Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201205
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201205.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.X.XXXX, Q. XX,
F., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát,
Odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky
a evidencie vozidiel, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
Č.k.: KRPZ-P-88/BA-KDI21-2013 zo dňa 28.5.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-P-88/BA-KDI21-2013 zo dňa
28.05.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r

a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.6.2013 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Č.k.: KRPZ-P-88/BA-KDI21-2013 zo dňa 28.5.2013, ktorým ako odvolací správny orgán
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v
Bratislave IV, č.k.: ORP-P-204/BAIV-ODI1-2013 zo dňa 18.4.2013, ktorým správny orgán uznal žalobcu
vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
(ďalej len zákon o priestupkoch) za čo mu uložil pokutu vo výške 300 € a zákaz viesť motorové vozidlo
na dobu 12 mesiacov. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nepostupoval zákonne, pretože jeho rozhodnutie

vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, orgány nesprávne vec z hľadiska skutkového
aj právneho posúdili. Obe inštitúcie za účelom zistenia skutkového stavu nevykonali dostatočné
dokazovanie ohliadkou miesta, znaleckým posudkom, výsluchom svedkov. Správne orgány nezohľadnili
argumentáciu žalobcu, že sa nedopustil spáchania priestupku, z ktorého bol uznaný vinným, keďže
nebol oboznámený so skutočnosťou, že došlo k dopravnej nehode. Cestujúcimi nebol upovedomený
o mimoriadnej udalosti v trolejbuse v súlade s prepravným poriadkom MHD v Bratislave. Cestujúci -
svedkyne, porušili svoju povinnosť okamžite nahlásiť vodičovi, že v dôsledku náhleho brzdenia došlo k

ohrozeniu bezpečnosti a zdravia cestujúcich alebo k zraneniu osôb podľa článku 18 ods. 2 a 6 interného
predpisu. V opačnom prípade by vodič miesto dopravnej nehody neopustil a nahlásil by ju polícii.
Žalobca namietal nezaujatosť svedkyne R. V., ktorá má priateľský vzťah k poškodenej svedkyni iba K.
H.. Svedkyňa, R. V. si v dôsledku zľaknutia nemusela všimnúť osobné motorové vozidlo, ktoré sa vtislo
medzi trolejbus a autobus, kvôli ktorému bol žalobca nútený náhle brzdiť. Jej svedecká výpoveď mohla
byť ovplyvnená priateľským vzťahom s poškodenou. Žalobca svojím konaním odvracal nebezpečenstvo
kolízie trolejbusu s osobným vozidlom, ktoré ho náhle z ľavej strany obmedzilo v jazde. Žalobca v

žalobe citoval článok 19 ods. 2, čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 32 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok ), § 250cods. 1, § 250i ods. 2, § 250j ods. 2 písm. a), c), e), § 250j ods. 5, 7 O.s.p., § 16 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Podľa žalobcu, žalovaný nekonal v súlade
s uvedenými predpismi a teda postupoval nezákonne. Žalobca dodržal zákonnú povinnosť a zásadu

predvídať, pričom bol nútený urobiť brzdný manéver za účelom ochrany zdravia a nebol si vedomý, že
došlo k mimoriadnej udalosti, a že sa niektorá z cestujúcich zranila. Žalobca nemal reálnu vedomosť o
tom, že došlo k dopravnej nehode, a preto sa nemohol dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b),
g), k)zákona o priestupkoch. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16. 7. 2013 uviedol, že trvá na správnosti
a zákonnosti svojho rozhodnutia. Vychádzal z dostatočne zisteného stavu veci vyplývajúceho z
predloženého spisového materiálu, na základe ktorého zistil, že žalobca dňa 12. 7. 2011 v čase o
6.31 hod. viedol trolejbus v Bratislave po U. G. smerom do centra mesta, pričom pri vychádzaní zo
zástavky MHD sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, následkom čoho pri prudkom zabrzdení
došlo v trolejbuse k zraneniu cestujúcich. Žalobca si nesplnil povinnosti vodiča a účastníka dopravnej

nehody tým, že neohlásil dopravnú nehodu policajtovi a nezotrval na mieste dopravnej nehody až
do príchodu policajta napriek tomu, že jeho nezotrvanie na mieste nesúviselo s poskytnutím alebo
privolaním pomoci alebo ohlásení dopravnej nehody. Žalobca svojim konaním porušil § 3 ods. 2
písm. a), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d)zákona o cestnej premávke. Žalovaný poukázal na
lekársku správu preukazujúcu ľahké zranenie cestujúcej K. H. spočívajúce v podvrtnutí krčnej chrbtice,

pohmoždení ľavej ruky a podvrtnutí pravého členka s dobou liečenia 3 až 5 dní ako i k posudku
ohľadom ľahkého zranenia cestujúcej X. Q., spočívajúce v povrchovom pohmoždení pravej nohy v
oblasti priehlavku s dobou liečenia do 7 dní. Tvrdenie žalobcu v odvolaní žalovaný vyhodnotil ako
irelevantné, pretože jeho výpovede do zápisnice o výsluchu svedka, v sťažnosti proti uzneseniu, v
zápisnici z ústneho pojednávania si navzájom odporujú, sú protichodné, a preto ich žalovaný nemohol

vyhodnotiť za vierohodné. Žalovaný poukázal na rozpor z tvrdení žalobcu, podľa ktorého v zápisnici
o výsluchu svedka uviedol, že prichádzal k zástavke T., pričom ho po ľavej strane obiehalo neznáme
vozidlo bledej farby, avšak do zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že stál na zástavke MHD - T.
a pred ním stál autobus, pričom keď sa rozbiehal, medzi autobus a trolejbus vbehlo osobné vozidlo,
ktoré pravdepodobne chcelo odbočiť doprava. Svedecká výpoveď pani V. tieto tvrdenia nepotvrdzuje.

Žalovaný poukázal na predmetnú svedeckú výpoveď ako i výpis z dátovej karty vozidla, z ktorej je
zrejmý rozjazd vozidla v čase 6.33.15 hod. zo zástavky Priekopnícka na rýchlosť 14,4 km/hod., v
čase 6.33.26 hod. a prudké zabrzdenie na 0,0 km/hod. v čase 06.33.28 hod. Žalovaný vychádzal pri
rozhodovaní z výpovede svedkyne R. V. ale aj ostatných svedeckých výpovedí z ktorých je zrejmé, že pri
vychádzaní zo zástavky vodič trolejbusu prudko zabrzdil a bez toho, aby sa presvedčil či sú cestujúcich

v poriadku, pokračoval v jazde. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca v zápisnici z ústneho pojednávania.
Vyhodnotenímdôkaznýchprostriedkovmalžalovanýobjektívnepreukázané,žežalobcasvojimkonaním
porušil príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v

rozsahu žaloby.

Podľa § 244 ods. 1 Os.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

Podľa§244ods.2,3 O.s.p.,vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdyzákonnosťrozhodnutíapostupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnickýchosôbakoajfyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu,
že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o
subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený

zákon.

V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu
súvisiaceho s dopravným priestupkom žalobcu podľa § 22 ods. 1, písm. b) a g) zákona o priestupkoch,
ktorého sa mal dopustiť dňa 12.7.2011.

Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 12.7.2011 bol Dopravným podnikom Bratislava spísaný

Protokol o vzniku mimoriadnej udalosti v premávke MHD, spísaného na základe telefonického podnetu
nezistenej zranenej cestujúcej na dopravný dispečing v čase o 7. 11 hod. Podľa vyjadrenia žalobcu,
tento jazdil s vozidlom po U. G.. Pred zástavkou T. ho začalo predbiehať nezistené osobné vozidlo, ktoré
mu náhle vošlo do jazdnej dráhy. Aby zabránil nehode, začal žalobca prudšie brzdiť. Vzhľadom k tomu,
že rýchlosť trolejbusu nebola vysoká, brzdenie bolo primerané, vodič situácii nevenoval viac pozornosť.

Pri vystupovaní na zástavke T. prišla za ním nezistená cestujúca, ktorá mu oznámila, že si pri brzdení
udrela ruku a z vozidla vystúpila. Žalobca pokračoval v jazde.

V spise sa nachádza výstup z dátovej karty z ktorej je zrejmý priebeh udalostí tak, že k prudkému
brzdeniu došlo po rozjazde vozidla zo zástavky T.Í. v čase o 6.33.28 hod. V zázname dopravnej nehody
zo dňa 12. 7. 2011 spísaného Dopravným inšpektorátom v Bratislave žalobca uviedol, že k dopravnej

nehode došlo tak, že neznámy vodič jazdil s nezisteným vozidlom po U. ulici smerom do mesta, pričom
pri predchádzaní náhle vošiel do jazdnej dráhy trolejbusu, ktorý jazdil tým istým smerom, na čo musel
náhle a intenzívne brzdiť, následkom čoho došlo k pádu cestujúcej na sediacu cestujúcu a ich zraneniu.
Neznámy vodič odišiel na neznáme miesto.

V zázname dopravnej nehody zo dňa 19. 11. 2011 žalobca popisuje priebeh dopravnej nehody inak.

Uviedol, že jazdil s trolejbusom po U. G. smerom do mesta, pričom pri vychádzaní z okraja cesty zo
zástavky T. ohrozil vodiča nezisteného autobusu idúceho rovnakým smerom. Pri vychádzaní od okraja
cesty zo zástavky MHD musel žalobca prudko zabrzdiť, aby zabránil zrážke s autobusom, následkom
čoho došlo k pádu stojacej cestujúcej H. na sediacu cestujúcu Q.. K stretu vozidiel nedošlo. Žalobca
pokračoval v jazde, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi ani nezotrval na mieste. Premiestnil vozidlo

bez vyznačenia, pričom dopravnú nehodu ohlásila zranená cestujúca Q.. Následkom nehody došlo k
zraneniu dvoch cestujúcich.

Zo spisu sú zrejmé aktivity policajných orgánov smerujúce k zisteniu a stotožneniu svedkov predmetnej
dopravnej nehody. V spise sa nachádza zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody s náčrtom
dopravnejsituácievčasenehody,fotodokumentáciavykonanádňa12.7.2011occa12.09až12.35hod.

Uznesením zo dňa 24. 11. 2011 bolo voči žalobcovi začaté trestné konanie vo veci podozrenia zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví.Zpodaniapoškodenejcestujúcej,X.Q.zodňa12.12.2011vyplýva,žepripredmetnejdopravnejnehode
utrpela úraz pohmoždenie priehlavku a prstov pravej nohy v dôsledku pádu spolucestujúcej, ktorá po
brzdení vozidla preletela cez prednú časť chodidla spolucestujúcej, pričom šofér po kolízii pokračoval v

jazde. Vodiča trolejbusu upozornila na problém s nohou, ktorý jej odporučil, aby zavolala na dispečing.
Keďže nemohla chodiť, zavolala kolegom, ktorí ju následne odviezli na ošetrenie. Následne nehodu
ohlásila na polícii. Jej PN trvala od 12. 7. 2011 do 29. 7. 2011.

Uznesenie zo dňa 24. 11. 2011 bolo následne zrušené a dňa 21. 3. 2011 bolo vydané nové uznesenie,
ktorým bolo začaté trestné konanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví.

Žalobcovibolokladenézavinu,žepodopravnejnehodepokračovalvjazde,neohlásilnehodupolicajtovi,
nezotrval na mieste, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania najmä tým, že premiestnil
vozidlo. V dôsledku konania žalobcu došlo k zraneniu cestujúcich X. Q. a K. H..

V spise sa nachádzajú lekárske, znalecké posudky, zápisnice o výsluchu svedkov X. Q., K. H., žalobcu,
Y. Q., R. V.. Z lekárskeho potvrdenia týkajúce sa cestujúcej K. H. vyplýva, že v dôsledku nehody si
podvrtla krčnú chrbticu, pohmoždila ľavú ruku a podvrtla pravý členok v dôsledku pádu v trolejbuse,

pričom sa jedná o ľahké zranenie, práceneschopnosť nevyžadujúce. V spise sa nachádzajú lekárske
správy týkajúce sa zranenia X. Q., potvrdzujúce dĺžku jej práceneschopnosti ako i stanovisko pribratého
znalca. Zo stanoviska znalca T.. Y.. T. N. Z.. vyplýva, že ťažkosti popisované zranenou sú subjektívneho
charakteru, kosti nohy sú bez čerstvých úrazových zmien, zranená noha je dobre prekrvená bez
poškodenia kožného krytu, v norme, bez neurologických porúch. Trvá na svojom závere, že zranenie

je ľahké, nevyžaduje práceneschopnos , subjektívne potiaže zaniknú samovoľne bez nutnosti liečenia
do 7 dní.

Žalobca v zápisnici zo dňa 14. 9. 2011 uviedol, že v čase, keď prichádzal k zástavke Priekopnícka, ho
po ľavej strane obiehalo neznáme vozidlo, ktoré sa zrazu zaradilo pred neho, pričom v tom čase oproti
nemu jazdil iný trolejbus. V snahe predísť zrážke, musel dupnúť na brzdu. Nikto z cestujúcich mu nehlásil

žiadne zranenie, a preto pokračoval v jazde. Až na jednej z ďalších zastávok mu cestujúca oznámila, že
sa bude sťažovať na spôsob jazdy a oznámila mu, že jej ospravedlnenie nestačí a že sa bude sťažovať.
Následne po oznámení dispečingu odstavil trolejbus na konečnej a čakal na príchod polície, od ktorej
sa dozvedel čo sa stalo. Zranené cestujúce navštívil u nich doma, osobne sa im ospravedlnil a doniesol
kyticu kvetov.

PodľavyjadreniaR.V.,cestujúcejvpredmetnomtrolejbuse,kprudkémuzabrzdeniudošloztohodôvodu,
že po vychádzaní zo zástavky T. musel vodič prudko zabrzdiť, aby sa vyhol zrážke s vedľa idúcim
medzimestským autobusom. Následne vodič pokračoval v jazde, i keď vo vnútri trolejbusu popadali
ľudia. Vodič sa nepresvedčil, či sú cestujúci v poriadku a pokračoval v ceste. K. H.- poškodená, je jej
kolegyňou s ktorou po vystúpení z trolejbusu šli do práce. Z jej výpovede nevyplýva, že by vodiča pri

vystupovaní informovali o zranení.

Uvedené tvrdenie tejto svedkyne o tom, že po vystúpení pokračovala s poškodenou X. Q. na ceste do
práce je v rozpore s tvrdením poškodenej p. Q. zo dňa 12.12.2011, podľa ktorého, pre bolesť v nohe
nemohla chodiť a preto si privolala kolegov, ktorí ju odviezli na ošetrenie.

Svedkyňa - poškodená, X. Q. vo svojej výpovedí dňa 14. 9. 2011 nevedela uviesť, čo bolo dôvodom

prudkého brzdenia trolejbusu po výjazde zo zástavky T.. Od spolucestujúcich počula, že mu malo do
cesty z bočnej cesty vojsť iné vozidlo.

Svedkyňa - poškodená, K. H. vo svojej výpovedi dňa 14. 9. 2011 takisto nevedela popísať príčinu
prudkého brzdenia trolejbusu.

V zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 18. 4. 2013, žalobca popísal priebeh udalosti

znova odlišne od svojich predchádzajúcich vyjadrení. Uviedol, že na zastávke T. ulica stál za autobusomSAD. Predmetný autobus sa pohol zo zástavky, on zavrel dvere na trolejbuse a v čase keď sa rozbiehal,
medzi autobus a jeho trolejbus zbehlo osobné vozidlo, ktorej chcelo pravdepodobne odbočiť doprava.
Žalobca prudko, aby sa vyhol kolízii, trolejbus zabrzdil. Neznáme vozidlo pokračovalo v ceste. Nikto z

cestujúcich mu počas jazdy nezabúchal na kabínu a neoznámil udalosť, ktorá by mu bránila v ceste.
Až na siedmej zástavke mu zaklopala na kabínu cestujúca, ktorá mu oznámila, že sa bude sťažovať
na spôsob jazdy. Na ďalšej zastávke vystúpila ďalšia pani, ktorá mu tiež zaklopala na kabínu a uviedla,
že pani, ktorá sa sťažovala jej stúpila na nohu a následne odišla ešte s jednou cestujúcou. Žalobca
pokračoval v jazde, pretože mu nebolo oznámené zranenie cestujúcich. Žalobca sa necítil byť vinný.

K otázke, z akého dôvodu popisoval priebeh nehody v predchádzajúcich výpovediach odlišne žalobca
uviedol,žebolvyplašenýanevedelčosastalo,maldojem,žedonehozozaduniektonabúral.Situáciasa
mu nezdala natoľko vážna, aby ju nahlásil na dispečing. Po prudkom zabrzdení sa nespýtal cestujúcich,
či sa niekto nezranil.

Dňa18.4.2013bolovydanéprvostupňovérozhodnutie,ktorýmbolžalobcauznanývinnýmzospáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno b) a g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená

pokuta vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Vo výroku
rozhodnutia bolo uvedené, že žalobca sa v danom čase ako vodič trolejbusu pri vychádzaní zo zástavky
nesprával disciplinovane a ohľaduplne, následkom čoho pri prudkom zabrzdení došlo v trolejbuse
k pádu cestujúcich. Žalobca si nesplnil povinnosti vodiča ako účastníka dopravnej nehody tým, že
neohlásil dopravnú nehodu policajtovi a nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta,

napriek tomu, že jeho nezotrvanie na mieste nesúviselo s poskytnutím alebo privolaním pomoci alebo s
ohlásením dopravnej nehody. Rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, v ktorom boli popísané skutkové
zistenia vyplývajúce z výpovedí svedkov, poškodených, žalobcu, znaleckých posudkov aj ďalších
dôkazných prostriedkov. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 28. 5. 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil okolnosťami

uvedenými aj vo vyjadrení k žalobe, popísanom vyššie.

Podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku,
priestupku sa dopustí ten, kto

a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej
látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s

nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej
nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo

privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b)

c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského
preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia
motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,

d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil

požitím alkoholu,

e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití,
keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho
organizme,

f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej

požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) návyková látka ešte
nachádza v jeho organizme,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda,h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí
rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením,

i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť

jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná
hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,

j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d)

k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Za priestupok podľa odseku 1

a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov,

b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,

c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,

d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,

e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.

Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,

b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,

d) uloží ochranné opatrenie,

e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke)
v znení účinnom v čase dopravnej nehody, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá

cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Účastník cestnej premávky je ďalej povinný

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,

b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb,
ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 5) § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. o

premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase spáchania priestupku, účastník cestnej
premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne
záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).

Podľa ust. § 64 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke,
ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa ust. § 65, písm. a) zákona, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne
zastaviť vozidlo,

Podľa ust. § 66 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa
priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať

záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej
nehody,

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá

jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla,
sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou,
ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.

V danom prípade správny orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z výpovedí
svedkov, úradných záznamov, vyjadrení a z vypracovaného znaleckého posudku bolo dostatočným
spôsobom preukázané, že žalobca porušil svoju povinnosť uloženú zákonom, keď v čase, keď viedol
trolejbus pri vychádzaní zo zástavky MHD sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, následkom čoho
pri prudkom zabrzdení došlo v trolejbuse k pádu cestujúcich. Nesplnil si povinnosti vodiča a účastníka
dopravnejnehodytým,ženeohlásildopravnúnehodupolicajtovianezotrvalnamiestedopravnejnehody

až do príchodu policajta.

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti
obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov poskytuje obvinenému z priestupku širší
okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku.

Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k
dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.
K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená,
že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí
rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, že „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. V odkaze pod čiarou
č. 4 uvádza zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). To znamená, že správne
orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§
3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.)

ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie
rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo
základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva,
že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na
obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi.

Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto
zásada je zakotvená nie len v § 3 ods. 4 správneho poriadku ale je premietnutá aj v jeho ďalších

ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán
(platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky
rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť,
aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti
(presnosť zistenia).

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie o priestupku
rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je
potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku).

Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných
prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou
danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu,
na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, taktiež zo zásady hospodárnosti
a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však neznamená, že by správny

orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry charakter
konania o trestnom obvinení nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady
správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v zbierke
zákonov SR č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

Žalobca v správnom konaní ako aj v žalobe postavil svoju obranu na skutočnosti, že nevedel o zranení
cestujúcich ako dôsledku prudkého brzdenia trolejbusu, túto skutočnosť mu účastníci dopravnej nehody

- cestujúci, bezodkladne neoznámili, nevedel teda, že došlo k nehode, s ktorou zákon spája určité
povinnosti pre vodiča. Z obsahu administratívneho spisu súd nevedel posúdiť a správny orgán sa
touto okolnosťou nezaoberal, či pri rozjazde trolejbusu zo zastávky na rýchlosť 14,4 km/h o 6:33:26
hod. a následné prudké brzdenie na 0,0 km/h. v čase 6:33:28 mohlo byť príčinou pádu cestujúcich
(ktorých povinnosťou pri státí je držať sa madiel) a vzniku objektívnej vedomosti žalobcu ako vodiča, o

možnosti zranení cestujúcich. V uvedenej súvislosti sa správne orgány nezaoberali ani skutočnosťou,
že poškodené osoby - cestujúce, neoznámili bezodkladne svoje zranenie vodičovi, aby tento nadobudol
vedomosť o vniknutom zranení a vzniku povinnosti postupovať zákonným spôsobom podľa § 22 ods.
1, písm. b) a g) zákona o priestupkoch. Poškodené až pri vystupovaní z trolejbusu vyjadrili svoju
nespokojnosť s jazdou žalobcu, o pristúpení nohy, pričom z týchto vyjadrení nevyplýva, že by došlo

v dôsledku jazdy žalobcu k vzniku škody na zdraví. Z vykonaného šetrenia takisto nevyplýva, že by
žalobca svojim konaním v snahe odvrátiť kolíziu s iným vozidlom, porušil svoju povinnosť správať
sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Takisto nebolo preukázané, že po tom,

ako došlo k nehode, t.j. žalobca nadobudol vedomosť o jej vzniku, príp. z okolností mohol predpokladať,
že došlo k zraneniu, neodstavil vozidlo a nepočkal na príchod policajtov.

Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného stavu veci, a preto ho bolo potrebné v súlade s ust. § 250j ods. 2, písm. c) O.s.p.
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2015 žalobca prehlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje, a
preto mu táto náhrada priznaná nebola.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.