Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 11P/353/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214495
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1711214495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletú O. Z., narodenú XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Trnavská ul. 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: G. O., narodený
XX.XX.XXXX,bytomZ..S.X,S.aS.Z.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomI.XX,U.A.ozvýšenievýživného,
takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. Z., narodenej XX.XX.XXXX od 26.10.2011 sumou 200
eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.

Zročné výživné za obdobie od 26.10.2011 do 28.02.2015 v sume 3978 eur je otec povinný zaplatiť matke
spolusbežnýmvýživnýmvmesačnýchsplátkachpo497,25euraždovyrovnania,prvúsplátkuzročného

výživného zaplatí otec matke v mesiaci marec 2015.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej O. Z., narodenej
XX.XX.XXXX zamieta.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou O. Z., narodenou XX.XX.XXXX každú nepárnu sobotu v
čase od 13,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 28P/335/2005 zo dňa 13.12.2005 v časti
vyživovacej povinnosti otca k maloletej O. Z., narodenej XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu
Bratislava III. č.k. 26P/111/01 zo dňa 06.12.2001 v časti stretávania sa otca s maloletou O. Z., narodenou

XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným na súd dňa 26.10.2011 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca k maloletej O. Z., narodenej XX.XX.XXXX. V návrhu uviedla, že naposledy bolo výživné na
maloletú O. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. 28P/335/2005 zo dňa 13.12.2005
podľa ktorého sa s otcom maloletého dohodla na výživnom v sume 2500 Sk. Otec maloletej dcéru
nekontaktuje, vyživovaciu povinnosť si neplní, výživné uhrádza len na základe trestných oznámení vždy
pred posledným pojednávaním. Matka uviedla, že na otca podala trestné oznámenie minimálne päťkrát.

Maloletá O. podľa matky navštevuje 5.ročník základnej školy, chodí na doučovanie, do školy v prírode
a do letného tábora. Podľa matky sú výdavky na maloletú čím ďalej tým vyššie preto žiada, aby súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. na sumu 450 eur mesačne. V priebehu konania matka
podaním zo dňa 09.05.2013 špecifikovala výdavky na maloletú v sume 219,3 eur mesačne, náklady
na školskú dochádzku maloletej uviedla vo výške 176 eur za mesiac. Na pojednávaní dňa 06.02.2013uviedla, že pracuje ako referentka s mesačným príjmom vo výške 600 eur v čistom. Býva v rodinnom
dome s dcérou, s jej druhom, a s ich spoločným synom Patrikom, bývajú tam aj jej rodičia. Mesačné
náklady na bývanie uviedla vo výške 250 eur.

K návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti uviedla, že s jeho návrhom nesúhlasí,
pretože otec nemá s maloletou vybudovaný žiaden rodičovský vzťah, jeho záujem o maloletú je len
formálny. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/103/2009 zo dňa 26.10.2010,
ktorým bola úprava stretávania sa otca s maloletou zamietnutá. Poukázala na to, že otec maloletej mal
nastúpiť kvôli neplneniu si vyživovacej povinnosti na výkon trestu odňatia slobody. Na pojednávaní dňa

05.06.2014 uviedla, že na návrhu na zvýšenie výživného trvá, výživné žiada zvýšiť od podania návrhu.
Uviedla ďalej, že v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom, teda v roku 2006, bola zamestnaná
ako referentka, zarábala asi 12 000 Sk v čistom, momentálne zarába okolo 600 eur v čistom. Stále
býva s partnerom E. E., majú spolu dieťa, maloletého K. Z., narodeného XX.XX.XXXX. Jej partner je
zamestnaný, zarába okolo 600 eur. Náklady na bývanie odhadla na sumu 300 eur, v byte bývajú štyria,
teda celkové náklady na jednu osobu sú približne 75 eur. Celkové výdavky na maloletú matka uviedla

vo výške 315 eur za mesiac. Uviedla, že s nariadením striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí. V
priebehu konania ďalej uviedla, že otec maloletej na výživu maloletej neprispieva, výživné zaplatil za
október, november a december 2014 na jej adresu. Nevedela uviesť, kedy otec naposledy videl maloletú.
Podľa matky nie je pravda, že by sa otec s maloletou stretával od jej ôsmich rokov. Podľa nej otec videl
maloletú v pôrodnici, potom maloletá chodievala od štyroch rokov do šiestich rokov na víkend k otcovým

rodičom, matka jej nikdy nezakazovala stretávať sa s otcom. Starí rodičia sa potom na niekoľko rokov
odmlčali kontaktovali ju až keď sa jej narodil syn. Uviedla, že ona nemá problém, aby sa otec s maloletou
stretával, s tým však má problém jej dcéra. V závere konania matka opätovne popísala náklady na
maloletú tak, že: býva s manželom a maloletým K. E., narodeným XX.XX.XXXX, za elektrinu platí 30
eur mesačne, SIPO 30 eur mesačne, nájom 198 eur, fond opráv 96 eur, internet 11 eur, celkové náklady

na bývanie sú teda 365 eur, náklady na jednu osobu sú 91 eur. Náklady na stravovanie maloletej sú
100 eur mesačne, náklady na obuv a oblečenie matka uviedla vo výške 120 eur mesačne, udáva, že
len za topánky dáva 100 eur, niekedy jej nakúpi za 150 eur, niekedy jej v mesiaci nekúpi nič, náklady na
drogériu a hygienu sú 20 eur. Náklady na doučovanie anglického jazyka vydokladovať nevie. Maloletá
chodí do N. S. do školy, náklady na dopravu matka uviedla vo výške 20 eur mesačne. Maloletá chodí ku

alergiologičke, lieky stoja 80 eur ročne, ostatné výdavky sú za bežné choroby. Matka uviedla, že maloletá
chodí každý rok na lyžovačku každý rok, do školy v prírode chodia do Chorvátska alebo do Talianska.
Ďalej uviedla, že náklady na telefón u maloletej sú 14 eur mesačne. Náklady na ZRPŠ sú 25 eur ročne.
Uviedla ďalej, že zo školy chodia často na výlety teraz idú do Osvienčimu za 40 eur, do Rakúska, na
školské pomôcky uviedla 140 eur ročne. Maloletá nosí okuliare, náklady na to matka vyčíslila na 150 eur

ročne. Matka uviedla, že maloletá fičí na hudbe, treba jej kupovať reproduktory, telefóny toto vyčíslila
na sumu 150 eur za rok.

Otec maloletej sa o návrhu matky dozvedel až 04.12.2012 do tohto času sa súdu nepodarilo zistiť jeho
pobyt, napriek všetkým možnostiam, ktoré súd z procesného hľadiska použil.

Dňa 28.10.2013 podal otec návrh na zverenie maloletej O. do striedavej osobnej starostlivosti. Návrh

odôvodnil tým, že maloletá je vo veku 12 rokov, on má zámer zaistiť jej priaznivý vývin a jej psychickú
pripravenosťprinávšteveškoly,myslísi,žestriedaváosobnástarostlivosťjevprospechmaloletej.Návrh
bol v dvojtýždňovou frekvenciou v striedaní sa o maloletú.

Uznesením č.k. 12P/373/2013 zo dňa 30.03.2014 súd spojil konanie o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletej a konanie o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej

osobnej starostlivosti, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014.

Pri lustrácii externých subjektov súd zistil, že otec maloletej bol od 03.04.2014 vo výkone trestu odňatia
slobody, výkon trestu bol v ústave v Bratislave. Podaním zo dňa 11.09.2014 súd požiadal Okresný súd
Bratislava I. dožiadaním o výsluch otca.

Na výsluchu dňa 26.09.2014 otec uviedol, že na maloletú prispieval s výživným v sume 83 eur, keď

bol vo výkone trestu odňatia slobody tak neprispieval ničím. Vo výkone trestu bol od 03.04.2014 do
25.09.2014 za trestný čin neplatenia výživného, bol podmienečne prepustený. Ďalej uviedol, že pred
nástupom do VTOS bol živnostník, mal príjem okolo 1000 eur. Uviedol ďalej, že dvakrát podal návrh naúpravu stretávania sa s maloletou a ešte sa nič nevyriešilo. So zvýšením výživného nesúhlasil, pretože
malú dlho nevidel. Výdavky uvádzané matkou považuje za neprimerané a „pekne nadnesené“. Trval na
návrhu na nariadení striedavej osobnej starostlivosti, podľa neho je maloletá proti nemu huckaná.

V priebehu konania otec uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí ale nie na takú čiastku ako chce
matka. Súhlasil by so zvýšením výživného na 150 eur mesačne. Stále pracuje v oblasti stavebníctva,
zarobí okolo 1000 eur mesačne. Od podania návrhu, teda od 26.10.2011 platil len 83 eur, okrem toho
maloletej platil životnú poistku. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, jazdí na dvadsaťročnej dodávke, ktorú
má požičanú od mamy, a občas na požičanom BMW X5, ktoré má požičané od kamaráta. Príjmy

z podnikania mu chodia v hotovosti, nemá žiadne platby na účte. Na nariadení striedavej osobnej
starostlivosti netrvá hneď, chcel by si s maloletou najprv vybudovať nejaký kontakt. Chcel by sa s
ňou stretávať aspoň každý druhý týždeň poobede. Uviedol ďalej, že býva s rodičmi, jeho matka je
zamestnaná, otec je na dôchodku.

V závere konania uviedol, že nevie posúdiť či sú výdavky na maloletú adekvátne, pretože s maloletou
nebýva,výhradyvočinákladom,ktoréuviedlamatkanemal.Zarábapodľadaňovéhopriznania,posledné

bolo nulové „pretože ste ma zavreli“. Keď sa to spriemeruje, tak to nevychádza ani na 500 eur mesačne.

Kolíznaopatrovníčkakveciuviedla,ženavrhujezvýšiťvyživovaciupovinnosťotcana240eurodpodania
návrhu, poukázal na to, že otec v januári 2015 uviedol, že zarobil 1000 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k.
28P/335/2005zodňa13.12.2005,rodnýmlistommaloletej,rodnýmlistommaloletéhoK.Z.,potvrdeniami

o výške príjmami matky, výpisom zo živnostenského registra otca, trestným rozkazom Okresného súdu
Pezinok č.k. 2T/102/2011, trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č.k. 3T/167/2012, pripojeným
spisom Okresným súdom Malacky č.k. 9Pd/3/2012, daňovými priznaniami otca za roky 2011, 2012,
2013, správou zo šetrenia pomerov UPSVaR Malacky zo dňa 02.06.2014, potvrdením o výške príjmu
matky otca maloletej, potvrdením o výške príjmu otca otca maloletej, výpismi z účtu otca, ďalšími v spise

priloženými dokladmi, výsluchom maloletej O. Z. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z výpovede matky a rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k. 28P/335/2005 zo dňa 13.12.2005 mal
súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletú O. rozhodnuté týmto rozsudkom tak, že
otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej 2500 Sk (cca 83 eur) mesačne.

Z rodného listu maloletej O. Z.Z., narodenej XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že maloletá O. Z.

je dcérou G. O., narodeného XX.XX.XXXX a S. Z., narodenej XX.XX.XXXX, ktorí sú účastníci tohto
konania.

Z rodného listu maloletého K. Z., narodeného XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že matka maloletého
má k maloletému K. vyživovaciu povinnosť, jeho otcom je priateľ matky E. E., narodený XX.XX.XXXX.

Z potvrdenia o výške príjmu matky mal súd preukázané, že matka maloletého mala za obdobie od

01.10.2010 do 31.12.2012 čistý mesačný príjem vo výške 460 eur, od 08.11.2010 do 31.12.2011 bola
na materskej dovolenke.

Z potvrdenia o výške príjmu matky mal súd preukázané, že príjem matky za rok 2012 bol 567,34 eur, za
rok 2013 bol príjem matky vo výške 499,50 eur, v súčasnosti matka zarába podľa vlastných slov sumu
600 eur v čistom.

Z daňového priznania otca za rok 2013 mal súd preukázané, že v rokoch 2013 mal otec príjmy z
podnikania vo výške 7638,40 eur a výdavky vo výške 2504,02 eur.

Z daňového priznania otca za rok 2012 mal súd preukázané, že v rokoch 2012 mal otec príjmy z
podnikania vo výške 22 738,93 eur a výdavky vo výške 18 643,38 eur.

Z daňového priznania otca za rok 2011 mal súd preukázané, že v rokoch 2011 mal otec príjmy z

podnikania vo výške 47 474,28 eur a výdavky vo výške 43 625,05 eur.Z trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 2T/102/2011 zo dňa 27.05.2011 mal súd preukázané,
že otec bol právoplatne odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na 24 mesiacov.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok č.k. 3T/167/2012 zo dňa 13.07.2012 mal súd preukázané,
že otec maloletej bol opätovne odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený trest
povinnej práce vo výmere 300 hodín.

Z výpovede otca a lustrácie ZVJS mal súd preukázané, že otec maloletej nastúpil na výkon trestu odňatia
slobody dňa 03.04.2014, vo VTOS bol do 25.09.2014. Z výpovede otca a zo mzdového výmeru otcovej

matky mal súd preukázané, že matka otca maloletej E. O., je zamestnaná, jej čistý mesačný príjem je
hrubý mesačný príjem 612 eur.

Z výmeru sociálnej poisťovne a výpovede otca mal súd preukázané, že otec otca maloletej je starobný
dôchodca, jeho dôchodok k 04.12.2014 je 383,10 eur. Z dokladov, ktoré otec doložil do spisu je zrejmé,
že náklady spojené s bývaním uhrádzajú jeho matka a otec.

Z výpisu otca v OTP Banke mal súd preukázané, že na bankovom výpise sú iba minimálne pohyby

finančných prostriedkov, reálne príjmy z podnikania teda nebolo možné skontrolovať.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zo dňa 26.07.2014 mal súd preukázané, že
matka maloletej býva so svojím partnerom, O. M. K. v dvojizbovom byte na N. XX I. G.. Na výchovu
maloletej sú v byte vytvorené riadne podmienky. Maloletá úradníkom úradu práce uviedla, že nechce
byť v striedavej osobnej starostlivosti, k otcovi nemá vytvorený žiaden vzťah.

ZosprávyÚraduprácesociálnychvecíarodinymalackyzodňa02.06.2014malsúdpreukázané,žeotec
maloletej býva u svojich rodičov, v čase šetrenia pomerov bol vo VTOS. Domácnosť rodičov bola vhodná
na výchovu dieťaťa. Rodičia otca maloletej uviedli, že maloletá O. do 8 rokov otca nenavštevovala.
Potom začala rada chodiť k otcovi. Neskôr bola matkou pravdepodobne nahováraná proti otcovi a
prestala k nemu chodiť.

Maloletá O. Z., narodená XX.XX.XXXX k veci uviedla, že sa jej v škole darí dobre, býva s mamou v
byte spolu s nevlastným otcom a bratom. S nevlastným otcom má veľmi dobrý vzťah. Nepamätá si kedy
videla otca svojho otca naposledy. Naposledy sa s otcom stretla keď mala 7 alebo 8 rokov, bolo to v
Poluse, otec bol dosť nepríjemný. Uviedla, že otec jej nikdy nezavolal ani na meniny, ani na narodeniny,
volávala iba stará mama, ktorá nadávala na jej mamu. Nevie či by sa chcela stretnúť s otcom, možno aj

áno, uvažovala o tom. Ďalej uviedla, že otec ju ani nepozdravil pred pojednávaním na chodbe, ani sa s
ním neporozprávala. Nevie prečo s ňou otec teraz chce nadviazať kontakt.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 43 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť

zodpovedajúce jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletej O. súd v prvom rade skúmal,

či došlo k zmene pomerov na strane rodičov maloletej a na strane maloletej samotnej. O úprave
práv a povinností rodičov k maloletej O. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III. č.k. 26P/111/01 zo dňa 06.12.2001, respektíve rozsudkom Okresného súdu Bratislava II.
č.k. 28P/335/2005 zo dňa 13.12.2005. Je zrejmé, že plynutím času došlo k zmene pomerov na strane
všetkých účastníkov konania. Podľa názoru súdu túto skutočnosť, nebolo potrebné osobitne dokazovať.

Súd v prvom rade skúmal, či je možné zveriť maloletú O. do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako
to žiadal jej otec. Je potrebné poznamenať, že otec maloletej v priebehu konania uviedol, že mu ani
tak nejde o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti ako o to, aby sa mohol s maloletou
stretávať. Súd sa preto nezaoberal všetkými aspektmi, ktoré je potrebné skúmať pri nariadení striedavej
osobnej starostlivosti (preto, že o to otec fakticky nežiadal), súd skúmal spôsob, akým by bolo možné

upraviť stretávanie sa otca s maloletou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi maloletou
a otcom nie je vytvorený žiaden vzťah. Otec sa s maloletou v minulosti kontaktoval len minimálne,
vzhľadom na odstup času ani nie je možné určiť príčinu nezáujmu otca o maloletú. Je možné, že tu
zohrali úlohu aj negatívne vzťahy medzi otcom a matkou maloletej. Je však potrebné poznamenať, že
je evidentný nezáujem otca o starostlivosť o maloletú počas pomerného dlhého obdobia. Podľa názoru

súdu je však dôležité, aby sa medzi maloletou a jej otcom obnovil vzťah. Maloletá v priebehu konania
samapovedala,žesiniejeistá,čichcealebonechcesotcomstretávať-jetedazrejmé,žestretávaniesa
s otcom výrazne neodmieta. Z výpovede maloletej bolo možné vypozorovať, že ju mrzí, že sa o ňu otec
nezaujíma - veľmi ťažko napríklad znášala skutočnosť, že sa k nej vôbec neprihovoril na chodbe pred
pojednávaním. Súd preto určil spôsob stretávania sa otca s maloletou tak, aby bolo možné pokojnou a

nenásilnouformouvytvoriťmedziotcomamaloletoukontakt.Prítomnosť matkynastretnutíneznamená,
že matka bude prítomná počas celej doby stretnutia. Mala by byť nablízku, ale priamo by pri kontakte
otca s maloletou by prítomná nemala byť.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal v prvom rade z odôvodnených potrieb maloletej. Podľa názoru
súdu sa náklady na výchovu a výživu maloletej pohybovali okolo sumy 350 až 400 eur mesačne už pri

podaní návrhu, teda v roku 2011. Súd považuje náklady na výchovu a výživu maloletej, ktoré udávalamatka v priebehu konania za čiastočne opodstatnené. Ako opodstatnený náklad je možné považovať
nákladynastravovaniemaloletejvsumepribližne130eurmesačne,ošatenieaobutiemaloletejpribližne
v sume 50 eur mesačne, školskú dochádzku v sume približne 20 eur mesačne, náklady na bývanie v

sume 90 eur mesačne, náklady na lekársku starostlivosť (vrátane kúpi okuliarov vo výške cca 30 eur
mesačne), náklady na telefón vo výške cca 20 eur mesačne, náklady na výlety vo výške cca 40 eur
mesačne, náklady na hygienu vo výške cca 20 eur mesačne. Podľa názoru súdu a podľa daňových
priznaní, ktoré sa nachádzajú v spise mal otec v roku 2011 a následne dostatok finančných prostriedkov,
aby platil výživné v sume, ktorú určil súd. Otec sa však na výžive maloletej podstate nepodieľal, bol

dvakrát odsúdený za neplnenie si vyživovacej povinnosti a kvôli neplneniu si vyživovacej povinnosti sa
dostal aj do výkonu trestu odňatia slobody. V priebehu konania otec uviedol (dvakrát po sebe), že jeho
súčasný mesačný príjem je približne 1000 eur mesačne. Z takejto sumy môže jednoznačne zaplatiť
výživné vo výške, ktorú súd určil. Podľa názoru súdu suma 200 eur mesačne postačí na to, aby mohla
matka riadne zabezpečiť výchovu a výživu maloletej. Je otcovou povinnosťou, aby zarobil dostatok
finančných prostriedkov na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť voči maloletej riadne plniť. Nemožno

sa stotožniť s názorom otca, že nemohol zarábať „pretože ste ma zavreli“. Je nutné pripomenúť, že otec
sa do väzenia dostal kvôli tomu, že si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.

Podľa názoru súdu má otec maloletej ako živnostník dostatok príležitostí a finančných prostriedkov,
aby mohol zročné výživné zaplatiť v takých mesačných splátkach ako súd určil. Do sumy zročného
výživného súd nezapočítal obdobie, počas ktorého bol otec vo výkone trestu odňatia slobody kvôli

faktickej nemožnosti zarábať v tomto čase finančné prostriedky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého

druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo
dňa jeho doručenia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.