Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314211442
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314211442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloletého
M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., A. XX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Rendekom, so sídlom Galanta, Šafárikova 1522 a otca: M. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y., F. XX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Ing. Mgr. T. F.,
bytom T. XX, X., adresa na doručovanie: U., A. X, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia
maloletého dieťaťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 24P/113/2014-76 zo

dňa 06.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa prvým odsekom zamietol návrh otca na zmenu zverenia
maloletého dieťaťa, druhým odsekom zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia. Tretím
odsekom výroku rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý prvý, druhý a
tretí víkend v mesiaci vždy v čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod. a počas vianočných
sviatkov v každom párnom roku v čase od 24.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 16,00 hod. a v čase od
31.12. od 9,00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod. a v každom nepárnom roku vždy v čase

od 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 16,00 hod. a od 01.01. od 16,00 hod. do 02.01. do 16,00 hod. a
počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku vždy od Veľkonočného piatku od 16,00 hod. do
Veľkonočnej soboty do 16,00 hod. a od Veľkonočnej nedele od 16,00 hod. do Veľkonočného pondelka do
16,00 hod. a v každom nepárnom roku od Veľkonočnej soboty od 16,00 hod. do Veľkonočnej nedele do
16,00 hod. s tým, že otec je povinný si maloleté dieťa vyzdvihnúť v mieste jeho bydliska, kde je povinný
ho po ukončení styku matke vrátiť a matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť a styk otcovi
umožniť, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 13P/178/2013-60 z 02.12.2013 v časti

úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa použitím ustanovení § 25 ods. 2 Zákona o rodine, § 163
ods. 2, § 102 O.s.p. a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od ostatného
rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M., na ktorej sa rodičia
dohodli pred 10 mesiacmi, po rozpade vzájomného spolužitia, ktorú dohodu súd schválil, pretože bola v
záujme maloletého dieťaťa, neprišlo k žiadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a ani jehorodičov. Obaja rodičia majú vytvorené rovnaké podmienky a predpoklady na výkon osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa, ktoré sa v ich starostlivosti, resp. v starostlivosti ostatných blízkych príbuzných a to
starýchrodičovalebosúrodencovcítispokojné,ichspoločnosťvyhľadávaatešísanaňu.Súdpreskúmal

aj všetky námietky, ktoré mal otec voči nedostatkom v starostlivosti matky a zistil, že nie sú dôvodné. Ani
jeden z rodičov nemá výrazne lepšie, resp. horšie sociálne, majetkové a ani osobnostné predpoklady
a podmienky v porovnaní s druhým rodičom. Záujem otca o svojho maloletého syna je prirodzený a
žiaduci. Prostriedky, ktorými však otec chcel, cestou svojho splnomocneného zástupcu, dosiahnuť svoj
cieľ však súd nevidel ako férové. V starostlivosti matky je o maloleté dieťa dobre postarané. Nepochybne

by sa o dieťa vedel dobre postarať aj otec, avšak maloleté dieťa je v mladšom detskom veku, krátko
po začatí predškolskej dochádzky a preto nie je podľa názoru súdu v jeho záujme aktuálna zmena
jeho výchovného prostredia, ktorá by si vynútila zmenu aj v jeho predškolskej príprave, vzhľadom k
vzdialenosti bydliska rodičov a preto návrh otca zamietol. Súd nepovažoval za nevyhnutné nariadiť vo
veci znalecké dokazovania, pretože v konaní vykonal dokazovanie inými dôkaznými prostriedkami, z
ktorých zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a preto tento návrh zamietol. Predpokladom

nariadenia predbežného opatrenia je preukázanie naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania, či existencie bezprostredne hroziacej ujmy a vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
aj záujem maloletého dieťaťa. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov do doby než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Z návrhu
otca a z vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané, že by tu bolo dané aktuálne nejaké

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby akejkoľvek dočasnej úpravy pomerov
maloletého M., ktorá by bola v jeho záujme a to už aj vzhľadom k zamietavému rozhodnutiu vo veci
samej. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je
uvedenévovýrokutohtouzneseniaanávrhotcananariadeniepredbežnéhoopatreniazamietol.Pretože
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa rodičia nevedia dohodnúť na styku otca s maloletým

dieťaťom, súd styk upravil, v čo najširšom možnom rozsahu, za stavu rešpektovania pracovnej doby
otca, realizácie predškolskej prípravy maloletého dieťaťa a práve matky, ktorá rovnako pracuje, na aspoň
jeden víkend v mesiaci stráviť celý s maloletým dieťaťom. O trovách konania súd rozhodol v súlade s
§ 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie otec, ktorým sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa tak, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca
a bol upravený styk matky s maloletým, resp. sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa a vrátenie konania na súd prvého stupňa s tým, že súd nariadi znalecké dokazovanie. Odvolateľ
uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. Odvolateľ namietal, že súd prvého

stupňa nevykonal znalecké dokazovanie o maloletom a jeho vzťahu k rodičom, ktoré navrhol otec i
kolízna opatrovníčka. Súd nezhodnotil skutočnú situáciu maloletého a indície o jeho možnom šikanovaní
v rodine matky maloletého. Poukázal na častú neprítomnosť matky doma, podkladom šikanovania môže
byť prirodzená závisť ostatných detí v rodine matky, poukazujúc aj na vekový rozdiel. Podľa odvolateľa
bolo predložených viacero dôkazov o problematickej úrovni starostlivosti matky o maloletého, išlo o

fotografie stavu častí tela dieťaťa. Súd tak dospel k neprávnemu záveru, že starostlivosť o mal. M. je u
matky zabezpečená na dostatočnej úrovni. Matka býva v menšom 2-izbovom byte cca 36 m2, kde s ňou
žijú 4 maloleté deti, otec býva vo veľkom 3-izbovom byte, má tiež lepšie materiálne podmienky. Trvalý
pobyt maloletého u otca je v jeho záujme a je najlepším riešením pre jeho rozvoj a výchovu, pričom
prvoradým je záujem dieťaťa. Odvolateľ poukázal na zmeny správania maloletého, otec má podozrenie,

že maloletý sa necíti dobre v bydlisku matky, dôvodom je asi nekontrolovaná a neregulovaná spoločnosť
maloletých súrodencov, je v nej najmladší a najslabší článok. Súd rozhodol o maloletom bez ohľadu na
jeho skutočné citové väzby a vývinové potreby.

Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila písomným podaním, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podľa matky súd prvého stupňa vykonal
dostatočné dokazovanie potvrdením o príjme matky, správami od detskej lekárky, materskej školy a
kolíznej opatrovníčky, a preto bez potreby ďalšieho dokazovania bolo dostatočne preukázané, že matka
sa vie o maloletého riadne postarať. O zverení maloletého matke bolo rozhodnuté v decembri 2013,otec vtedy s tým súhlasil, svoj návrh na zmenu podal po menej ako pol roku. Čo sa týka údajného
šikanovania maloletého, toto otec začal uvádzať až na pojednávaní 04.09.2014, jeho tvrdenia sa
absolútne nezakladajú na pravde. Keby tomu tak bolo, maloletý by sa o tom určite zveril napríklad

učiteľkám v materskej škole. Výsluchom mal. Y. bolo tiež preukázané, že nedochádza k žiadnemu
šikanovaniu mal. M.. Fotodokumentácia prstov na nohe, o ktorej nevedno, kedy a za akých okolností
bola vyhotovená, nemôže slúžiť ako dôkaz zanedbávania, nenasvedčuje tomu ani správa ošetrujúcej
lekárky maloletého. Obaja rodičia sú spôsobilí sa o maloletého riadne postarať, nakoľko však od
posledného rozhodnutia súdu nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali

zmenu pôvodného rozhodnutia, súd správne rozhodol o zamietnutí návrhu otca. Pokiaľ ide o upravený
styk maloletého s otcom, matka nemá záujem a dôvod brániť mu v ich vzájomnom stretávaní, preto s
úpravou styku súhlasila.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bol podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné, v

dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Vzhľadom na to, že z obsahu odvolania otca je jednoznačné, že predmetom jeho odvolania je výlučne
výrok o zamietnutí jeho návrhu na zmenu zverenia maloletého (prvý odsek výroku), v ostatnej časti,
t.j. v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o zamietnutí návrhu otca na nariadenie predbežného
opatrenia (druhý odsek výroku), a o úprave styku (tretí a štvrtý odsek výroku), pre nedostatok podaného

odvolaniarozhodnutiesúduprvéhostupňavtejtočastinadobudloprávoplatnosťanestalosapredmetom
odvolacieho prieskumu.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostalo rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zmenu
výchovného prostredia mal. M. tak, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca a aby bol upravený
styk matky s maloletým.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zmenu zverenia, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového

súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuplatnil žiadne
podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné:

V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p., dohody

i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv

a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne
- vývojom objektívnych okolností.Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase
rozhodovania súdu (§ 154 ods.1 O.s.p.). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch
rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia súdu príp.

dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia.
Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu
maloletých detí. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať
na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia.
Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné

prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého.
Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia
došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy, zohľadňujúc pritom primárne
záujem maloletého.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého zistil, že maloleté dieťa pochádza
z partnerského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu

boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 13P/178/2013-60 z dňa 02.12.2013,
kde súd schváli dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 50,- Eur mesačne, pričom jeho
styk s maloletým dieťaťom zostal bez obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2013.
S maloletým dieťaťom sa stýka pravidelne. Dieťa sa na styk s otcom teší, v jeho starostlivosti, resp.

starostlivosti príbuzných z otcovej strany sa cíti spokojne a je o neho dobre postarané.

Otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou v 3-izbovom byte, kde má spolu s maloletým k dispozícii jednu izbu.
Domácnosť je riadne zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote. Otec sa počas pokusov o šetrenie,
resp. šetrení vykonaných cez pracovný týždeň v dňoch 25.09.2014 a 30.09.2014 nezdržiaval doma a

to ani dňa 26.09.2014, kedy sa na úrad dostavil maloletý v sprievode starej matky. Maloletý bol počas
návštevy spokojný a čisto oblečený a vyjadril sa, že by chcel bývať u otca. Podľa starej matky je otec
schopnýsaomaloletéhopostarať,pričommaloletýodmietanávratkmatkeachcezostaťuotca.Otecmá
ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére P., na ktorú je určené výživné vo výške 66,- Eur mesačne,
s ktorou otec nie je v kontakte. Stará matka pracuje v Rakúsku, ako opatrovateľka, kde trávi dva týždne

z mesiaca a dva týždne je doma. Otec je od 01.02.2013 zamestnaný v spoločnosti AVA - stav, s.r.o. s
vymeriavacím základom za 11 mesiacov 3.433,87 Eur, kde má dobré pracovné hodnotenie.

Maloletý M. má 3 aj pol roka a navštevuje materskú škôlku, kde chodí vždy pekne a čisto oblečený, je
šikovný a vnímavý učí sa po slovensky. V škôlke je bezproblémový, kľudný, hravý, vie sa prispôsobiť
podmienkam a pravidlám kolektívu. Matka so škôlkou spolupracuje, informuje sa o maloletom dieťati

a včas uhrádza poplatky. Dieťa bolo dobre pripravené na vstup do materskej škôlky, materskú škôlku
navštevuje pravidelne a rešpektuje jej poriadok. Matka sa podľa zistení stará o deti podľa svojich
možností a schopností. V materskej škôlke poznajú rodinu dávnejšie, nepočuli na ňu nič zlé. Po
maloletého chodí do škôlky matka a súrodenci. Ošetrujúca lekárka maloletého nebadala žiadne známky
jeho zanedbávania. Dieťa bolo pri ochorení liečené podľa pokynov lekára, matka na kontroly chodila

riadne, v stanovených termínoch. Dieťa bolo pravidelne očkované a vyšetrované v poradni.

Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou. V dome, ktorý patrí starej matke, kde majú k dispozícii
dve izby, kuchyňu a kúpeľňu. Domácnosť je zariadená skromne a účelovo. Matka má vytvorené vhodné
podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Matka má vo svojej starostlivosti ďalšie tri
maloleté deti a to 17 ročnú Y., 11 ročného P. a 9 ročnú G.. Dve staršie deti majú spoločného otca,

ktorý prispieva na ich výživu výživným v celkovej výške 100,- Eur mesačne. Na mladšie dieťa nebolo
výživné doposiaľ určené, pretože jeho otec sa zdržiava na neznámom mieste. Matka od 03.03.2014 do
23.04.2014 pracovala v spoločnosti S. Y. s.r.o. s vymeriavacím základom za 2 mesiace 340,53 Eur a v
súčasnosti je zamestnaná cez agentúru v spoločnosti H. s.r.o. s priemerným čistým príjmom vo výške
337,- Eur mesačne.Z takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, ktorý v plnom rozsahu
zdieľa aj odvolací súd, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zmenu zverenia mal.
M., t.j. jeho odňatie z osobnej starostlivosti matky a zverenie do osobnej starostlivosti otca. V prvom

rade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností v decembri 2013
nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného zverenia. Súd prvého
stupňa dostatočne zisťoval, či má matka mal. M. dané podmienky na riadnu starostlivosť o maloletého,
správami z materskej školy, ošetrujúcej detskej lekárky i kolíznej opatrovníčky bolo jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností osvedčené, že v starostlivosti matky o mal. M. sa nevyskytujú žiadne

nedostatky. Tvrdenia otca o údajnom zanedbávaní či šikanovaní mal. M. zostali len v rovine ničím
nepodložených tvrdení. Preto ak aj otec poukazoval na to, že on má vytvorené lepšie materiálne
podmienky pre starostlivosť o maloletého, ani toto neodôvodňuje zmenu zverenia, nakoľko toto nie je
rozhodujúcim kritériom, na ktoré by bolo dôvodné prihliadnuť len vtedy, ak by matka nemala vytvorené
vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého. Zároveň je potrebné prihliadnuť i na vek maloletého,
ktorý XX.XX.XXXX dosiahol 4 roky, a preto v takomto útlom veku je obzvlášť potrebné klásť dôraz na

stabilitu výchovného prostredia, ktoré je u matky vhodné. Zároveň možno konštatovať, že v takomto
veku maloletého nie je vhodné uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí

správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd
skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených

dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto
nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou
tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod

R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez
ďalšiehoaniprípadnáskutočnosť,žebybolomožnémaťvýhradyvočidôvodom,prektorésúdnavrhnuté
dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Súd pri
vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy
vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie

možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou
súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy
účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých

fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým
navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu

dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkomnavrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a
ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom,

nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu
ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej
republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom
navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha
konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by

nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako
druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra
2010).

Pokiaľtedaodvolateľnamietal,žesúdprvéhostupňanenariadilvoveciznaleckédokazovaniezaúčelom
zistenia stavu maloletého a jeho vzťahov s rodičmi, pričom súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v
tejto časti náležite odôvodnil, odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvého stupňa stotožňuje. Ani

odvolací súd nepovažuje za potrebné v danej veci nariaďovať znalecké dokazovanie, keď súdom prvého
stupňa vyčerpávajúco vykonané dokazovanie poskytlo súdu dostatočný základ pre jeho rozhodnutie,
keďžiadenzvykonanýchdôkazovnepreukázalžiadnupochybnosťotom,ženastranematkysúsplnené
všetky podmienky pre riadnu starostlivosť o mal. M.. Znalecké dokazovanie by bolo dôvodné vtedy,
ak by boli dané také závažné pochybnosti v úrovni starostlivosti o maloletého, ktoré by odôvodňovali

nariadenie znaleckého skúmania, a to napr. na základe zistení ošetrujúcej lekárky či učiteliek v materskej
škole.

Posúdiac vyššie uvedené preukázané skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od predchádzajúcej úpravy
rodičovských práv a povinností, čo sa týka zverenia mal. M. do osobnej starostlivosti matky, nedošlo
k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodnej úpravy, preto prvostupňový súd

vecne správne zamietol návrh otca maloletého na zverenie do jeho osobnej starostlivosti. S poukazom
na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s
použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a
v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.