Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/73/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011012
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114011012.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Milanom Strakom na hlavnom pojednávaní v
Trenčíne dňa 21.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

Obžalovaných
1/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom F., prechodne F., J.L. G. XXX/XX,

2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom H., N. ul. č. XXX/XX,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 910/13 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že v presne
nezistenom čase v mesiaci jún 2010 v čase okolo 20:15 hod. v osobnom vlaku odcudzili po vzájomnej
dohode poškodenému S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. námestie č. XX/XX zlatú
retiazku so zlatým krížikom a to tak, že medzi železničnými stanicami Ilava a Ladce pristúpil k nemu
odzadu obvinený Z. M., ktorý ho chytil pod krk a stiahol ho na zem a následne mu obvinený Z. L. strhol
z krku retiazku, čím poškodenému S. S. spôsobili škodu vo výške 438,82 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. por. súd o d k a z u j e poškodeného S. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., S. námestie č. XX/XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovaným kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom
obžalovaných, svedka poškodeného S. S., svedkyne L. A., na návrh obžalovaného Z. M. výsluchom
svedka K. K.. Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o
výpovedi svedka V. H. z prípravného konania a napokon oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný Z. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 Tr. poriadku, že je nevinný a trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, pričom dodal, že v čase
skutku býval v Dubnici nad Váhom a robil na „Maďaroch“ ako pilčík. Pracoval na týždňovky a niekedy aj
na celý mesiac. Do práce a z práce chodili firemným autom Mazda 626, občas to striedali s citroenom.
Poškodeného pozná len od času, ako ho poškodený napadol na stanici v Ilave v máji v roku 2013, kedy
mu z krku strhol striebornú retiazku s krížikom, napadol ho vtedy odzadu. Poškodený bol v tom čase
značne opitý. Poškodený bol kvôli tomuto incidentu priestupkovo riešený a preto ho teraz označuje za
spolupáchateľa, je to z pomsty. V tom čase bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zarobil okolo
900 Eur v čistom. Jeho priateľka v tom čase pracovala v Rakúsku takže nemal žiadny dôvod spáchať
takýto skutok.

Obžalovaný Z. M. na hlavom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 vypovedal, že trvá na svojej
výpovedi z prípravného konania a dodáva, že v čase keď sa mal skutok stať, nebol v kontakte s
obžalovaným L.. Začali sa stretávať len rok a pol dozadu, keď začali spolu pracovať na jednom družstve.
Poškodeného nepozná, prvý krát ho videl dnes na pojednávaní. V čase skutku zarábal v čistom 600 Eur.

Svedok poškodený S. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 vypovedal, že sa pridržiava
svojej výpovede v prípravnom konaní a dodáva, že obžalovaných pozná z bufetu Tena na stanici v Ilave,
ktorý spoločne navštevovali ešte pred skutkom. Pred skutkom sa ho obžalovaný Z. L. spýtal, čo by robil,
keby mu niekto chcel retiazku ukradnúť, na čo odpovedal, že by sa bránil. Ďalej uviedol, že pri konflikte
v Ilave ho obžalovaný L. napadol a vybil mu tri zuby. Obžalovaný L. sa mu vyhrážal v júli tohto roku
zlikvidovaním. Skutok sa stal na trase z Ilavy do Púchova. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2014
uviedol, že v žalovaný deň sa stretol s obžalovanými v staničnom bufete Tena v Ilave. Po nástupe do
vlaku ho obžalovaný Z. M. zvalil na zem tak, že ho chytil zozadu za krk a obžalovaný L. mu strhol
retiazku. Po žalovanom skutku obžalovaného L. ešte pár krát stretol a spoznal ho ako páchateľa. Pri
prvom stretnutí išlo o napadnutie v Ilave v staničnom bufete Tena, ktoré sa netýkalo žiadnej striebornej
retiazky, ktorú nikdy nestrhol, práve naopak obžalovaný ho napadol a vybil mu zuby. Po tom skutku
ho kontaktovala svedkyňa A., ktorú mu ponúkla 500 Eur za stiahnutie žaloby týkajúcej sa žalovaného
skutku. Po tomto stretnutí sa opäť stretol s obžalovaným L. v bufete Tena, kde mu obžalovaný povedal,
aby obžalobu voči nemu stiahol, inak ho dá za 300 Eur zlikvidovať.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2014 uviedol, že v žalovanom čase bol pravdepodobne
v práci na salaši v Košeci, kde sa starali o ovce. Jeho kolegom bol aj obžalovaný Z. M.. Dojenie oviec
prebiehalo asi okolo 18,30 hod.. Toto trvalo tak 2 hodiny, potom robili ešte syr a žinčicu, zvykli končiť
okolo 21,30 hod.. Nie vždy po dojení robili žinčicu, vtedy končili okolo 20,00 hod alebo 20,30 hod.. Z
miesta výkonu práce je najbližší nástup na vlak na železničnej stanici v Košeci a táto je vzdialená asi 2
km, čo je tak polhodinku peši. Na salaši pracoval od roku 1999 - 2012 ako bača. V rozhodnom období
býval obžalovaný Z. M. na salaši. Aj v prípade, že by sa rozhodol neprespať na salaši ale ísť domov,
tak nemusel používať železnicu, nakoľko vzdialenosť medzi salašom a jeho bývaním je asi 1 km, čo je
asi 15 minúť peši.

Svedkyňa L. A. na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2014 vypovedala, že k samotnému skutku sa nevie
vyjadriť, lebo s obžalovaným L. sa o skutku nebavili. Od tretích osôb sa dozvedela, že poškodený
za úplatu 200 Eur je ochotný „stiahnuť žalobu“. Z tohto dôvodu vyhľadala poškodeného vo večerných
hodinách v Púchove, v blízkosti fabriky Matador, kde sa ho spýtala, prečo žiada od L. 200 Eur, na čo jej
odpovedal, že za to stiahne žalobu za konflikt medzi obžalovaným L. a ním na stanici v Ilave, ktorý sa
týkal striebornej retiazky, ktorú darovala obžalovanému L. a ktorý sa udial asi v júni 2014.

Za súhlasu procesných strán bola na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2014 čítaná zápisnica o výpovedi
svedka z prípravného konania V. H..

Svedok V. H. v prípravnom konaní uviedol, že nemá čo ku vyšetrovanému skutku uviesť, poškodeného
nepozná a obvinených L. a M. pozná, je s nimi kamarát, poznajú sa približne 15 rokov. Na uvedenom
skutku sa určite nepodieľal, nakoľko vlakom nešiel možno 10 rokov. Pred troma rokmi, v čase keď mal
byť spáchaný skutok pracoval v ZŤS Dubnica nad Váhom a skončil tam pred dvoma rokmi. Pracoval
tam na zmeny, denné, nočné, poobedné. O vyšetrovanom skutku nevie nič.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom spočívajúci vo
vypočutí svedka zo dňa 18.06.2014 a dôkaz navrhnutý obžalovaným Z. L. spočívajúci vo vypočutí
svedkov zo dňa 16.6.2013, nakoľko súd považoval tieto dôkazy za nadbytočné, s tým, že návrh
prokurátora sa navyše týkal svedka, ktorého totožnosť nebola známa.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: zápisnica o rekognícii osoby
z čl. 24-26, dohoda o vykonaní práce z čl. 38, správy k osobe obžalovaného Z. L. z čl. 62-63, správy k
osobe obžalovaného Z. M. z čl. 64-65, odpis z RT z čl. 82, výpis z ev. priestupkov z čl. 83, potvrdenie
o zamestnaní obžalovaného Z. M. z čl. 95, priestupkový spis Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-
OVVS2-2014/019850.

Zo zápisnice z rekognície vyplýva, že poškodený opoznal ako útočníka, ktorý ho zrazil na zem a
tam ho držal ako osobu obžalovaného Z. M. a ako osobu, ktorá bola vo vagóne a zrejme dávala
pozor ako osobu V. H.. Z dohody o vykonaní práce súd zistil, že obžalovaný Z. L. bol zamestnancom
spoločnosti AGROILAVA-PULZ s.r.o. odo dňa 03.05.2010 (a teda aj v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu
predmetného skutku). Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný Z. L. spáchal od roku 2009
po súčasnosť šesť priestupkov a z odpisu registra trestov vyplýva, že doteraz bol sedem krát súdne
trestaný z toho v dvoch odsúdeniach sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný Z. M.
spáchal od roku 2000 jeden priestupok a to dňa 19.01.2010, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
25 Eur a z odpisu registra trestov vyplýva, že doteraz bol päť krát súdne trestaný z toho v troch
odsúdeniach sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Poškodený bol doteraz tri krát súdne trestaný
pričom vo všetkých odsúdeniach sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z registra priestupkov súd
zistil, že poškodený spáchal v roku 2013 dva priestupky z toho dňa 15.6.2013 spáchal priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu keď „okolo 16.50 hod. v Ilave na ulici Nádražná na terase pohostinstva
Tena S. S. udrel po hlave Z. L. a Z. L. udrel S. S. do tváre v dôsledku čoho spadol, pričom mu spôsobil
zranenie a to podliatinu na pravom oku, vybil mu jeden zub a jeden mu zlomil, bez PN“. Uvedené
priestupkové konanie bolo zastavené. Z potvrdenia o zamestnaní spoločnosti PD Košeca, a.s. vyplýva,
že obžalovaný Z. M. pracoval v podniku od 1.4.2007 do 30.9.2010. Z priestupkového spisu Okresného
úradu Trenčín č. OU-TN-OVVS2-2014/019850 súd zistil, že opatrením zo dňa 11.8.2014 bolo oznámenie
poškodeného S. S. na Z. L., ktorý sa mal dopustiť priestupku tým, že dňa 18.6.2014 o 15.45 hod. v bufete
na Železničnej stanici v Ilave povedal poškodenému S. - „S., ak nestiahneš tú žalobu, tak som schopný
do dvoch týždňov ťa dať zlikvidovať za 200 Eur“ odložené, nakoľko toto oznámenie neodôvodňovalo
začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením jednotlivo i v ich súhrne nemal bezpochyby za
preukázané, že sa skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní stal.

Obžalovaní sú z predmetného skutku usvedčovaní len výpoveďou svedka poškodeného S. S., pričom
tento v podanom trestnom oznámení uviedol, že osoby, ktoré ho napadli nepoznal. Na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 však uviedol, že sa s obžalovanými už predtým stretávali v
pohostinstve TENA na stanici v Ilave, ktorý spoločne navštevovali ešte pred skutkom. Dokonca uviedol,
že s obžalovaným Z. L. komunikoval ešte v čase pred spáchaním skutku, keďže ten sa ho mal spýtal,
čo by robil, keby mu niekto chcel retiazku ukradnúť, na čo odpovedal, že by sa bránil. Z uvedeného
nie je vôbec zrejmé, či svedok poškodený obžalovaných pred skutkom poznal, lebo sa stretávali v
pohostinstve Tena (tak ako uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2014) alebo ich teda v čase
spáchania skutku vôbec nepoznal (tak ako uviedol v trestnom oznámení). V tejto súvislosti súd uvádza,
že aj ďalšie skutočnosti uvádzané poškodeným - tvrdenie, že od času spáchania skutku v roku 2010
po týchto osobách (útočníkoch) pátral, pričom následne aj napriek časovému odstupu troch rokov tieto
osoby spoznal a tvrdenie, že nehlásil odcudzenie retiazky na polícii preto že nevedel, ako sa útočníci
volajú, „preto si povedal, že keď ich stretnem, tak sa ich na to opýtam a až keď zistím ako sa volajú, tak
to nahlásim na polícii“ vyznievajú nedôveryhodne a nelogicky. Svedkovi poškodenému nič nebránilo v
tom, aby trestné oznámenie podal hneď po tom ako sa mal skutok stať. Svedok poškodený na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že obžalovaný Z. L. mal uviesť, že ho za 300 Eur vie dať zlikvidovať, no v
oznámení, ktoré poškodený urobil na OO PZ Ilava uviedol, že obžalovaný Z. L. mal uviesť, že ho môže
dať zlikvidovať za 200 Eur. Svedkyňa L. A. a taktiež aj svedok V. H. tvrdenia poškodeného popreli a
výpoveď svedka K. K. sa v konečnom dôsledku javí skôr v prospech obžalovaného Z. M., s ktorým v
čase keď mal byť skutok spáchaný pracoval na salaši. Svedok K. K. uviedol, že keď sa robil syr a žinčica,

zvykli končiť okolo 21,30 hod. (skutok sa mal stať o 20:15 hod.). Ďalej uviedol, že v uvedenom období
obžalovaný Z. M. prespával na salaši a aj v prípade, že by sa rozhodol neprespať na salaši ale ísť domov,
tak nemusel používať železnicu, nakoľko vzdialenosť medzi salašom a jeho bývaním je asi 1 km, čo je
asi 15 minúť peši. Z dokazovania navrhnutého prokurátorom (doplnenom o navrhnuté dôkazy stranami
v trestnom konaní) a vykonanom na hlavných pojednávaniach nebolo preukázané, že obžalovaní v ten
deň na železničnej stanici boli, že do vlaku v ktorom malo dôjsť k spáchaniu tohto skutku nastúpili a ani
to, že tento skutok skutočne spáchali. Uvedené vyplýva jedine z výpovede poškodeného bez ďalších
priamych, či nepriamych dôkazov, ktoré by s ním tvorili logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne
sa doplňujúcich dôkazov.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie
skutku obžalovanými v rozsahu kladenom im za vinu.

Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 4 Tr. poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285a Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku vyžaduje, aby každá
okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby
nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Vyhodnotenie dôkazu súd nemôže ukončiť záverom,
podľa ktorého sa určitá okolnosť, ktorá vyplynula z dokazovania, zdá alebo nezdá pravdepodobná, o
to viac, že má možnosť vykonaním dôkazu vlastnú pochybnosť odstrániť a vytvoriť si podmienky k
jednoznačnému záveru. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva pravidlo „v pochybnostiach v prospech
obvineného“ (in dubio pro reo). Použitie tohto pravidla, ktoré je upravené v ustanovení § 2 ods. 4 Tr.
poriadku, prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a
zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Treba tiež zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového
stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí
v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr.
poriadku (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby
bolo zrejmé, že: skutok sa stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a nie sú dané okolnosti vylučujúce
trestnú zodpovednosť.

Prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr.
poriadku len z domnienok a hypotéz, pretože takýto stav vyvoláva vážne pochybnosti o náležitom zistení
skutkového stavu veci a v žiadnom prípade neumožňuje úvahy prokurátora o tom, že obvinený by mal
byť dôvodne postavený pred súd. Záver prokurátora o náležitom zistení skutkového stavu veci, vyjadrený
aj podaním obžaloby, musí mať oporu v zhromaždených dôkazoch.

K dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku súd tiež poznamenáva, že v takomto prípade
sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom,
či sa stal.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediným priamym dôkazom o vine obžalovaných je výpoveď
svedka poškodeného S. S.. Obžaloba prokurátora bola opretá len o tento dôkaz. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje, že na to, aby jedine tento dôkaz bol spôsobilý na preukázanie viny obžalovaného, musia
s ním aj ďalšie priame, či nepriame dôkazy tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa
doplňujúcich a podmieňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
žalovaného skutku a presvedčivo svedčia o vine obžalovaných zároveň vylučujú možnosť úvahy o inom
závere. Súhrn dôkazov musí podávať ucelený obraz o trestnom konaní obžalovaných tak, aby žiadny
z jednotlivých dôkazov nepripúšťal iný, ani pravdepodobný výklad, ktorý by odporoval alebo narušoval
verziu obžalovaných.

V súvislosti s existujúcou dôkaznou situáciou súd dospel k záveru, že dôkazy v súdenom prípade
nevyznievajú jednoznačne a netvoria ucelenú reťaz, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom,
že sa skutok stal. Ani po vykonanom dokazovaní nebolo možné uvedenú pochybnosť neodstrániť a tak
vytvoriť podmienky k jednoznačnému záveru o spáchaní skutku. V danom prípade dôkazná situácia
neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaných.

Súd v zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodeného s jeho uplatneným
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže boli obžalovaní spod predmetného
skutku oslobodení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.