážneho
bezprávia, ako to vyplýva z ust. § 2 písm. f) bod. 2. zákona o azyle. Odporca sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia tiež podrobne zaoberal a vyhodnocoval aj ev. existenciu vážneho bezprávia ako
takého, včítane bezpečnostných rizík súvisiacich s návratmi konžských navrátilcov, ako aj s ev. hrozbamisúvisiacimi s ozbrojenými konfliktmi. Na základe získaných správ o KDR dospel k záveru, že návrat
navrhovateľajemožnýaženavrhovateľoviztohtodôvodunehrozížiadnebezprávie.Tietoprávnezávery
odporcu však navrhovateľ nenamietal.

Pretože odporca dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, pričom aj keby tomu
tak nebolo, v konaní nebola preukázaná odôvodnenosť navrhovateľovej obavy, podobne ako ani
prenasledovanie z dôvodov § 8 zákona o azyle a pretože odporca dospel k správnemu záveru, že
navrhovateľovi v prípade jeho návratu do krajiny jeho pôvodu nehrozí žiadne, teda ani vážne bezprávie,
súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné

v celom jeho rozsahu.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).