Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/154/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412210030
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4412210030.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobkyne: F. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š., Z. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená: D.. D. O., I. J. J.C. R. Š., F. J.. O. XX,
proti žalovanej: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T., štátny občan SR, t. č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníčkou E. R., W. Z. J. A., o zaplatenie 2.050,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2050,00 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 16.03.2012,
do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu ohľadne príslušenstva pohľadávky z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 627,52 eur, k rukám právneho
zástupcu žalobcu, ktoré pozostávajú z iných trov - súdneho poplatku vo výške 123 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 504,52 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je po v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 19,92 eur,

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2012 domáhala vydania platobného rozkazu
na zaplatenie 2050 eur, s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 01.03.2012 do zaplatenia, titulom
nezaplateného nájomného v zmysle nájomnej zmluvy a písomného uznania dlhu za obdobie od augusta
2011 do februára 2012, a alikvotnej časti vyúčtovania nedoplatku na službách spojených s užívaním
bytu vo výške 300 eur, ako aj náhrady trov konania.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 10RO/157/2012-11 zo dňa
22.05.2012, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanej doručiť do

vlastných rúk a uznesením zo dňa 18.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.05.2013 bol platobný
rozkaz zrušený.

Žalovaná podaním zo dňa 19.11.2012 doručila súdu podanie, ktoré nazvala ako odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalobou a dôkazy predloží súdu v lehote 5 dní. Súd doručoval
žalovanej žalobu na vyjadrenie uznesením zo dňa 20.06.2014. Zásielka od žalovanej, ani závada sa
nevrátila, avšak dňa 30.06.2014 o 11.02 hod. bol doručený súdu mail od žalovanej (č. l. 64), v ktoromuviedla, že v byte u žalobkyni bývala na čierno, pretože to chcela žalobkyňa, aby nemusela za ňu platiť
daň a žiadne účty, žiadne papiere nemá a dokedy tam bývala, mala všetko zaplatené. Podpísala nejakú
zmluvu len vtedy, keď tam už nebývala. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie žalobkyni i na

uvedenú mailovú adresu, na čo žalovaná nijakým spôsobom nereagovala.

Z týchto dôvodov súd pre toto konanie ustanovil žalovanej opatrovníčku na ochranu jej záujmov podľa §
29ods.2,5,6OSP,pretožezásielkyadresovanéžalovanejsazadresytrvaléhopobytuvrátilineprevzaté
v odbernej lehote. Žalovaná má hlásený trvalý pobyt R. Z. T., ale na uvedenej adrese sa nezdržiava,
nakoľko pracuje v zahraničí. Posledný známy zamestnávateľ žalovanej oznámil súdu, že žalovaná v

ich spoločnosti už nepracuje a nemá vedomosť o mieste jej pobytu. Adresu žalovanej a miesta pobytu,
kde si preberá zásielky sa nepodarilo súdu zistiť ani cestou rodinných príslušníkov. Matka žalovanej na
výsluchu dňa 05.09.2013 uviedla, že nemá vedomosť o pobyte svojej dcéry, vedela len telefónne číslo,
na ktoré sa už v poslednom období dovolať nevedela.

Súd pojednával v neprítomnosti opatrovníčky žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá mala doručenie
predvolania riadne vykázané dňom 17.12.2014. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani

nežiadala pojednávanie odročiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne a oboznámením predložených listinných
dôkazov: dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 01.07.2011, podpísaný žalovanou, v ktorom uznala, že v
období od 06/2010 do 06/2011 riadne platila nájomné vo výške 200 eur, v júni 2011 je nedoplatok 540
eur, ktorý sa zaviazala splácať od júla 2011 vo výške 50 eur a mesačné nájomné 250 eur, čo spolu

predstavuje sumu 300 eur a ďalších 250 eur bude platiť prenajímateľke F. J., zmluva o dlžobe uzavretá
23.10.2011 podpísaná účastníkmi konania, v ktorej žalovaná ako dlžníčka uznala dlh vo výške 1000 eur,
ktorý sa zaviazala vyrovnať do decembra 2011, predžalobná výzva zo dňa 06.02.2012, v zmysle ktorej
žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie nájomného od augusta 2011 do februára 2012 a nedoplatok
za rok 2010 spolu vo výške 2050 eur a 50 eur za zničenie dverí, listinný dôkaz o doručovaní predžalobnej

výzvy, fotokópia listinných dôkazov o uhrádzaní nájomného za obdobie jún 2010 až december 2010 a
rok 2011, listinné dôkazy ohľadne zisťovania pobytu žalovanej, písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa
14.07.2014, fotografie predmetného sporného bytu ohľadne jeho zničenia a zistil tento skutkový a právny
stav:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že je vlastníčkou X izbového bytu č. X v Š., na adrese Z. XX,

ktorý je vykazovaný na Okresnom úrade F. W., katastrálny odbor, ktorý jej kúpila matka v januári 2010.
Keďže je študentkou, rozhodli sa dať byt do prenájmu, aby mala finančné prostriedky na pokrytie štúdia.
So žalovanou podpísali nájomnú zmluvu a žalovaná fakticky byt užívala od mája 2010. Dohodnuté
nájomnébolo200eur,ktoréžalovanáriadneplatiladojúna2011tak,akotovyplývazfotokópielistinného
dôkazu o preberaní nájomného (č. l. 8), ktoré preberala jej matka. V júli 2011 obdržala vyúčtovanie

nákladov spojených s užívaním bytu, kde bol nedoplatok 30.04.2011 vo výške 538,44 eur. V tomto
období sa skontaktovali so žalovanou a spísali dodatok k nájomnej zmluve, v zmysle ktorého sa dohodli
na tom, že časť nedoplatku spojených s užívaním bytu vo výške 250 eur uhradí ona a žalovaná uhradí
300 eur, keďže byt užívala od mája 2010 a dohodli sa na zvýšenom nájomnom vo výške 250 eur s
tým, že žalovaná okrem dohodnutého zvýšeného nájomného bude platiť i v splátkach nedoplatok vo

výške 50 eur mesačne. Od tohto obdobia žalovaná žiadnu platbu nerealizovala. Sľúbila, že nedoplatok
uhradí do decembra 2011. V októbri 2011 jej matka zistila, že je žalovaná doma, preto ju vyhľadala a
bola spísaná zmluva o dlžobe, v ktorej žalovaná uznala, že jej je dlžná 1000 eur a vyplatí túto sumu
do decembra 2011. Žalovaná nič nezaplatila, nebolo možné sa s ňou skontaktovať i napriek tomu, že
jej písali list, pretože bola v zahraničí tak, ako im to oznámila v auguste 2011 s tým, že ich prosila, aby

mohol v byte zostať bývať jej syn, ktorý neurobil maturitu a potreboval mať kľud na prípravu na náhradný
termín. Keď spisovali listinný dôkaz v októbri 2011, žalovaná bola náhodou doma, opäť prosila, aby v
byte ešte mohol bývať jej syn s tým, že všetko vyrovná v decembri, keď príde domov. Žalovaná neprišla,
dlh neuhradila, kontaktovali syna žalovanej, aby uvoľnil byt a z bytu sa vysťahoval a dňa 05.03.2000
prišiel k nim, odovzdal im kľúče s tým, že v potvrdení svojím podpisom uznal, že zobral všetky svoje

veci, a aj veci, ktoré patrili matke a že sú z bytu vysťahovaní. Zároveň potvrdil svojim podpisom zo dňa
05.03.2012, že v byte zničil troje dverí a odovzdal kľúče. Žalovaná kľúče do dnešného dňa neodovzdala.Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná
zmluva na dobu neurčitú, v zmysle ktorej žalovaná byt užívala spolu so synom od 01.06.2010. Medzi
účastníkmi bol dohovor, že žalovaná môže z bytu kedykoľvek odísť, avšak bude ho užívať minimálne

jeden rok do doby, kým neukončí štúdium jej syn. Keďže štúdium neukončil v riadnom termíne, naďalej
byt využíval minimálne syn žalovanej. Žalovaná uznala v zmysle dodatku k nájomnej zmluve zo dňa
01.07.2011 vyúčtovanie na službách spojených s užívaním bytu vo výške alikvotnej časti 300 eur a
súhlasila i so zvýšením nájomného na sumu 250 eur a túto sumu za mesiac júl i zaplatila. Následne
už nájomné neplatila až do februára 2012 a preto žalovaná pohľadávka pozostáva z nedoplatku na

nájomnom a z nedoplatku vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu vo výške 300 eur. Upresnil,
že žalobkyňa si uplatňuje príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania od 16.03.2012.

Svedkyňa matka žalobkyne E. J. vo svojej svedeckej výpovedi upresnila, že bola vyplatená z rodinného
domu po rodičoch. Z dedičstva, ktoré nadobudla kúpila byty obidvom dcéram a žalobkyni kúpila byt
v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2009 uzavretej medzi predávajúcim E. Š. a kupujúcim F. J., v
zmysle ktorej predmetom kúpy bol X izbový byt v obytnom dome so súp. č. XXXX na ul. Z., orientačné

č. XX, v E. Š., zapísaný na Okresnom úrade F. W., katastrálny odbor na LV č. XXXX, Evidenčný list
č. XX, ktorý je postavený na parcele .č XXX/X, vo výmere XXX m2, spolu i s prislúchajúcim podielom
pozemku. Jej dcéra je študentka na vysokej škole a preto sa dohodli, že dajú byt do nájmu. Poznala
pani žalovanú U. P. a dohodli sa na nájme bytu s tým, že nájomné bude 200 eur. Takéto nájomné i platila
jeden celý rok tak, ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu o platení nájomného, v dohodnutom

nájomnom 200 eur boli aj zálohové platby na služby spojené s užívaním bytu. Nájomné žalovaná platila
riadne, ona toto nájomné preberala a uznala, že podpisy na listinnom dôkaze sú jej. Za rok 2010 bol
nedoplatok v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu spoločnosťou Enerbyt s.r.o. Š. za
obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 vo výške 538,44 eur. Keďže sa jedná o vyúčtovanie za celý rok
žiadali od žalovanej len alikvotnú časť a to vo výške 300 eur, a zvyšok mala zaplatiť žalobkyňa. Uvedené

skutočnosti boli premietnuté i v dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 01.07.2011, kde žalovaná uviedla, že
nedoplatok vo výške 300 eur a ďalšie zvýšené nájomné na sumu 250 eur bude splácať mesačne sumou
300 eur, ktorá pozostáva zo zvýšeného nájomného a zo splátok nedoplatku 50 eur mesačne s tým,
že to vyrovná do konca decembra 2011. O nedoplatku a o zvýšení nájomného žalobkyňu informovali
v júli 2011 s tým, že do júna 2011 riadne uhrádzala nájomné v zmysle dohody tak, ako to vyplýva z

predloženého listinného dôkazu, ktoré preberala. Žalovaná zaplatila nájomné aj za júl 2011. V auguste
2011 sa dozvedeli, že žalovaná má ísť do zahraničia a vtedy prestala platiť nájomné, nezaplatila už
za mesiac august, september, október, čo predstavuje sumu 3 x 250 eur, t. j. 750 eur, a v októbri 2011
prišla domov, zdržala sa 2 dni, čo zistili náhodou a preto spísali zmluvu o dlžobe (č. l. 5), kde vlastne už
dlh predstavoval sumu 1000 eur. V tejto zmluve uznala, že má zaplatiť nájomné i za mesiac november

s tým, že povedala, že príde domov v decembri a že sa z bytu vysťahuje. Do tejto doby v byte stále
býval syn žalovanej. V decembri sa žalovaná z bytu nevysťahovala, ani neprišla domov a preto volala jej
švagrinej pani I. T., hľadala žalovanú O. R. T., hovorila i s jej matkou, ktorá povedala, že nevie, kde sa jej
dcéra nachádza a nemá na ňu ani telefónne číslo. Preto sa rozhodla napísať žalovanej list vo februári,
ktorý neprevzala. Predtým, ako písala list žalovanej ju vyzývala i SMS správami, ktoré vypísala z mobilu

a sú zo dňa 09.09.2011 a 10.11.2011, na ktoré rovnako nijakým spôsobom nereagovala. Pri spisovaní
zmluvy o dlžobe zo dňa 23.10.2011 bola prítomná žalovaná, i jej syn. Dodatok k nájomnej zmluve zo
dňa 01.07.2011 bol spísaný so žalovanou kvôli nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu a
všetkobolovporiadku.Keďžežalovanánezaplatilazaaugustnájomné,takjuviackrátvyhľadávala,nikdy
nebola doma a v auguste prišla za ňou, s tým, že jej povedala, že ide do zahraničia, tak trvala na tom,

aby sa z bytu vysťahovala. Vtedy ju prosila, aby ešte mohol zostať bývať v byte jej syn, pretože neurobil
skúšky alebo maturitu s tým, že opravný termín mal mať v septembri. Keďže sa žalovaná nevrátila, opäť
kontaktovala jej švagrinú s tým, aby odovzdali kľúče od bytu a aby sa z bytu vysťahovali. Dňa 5. marca
2012 im vrátil jeden kľúč syn žalovanej, chceli ísť byt riadne prevziať, čo im syn žalovanej neumožnil
a bol veľmi nervózny. Kľúč od bytu syn žalovanej odovzdal v jej byte a zároveň bol spísaný záznam -

potvrdenie zo dňa 05.03.2012, z ktorého vyplýva, že syn žalovanej potvrdil, že zobral všetky ich veci, t.
j. jeho a matky U. P. z bytu na Z. XX R. Š. a potvrdil, že v byte zničil troje dverí. Nájomná zmluva bola
podpísaná hneď, ako žalovaná začala v byte bývať, vzor mali od susedky a pravdepodobne omylom sú
uvedené nesprávne dátumy začiatku nájomného vzťahu, aj dátumu podpisu. Fakticky žalovaná začala
v byte bývať so synom od 01.06.2010 odkedy uhrádzala riadne nájomné.Podľa § 685 ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd považoval za

jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu v Š. na adrese Z. XX, ktorý nadobudla na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2009 uzavretej s E. Š.. Byt je vykazovaný na Okresnom úrade F.
W., odbor katastrálny na LV č. XXXX. Z listinných dôkazov, ako aj výpoveďou svedkyne E. J. matky
žalobkyne mal súd preukázané, že žalovaná ako nájomníčka predmetný byt užívala od júna 2010 a
riadne uhrádzala dohodnuté nájomné vo výške 200 eur, čoho dôkazom je zaplatenie nájomného (č. l. 8)

za rok 2010 vždy k 15 dňu v mesiaci žalovanou a prevzatie finančných prostriedkov matkou žalobkyne.
Rovnako žalovaná uhrádzala nájomné i v roku 2011 do júna s tým, že v júli 2011 zaplatila zvýšené
nájomné vo výške 250 eur. V zmysle predloženého vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 bol na predmetnom byte nedoplatok mínus 538,44 eur (č. l. 79).
Účastníci uzavreli písomný dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 01.07.2011, v zmysle ktorého žalovaná

prehlásila, že od júna 2010 do júna 2011 riadne platila nájomné vo výške 200 eur. Pretože na byte je
nedoplatok 540 eur od júla 2011 bude platiť nájomné vo výške 250 eur a nedoplatok vo výške 300 eur
bude splácať v splátkach po 50 eur až do konca decembra. Dňa 23.10.2011 bola medzi účastníkmi
uzavretá zmluva o dlžobe, v zmysle ktorej žalovaná ako dlžníčka uznala, že dlhuje žalobkyni 1000 eur
za nájomné, čo potvrdzuje svojim podpisom, ktorý vyrovná do decembra 2011. Žalobkyňa predložila

nájomnú zmluvu zo dňa 01.01.2010 podpísanú dňa 02.01.2010, kde ako prenajímateľ, t.j. žalobkyňa v
súlade s ustanovením § 658 a nasledujúce Občianskeho zákonníka prenechala nájomcovi, t. j. žalovanej
podľa článku I zmluvy byt v Š. F. Z. XX, pozostávajúci z X izieb a príslušenstva s dohodnutým mesačným
nájomným v sume 200 eur spolu s režijnými nákladmi, ktoré je nájomca povinný platiť vždy do 15 dňa
aktuálneho mesiaca. Podľa bodu 1.4 vyúčtovanie skutočných nákladov za bývanie za rok 2010 prípadný

nedoplatok sa rozúčtuje priemerom podľa odbývaných mesiacov roka 2010. Zmluva bola uzavretá
na dobu určitú od 01.01.2010 bez uvedenia konkrétneho dátumu. K uvedeným nezrovnalostiam súd
vykonal dokazovanie, z ktorého mal jednoznačne preukázané, že žalovaná byt užívala od júna 2010,
i spolu so svojim synom U. P. s tým, že vypočutá svedkyňa potvrdila, že sa jednoznačne dohodli tak,
že môže v byte bývať, dokedy to bude potrebovať. Tvrdenia žalovanej, že v byte bývala na čierno a

že žiadne listinné dôkazy v tom čase nepodpisovala súd považuje za irelevantné, pretože nájomná
zmluva mohla byť medzi účastníkmi uzavretá i ústne. Pre zmluvu o nájme bytu zákon nepredpisuje
písomnú formu, možno ju preto uzavrieť písomne, ústne alebo konkludentne. Z ostatných listinných
dôkazov sú vyššie uvedené skutočnosti nevyvrátiteľné. Žalobkyňa svoje povinnosti vyplývajúce jej zo
zmluvy o nájme bytu splnila, poskytla byt žalovanej a žalovaná porušila zmluvné povinnosti tým, že v

byte bývala a neuhrádzala riadne nájomné. Žalovaná nepoprela, že pokiaľ tam bola, mala nájomné
zaplatené a nijakým spôsobom nevyvrátila skutočnosti ohľadne dohodnutého zvýšeného nájomného,
ako aj nedoplatku z vyúčtovania. Súd mal preukázané, že predmetný byt i naďalej po odchode žalovanej
užíval jej syn, ktorý kľúče od bytu odovzdal dňa 05.03.2012, čoho dôkazom je potvrdenie podpísané
synom žalovanej s tým, že z bytu zobral všetky veci a zároveň potvrdil, že zničil i trojo dverí. Predmetom

žaloby je zaplatenie sumy 2050 eur, ktorá pozostáva z nájomného za mesiace august 2011 až február
2012, t. j. 7 x 250 eur a zo sumy 300 eur, ktorá predstavuje alikvotnú časť uznaného nedoplatku na
nákladoch spojených s užívaním bytu za rok 2010 v zmysle predloženého dodatku k nájomnej zmluve. Z
týchtodôvodovspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiazákonnéustanoveniasúdrozhodoltak,ako
je uvedené vo výroku rozsudku. I napriek tomu, že žalovanej v tomto konaní bol ustanovený opatrovník

na ochranu jej záujmov, pretože t. č. sa žalovaná nachádza na neznámom mieste a súdu sa nepodarilo
zistiť nijakým hodnoverným spôsobom adresu na doručovanie písomností žalovanej, i napriek tomu sa
súd vysporiadal s tvrdeniami žalovanej, ktoré boli do spisu predložené a súd ich považuje za irelevantné,
pretoževykonanýmdokazovanímbolipreukázanéjednoznačneskutočnostivyššieuvedené.Súdpriznal
žalobkyni i príslušenstvo pohľadávky, keďže sa jedná o peňažné plnenie a to úroky z omeškania podľa§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
noviel s tým, že žalovaná je v omeškaní s peňažným plnením nasledujúci deň po dohodnutom dátume
splátok nájomného, t.j. 16.03.2012. Vo zvyšnej časti súd žalobu ohľadne uplatňovaného príslušenstva

pohľadávky zamietol. Súd upustil od výsluchu svedka syna žalovanej, pretože doplneným dokazovaním
a to výsluchom matky žalobkyne, ako aj predloženým listinným dôkazom a to potvrdením zo dňa
05.03.2012 mal preukázané, že predmetný byt užívala žalovaná ako nájomníčka, prípadne jej rodinní
príslušníci od júna 2010 až do 05.03.2012 a v neposlednom rade súd poukazuje na to, že nebolo
možné zabezpečiť na pojednávanie svedka U. P., pretože zo správ OO PZ Š.S. (č. l. 133, 134) mal súd

preukázané, že syn žalovanej sa zdržuje R. F. so svojou matkou, čo uviedla stará matka svedka bez
udania bližšej adresy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech, t. j. žalobkyni a žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania vo výške 627,52 eur, ktoré
pozostávajú z iných trov - súdneho poplatku vo výške 123 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
504,52 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel
podľa§10ods.1,§13a,§16ods.3,§17ods.1,kdejedenúkonprávnejpomocijeá91,29eur(prevzatie
veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 12.08.2014, účasť na pojednávaní dňa 21.01.2015),
2 x režijný paušál 7,63 eur, 1 x režijný paušál 8,04 eur, 1 x režijný paušál 8,39 eur. Náhrada za stratu
času vo výške 52,16 eur (4 x 13,04 eur), v roku 2014 a náhrada za stratu času 55,92 eur (4 x 13,98

eur), v roku 2015. Žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. s tým, že lehotu
splatnosti súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovanú na zaplatenie trov štátu vo výške 19,92 eur, ktoré boli
vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu ustanovenému tlmočníkovi z jazyka nemeckého O.. D. U.,
v zmysle uznesenia 16C/154/2013-100 zo dňa 09.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.10.2014,

ktorý pretlmočil odpoveď zisteného zamestnávateľa žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.