Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219760
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214219760.2

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: D. H., A.. XX.XX.XXXX, W. A. Q. XXXX/X, T. X., zast. kolíznym
opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - G. O.
H., A.. XX.XX.XXXX, W. A. Q. XXXX/X, T. X., a otec - Q. H., A.. XX.XX.XXXX, W. X. L. XXX, M. A. E.,
o návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

SúdvýživnéstanovenérozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa14.3.2006č.k.XCX/XXXX-
XX A. P.. D. H., A... XX.XX.XXXX zo sumy 2000,-Sk zvyšuje na 100,-€ , ktoré výživné je otec povinný
platiť vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc od 20.10.2014.

Dlh na zročnom výživnom od 20.10.2014 do 31.3.2015 v sume 180,47 € je povinný otec zaplatiť spolu
s bežným výživným v mesačných splátkach po 15,-€ s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva
zročným celý dlh.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 10. 2014 domáhala zvýšenia výživného na
maloletúD.A.XX.XX.XXXXzosumy2000,-Sk na150,-€počnúcod1.10.2014,sodôvodnením,žeod
posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14. 3. 2006 číslo konania XC X/
XXXX-XXbolorozvedenémanželstvorodičovmaloletej,maloletédetipochádzajúceztohtomanželstva
D. Y. T. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného po

66,39 eura na každé dieťa. Od roku 2011 zanikla vyživovacia povinnosť otca k plnoletej T.. Otcovi mala
pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Dáriusovi narodený v roku 2010 z 2. manželstva
otca. Od posledného rozhodnutia o výživnom za podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa
ktoré je vo veku dospievania, v súvislosti s tým sú zvýšené výdavky na dieťa oproti pomerom v čase
posledného rozhodnutia pred deviatimi rokmi.

Otec maloletého dieťaťa ponechal rozhodnutie o výške výživného na úvahu súdu s tým, že sa nebránil

dohode na zvýšenie výživného 100 euro mesačne, avšak v uvedenom období mal dočasne finančné
problémy a túto sumu nemohol pravidelne platiť na dieťa.

Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné z prihliadnutím na zmenu pomerov na strane dieťaťa ako
aj na strane rodičov od posledného rozhodnutia o výživnom.Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Dunajská Streda X I., potvrdenie o zárobku rodičov, dokladov o mesačných výdavkoch
rodičov maloletého dieťaťa, rodného listu maloletého T. H. A. XX. XX. XXXX, výpisu klasifikácie

prospechu matky zo súkromnej strednej odbornej školy v Dunajskej Strede, ústrižkov poštových
poukážok o úhradách poplatkov, lekársky nález detskej endokrinologickej a diabetologickej ambulancie
na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Zo spisu tunajšieho súdu X I. X/XXXX vyplýva, že naposledy súd rozhodol o výživnom dňa 14. 3. 2006
na 2 maloleté deti Dominiku narodenú 5. 2. 1993 a na D. A. 20. 12. 2001, keď určil výšku výživného na

každé dieťa po 2000 SK. Príjem matky maloletého dieťaťa v rozhodnom čase bol 4500,- Sk a príjem
otca od 6000,- Sk do 7 000,- Sk. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.

Zhodnou výpoveďou rodičov maloletého dieťaťa mal súd za preukázané, že otcovi od posledného
rozhodnutia o výživnom zanikla vyživovacia povinnosť na plnoletú Dominiku a pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť na maloletého Dáriusa, narodeného 14. 10. 2010, pochádzajúci z druhého
manželstva otca s P.. N. H.. Rovnako potvrdili pokus o mimosúdnu dohodu vo veci zvýšenia výživného,

na ktorom sa mali dohodnúť niekedy v mesiaci júl 2014, s tým, že otec dieťaťa žiadal primeranú
trpezlivosť od matky pre jeho zlú finančnú situáciu. Dohoda mala znieť na výživné 100 euro mesačne.
V dôsledku neplatenia zvýšeného výživného, matka podala návrh dožadujúc sa zvýšenia výživného
súdnou cestou. Otec nemal výhrady proti zvýšeniu výživného, keď vzhľadom na danú situáciu ponechal
rozhodnutienazváženiesúdu.Matkapoukázalanazvýšenévýdavkynamaloletédieťa,ktorénavštevuje

folklórny krúžok. Platí dobrovoľne príspevok polročne 50 euro. Dieťa má záľubu v čítaní. Má
členstvo v knižnici, kde platí 2 eurá mesačne a okrem toho si kupuje knihy a zakladá si vlastnú knižnicu.
Nepravidelnými výdavkami na dieťa boli výlety organizované školou, kde prispieva okrem vreckového a
vstupným na jednotlivé kultúrne podujatia v priemere na jedno podujatie 10 euro.

Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá je poberateľkou

čiastočného invalidného dôchodku 287,70 euro v roku 2013 a 295,50 euro v roku 2014. Žije v
spoločnej domácnosti so svojim manželom. Uhrádzajú spoločne náklady na bývanie inkaso 195,35
eura, elektrina 40 eura, X. S. 21,72 euro, internet 44 eura. Náklady za odvoz smetí na 3 osoby ročne
42,16 euro. Matka navštevuje súkromnú odbornú školu, uhrádza polročný poplatok 150,- €, ktoré
zdokladovala ústrižkami poštových poukážok. V súvislosti s výdavkami na maloleté dieťa zdokladovala

lekársku správu endokrinológa, ktoré dieťa navštevuje s odporučením na stravu zvýšenú o kalcium a
dodržiavanie pitného režimu.

Otec dieťaťa potvrdil, že vzhľadom na jeho znížený príjem, keď bol prijatý od apríla 2014 na čiastočný
úväzok štyroch hodín oproti pôvodnému dojednaniu v pracovnej zmluve, sa mu znížil príjem podľa
predložených listinných dôkazov na 160 euro oproti predchádzajúcich 6 500,- Sk, u toho istého

zamestnávateľa. Žije s manželkou, ktorá ho zamestnáva. Spoločné dieťa navštevuje predškolské
zariadenie, kde mesačne uhrádzajú 37 euro a 11 euro za stravné. Zvýšené výdavky na dieťa sú skôr
na hračky pre dieťa. Mesačné náklady na bývanie predstavujú 200 euro a na elektrinu a odvoz odpadu
36 euro iné zvýšené výdavky neuviedol a nenamietol ani tvrdenia prednesené matkou v súvislosti so
zvýšenými výdavkami na maloleté dieťa.

Podľa § 62 od. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá

je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám,
schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú

napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného
sú rozhodujúce jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb ku ktorým
je povinný poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb,
ako aj výška takéhoto výživného, ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné

a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide
o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda nie len na faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav kvalifikáciu a odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto

kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávnenýmposkytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, ,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia zákona súd mal za to, že od posledného
rozhodnutia o výživnom ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 3. 2006, uplynulo viac ako osem rokov
do podania návrhu na zvýšenie výživného. V čase posledného rozhodnutia maloleté dieťa bolo v
predškolskom veku, malo štyri roky. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť na staršie dieťa, ktoré v

rozhodnom čase malo 13 rokov. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa zásadne v dvoch prípadoch
zmenili pomery na strane dieťaťa, keď dieťa nastúpilo na prvý stupeň základnej školy, následne keď
dieťa nastúpilo na 2. stupeň základnej školy. Primerane vzhľadom na odstup času od posledného
rozhodnutia je dieťa 8 rokov staršie. Je nepochybné, že náklady na dieťa v predškolskom veku sú
podstatne odlišné, ako pre dieťa dospievajúce. Súd pri zvažovaní pomerov na strane rodičov kde v
prípade matky došlo k zmene pomerov z dôvodu jej čiastočnej invalidity, keď oproti jej príjmom v čase

posledného rozhodnutia o výživnom, keď vykazovala 4000 euro, v súčasnosti a dostávať čiastočný
realitný dôchodok 295 euro, ktorá suma síce je vyššia ale pri porovnaní so zvýšenými životnými nákladmi
tieto úmerne sa zvýšili a tento príjem v podstate v súčasnosti zodpovedá len polovici hodnoty príjmu
matky v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojim
manželom, ktorý nemá vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu, ale spolu s matkou uhrádza náklady na

spoločnú domácnosť. Na strane otca zanikla jedna vyživovacia povinnosti na plnoleté dieťa a v roku
2010 mu pribudla vyživovacia povinnosť na dieťa ktoré je o 9 rokov mladšie a úmerne s tým sú na takéto
dieťa aj nižšie náklady. K tomuto dieťaťu má vyživovaciu povinnosť aj manželka otca.

Pri zohľadnení zmeny pomerov súd dospel k záveru že zvýšenie výživného na 100 euro je primerané
na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vo veku dospievania, na zabezpečenie nákladov

nielen na stravovanie a ošatenie, ale aj záľuby dieťaťa, ako aj na nepravidelné náklady na podujatia
organizované školou, pričom treba zohľadniť aj príspevok štátu, ktorým sú rodinné prídavky v sume
23 euro mesačne a 1 /3 z hodnoty výživného ktorým je povinná prispieť matka na výživu dieťaťa, čo
predstavuje 30 euro. Takto mesačne dieťa má finančné krytie vo výške 150 euro. Súd pritom prihliadol
a zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktoré vzhľadom na jej vek, je v menšom rozsahu ako

bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Skutočnosť, že u otca došlo k zmene pomerov súd
prihliadol len na okolnosti ďalšej vyživovacie povinnosti, keď nemohol zohľadniť zníženie príjmu otca,
ktorý vykonáva prácu mimo svojej profesie automechanika, v ktorom zamestnaní by bol schopný zarobiť
najmenej okolo 500 euro mesačne.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd priznal zvýšenie výživného od podania návrhu, keď žiadna

okolnosť neodôvodňovala zvýšenie výživného od 1. 10. 2014 ako to žiadala matka v písomnom návrhu,
na ktorom návrhu neskôr upustila.

Dlh na zročnom výživnom za čas od 20. 10. 2014 do 31. 3. 2015, keď výživné je zročné vždy k 15. dňu
toho, ktorého mesiaca vopred, predstavuje celkom 180,47 euro ( 100 euro mínus 66,38 euro rovná sa
33,62 euro, pripadajúce výživné na 1 deň v mesiaci činiť 1,12 euro, na 11 dní v mesiaci október 12,32

euro, 5 krát 33,62 euro + 12,12 eura ).

Podľa § 160 ods. 1 a 2 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa
rozsudku stanú zročnými.V zmysle citovaného ustanovenia súd povolil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných
splátkach po 15 euro spolu s bežným výživným, keď prihliadol na výšku dlžného výživného a príjem otca
podľa jeho možnosti a schopnosti, tak aby nebola ohrozená životná úroveň rodinný otec, ktoré splátky

zabezpečia úhradu dlžného výživného do jedného roka.

Podľa § 146 ods. 1 písmeno a O.s.p., konanie bolo možné začať aj bez návrhu z dôvodu, ktorého súd
žiadnemu z účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).