Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 29, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312221366
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2312221366.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej

veci navrhovateľa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: Duslo, a.s., IČO: 35 826 487, so sídlom Administratívna
budova, ev. č. 1236, Šaľa, zastúpený AK: agner & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska č. 10,
IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na stane odporcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, o zapl. 69.707,23 Eur, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 04.09.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie istiny vo výške 69.707,23 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol
v pracovnom pomere s odporcom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy v období od r.1973
do r. 1991 - v prevádzke na výroku viskózového hodvábu v divízii viskózového vlákna, pričom v
období od r. 1984 do r. 1991 bol po priznaní choroby z povolania preradený v rámci spoločnosti
na inú prevádzku. Od r. 1991 pre zhoršený zdravotný stav pracoval ako šofér. Od 01.02.1984 do
24.11.1992 bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu zdravotného postihnutia -

chronickej intoxikácie sírouhlíkom. V špecifickom období bol navrhovateľ zamestnaný a práce vykonával
v chemických závodoch Juraja Dimitrova a všetky záväzky zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného
pomeru neskôr po privatizácii podniku prešli na právneho nástupcu spoločnosť Istrochem a.s.. Počas
výkonu pracovnej činnosti pre odporcu ako zvláknovač v prevádzke na výrobu umelých vlákien
v období rokov 1973 - 1991 bol vystavený pôsobeniu toxického plynu - sírouhlíka. V posudku o
odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovanom Fakultnou nemocnicou akad.
L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle

zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prvotne ohodnotené na
300 bodov. V roku 2012 pre progresiu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v psychickej
zložke bolo jeho poškodenie zdravia dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia o 400 bodov na súčasných 700 bodov. Slovenská poisťovňa vyplatila
navrhovateľovi z titulu poistného plnenia len základnú sumu za 700 bodov. Pre progresiu ochorenia,
ktorá objektívne na základe lekárskych nálezov nastala od r. 1983, v súčasnosti požiadal o vydanie
preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby so sprievodcom. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou

v byte. Disponuje stredoškolským vzdelaním v odbore automechanik. Pred objavením sa príznakov
chronickej otravy sírouhlíkom viedol aktívny spoločenský, rodinný, kultúrny a športový život. Plne
využíval svoj pracovný potenciál a netrpel žiadnymi psychickými či neurologickými ochoreniami, ani
alergiami. Doteraz vykonané kontrolné zdravotné vyšetrenia nesporne dokazujú, že jeho zdravotnýstav sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe
a dôslednému dodržiavaniu liečebného režimu. Sťaženie spoločenského uplatnenia treba vidieť tiež
v obmedzení účasti na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote.

Choroba z povolania u neho vyvolala rad psychiatrických a neurologických diagnóz, čo v reálnom živote
znamená, že nedokáže prežívať pocity radosti, lásky, empatie, priateľstva. Veľmi závažným dôsledkom
je aj sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu voľby povolania, alebo možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Neurologickým vyšetrením bola zistená polyneuropatia senzitívnej motoriky a dolných
končatín toxického pôvodu, ktorý je dôsledkom dlhodobej expozície v toxickom prostredí. Ochorenie

sa prejavuje úpornými bolesťami dolných končatín so sprievodným opuchom, kŕčmi na vonkajšej
stene stehien a v lýtkach oboch dolných končatín, stratou jemnej motoriky, pálením, mravenčením v
dolných končatinách. Z tohto dôvodu bol mnohokrát hospitalizovaný na KPLaT. Progresiou choroby
sa u neho vyskytuje únavový syndróm a celková oslabenosť. Choroba z povolania spôsobila poruchu
životne dôležitého orgánu - srdca a priamo tak vyvoláva následky aktuálne ohrozujúce život. Taktiež
trpí chronickou obličkovou chorobou 2. Stupňa K/DOQI. Psychologickým a psychiatrickým vyšetrením v

priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom
podklade. Má 64 rokov a pred ochorením viedol riadny rodinný život, vychoval dve dcéry a má vnúčatá.
Bol rodinne založený, rád športoval, venoval sa profesionálne zápaseniu, hrával s priateľmi futbal,
venoval sa záľubám, rád rybárčil, zaujímal sa o dianie v okolí, rád chodil na zábavné podujatia do
spoločnosti, trávil čas s priateľmi zo svojho okolia i práce, staral sa o chovné zvieratá, bol schopný

bez problémov vykonávať akékoľvek udržiavacie práce, vypomáhal na stavbách, s prehľadom zvládal
všetky bežné životné situácie, mal rád prechádzky s manželkou. V súčasnosti vo výlučnej príčinnej
súvislosti ChzP predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, nedokáže vykonať potrebné domáce práce, je
sociálne izolovaný, je odkázaný na pomoc manželky, stratil priateľov, je výbušný a neustále nervózny,
nešportuje, trpí sexuálnou dysfunkciou, trpí nespavosťou, stratil možnosť ďalšieho sebavzdelávania,

dráždi ho prítomnosť iných ľudí, a má rôzne zdravotné problémy. Chorobou vyvolaný zásah do všetkých
oblastí života je tak veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jeho základných ľudských
práv danou Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd uvedenou ústavným zákonom č. 23/91
Zb.. Suma 30,-Sk, teda 0,99 Eur za bod nezodpovedá kvalitatívne dnešným ekonomickým a sociálnym
štandardom a preto nemôže byť pri prepočte bez úpravy použitá. Na základe vyššie uvedeného a

skutočností, že v danom prípade sa v jeho osobe jedná o muža, ktorý v dôsledku choroby z povolania vo
svojich 35 rokoch ochorel nevyliečiteľne chorobou z povolania, v spojitosti s pridruženými zdravotnými
komplikáciami a diagnózami stratil možnosť plnohodnotne vykonávať nielen pracovné činnosti, ale i
činnosti v čase mimopracovnom. Po odpracovaní takmer 20 rokov v podmienkach zdraviu škodlivých sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a preto je na mieste zvýšenie základného bodového hodnotenia

v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na 100 násobok.

Navrhovateľ uviedol, že u odporcu pracoval v r. 1973 - 1991. Zo začiatku pracoval vo výrobe viskózového
hodvábu asi do r. 1983, kedy mu bola zistená choroba z povolania a následne bol preradený na iné
pracovisko, avšak iba 20 m od pôvodného, kde však taktiež pracovali s chemikáliami. V čase, keď začal

pracovaťuodporcumalasi25rokov.Bol ženatý,vtomčasemaldvedcéry.Aktívnevtomčasešportoval,
hrával futbal, bol zápasníkom. Zápaseniu sa venoval aj súťažne. Venoval sa aj svojmu synovi, ktorý sa
tiež venoval športu, hral vrcholový futbal. Dcéra začala v 5tich rokoch gymnastiku, denne sa jej venoval.
Bolaviackrátmajsterkasveta,ajEurópy.Začalihobolieťruky,nohy,ramená.Málospávalkvôlibolestiam
a z tohto dôvodu išiel k lekárovi, keď v r. 1983 mu zistili chorobu z povolania. Táto choroba z povolania

sa u neho prejavila najmä na psychike, ktorá mu dosť narušila život. Prejavovalo sa to skôr doma. Za
každú maličkosť vybuchol. Tieto problémy sú teraz ešte horšie. U odporcu pracoval do r. 1991, kedy
sám odišiel. Mal 3 deti a chcel, aby sa mali dobre. Kúpil Áviu a začal s ňou jazdiť a podnikať. Dokiaľ
nenastúpil na starobný dôchodok, za celý čas, odkedy odišiel od odporcu, vykonával podnikateľskú
činnosť v súvislosti s rozvozom. V spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou. Problémy, ktoré má

v súčasnosti sú tie, že málo spáva, chodí neskoro spať, nevie zaspať, má bolesti na nohách, prehadzuje
sa. Niekedy o 6 hod. alebo o 5 hod. ráno pozerá ešte televízor. Nechodí skoro vôbec medzi ľudí a má
psa, ktorému sa venuje. Nemá rád ani rodinné návštevy. Pár rokov spáva už sám, teda má problémy
aj intímneho charakteru. So zápasením skončil, keď mal 21 r. a futbalu sa venoval asi do 35 - 37 rokov
iba ako zábave. S futbalom skončil z dôvodu, že mal bolesti. V minulosti manželke pomáhal, mal veľa

priateľov a teraz už pomáha menej a aj priateľov má menej. Tiež chodieval na hokej, venoval sa športu
a v 90 tich rokoch chodieval na ryby. Dennú tlač číta pomenej a tiež menej sleduje televíziu z dôvodu,
že je nervózny. Má problémy aj s pamäťou. Teraz chodí s bicyklom, ale keď prejde kilometer, má ruky
a prsty úplne stŕpnuté. K lekárovi ide s ním manželka a vybavuje aj úradné veci. V čase, keď pracovalu odporcu vedel, že nemá požívať alkohol a bol poučený. Trestne stíhaný z výtržníctva pod vplyvom
alkoholu bol niekoľko krát, ale bolo to mimo pracovného času, kvôli nebohému otcovi. Ďalej uviedol, že
po priznaní starobného dôchodku podnikal v autodoprave a v súčasnosti už nepodniká. Bol zamestnaný

vo vlastnej firme. K príjmom uviedol, že firma už 3 roky nefunguje, predtým už mal veľmi málo roboty,
lebo mali odlišné názory s kolegom. Asi pred 5 rokmi mu kolega povedal, že stačí, ak príde raz za mesiac
a on to bude celé riadiť. Bolo to z toho dôvodu, že bol nervózny a všetko mu vadilo. Zo spoločnosti chcel
vystúpiť, ale mali leasingy a preto tam zostal. Je známe, že autodoprava nefunguje, ide veľa peňazí aj
mimo, takže to neboli čisté príjmy. Keď rozdelili ročne 200.000-300.000,- Sk, pracujúci človek to zarobí

tak isto a nemusí byť 24 hodín na telefóne. Je na tom stále horšie a horšie psychicky. Od roku 1983
psychiatra, psychológa, neurológa nenavštevoval. Chodil len na vyšetrenia k obvodnému lekárovi alebo
súkromnému lekárovi. V súčasnosti navštevuje psychiatra, chodí na Kramáre na KPLaT asi 2-3 roky.
Na KPLaT nechodieval pretože, po tom ako mu zobrali invalidný dôchodok musel zarobiť peniaze, bol
mladý. Bol mu priznaný polovičný invalidný dôchodok v roku 1983.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ak k otázke pasívnej legitimácie poukazuje
odporca na rozhodnutia Českého Najvyššieho súdu, toto odmieta aj vzhľadom na to, že boli prijaté v
nedávnom období, teda keď odklon právnych kultúr dosahuje vzhľadom na plynutie času a prijímanie
odlišných noriem doposiaľ najväčšiu úroveň. Poukázal na ust. § 15 ods. 1 z.č. 92/1992 Z.z., ktorý v znení
platnom ku dňu 10.10.1995 kedy došlo k zápisu privatizácie podniku ISTROCHEM, š.p. stanovuje cit.:“

S vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky
súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych“, že odporca sa na základe tohto ustanovenia
stal univerzálnym právnym nástupcom podniku ISTROCHEM, š.p.. Rovnaký záver je potrebné vyvodiť
aj zo zápisu obsiahnutého v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel: Pš, vložka č. : 94/B, ktorý
od 10.10.1995 v časti ďalšie právne skutočnosti uvádza: „Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR č.

163 zo dňa 20.09.1995 bol zrušený bez likvidácie štátny podnik ISTROCHEM Bratislava. Všetok
majetok zrušeného štátneho podniku so všetkými právami a záväzkami i neznámymi, okrem práv podľa
§ 16 z.č. 91/1991 Z.z. prechádza na Fond národného majetku SR, ktorý ho dňa 01.11.1995 vloží do
akciovej spoločnosti ISTROCHEM, a.s. Bratislava....“ Uvedený právny názor konštatoval vo svojom
rozsudku NS SR v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 88/97. Odporca je právnym nástupcom jeho skoršieho

zamestnávateľa, nastúpil do všetkých práv a povinností, ktoré súviseli s privatizovaným majetkom a
to či už boli tieto práva a povinnosti v čase prevodu majetku známe, alebo neznáme. Odporca je
pasívne legitimovaný. Ďalej uviedol, že v týchto sporoch bolo napriek argumentácii odporcu znaleckým
dokazovaním preukázané, že následky, ktoré u neho vyvolala choroba z povolania nemožno hodnotiť
ako bežné a obvyklé, ale z dôvodu nastolenia spravodlivosti je potrebné pristúpiť vzhľadom na ich

osobitosť k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za primárne
v danej veci považuje symptómy a prejavy diagnostikované psychiatrom, psychológom a neurológom.
Symptómy a prejavy inej povahy sú významné z dôvodu komplexnosti prejavov choroby z povolania
- chronickej intoxikácie sírouhlíkom, ktorá postihuje nervy všetkých vnútorných orgánov a rovnako tak
i cievny systém. Všetky tieto okolnosti je nutné zhodnotiť pri určení výšky spravodlivej satisfakcie.

Choroba spôsobuje predčasné zostarnutie a opotrebovanie jeho vnútorných orgánov, čo sekundárne
vyvoláva ďalšie ochorenia označené popisom diagnóz. Vylučuje akékoľvek výhrady k jeho aktívnemu
prístupu dodržiavaniu medikamentóznej liečby a podrobovaniu sa dispenzarizačným vyšetreniam, keď
je povinnosťou nemocnice pacienta vedeného v dispenzarizácii predvolať na kontrolné vyšetrenie.
Chronická intoxikácia CS2 je neliečiteľná a ordinované medikamenty sú len liečbou symptomickou.

Trestné stíhanie v čase pred chorobou z povolania nemá žiadny vzťah k tomuto konaniu a tvrdenia
odporcu v tomto smere považuje za snahu zdiskreditovať ho a očierniť. Lekárske nálezy jednoznačne
potvrdzujú, že nielenže nie je schopný výkonu žiadnej práce, ale zároveň znamenajú aj jeho úplnú
diskvalifikáciu na trhu práce. Má úplne znemožnenú prácu v zamestnaní, na ktoré má kvalifikáciu a
prax, pričom zároveň objektívne nemôže získať novú kvalifikáciu, či iným spôsobom sa prispôsobiť

podmienkam trhu práce. I keď je pravdou, že bol evidovaný ako zamestnanec vo firme JOAL Trans
s. r. o., bol súčasne aj spoločníkom a konateľom, avšak majetkovú účasť v spoločnosti je potrebné
hodnotiť len ako nakladanie s kapitálom a nie ako výkon pracovnej činnosti. Vznesenú námietku
premlčania považuje za irelevantnú, pričom poukázal na to, že predmetom konania nie je právo
na náhradu škody, ale spravodlivé finančné zadosťučinenie - mimoriadne zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Spravodlivé finančné
zadosťučinenie je založené výhradne na konštitutívnom rozhodnutí súdu na základe poznatkov z
vykonaného dokazovania preukazujúceho výnimočnosť a osobitný zreteľ prípadu. Rozhodnutie NS SR
4Cdo/152/2010 je v priamom rozpore s iným právnym názorom NS SR. Zvýšenie sumy je otázkouprávnou o ktorej môže v zmysle citovaného ustanovenia rozhodnúť len súd. Rozhodnutie súdu podľa
ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. je konštitutívnym aktom aplikácie práva, pričom konštitutívne akty
sú skutočnosti s ktorými sa spája vznik, zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností a zásadne

pôsobia od okamihu vydania aktu teda ex nunc. Z uvedeného dôvodu v čase pred rozhodnutím súdu o
podanom návrhu nemôže dôjsť ani k premlčaniu takéhoto práva. Nemôže do právoplatného pozitívneho
rozhodnutiasúduojehožalobepristúpiťkvýkonuprávanaprimeranézvýšenieodškodneniazasťaženie
spoločenského uplatnenia nad sumu stanovenú v ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 už len preto, že nepozná
výšku nároku patriaceho k obsahu tohto práva. K rozsudku KS v Trnave pod sp. zn. 9Co 187/2012

uviedol, že tento neposúdil vznik premlčania správne, opomenul, že podstata premlčania spočíva v
dvoch štádiách jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé je charakteristické
to, že uplynula zákonom ustanovená doba a po b/ bez toho, že by oprávnený subjekt svoje právo
vykonal, hoci tak mal urobiť a mohol. Navrhovateľ nemohol pred podaním žaloby vyzvať odporcu na
dobrovoľné splnenie povinnosti zodpovedajúcej jeho právu na primerané zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2 § 7 vyhl., pretože toto právo

nemal. Výšku nároku môže stanoviť len súd a to spolu s konštituovaním práva samotného.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na nedostatok
pasívnej legitimácie na strane odporcu a to z dôvodu, že navrhovateľ bol zamestnancom Chemických
závodov Juraja Dimitrova, Národný podnik a to v období od 4.3.1974 do 25.8.1991. Po nežnej revolúcii

po 17.11.1989 sa Chemické závody, Juraja Dimitrova, Národný podnik, zmenili na štátny podnik a v r.
1991 zmenili svoje obchodné meno na ISTROCHEM, štátny podnik, ktorý bol v r. 1995 zrušený bez
likvidácie,vymazanýzOR,pričomjehomajetokprešielsovšetkýmiprávamiazáväzkaminaFondnárod.
majetku SR, ktorý následne majetok zrušeného štátneho podniku vložil do Obchodných spoločností
ISTROCHEM, a.s.. V čase privatizácie ISTROCHEM, štátny podnik, bol platne účinný zákon č. 92/1991

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, pričom v zmysle § 17 ods. 1 predmetného
zákona “ práva a povinnosti v podniku z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancom, pracujúcim v
podniku alebo v jeho organizačnej zložke, ktorých sa privatizácia týka, prechádza na nadobúdateľa.“
Vyplýva z toho, že k prechodu práv a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov podniku,
ktorých sa privatizácia týka, dochádzalo len u tých zamestnancov, ktorý v čase privatizácie, čiže v r.

1995 pracovali v danom podniku. Vzhľadom na to, že pracovný pomer navrhovateľa skončil 25.8.1991,
nemohlo prísť k prechodu práv a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na nadobúdateľa, teda
nemohla prejsť na odporcu, ani povinnosť k náhrade škody, spôsobenej chorobou z povolania. Dňa
1.1.2006 sa spoločnosť ISTROCHEM, a.s. zlúčila so spoločnosťou Duslo, a.s., ktorá sa stala jej právnym
nástupcom. Poukázal na rozhodnutia NS ČR zo dňa 19.05.2004, sp. zn. 21 Cdo 2611/2003, uverejnený

pod č. 52 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek (ročník 2005), rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo
4794/2007 zo dňa 08.12.2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 542/2002 zo dňa 13.11.2002. Ak by
súd nedospel k záveru, že odporca nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, k samotnej žalobe
uviedol, že je nesporné, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania, nemajú však k dispozícii dôkaz o
presnom dátume priznania choroby z povolania, ktorý navrhovateľ do dnešného dňa nepredložil. V

súvislosti s pracovným zaradením navrhovateľa poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ pracoval u
odporcu od 4.3.1974 a nie 1973 ako tvrdí navrhovateľ a do 31.1.1983 pracoval ako spriadač textilného
hodvábu, pričom od 1.2.1983 bol zo zdravotných dôvodov preradený v rámci organizačnej štruktúry
právneho predchodcu odporcu na pracovnú pozíciu v netoxickom prostredí. T.j. navrhovateľ od 1.2.1983
do r. 1991 nebol vystavený pôsobeniu žiadnej toxickej látky. Uplatnený nárok na odškodnenie SSU

odôvodňuje navrhovateľ predovšetkým výpočtom symptómov, ktorou je postihnutý, avšak má za to,
že zdravotné znaky choroby z povolania vrátane možnej progresivity a to v rozsahu v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti boli v plnej miere zohľadnené v
lekárskych posudkoch kliniky pracovného lekárstva a toxikológie pri stanovení základného počtu bodov
z mysle ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32 z r. 1995 Zb. Danú skutočnosť už niekoľko krát v

obdobných prípadoch potvrdila aj Klinika pracovného lekárstva vo svojich vyjadreniach. Preto má za
to, že uvádzané chorobné príznaky nemôžu byť následne podkladom pre rozhodovanie o prípadnom
zvýšení náhrady za SSU s ohľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti navrhovateľa uplatniť sa
v rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom živote, či možnosti zapojenia sa do pracovného
procesu, ďalšieho sebavzdelávania tak ako sa navrhovateľ mylne domnieva. Má za to, že tu je na

mieste aplikácia stanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32 z r. 1965 Zb. a nie aplikácia ustanovenia § 7
ods. 3 predmetnej vyhlášky. U navrhovateľa nejde vzhľadom na ním popísané obmedzenie v živote, o
prípad hodný osobitného zreteľa. Choroba z povolania nemá žiadny špecifický dopad na navrhovateľa,
následne na jeho život, ktorý by sa svojou výnimočnosťou odlišoval od iných, touto chorobou z povolaniapostihnutých ako je chronická intoxikácia sírouhlíkom. Vzniesol aj námietku premlčania, a to v časti
uplatneného nároku odškodnenia za SSU na základe posudku Kliniky prac. lekárstva z roku podľa
tvrdenia navrhovateľa 1983. Má za to, že nárok na náhradu za SSU sa premlčuje v 2 ročnej subjektívnej

premlčacej lehote, resp. nárok domôcť sa ho na súde a to odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel,
ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Toho času nie je premlčaný len nárok, týkajúci sa odškodnenia
za SSU, na základe lekárskeho posudku z r. 2011, kedy bol navrhovateľ naposledy dobodovaný o
ďalších 400b. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ trpí aj ochoreniami, ktoré súvis s
chorobou z povolania nemajú, avšak jeho zdravotný stav ovplyvňujú a obmedzujú ho v živote a to

chronická obličková choroba druhého stupňa, primára hypotireóza, koxatróza, degeneratívne zmeny na
chrbtici syndróm karpálneho tunela. Disponuje nepriaznivou rodinnou anamnézou nakoľko jeho otec
zomrel v 64 roku života na ochorenie srdca. Bolo preukázané, že pokiaľ ide o chorobu z povolania
u navrhovateľa, tá sa svojimi príznakmi a následkami nijak neodlišuje od štandardných príznakov a
následkov choroby z povolania. Navrhovateľ sa nikdy nesťažoval na problémy s eriktilnou disfunkciou,
akbyňouajtrpeltrebazobraťdoúvahyveknavrhovateľa.Danéochorenienebolonikdydiagnostikované

a teda nemôže byť vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Navrhovateľ KPLaT dlhé roky
nenavštevoval, rovnako ako nenavštevoval psychológa, psychiatra hoci podľa tvrdenia navrhovateľa
trpí psychickými ťažkosťami. Listinným dôkazom (rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 9.6.1977) bolo
preukázané, že navrhovateľ bol agresívny aj pred priznaním choroby z povolania, nakoľko bol niekoľko
krát súdne trestaný pre trestný čin výtržníctva, ktorých sa dopustil pod vplyvom alkoholu, hoci bol

zamestnávateľom poučený o tom, že vzhľadom na charakter ním vykonávanej práce nemôže požívať
alkohol. Nie je pravdou, že by bol sociálne izolovaný a stratil kontakt s rodinou, nakoľko podľa výpovede
jeho manželky chodí k nim na návštevy švagriná, deti, manželkini súrodenci a švagor. Bolo preukázané,
že pokiaľ ide o bežné veci ako hygiena, jedenie, pohyb je navrhovateľ schopný sám o seba sa postarať.
Pokiaľ ide o stratu možnosti sa sebavzdelávať vplyvom choroby z povolania, sám navrhovateľ uviedol,

že nemal záujem si zvyšovať svoje vzdelanie, nakoľko nemal čas z dôvodu starostlivosti o deti a
navyše u navrhovateľa o strate možnosti sa sebavzdelávať nemožno hovoriť, nakoľko ako zodpovedný
zástupca pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu spoločnosti JOAL Trans s. r. o. musel v zmysle §
3 zák. č. 168/1996 zložiť pred odbornou komisiou skúšku na preukázanie odbornej spôsobilosti, ktorá
pozostáva z preukázania vedomostí o predpisoch v cestnej doprave, bezpečnostných predpisoch a pod.

Pracovnáschopnosťnebolavplyvomchorobyzpovolaniaobmedzená,nakoľkoposkončenípracovného
pomeru u odporcu začal podnikať v doprave a do dnešného dňa podniká jednak ako fyzická osoba
podnikateľ a jednak ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom listinnými
dôkazmi predložených vedľajším účastníkom bolo preukázané, že z danej podnikateľskej činnosti má
a mal navrhovateľ pravidelné príjmy. Navyše ako štatutárny orgán uvedenej spoločnosti určite poberal

odmenu za výkon funkcie konateľa a ďalším príjmom boli a aj sú príjmy z jeho podnikateľskej činnosti
fyzickej osoby podnikateľa pod obchodným menom O. C. - O., s miestom podnikania D.R. XXXX/XX, D..
Na základe vyššie uvedeného nemožno hovoriť o prípade hodného osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods.
3 vyhl. 32/1965 Zb. Navyše skutočnosť, že sťaženie spoločenského uplatnenia vplyvom navrhovateľovej
choroby z povolania bolo posudkom KLPaT ohodnotené značne pod hornou hranicou sadzby bodového

ohodnotenia (700 bodov z maximálnej hodnoty 1000 bodov) nenaznačuje to, že ide o mimoriadny rozsah
postihnutia navrhovateľa chorobou z povolania tak, ako to sám tvrdí vo svojej žaloby zo dňa 4.9.2012.

Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal žalobu zamietnuť. Nespochybňuje skutočnosť, že
navrhovateľ trpí chorobou z povolania ani to, že v jej dôsledku mohlo dôjsť k obmedzeniu dovtedajšieho

spoločenského, kultúrneho a rodinného života. Na čo je však potrebné poukázať, je skutočnosť,
že z dikcie samotného ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32 z r. 1965 jednoznačne vyplýva
požiadavka primeranosti odškodnenia za SSU vo vzťahu k nepriaznivým dôsledkom pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, pre plnenie jeho
spoločenských úloh, ako aj ich predpokladanému vývoju. V žalobe sa uvádza, že v súčasnosti je

poškodenie navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie SSU ohodnotené na
700b, čo svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych
obmedzení v živote žalobcu. Zároveň upozorňuje na skutočnosť, že prejavy choroby z povolania u
navrhovateľa dosahujú v bodovej škále najvyššie hodnoty, t.j. 1000b v zmysle platnej právnej úpravy.
Navrhovateľova choroba z povolania bola zistená v r. 1983, pričom k ďalšiemu dobodovaniu došlo

až v r. 2012. Samotný fakt, že navrhovateľova choroba bola ohodnotená celkom na 700b nasvedčuje
tomu, že nemôžeme hovoriť o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania, nakoľko pri takom
vážnom rozsahu choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa
ako uvádza, mohlo a z odbornej praxe vie, že mal posudzujúci lekár pristúpiť k dobodovaniu SSUv zmysle stanovenej sadzby pri danej choroby z povolania na max. hodnotu 1000b, resp. využiť
ustanovenie §6 ods. 2 vyhlášky č. 32 z r. 1965. Keďže preukazujúci lekár nepristúpil k žiadnej so
spomínaných alternatív, nepovažoval zdravotný stav navrhovateľa za tak závažný, ako to v žalobe

uvádza samotný navrhovateľ. Tvrdenie navrhovateľa, v zmysle ktorého bola podaná žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku, resp. predpokladaná invalidita u navrhovateľa bola vyvolaná výlučne v príčinnej
súvislosti s chorobou z povolania, považuje za zmätočné. Podmienky nároku na invalidný dôchodok
upravuje § 70 zákona č. 461 z r. 2003 o soc. poistení. V zmysle predmetného ustanovenia poistenec
má nárok na invalidný dôchodok, ak ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný

dôchodok.NavrhovateľjevsúčasnostipoberateľomstarobnéhodôchodkuaokreminéhoSoc.poisťovňa
do dnešného dňa neeviduje žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. V žalobe sa
uvádza, že zdravotný stav navrhovateľa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby sa naďalej zhoršuje napriek
dôslednému dodržaniu liečebného režimu. Vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľa možno spochybniť,
nakoľko navrhovateľom neboli predložené dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že menovaný sa
podrobil každoročným pravidelným kontrolám na klinike prac. lekárstva a toxikológie. Zároveň k

návrhu navrhovateľa vzniesol námietku premlčania v časti uplatneného nároku, na základe posudku o
odškodnení SSU z r. 1983. Má za to, že subjektívna 2 ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
začína plynúť dňom vydania posudku o odškodnení bolesti a SSU, kedy možno zdravotný stav hodnotiť
ako trvalý, navrhovateľ preto mohol svoje právo, na uplatnenie náhrady t. j. mimoriadneho zvýšenia
SSU uplatniť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32 z r. 1965 vykonať 1. krát v r. 1983, pričom subjektívna

premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1, Občianskeho zákonníka uplynula rokom 1985. Navrhovateľ
si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou prvostupňovému súdu až 6.9.2012, teda uplynutím premlčacej
lehoty. Na základe uvedených skutočností je toho názoru, že v osobe navrhovateľa sa nejedná o
prípad osobitného zreteľa tak ako to má na mysli ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32 z r. 1965.
Odškodnenie za SSU plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu, avšak nemožno ho ponímať ako

prostriedokpreúplnéhmotnézabezpečeniepoškodeného,akosasamotnýnavrhovateľmylnedomnieva
svojím tvrdením, že odškodnenie nezodpovedá kvalitatívne dnešným ekonomickým a sociálnym
štandardom. V konaní bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o tom, že v čase podania
žaloby evidovala žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, resp. že predpokladaná
invalidita navrhovateľa nastala výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Od 01.06.2008 bol

poberateľom predčasného dôchodku, pričom už samotná táto skutočnosť vylučuje možnosť poberania
invalidného dôchodku. V konaní nebolo rovnako preukázané rozhodnutím príslušného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, že navrhovateľ by bol držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby
so sprievodcom. Navrhovateľ nepodložil svoje tvrdenia o zhoršení jeho zdravotného stavu a to vo
výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a to okrem prepúšťacej lekár správy kliniky

prac. lekárstva, žiadnymi inými lekárskymi správami od lekárov špecialistov. U navrhovateľa pracovný
potenciál obmedzený nebol s výnimkou obmedzenia týkajúceho sa prostredia, kde by bol navrhovateľ
vystavený toxickým látkam. Danú skutočnosť podporuje i fakt, že navrhovateľ od r. 1991 vykonával
podnikateľskú činnosť až do približne r. 2011, od 25.9.1991 do 30.6.2011 ako samostatne zárobkovo
činná osoba a zároveň od 1.6.2001 do 30.4.2011 ako zamestnanec podnikateľského subjektu. V

období od 01.06.2001 do 30.04.2011 bol evidovaný v informačnom systéme vedľajšieho účastníka
ako zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom. Disponuje s platným živnostenským oprávnením
( č. živnostenského registra 103-1661), je spoločníkom a konateľom spoločnosti JOAL TRANS s.r.o.
so sídlom Seberíniho 8, Bratislava, IČO: 35 724 111. Je dôležitým faktom, že navrhovateľ ostal
zárobkovo činným aj po priznaní predčasného starobného dôchodku (v r. 2008), resp. starobného

dôchodku (v r. 2010). Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva že v prípade navrhovateľa nemožno
hovoriť o existenciálnej ujme a strate schopnosti dosahovať zisk z dôvodu ochorenia na chorobu z
povolania - intoxikácie sírouhlíkom, nakoľko po skončení pracovného pomeru u odporcu dosahoval
príjmy tak z titulu zamestnanca, z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby ako z titulu spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzením. Druh podnikateľskej činnosti resp. prípadný dopad aktuálnej

ekonomickej situácie na navrhovateľove podnikanie nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ sa dlhé
roky venoval zárobkovej činnosti a tým plno využil svoj pracovný potenciál. I keď svedkyňa K. C., dcéra
navrhovateľa vypovedala, že firma bola zrušená, z výpisu z obchodného registra jednoznačne vyplýva,
že nedošlo k zániku JOAL TRANS s.r.o.. Rovnako bola vyvrátená výpoveď samotného navrhovateľa
zo dňa 08.10.2012, ktorý na otázku či podniká odpovedal, že nie, pričom tieto skutočnosti sami osebe

vyvolávajú určité pochybnosti o dôveryhodnosti výpovedí svedkov. V súvislosti so sebavzdelávaním
poukázal, na to, že sám navrhovateľ potvrdil, že po ukončení odborného učilišťa nemal záujem o
sebavzdelávanie. Za rovnako dôležité považuje upriamiť pozornosť na skutočnosť, že navrhovateľ ako
zodpovedný zástupca pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu musel v zmysle § 3 z.č. č. 168/1996Z.z. preukázať odbornú spôsobilosť zložením skúšky, ktorá pozostáva najmä z preukázania znalosti
o predpisoch cestnej doprave a bezpečnostných predpisoch. Z predloženej lekárskej správy vyplýva,
že navrhovateľ trpí okrem choroby z povolania aj ďalšími chorobami neprofesionálneho charakteru,

ktoré sa podieľajú na zhoršení zdravotného stavu, disponuje s nepriaznivou rodinnou anamnézou, keď
otec navrhovateľa vo veku 64 rokov zomrel na ochorenie srdca a navrhovateľ bol dlhoročným aktívnym
fajčiarom. Odborné stanovisko prednostu K.. A.. X. D. jednoznačne preukázalo, že nie je možné
vylúčiť, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa je ovplyvnený aj tzv. neprofesionálnymi ochoreniami,
ktorými navrhovateľ trpí, koxatróza a degeneratívne ochorenie chrbtice sa podieľajú na ťažkostiach

s pohybom navrhovateľa, sťaženie zdravotného stavu v zmysle progresie v psychickej zložke sa
nevymyká spod rámca bežných príznakov choroby z povolania - intoxikácie sírouhlíkom a erektilná
disfunkcia u navrhovateľa jednoznačne diagnostikovaná nebola, resp. v zmysle vyjadrenia A.. D. je
potrebné brať do úvahy aj samotný vek navrhovateľa. V zmysle záverov odborného vyjadrenia KPLaT
klinický obraz navrhovateľa sa neodlišuje svojimi príznakmi a následkami od štandardného obrazu
ochoreniachronickejintoxikáciesírouhlíkom.Pokomparáciitvrdeníobsiahnutýchvžalobeasvedeckých

výpovedí je potrebné konštatovať, že navrhovateľ je schopný prežívať pocity lásky a radosti najmä od
manželky,nestratilschopnosťdosahovaťzisk,očomsvedčíajjehoaktívnapodnikateľskáčinnosť,netrpí
poruchami dýchania, profesionálne zápasenie ukončil už vo veku 21 rokov a teda nemožno tvrdiť, že
práve v dôsledku z choroby z povolania sa vzdal tejto športovej aktivity a napriek stále sa zhoršujúcej
psychike v záujme podnikateľskej aktivity bol neustále 24 hodín denne zastihnuteľný na telefóne. Má

teda zato, že ide o štandardný priebeh ochorenia chronickej intoxikácie sírouhlíkom a samotný fakt, že
navrhovateľova choroba z povolania bola zistená v roku 1983, pričom k ďalšiemu dobodovaniu došlo
až v roku 2012, t. j. po 29 rokoch, sám o sebe vyvoláva pochybnosti o mimoriadnom rozsahu prejavov
choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, svedkov
U. C. a K. C., oboznámením sa s posudkom z 03.1.2012, prepúšťacou správou UN Bratislava,
Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie o hospitalizácii navrhovateľa od 14.11.2011 do 18.11.2011,
vyjadreniami navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka, prehľadom o zamestnávateľoch
navrhovateľa, rozsudkom Mestského súdu v Bratislava sp. Zn. 5T 138/77 zo dňa 09.06.1977, výpisom

z obchodného registra Istrochem š.p., odborným posúdením A.. K.. D.T. N. a prednostu KPLT, výpisom
zo živnostenského registra ohľadne navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti JOAL
TRANS, s.r.o., rozsudkom KS Trnava č.k. 23Co 261/2011-413 zo dňa 30.04.2012, rozsudkom KS
Bratislava č.k. 4Co 480/2005-179 zo dňa 28.02.2007, rozsudkom KS Trnava č.k. 9Co 187/2012-578 zo
dňa 26.02.2013, rozhodnutiami Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia o priznanom čiastočnom

invalidnom dôchodku, Rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia, daňovými priznaniami za roky
2003, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012 ako aj potvrdeniami o podaní daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby za predmetné roky, zápisnicami z valného zhromaždenia z 29.6.2007,
15.6.2006, 10.4.2008, 30.4.2009, 30.4.2010, 30.4.2011, 30.4.2012, rozhodnutím SP z 24.7.2012,
17.5.2012, ako aj ďalším náležitým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 04.03.1974 uzatvoril so spoločnosťou Chemické závody Juraja Dimitrova pracovnú
zmluvu na pozícii spriadača textilného hodvábu. Po 17.11.1989 sa CHZJD zmenili na štátny podnik, v r.
1991 CHZJD zmenili obchodný názov na ISTROCHEM š.p., ktorý bol v roku 1995 zrušený bez likvidácie,
vymazaný z obchodného registra, pričom majetok prešiel so všetkými právami a záväzkami na Fond

národného majetku SR, ktorý majetok zrušeného podniku vložil do Istrochem a.s.

Navrhovateľ bol zo zdravotných dôvodov od 01.02.1983 preradený na inú pracovnú pozíciu.

29.08.1983 bola hlásená choroba z povolania s diagnózou chronická intoxikácia CS2 s tým, že Fakultná

nemocnica akad. L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave vypracovala na
žiadosť navrhovateľa posudok o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení počtu
bodov 300 v súvislosti so zistenou chorobou. Posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia zo dňa 03.01.2012 na žiadosť navrhovateľa na základe zhoršenia zdravotného stavu najmä
progresie v psychickej zložke bolo sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšené o 400

bodov, to znamená na celkový počet 700 bodov.Rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia pod č. 48 04 06 119 zo dňa 16.07.1984 bol
navrhovateľovi od 01.02.1984 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 1095 Kčs a výchovné na
3 deti od 01.05.1984 v sume 1150,- Kčs celkom 2245,- Kčs.

Podľaprehľaduvedľajšiehoúčastníkaozamestnávateľochnavrhovateľa,navrhovateľbolod25.09.1991
do 30.06.2011 samostatne zárobkovo činná osoba a od 01.06.2001 do 30.04.2011 zamestnancom
spoločnosti JOAL TRANS s.r.o.

Podľa výpisu zo živnostenského registra č. 103-1661 od 15.01.1996 navrhovateľ podniká ako živnostník
pod obchodným menom O. C. O., s miestom podnikania D. - R. K., D. XX s predmetom podnikania
ako prenájom motorových vozidiel, neskôr aj osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými
vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča s výnimkou taxislužby.

Podľa výpisu z obchodného registra je navrhovateľ konateľom spoločnosti JOAL TRANS s.r.o. od

22.07.1997 a od 19.08.1998 aj spoločníkom.

Na navrhovateľa podiel na zisku spoločnosti JOAL TRANS s.r.o. za rok 2005 pripadal vo výške 460.475,-
Sk, za rok 2006 1.167.616,- Sk, za rok 2007 1.044.169,- Sk, za rok 2008 4.291,45 Eur. Za roky 2009,
2010 vykázala spoločnosť stratu a za rok 2011 zisk 19.014,29 Eur.

Navrhovateľ bol od 01.06.2008 poberateľom predčasného starobného dôchodku a v r. 2010 mu bol
priznaný starobný dôchodok.

Podľa odborného vyjadrenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Fakultnej nemocnice s

poliklinikou vyplýva, že u navrhovateľa ide o organické poškodenie centrálneho a periférneho nervstva
v dôsledku expozície neurotoxického sírouhlíka s tým, že symptómy a ťažkosti navrhovateľa sú v
príčinnej súvislosti s chronickou intoxikáciou sírouhlíka. Vyliečenie chronickej intoxikácie CS2 nie je
možné. Cyklické hospitalizácie sú v rámci dispenzarizácie týchto ochorení, sledovania vývoja ochorenia
a podľa potreby ad hoc eventuálne odškodňovania choroby. S ohľadom na zdravotný stav vyvolaný

chronickou intoxikáciou CS2 v súvislosti s dostupnými medicínskymi postupmi nie je možné dosiahnuť
úplné vymiznutie prejavov špecifikovaného ochorenia a navrátenia do normálneho pracovného a
spoločenského života. Chronická intoxikácia CS2 spôsobuje, že kombinácia aterosklerózy ciev a
polyneuropatie dolných končatín spôsobuje skorú únavu až bolesť pri chôdzi. Komplex odporúčaných
liekov na liečbu prejavov chronickej intoxikácie sírouhlíkom môže mať nepriaznivý efekt na „iné“

sprievodné diagnózy ako je zníženie obličkových funkcií. Následky choroby z povolania a jej progresia
boli zohľadnené pri stanovení základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa aktuálneho zdravotného stavu a v zmysle aktuálne platnej legislatívy. Zdravotné problémy
navrhovateľa(neprofesionálneochorenia)savporovnanístypickýmisymptómamichronickejintoxikácie
sírouhlíkom podieľajú na zdravotnom stave navrhovateľa len minimálne. Choroby ako chronická

obličková choroba 2. Stupňa K/DOQI v.s. pri nefroskleróze, primárna hypotyreóza na podklade
autoimunitnej tyreoditídy, koxatróza, pokročilé degeneratívne zmeny na Th chrbtici, syndróm karpálneho
tunela bilat. nemajú súvis s chronickou intoxikáciou sírouhlíkom. V rodinnej anamnéze sa uvádza len
úmrtie otca 64 r. na ochorenie srdca, ktoré sa môže považovať za určitú „rodinnú záťaž“. Sedem
súrodencov trpí len bežnými ochoreniami. Pre podstatné symptómy navrhovateľa (nervové a psychické

poškodenie) nie je v rodinnej anamnéze opora. Možno vylúčiť, že kombinácia liekov, ktoré navrhovateľ
užíva či už v súvislosti s chorobou z povolania alebo v súvislosti s tzv. všeobecnými problémami
navrhovateľa, vyvoláva ako vedľajšie účinky liekov zdravotné ťažkosti navrhovateľa ako napr. poruchy
nálad, výbušnosť, poruchy pamäte, poruchy správania, zníženie spontaneity, depresie, poruchy spánku,
pozornosti, emočné oscilácie. Navrhovateľova choroba z povolania svojimi príznakmi a následkami sa

neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej intoxikácie otravy
sírouhlíkom. Zdravotný stav navrhovateľa je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania.
Koxatróza a degeneratívne ochorenie chrbtice ako tzv. neprofesionálne ochorenia sa podieľajú na
ťažkostiachpohybomnavrhovateľa.Sťaženiezdravotnéhostavuvzmysleprogresievpsychickejzložke,
sa nevymyká spod rámca bežných príznakov choroby z povolania, konkrétne chronickej intoxikácie

sírouhlíkom. Aj keď pri hospitalizáciách v r. 2011 a 2012 navrhovateľ „expresis verbis“ erektilnú
dysfunkciu neudával, možno túto poruchu u menovaného predpokladať. Na druhej strane treba brať do
úvahy aj vek menovaného.Svedkyňa U. C. vo svoje výpovedi uviedla, že s navrhovateľom sa zobrali v roku 1970 a v roku 1974
odišiel pracovať k odporcovi, keď v tom čase mali už syna a dcéru. U zamestnávateľa chodil na zmeny
a robil aj nadčasy, aby viac zarábal keď asi po 5-6 rokoch od nástupu do zamestnania sa mu na tele

začali objavovať chrasty. Toto sa mu objavovalo aj 15 rokov po tom, čo z Dimitrovky odišiel. V čase,
keď začal pracovať u navrhovateľa, všade spolu chodili s deťmi, keď syn chodil na futbal a dcéra na
balet a gymnastiku. Keď navrhovateľ v roku 1983 dostal chorobu z povolania, začal chodiť každý rok
do nemocnice. Mal psychické problémy a na to ho preradili na iné oddelenie, kde chodil iba na dennú.
Keď odišiel od odporcu začal podnikať, pričom mal spoločníka a navrhovateľ toho veľa nenarobil. Do

kancelárie chodil každý deň, pričom šoféroval len zo začiatku 2-3 roky, potom sedel v kancelárii a
rozhodoval o tom, kto bude šoférovať. Už 3-4 roky sa intímne nestýkajú a navrhovateľ je nervózny, len
sedí, rozpráva sám sebe, pričom nervozita sa u neho začala keď začal chodiť do nemocnice a keď mal
50 rokov sa to ešte zhoršilo. Keď prišli na návštevu deti, ani sa s nimi nerozprával, iba ich pozdravil a
odišiel z izby. Navrhovateľ trpí nespavosťou a bolia ho nohy a ramená. Odkedy ma navrhovateľ 50 rokov
veľmi sa zmenil, teraz už len povie, že už ani nechce žiť. Chodí k obvodnému lekárovi a navštevuje

psychológa, resp., psychiatra na Kramároch. Ťažko je s ním hlavne z psychickej stránky, je výbušný a
keď prídu sestry a švagor, chvíľu si s nimi posedí a potom ide do izby. Pri vybavovaní po úradoch a
lekároch chodia spolu.

Svedkyňa K. C. uviedla, že mala dvoch súrodencov, keď otec s nimi chodieval s tým, že s bratom chodil

na futbal, so sestrou na gymnastiku a s ňou chodil na tenis. Spolu chodili do kina a na výlety. Učil sa
s nimi a venoval sa im. V čase, keď bola na druhom stupni ZŠ, začala doma vnímať hádky, otec začal
byť nervózny, nechcel s nimi chodiť na tréningy. Strašne sa zmenil a začal chodiť ako bez života. V
minulosti mal veľa priateľov, potom však obmedzil stretávanie sa s nimi. Vzťah medzi nimi nebol už taký
ako predtým, pričom otec je už v takom štádiu, že sa s nikým nestretáva a je sám. Keď k rodičom príde

na návštevu otec trávi s nimi 5 minút a potom odíde.

Podľa ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce, ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u
ktorého sa zistila choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 196 Zákonníka práce, náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
pracovníkovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

Podľa ust. § 203 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví po dohode s Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškami výšku, do ktorej možno poskytnúť

náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v jednotlivých
prípadoch.

Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v platnom znení, účinnom do 31.7.2004, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti

spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak

poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 3, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 15 Kčs za jeden bod. V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môžerozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery
odškodnenia.

Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za
ustálený.

Podľaust.§11ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťanáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov, účinného od 1.8.2004 na bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená
pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

Podľa§15ods.1z.č.92/1991Z.z.,vzneníplatnomaúčinnomvrozhodnejdobe,svlastníckymprávomk
privatizovanémumajetkuprechádzajúnajehonadobúdateľaprávaazáväzkysúvisiacesprivatizovaným
majetkom vrátane neznámych.

Podľa § 17 ods. 1 z.č. 92/1991 Z.z., v znení platnom a účinnom v rozhodnej dobe, práva a povinnosti
podniku z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom pracujúcim v podniku alebo v jeho organizačnej
zložke, ktorých sa privatizácia týka, prechádzajú na nadobúdateľa.

K otázke pasívnej legitimácie odporcu súd udáva, že sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľa.
Podľa ust. § 15 ods. 1 z.č. 92/1992 Z.z., ktorý v znení platnom ku dňu 10.10.1995 kedy došlo k
zápisu privatizácie podniku ISTROCHEM, š.p. stanovuje cit.:“ S vlastníckym právom k privatizovanému
majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom
vrátaneneznámych“,žeodporcasanazákladetohtoustanoveniastaluniverzálnymprávnymnástupcom

podniku ISTROCHEM, š.p.. Rovnaký záver je potrebné vyvodiť aj zo zápisu obsiahnutého v obchodnom
registri OS Bratislava I, oddiel: Pš, vložka č. : 94/B, ktorý od 10.10.1995 v časti ďalšie právne skutočnosti
uvádza: „Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR č. 163 zo dňa 20.09.1995 bol zrušený bez likvidácie
štátny podnik ISTROCHEM Bratislava. Všetok majetok zrušeného štátneho podniku so všetkými
právami a záväzkami i neznámymi, okrem práv podľa § 16 z.č. 91/1991 Z.z. prechádza na Fond

národného majetku SR, ktorý ho dňa 01.11.1995 vloží do akciovej spoločnosti ISTROCHEM, a.s.
Bratislava....“ Uvedený právny názor konštatoval vo svojom rozsudku NS SR v konaní pod sp. zn. 4 Cdo
88/97. Odporca je právnym nástupcom skoršieho zamestnávateľa navrhovateľa, nastúpil do všetkých
práv a povinností, ktoré súviseli s privatizovaným majetkom a to či už boli tieto práva a povinnosti v čase
prevodu majetku známe, alebo neznáme. Preto z uvedeného dôvodu, je súd toho názoru, že odporca

v danej veci je pasívne legitimovaný.

Ustanovenie § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ustanovuje, ktoré práva sa nepremlčujú.
Premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva, najmä práva na peňažné plnenie. Nárok uplatnenýnavrhovateľom možno charakterizovať ako nárok na náhradu škody. Pri premlčaní práva na náhradu
škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v § 106 ods. 1, a objektívna v
ods. 2 cit. § 106 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začiatok

jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to a) kedy sa poškodený
dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého
druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť - vyčísliť v žalobe. Okamih vedomosti
poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym
úkonom a za b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Súd v danej veci je toho názoru, že nárok navrhovateľa je nárokom na náhradu škody a jeho
vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku
je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli
priznané žiadne právnej účinky. Preto právo navrhovateľa na podanie žaloby podlieha premlčaniu a
v danom prípade je rozhodujúcim okamžik, kedy sa po liečení choroby z povolania ustálil zdravotný

stav poškodeného a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského
uplatnenia. K argumentácii navrhovateľa o tom, že v danom prípade nejde o nárok na náhradu škody
súd ešte udáva, že pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádza z Lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého sa vychádza pri nároku v zmysle ust. § 444
Občianskeho zákonníka a danom prípade v čase rozhodnom pre vznik tohto nároku platnej a účinnej

vyhl. č. 32/1965 Z.z. (v znení poslednej novely č. 78/1981 Zb.), ktorá napokon sama v ust. § 7 ods. 3
hovorí o odškodnení.

Tu súd poukazuje na rozhodnutie KS v Trnave č.k. 11Co 72/2012 - 320 zo dňa 25.04.2012, ale aj
na rozhodnutie KS v Trnave sp. zna. 9Co/187/2012. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského

uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z
ktorých možno škodu zistiť. Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď ako je možné považovať zdravotný stav poškodeného
za ustálený. Za deň kedy sa poškodený dozvie o nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, v zmysle §
106 OZ je potrebné považovať deň, kedy sú preukázané nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony
poškodeného a to pre jeho životné a spoločenské uplatnenie, t.j. kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľa a kedy je možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Poškodenému totiž môže vzniknúť i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia a to z dôvodu neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu (pozri R 9/1986). V
ďalšom poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003 a rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 25 CDo 1256/2006.

Z vyššie uvedeného je teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle

§ 106 OZ nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno
objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktorý závisí od vyjadrenia lekára.

V danom prípade Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z roku
1983 (tu súd poukazuje na to, že keďže navrhovateľ nepredložil posudok o odškodnení bolesti sťaženia

spoločenského uplatnenia, ktorým došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia na 300
bodov, súd vychádzal z Prepúšťacej správy KPLaT v súvislosti s hospitalizáciou navrhovateľa od
14.11.2011 do 18.11.2011, kde je v závere uvedené, že v r. 1983 mu bolo priznaných 300 bodov a čomu
nasvedčuje aj dátum hlásenia tejto choroby, t.j. 29.08.1983, tak ako je to uvedené v posudku z r. 2012)
došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia o 300 bodov a za deň ustálenia zdravotného

stavu navrhovateľa súd považuje 31.12.1983, keďže nie je zrejmý presný dátum vyhotovenia posudku
o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z r. 1983. Subjektívna dvojročná premlčacia
lehota na uplatnenie nároku tak začala plynúť dňom, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako trvalý
a navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vykonať prvý krát 31.12.1983 a v zmysle ust. §

106 ods. 1 OZ tým, že začala plynúť 31.12.1983, uplynula dňom 31.12.1985. Navrhovateľ si uplatnil svoj
nárok na súde podaním došlým 06.09.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty a došlo tak uplatneniu
práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia oneskorene, po uplynutí
premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu mu súd nemohol priznať za splnenia podmienok § 7 ods. 3 vyhl. č.32/1965Zb.sumutitulommimoriadnehozvýšeniazasťaženiespoločenskéhouplatneniavyplývajúcemu
na základe posudku KPLaT z 1983. I v prípade ak by sme pripustili, že posudok bol vypracovaný s iným
dátumom, ako vyššie uviedol súd, z prepúšťacej lekárskej správy KPLaT predloženej navrhovateľom je

zrejmé, že posudok bol vypracovaný v r. 1983, preto už z vyššie uvedených dôvodov, keď navrhovateľ
si uplatnil svoj nárok na súde podaním došlým 06.09.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty, došlo tak
uplatneniu práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia oneskorene,
po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu preto súd zamietol návrh navrhovateľa o priznanie
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatňoval na základe posudku

KPLaT z r. 1983.

Na základe vyššie uvedeného preto súd posudzoval nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na základe posudku z r. 2012.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ bol v čase vzniku jeho choroby

z povolania v pracovno-právnom vzťahu u právneho predchodcu odporcu na základe uzatvorenej
pracovnej zmluvy a to na prevádzke na výrobu viskózového hodvábu. Navrhovateľ počas výkonu
pracovnej činnosti pre odporcu bol vystavený pôsobeniu sírouhlíka ako dôsledok práce v prostredí
prevádzky na výrobu chemických vlákien. V dôsledku takéhoto plnenia si pracovných povinností, bola u
nehozistenáahlásenáchorobazpovolaniaakochronickáotravasírouhlíkomaposudkomoodškodnení

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia KPL z roku 1983 mu bolo priznaných 300 bodov.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej výmere
predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh. Priznanie

takéhoto základného odškodnenia samotného teda predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku choroby z povolania objektívne obmedzené. Zvýšenie
náhrady podľa § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver,
že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7
ods.3 vyhlášky potom prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného

zreteľa, kedy ani zvýšenie základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6
ods. 2 vyhlášky dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcna v dôsledku poškodenia trvale
obmedzené alebo stratené.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 03.01.2012, ktorým

bolo navrhovateľovi priznaných ďalších 400 bodov má súd za preukázané, že u navrhovateľa
došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu pre progresiu v psychickej zložke. Tak ako je už vyššie
uvedené, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba v skutočne
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Je teda nepochybné, že navrhovateľ trpí chorobou
z povolania, ktorá má progredujúci charakter najmä v psychickej oblasti. Pri hodnotení a posudzovaní

nároku navrhovateľa však súd musí brať do úvahy všetky aspekty, ktoré predmetná choroba vyvolala u
navrhovateľa pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb a pri plnení jeho spoločenských
úloh, ale je potrebné zohľadniť aj aký podiel na uvedených dôsledkoch má sám poškodený (§ 441 OZ).
Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup
podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., a teda, že na strane navrhovateľa by boli dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli tie skutočnosti, že navrhovateľ sa dokáže o seba postarať,
psychiatra navštevuje posledné 2 roky na KPLaT, s aktívnym športom skončil ešte pred chorobou z
povolania, navštevuje sa s rodinou, nenavštevoval Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie, ale ani v

mieste bydliska iných odborných lekárov napriek tomu, že pociťoval problémy. Navrhovateľ od r. 1991
kedy ukončil pracovný pomer u právneho predchodcu odporcu vykonával a vykonáva podnikateľskú
činnosť či už ako samostatne zárobkovo činná osoba, resp. bol zamestnancom, ale i konateľom a
spoločníkom spoločnosti JOAL TRANS s.r.o., ktorým je aj v súčasnosti, hoci od r. 2010 mu bol priznaný
starobný dôchodok. Navrhovateľ nepochybne má symptómy, aké sú typické pre chronickú intoxikáciu

sírouhlíkom,aletiežjepotrebnézobraťdoúvahytúskutočnosť,ženavrhovateľmávsúčasnosti64rokov.
A..K..X.D.vosvojomodbornomvyjadreníuviedol,ženavrhovateľerektilnúdysfunkciuneudával,možno
túto poruchu u menovaného predpokladať, na druhej strane treba brať do úvahy aj vek menovaného.Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nenavštevoval KPLaT po tom, ako mu bola zistená
choroba z povolania v 1983. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pri tejto chorobe z povolania možno
predpokladať, že častejšie kontroly na KPLaT mohli čiastočne ovplyvniť priebeh niektorých symptómov

ochorenia, keď rozsah tohto ovplyvnenia nemožno presne určiť. K tomu, aby súd mohol priznať nárok
navrhovateľovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe posudku KPLaT z r.
2012 je potrebné, aby boli preukázané pôvodne nepredpokladané následky choroby z povolania, to je
také, ktoré tu neboli v čase, keď navrhovateľovi bolo priznané odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v r. 1983. Tieto by však mali byť v takom rozsahu, aby išlo o dôvody hodné osobitného

zreteľa, pričom odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a
to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Zvyššieuvedenéhotedavyplýva,žeikeďnavrhovateľtrpíchorobouzpovolaniaamátypickésymptómy,
ktoré spôsobuje otrava sírouhlíkom, súd u navrhovateľa nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by mu priznal nárok, ktorý si uplatnil (uplatňoval si až 100 násobok zo základu 400 bodov

pri sume 30,- Sk za jeden bod, samozrejme ak vychádzame z posudku KPLaT z r. 2012) titulom
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd vychádzal pri tom z toho, že následky choroby z
povolania pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
a pre plnenie jeho spoločenských úloh neboli takými, ako sa navrhovateľ snažil prezentovať. Svedčí
o tom, aj tá skutočnosť, že od ukončenia pracovného pomeru u právneho predchodcu odporcu

vykonáva podnikateľskú činnosť, čím plne využil svoj pracovný potenciál. Pokiaľ ide o stratu možnosti
sa sebavzdelávať vplyvom choroby z povolania, sám navrhovateľ uviedol, že nemal záujem si zvyšovať
svoje vzdelanie, nakoľko nemal čas z dôvodu starostlivosti o deti a navyše sa súd stotožňuje aj s
argumentáciou odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že navrhovateľ ako zodpovedný
zástupca pre vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu spoločnosti JOAL TRANS s. r. o. musel v zmysle

§ 3 zák. č. 168/1996 zložiť pred odbornou komisiou skúšku na preukázanie odbornej spôsobilosti,
ktorá pozostáva z preukázania vedomostí o predpisoch v cestnej doprave, bezpečnostných predpisoch.
Tvrdenia navrhovateľa vyvracajú výpovede svedkov, ale aj vykonané dokazovanie (najmä o jeho
izolovanosti, nemožnosti sebavzdelávania v súvislosti s chorobou z povolania, ukončenie športových
aktivít v súvislosti s chorobou z povolania atď.) a napokon nemožno opomenúť, že za zhoršenie jeho

zdravotného stavu, ktorý súvisí s chorobou z povolania môže tiež jeho vek, ale i to, že sa pravidelne
nedostavoval na kontroly na KPLaT, resp. nenavštevoval iných odborných lekárov, hoci mal zdravotné
problémy napr. psychického charakteru, keď rozsah tohto ovplyvnenia nie je možné presne určiť.
Navrhovateľ navyše trpí aj inými neprofesionálnymi chorobami, ktoré tiež túto chorobu z povolania mohli
ovplyvniť. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pokiaľ bola choroba z povolania hlásená v r. 1983 a

posudok bol vypracovaný v r. 1983, v prípade dôvodnosti nároku navrhovateľa by súd mohol vychádzať
iba v sume 15,- Sk za jeden bod a nie 30,- Sk za jeden bod s ohľadom na § 7 ods. 1 platnej a účinnej
vyhlášky č. 32/1965 Z.z. v danej dobe.

Na základe vyššie uvedeného je potom súd toho názoru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný a preto

rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Nakoľko navrhovateľ bol oslobodený od povinností zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania
(§ 4 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov), a odporca bol v
konaní úspešný, súd o povinnosti zaplatiť súdny poplatok nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej podľa ust.
§ 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.