Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8P/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814201524
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6814201524.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

I. O., L.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: P. V., L.. XX.XX.XXXX, J. I., X. C. Č.. XXX a otca: L. O., L..
XX.XX.XXXX, J. I., C. Č.. XXX o návrhu otca dieťaťa na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti
a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletú I. O., L.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca dieťaťa, ktorý bude
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Matka dieťaťa P. V., L.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť na maloletú I. O., L.. XX.XX.XXXX
výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
predpisu mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred
k rukám otca dieťaťa.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.03.2014 podal otec maloletého dieťaťa na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd
maloletú I. zveril do jeho osobnej starostlivosti.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/69/2014-56 zo dňa 07.05.2014 súd dočasne maloletú zveril do
osobnej starostlivosti otca.

Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania a kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných
dôkazov-rodnéholistumaloletéhodieťaťa,správkolíznehoopatrovníkazodňa07.04.2014,25.06.2014,
03.12.2014, 17.03.2015, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, referátu poradensko-

psychologických služieb zo dňa 16.02.2015, odpovedí na lustráciu rodičov dieťaťa v registri priestupkov,
správ Mesta Jelšava zo dňa 25.03.2014, odpovedí na lustrácie rodičov dieťaťa v Sociálnej poisťovni,
potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 11.04.2014, potvrdenia Sociálnej poisťovne
- ústredie zo dňa 24.03.2014, potvrdenia Mesta Jelšava zo dňa 11.03.2015, potvrdení Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 20.03.2013, 21.03.2014, 24.03.2014, 24.11.2014 a 13.03.2015,
potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 19.03.2014, 20.03.2014, 28.11.2014,
27.11.2014 a 04.03.2015, potvrdenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa

18.03.2014, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 20.03.2014, oboznámením
sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 7P/48/2013 a zistil
nasledovný skutkový stav:Rodičia maloletého dieťaťa nie sú zamestnaní, otec maloletej je na materskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok vo výške 203,02 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur, iné dávky
nepoberá. Má nepravidelný príjem ako člen dobrovoľného hasičského zboru, kde je odmena len

príležitostná a neprekračuje 20,- Eur ročne. Matka maloletej je na materskej dovolenke, má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mesačnej maloletej dcére, ktorej zabezpečuje osobnú starostlivosť. Rodičia
dieťaťa nevlastnia nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Zo správ Mesta Jelšava a z lustrácie rodičov detí
v registri priestupkov neboli zistené nedostatky v správaní rodičov maloletých detí.

Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Jolane nebol doposiaľ súdom upravovaný. Rodičia
maloletej Jolany nie sú manželia a v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa odišla
so spoločnej domácnosti k svojej nevlastnej matke, neskôr do Čiech. Maloletú Jolanu nechala otcovi,
stretávala sa s ňou len niekoľko hodín v čase, keď sa vrátila do Jelšavy. Matka dieťaťa bola v priebehu
konania tehotná, pred pôrodom sa určitý čas zdržiavala na Slovensku. Matka dieťaťa porodila a stará
sa o mesačnú maloletú dcéru.

Podľa správ kolízneho opatrovníka otec býva s maloletou, so starým otcom a priateľkou v staršom
rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch kompletnej zariadených izieb, kuchyne a sociálneho
zariadenia. V dome je zavedená voda i elektrina, kúrenie je na tuhé palivo. Hygiena je na požadovanej
úrovni. Maloletá má dostatok oblečenia a hygienických potrieb. Šetrením zo strany kolízneho
opatrovníkamaloletéhodieťaťanebolizistenénedostatkyvovýchovedieťaťa,otecdieťaťamávytvorené

vhodné podmienky pre zdraví fyzický a psychický vývin maloletej.

Súd vyzval rodičov dieťaťa, aby sa podrobili konzultáciám na Referáte psychologicko-poradenských
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej na zistenie citových väzieb maloletej k rodičom,
obnovenia väzieb medzi matkou a dieťaťom, ako aj vyriešenia konfliktov medzi rodičmi. Podľa správy

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa
16.02.2015 prebehli konzultácie rodičov dieťaťa u psychologičky, kedy matka dieťaťa deklarovala, že
bude chodiť k maloletej každý deň. Na ďalšie stretnutie, ktoré malo prebehnúť i v prítomnosti maloletej
sa matka dieťaťa nedostavila, nevyužila možnosť facilitácie referátu pri obnovení jej vzťahu s maloletou.
Podľa správy si matka uvedomuje, že maloletá úzkostne reaguje na domácnosť matkinho otca, vadí jej,

že dcérka na ňu nereaguje vrelo. Maloletá sa zdravo vzťahuje k svojmu otcovi i k jeho družke, významný
vplyv na ňu má starý otec z otcovej strany. Je vhodné ponechať dieťa v starostlivosti otca.

Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že sa o maloletú stará on, s matkou maloletej žili pôvodne
v spoločnej domácnosti, toto spolužitie prerušili, matka dieťaťa odišla bývať ku svojmu otcovi aj s

maloletou. Neskôr mu maloletú doniesli s tým, že matka dieťaťa odchádza do Českej republiky. Počas
návštev matky doma v Jelšave bola niekoľkokrát pozrieť maloletú. So starostlivosťou o dieťa mu pomáha
jeho otec. Pokiaľ ide o súdom nariadené konzultácie u psychologičky, on tam bol dvakrát, prvý krát
bez maloletej, kedy sa zúčastnila aj matka dieťaťa, ktorá prezentovala postoj, že to nemá zmysel. Bolo
dohodnuté, že prídu k psychologičke znova aj s dieťaťom, matka na druhé stretnutie už neprišla. Na

1. stretnutí sľúbila, že každý deň bude chodiť za maloletou, keďže ostáva na Slovensku. Ani raz po
maloletú neprišla a hneď po pôrode odišla do Čiech. On je na materskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa. Okrem rodičovského príspevku iný príjem nemá, majetok väčšej hodnoty
nemá, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Maloletá je zdravá, nemá vážnejší zdravotný problém.

Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti
otca, žiada, aby bola maloletá zverená do jej starostlivosti, ona sa chce o maloletú starať. K prerušeniu
spolužitia s otcom dieťaťa došlo, pretože nechce s ním už byť. Otec maloletej chodil za ňou, vyhrážal sa
jej, aby mu dala maloletú. Ona sa ho bála, nakoniec mu maloletú dala a odišla za priateľom do Českej
republiky. Bývajú v rodinnom dome, kde žijú aj jeho rodičia. Rodinný dom pozostáva z 5 izieb, kuchyne a

príslušenstva. Bývajú tam priateľovi rodičia, ona s priateľom a dve jeho sestry, jedna s rodinou. Ona ani
jej priateľ nie sú zamestnaní, priateľ chodieva pracovať na brigády, inak im finančne vypomáhajú jeho
rodičia. Ona chodí na návštevy za maloletou, keď príde do Jelšavy. Ona nevlastní žiaden majetok, na
maloletú Jolanu neprispieva, lebo nemá z čoho.
V písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2015 matka dieťaťa uviedla, že súhlasí s tým, aby bola maloletá

zverená do osobnej starostlivosti otca. Narodila sa jej dcéra, ktorá má 1 mesiac a ktorú dojčí.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vykonanými šetreniami v rodine dieťaťa neboli zistené
žiadnenedostatkyvstarostlivosti.Šetreniabolivykonávanéopakovane,všetkobolovporiadku,maloletámá zabezpečené všetky potreby, otcovi so starostlivosťou pomáha jeho otec, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti. Maloletá je naviazaná na otca. Vzhľadom na uvedené navrhujú dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného v minimálnej zákonnej výške, keďže jej príjmom

je len rodičovský príspevok.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) sa môžu
rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a

povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh otca maloletej na zverenie maloletej Jolany
do jeho starostlivosti je dôvodný.

Rodičia maloletej I. v súčasnosti spolu nežijú, preto je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností k maloletej. Otec dieťaťa fakticky vykonáva potrebnú starostlivosť o maloletú a na základe
zistení má súd za to, že spĺňa všetky potrebné predpoklady na zabezpečenie jej riadnej výchovy. Vo
výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Takáto úprava starostlivosti o maloletú je preto v záujme
maloletej, keďže maloletá má k otcovi vytvorený citový vzťah. Vzťah dieťaťa a matky je menej intenzívny

vzhľadom na ich odlúčenie, pričom matka dieťaťa nevyužila možnosť riešenia uvedených problémov
na referáte psychologicko-poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Matka
dieťaťa i kolízny opatrovník so zverením dieťaťa otcovi súhlasili.

Vzhľadom na uvedené okolnosti súd rozhodol tak, že maloletú I. zveril do osobnej starostlivosti otca,

ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Podľa § 65 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V súlade s ustanovením § 65 zákona o rodine súd upravil vyživovaciu povinnosť matky k maloletej
Jolane. Súd zvážil schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky dieťaťa, ako aj potreby maloletej a
dospel k záveru, že nie je v možnostiach matky platiť výživné vyššie, ako je zákonné minimum, nakoľko
jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, pričom zabezpečuje starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal matku dieťaťa platiť na maloletú výživné mesačne v minimálnej
zákonnej výške, t. j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa
osobitného predpisu od právoplatnosti rozsudku.O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo
podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku

podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.