Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221111
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114221111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti F. Č., H.. X.X.XXXX, Z.. R. Č., H.. X.XX.XXXX C. E., C. XX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov matka: P. M., H.. X.X.XXXX,
C. E., C. XX a otec: K.Í. Č., H.. XX.X.XXXX, C. E., D. X, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Mal. F. Č., H.. X.X.XXXX a mal. R. Č., H.. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. Č., H.. X.X.XXXX sumou 50 € mesačne a mal. R.
Č., H.. X.XX.XXXX sumou 30 € mesačne od 1.9.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

D l ž n é výživné na mal. F. za obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 vo výške 300 € p o v o l i l otcovi
splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

D l ž n é výživné na mal. R. za obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 vo výške 180 € p o v o l i l otcovi
splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletými deťmi n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 20.8.2014 žiadala, aby zveril maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. F. sumou 80 € mesačne a R. sumou 50 € mesačne
od 1.9.2014 do budúcna. Úpravu styku určiť nežiadala.

Otec s návrhom na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu mal. F.
je ochotný prispievať sumou 40 € mesačne a R. sumou 30 € mesačne. Úpravu styku určiť nežiadal.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu
dňa20.10.2014navrholmaloletédetizveriťdoosobnejstarostlivostimatky,výškuvyživovacejpovinnosti
upraviť na základe odôvodnených potrieb detí s prihliadnutím na príjmy, majetkové pomery na strane
povinného rodiča, styk neupraviť.Z výpovede matky súd zistil, že za otca maloletých detí nebola vydatá, boli len partneri, bývali v spoločnej
domácnosti. Nakoľko sa rozišli bývalý partner odišiel, odsťahoval sa ku svojej terajšej priateľke mimo E..

Matkajevsúčasnostinezamestnaná,poberádávkuvhmotnejnúdzivovýške114,80€aprídavkynadve
maloleté deti vo výške 47,04 €. Výdavky sa týkajú cestovného, MHD 20 € mesačne, mobil 20 € mesačne,
strava 100 € mesačne. Výdavky na bývanie nemá, nakoľko býva spolu s deťmi v byte jej priateľa.

Mal. F. má 9 rokov, je žiačkou 3. triedy základnej školy. Výdavky pokiaľ nemala úľavy platila za krúžok 4 €

mesačne, strava v školskej jedálni 25 € mesačne, družina 11 € mesačne. Keďže poberá dávku v hmotnej
núdzi, uvedené poplatky v súčasnosti neplatí. Za školské potreby a pomôcky začiatkom školského roka
zaplatila 30-40 €.

Mal. R. navštevuje materskú školu. Mesačne platí poplatky 15 €, každý mesiac 7 € a raz štvrťročne 7 € na
rôzne akcie, darčeky a iné potreby, strava 20 € mesačne. Začiatkom školského roka pomôcky vo výške

13 €. Keďže poberá dávku v hmotnej núdzi, za stravu v škôlke neplatí, iné poplatky bude musieť zaplatiť.

Matka uviedla, že otec na výživu detí od septembra 2014 nijakou sumou neprispel.

Z výpovede otca súd zistil, že bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce z príjmom vo výške

136 € mesačne. Aj keď deťom na výživu neprispieval finančnými prostriedkami pokiaľ bol s deťmi, tak
im zabezpečoval stravu a iné potreby. Výdavky s bývaním nemá, nakoľko žije s partnerkou, ktorá ho
živí. Pokiaľ sa stravuje sám výdavky na stravu 50 € mesačne, mobilný telefón 10 € mesačne, hygienické
potreby 15-20 € mesačne, cestovné 20 € mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka je od 20.8.2014 vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Rodičovský príspevok nepoberá. Menovaná poberá dávky a
príspevky ku dávke v hmotnej núdzi od 1.8.2014 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume
114,80 €, prídavok na dieťa od 1.4.2002 do doby trvania podmienok v sume 47,04 € mesačne.

Z pripojeného potvrdenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že tento pracoval na základe dohody o
vykonaní práce s príjmom vo výške 136 € mesačne. Následne zamestnávateľ otca oznámil, že dohoda
o vykonaní práce skončila k 12.12.2014, jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 7/2013 do 12/2013
bol vo výške, 117,78 € netto a za rok 2014 vo výške 117,78 € netto.

ZoznámeniaÚradupráce,soc.vecíarodinyvKošiciachbolozistené,žematkapoberápomocvhmotnej
núdzi v sume 134,40 € mesačne.

Matka oznámila, že od 1.8.2014 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a bola dočasne oslobodená od
všetkých poplatkov okrem ZRPŠ v materskej škôlke vo výške 7 € mesačne. Náklady na deti za mesiac

boli nasledovné: lieky 20 € mesačne na jedného, vitamíny 20 € mesačne, hygiena 35-40 €, školské
potreby mimo začiatku školského roka 15-20 €, strava 50 €, oblečenie, obuv v prípade potreby 35-40 €,
turistický krúžok, za krúžok neplatí, pretože je v hmotnej núdzi, ale za každý výlet osobitne 30 €.

Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec toho času nie je v

evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v období od 20.4.2005 do 30.5.2005.
Dňa 31.5.2005 bol z evidencie uchádzačov vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom. Menovaný v
súčasnosti pomoc v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a aj iné sociálne dávky nepoberá.

Otec predložil súdu dohodu o vykonaní práce, z ktorej vyplýva, že jeho pracovno-právny vzťah začal

18.2.2015 do 31.12.2015 a v rozsahu práce 350 hodín, dojednaná odmena 2,184 € za hodinu.

Matka potvrdila, že otec od podania návrhu na výživu maloletých detí žiadnou sumou neprispel.

Otec uviedol, že s maloletými deťmi sa stretáva každý druhý víkend. Matke na výživu maloletých detí

ničím neprispieva, zabezpečuje ich starostlivosť pokiaľ trávia u neho víkendy.

Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak
manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov

za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliada na to, aby sa
rešpektovaloprávodieťaťanazachovaniejehovzťahukobidvomrodičom.Súdprihliadolnato,uktorého
z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú deti vytvorené u matky. Prihliadol

na tú skutočnosť, že výlučne matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby
a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. F. a R. do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
matky, otca, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na ich strane, na osobnú starostlivosť
matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním
môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov z odôvodnených potrieb maloletých

detí. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil skutočnosť, že mal. F. navštevuje školu, preto má matka
náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením. Mal. R. navštevuje materskú škôlku, avšak výdavky
matky na mal. R. sú nižšie. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, pričom poberá pomoc v hmotnej
núdzi od 1.8.2004 aktuálne v sume 134,40 € mesačne a prídavky na maloleté deti. Iný príjem matka
nemá. Otec bol v čase podania návrhu zamestnaný na základe dohody o vykonaní činnosti s príjmom
približne vo výške 136 € mesačne a to na základe oznámenia zamestnávateľa otca. Po skončení práce

otec je nezamestnaný avšak evidovaný na úrade práce nie je. Opätovne predložil súdu dohodu o
vykonaní činnosti, pričom bolo zistené, že dojednaná odmena za hodinu je vo výške 2,184 €. Ďalej bolo
dokazovaním preukázané, že otec na výživu maloletých detí matky nijakým spôsobom neprispieva. Otec
uviedol, že zabezpečí starostlivosť o deti pokiaľ sú v priebehu víkendov v jeho starostlivosti. Poukázal
na to, že im platí stravu, výlety, prípadne oblečenie, ktoré sa však v prípade potreby nachádzajú u neho.

Takisto pokiaľ im kúpil nejaké hračky, tieto ostávajú v jeho byte. Súd konštatuje, že aktivity otca počas
styku s maloletými deťmi sú rozhodne prínosom pre deti ale v súlade so zásadou vyjadril v zákone o
rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby detí
naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti (povinnej
osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na

základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme detí, ktoré ich rozhodne vnímajú ako prejav
otcovskej lásky a záujem poskytnúť im širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu
povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.)
vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvalifikovať úplne presnou peňažnou sumou,
vždy pôjde o viac či menej približný odhad. Úlohou súdu je autoritatívne nastoliť zákonné a čo najviac

spravodlivé riešenie. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v
odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam
a možnostiam otca. Z výpovede otca vyplynulo, že za bývanie nijakou sumou priateľke neprispieva, v
ďalšom uviedol, že ho živí priateľka. Súd neuveril tvrdeniam otca a to vzhľadom k tomu, že uviedol,
že má aj ďalšie iné výdavky, ktoré si hradí sám. Z uvedeného teda vyplýva, že otec musí mať aj

iný príjem, z ktorého si hradí náklady ako je mobilný telefón, oblečenie, hygienické potreby a pod..
Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí ale
vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých
detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,

resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej
poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v
ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na
ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné

podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na
seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd je toho presvedčenia,
že otec mal v poslednom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu

zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu. Súd na záver zdôrazňuje, že otcom tvrdené životné
náklady v preskúmavanom období, ktoré presahujú jeho oficiálne príjmy naznačuje, že jeho finančná
situácia je lepšia ako ju prezentoval v priebehu konania ale subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej
situácie mu bráni objektívne posúdiť odôvodnené potreby detí za rozhodné obdobie. Ak sa teda
tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadať na celkové majetkové pomery a tzv.

potencionalitu príjmov, t.j. v zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil
aj to, že matka sa stará o maloleté deti. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok.
Rodičomjeuloženápovinnosťplniťichzákonnúpovinnosť,pričomzákladvyživovacejpovinnostirodičovk maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods.
1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb
zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto aj

odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a
možnosti rodiča mal súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri
hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale
z celkovej hodnoty majetku. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri

určení výživného súd prihliadol aj na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedená
činnosť jedného z rodičov môžu z časti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenievýživného,ktorýmisúodôvodnenépotrebyoprávnenéhonajednejstrane,schopnostiamožnosti

povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa podmieňujú
a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti
tvoriaci súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a z neho vyplývajúcich zásad, dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50 € mesačne na
mal. F. a 30 € mesačne na mal. R. od 1.4.2014 do budúcna sú primerané berúc do úvahy, že odôvodnené

potreby maloletých detí do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti otca vzniklo na jeho strane dlžné výživné za obdobie od
1.4.2014 do 28.2.2015.

Dlžné výživné na mal. F. bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 výživné vo
výške 50 € mesačne x 6 mesiacov, t.j. 300 €. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec na výživu
mal. F. za uvedené obdobie nijakou sumou neprispel.

Dlžné výživné na mal. R. bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 1.9.2014 do 28.2.2015 výživné vo

výške 30 € mesačne x 6 mesiacov, spolu 180 €. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec na
výživu mal. R. za uvedené obdobie nijakou sumou neprispel.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach po 20 € mesačne na jedno maloleté dieťa, súd rozhodol
s prihliadnutím na majetkové zárobkové pomery otca.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styk otca s maloletými deťmi sa viaže na ustanovenie § 25 ods. 2
Zákona o rodine, rodičia úpravu styku otca s maloletými deťmi určiť nežiadali.

O trovách konania bolo rozhodnutí v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byťpodpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.