Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9T/28/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010116.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. J. E.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 pism. b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. E., nar. XX.XX.XXXX v Q. č. XXX, ženatého, nezamestnaného, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v bode 1/

v Q. a všade tam, kde sa zdržiaval, napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako
rodičovi vyplýva priamo zo Zákona o rodine v platnom znení, ktorej rozsah bol určený rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorého mal prispievať
na výživu mal. syna J., nar. X.XX.XXXX, sumou 23,24 € (700,- Sk), mesačne a na mal. syna F., nar.
XX.X.XXXX sumou 23,24 € (700,- Sk) mesačne, počnúc od 2.1.2007 vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred na účet Detského domova Ružomberok, túto svoju vyživovaciu povinnosť si v stanovenom
rozsahu neplnil voči synovi J., nar. X.XX.XXXX, v období od 28.2.2008 do 31.3.2011 a voči synovi F.,
nar. XX.X.XXXX, v období od 28.2.2008 do 28.9.2013, kedy bol predvedený do výkonu trestu odňatia
slobody, a to aj napriek tomu, že nemá zdravotné komplikácie sťažujúce schopnosť pracovať a aj
napriek tomu je dlhodobo nezamestnaný, pričom výživné riadne neplatil ani v období od 15.6.2011 do
12.12.2011, keď bol zamestnaný a mal príjem zo zamestnania, čím mu doposiaľ vznikol dlh na výživnom
najmenej vo výške 2.228,60 €,

v bode 2/

hoci dňa 13.9.2013 v obci Q. riadne prevzal výzvu Okresného súdu Dolný Kubín na nastúpenie
do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXT/
X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. XTo/XX/XXXX z
XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXT/X/
XXXX z XX.X.XXXX a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. XTos/XX/XXXX z XX.X.XXXX, v trvaní
dva roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
s termínom nástupu do XX.X.XXXX v Ústave na výkon väzby Žilina, túto výzvu bez opodstatnenej
prekážky nerešpektoval a do výkonu trestu bezdôvodne nenastúpil a do výkonu trestu bol dodaný
príslušníkmi PZ dňa XX.XX.XXXX,

t e d a

v bode 1/

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

v bode 2/

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

t ý m s p á c h a l

v bode 1/

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom
na ust. § 138 písm. b/ Trestného zákona,

v bode 2/

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, h/
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva ) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX obžalobu na obv.
J. E. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Predmetnú
obžalobu okresný súd prejednal na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX. XXXX a dňa XX.XX.XXXX.

Obžalovaný J. E. podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je v celom
rozsahu nevinný. K súdeným skutkom vypovedal, že si je vedomý, že neplatil v období ako mu to kladie
za vinu obžaloba výživné na synov J. a F., ktorí sa nachádzali v tom čase v detskom domove. Je mu to
ľúto. Výživné na synov neplatil preto, lebo nemal finančné prostriedky. V roku XXXX mu vyhorel rodinný
dom a potom ako sa vrátil z výkonu väzby v roku 2008, zháňal si prácu, ale prácu si nenašiel. Prácu si
nemohol nájsť aj z toho dôvodu, že nie je vyučený a má skončených len 6. tried základného vzdelania.
Síce pokračoval v štúdiu na odbornom učilišti v F., odbor zlievačstvo, ale tri mesiace pred ukončením
štúdia školu nechal, lebo si zlomil nohu. Koľko mohol platiť toľko aj výživné platil, platil výživné asi 3.20
€, viac platiť nemohol, boli voči nemu vedené exekučné konanie. V žalovanom období bol evidovaný
na úrade práce, úradom mu nebola ponúknutá žiadna práca, prácu si hľadal sám. Za peniaze kupovali
iba stravu, museli tiež odvádzať daň, platiť vodu, elektrinu. Keď sa vrátil z väzby v r. 2008, susede
vytiekla na pozemok voda a keďže brali vodu od nej, museli jej zaplatiť 2.000,- Sk. V roku 2011 asi šesť
mesiacov pracoval pre obec za mzdu vo výške 370,- € , výživné však na synov ani vtedy neplatil. Pokiaľ
ide druhý skutok, výzvu súdu na nastúpenie výkonu trestu prevzal, ale nevedel aký je dátum. Potom ako
mu manželka povedala, že ho hľadali policajti, vtedy si uvedomil, že má nastúpiť výkon trestu, a keď
sa už pobalil a chcel ísť na autobus, vtedy pre neho prišli policajti. Má zdravotné problémy, vo výkone
trestu nebol zaradený do práce, pretože nemôže robiť v prašnom prostredí. Iné zdravotné problémy
nemá. V rokoch 2008-2013 k lekárovi nechodil, nebol chorý. Prácu si hľadal v oblasti stavebníctva. S
manželkou bývali v dome, mali elektrinu, kúrili drevom. Drevo na kúrenie kupovali zo sociálnych dávok.
Žili vlastne len zo sociálnych dávok, niekedy bol niekomu s niečím pomôcť, ale málokto mu zaplatil, čo
mu aj vyčítala manželka. Alkohol požíval len príležitostne, z tých peňazí, ktoré mali sa popíjať nedalo.
Keď niekomu s niečím pomohol, dostal za to nejakých 5,- €. Na výkon trestu nenastúpil hneď po prevzatí
výzvy, lebo chcel žene pripraviť drevo na zimu.

Svedkyňa P. E. vypovedala, že pokiaľ ide o žalované obdobie, s manželom platili výživné na synov J.
a F. podľa svojich možností. Každý mesiac na účet detského domova zasielali sumu 3,30,- €. Bude sa
snažiť dlhované výživné splatiť, ale je to veľká čiastka. Obžalovaný niekedy v žalovanom období bol
dočasne na VPP, tiež bol aj zamestnaný na zmluvu. Snažil sa nájsť si prácu, bol v tom období evidovaný
na úrade práce. Spolu s obžalovaným majú 7 detí. V rokoch 2008-2013 ani jedno z detí s nimi nežilo v
spoločnej domácnosti, ale deti si brali domov na vianočné prázdniny. Za deťmi chodievala do domova
ona, lebo keby chodil za nimi obžalovaný, tak by ich cesta stála viac. Ďalej uviedla, že pokiaľ obžalovaný
nenastúpil výkon trestu bolo tomu tak preto, že nemali doma kalendár. Obžalovaný nie je lajdák, že
by trest nenastúpil. Synovia J. a F., v období 2008 -2013 chodili domov, domov chodili na prázdniny.
Obžalovaný v rokoch 2008-2013 nepožíval alkoholické nápoje, iba si niekedy niečo vypil a ak si vypil,
tak len v malom množstve. S obžalovaným žili zo sociálnych dávok, kupovali si stravu, platili elektrinu.
Nevie, či z detského domova deti dostávali nejaké peniaze, keď k ním chodili na návštevy, ale žiadne
peniaze u nich nevidela.

Svedok J. E. ml. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať podľa
§ 130 ods. 1 Tr. poriadku, preto bola za splnenia všetkých zákonných podmienok prečítaná jeho
výpoveď z prípravného konania, postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku. Podľa § 263 ods. 4 zápisnicu
o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130,
možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve
odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že keď navštevoval prvú triedu základnej školy, bol umiestnený
so súrodencami do detského domova. V detskom domove bol do 28.3.2011 a z detského domova odišiel
po nadobudnutí plnoletosti, potom ako prestal navštevovať školu. Keď odchádzal z detského domova
dostal 840,- Eur, pričom niečo z týchto peňazí dal aj svojim rodičom. Do detského domova ich chodila
navštevovať mama, ktorá im priniesla sladkosti a tiež im dala po 250,- Sk, ktoré dala vychovávateľke.
Otec ich bol navštíviť iba raz, keď pracoval v Ružomberku, tiež im doniesol sladkosti a dal im po 100,- Sk.
Domov chodieval na prázdniny aj v lete aj v zime, peniaze dostávali na tento účel z detského domova.
Doma sa o nich rodičia postarali, dávali im jedlo. Oblečenie im kupovali vychovávateľky, ale oblečenie
im kupovali aj rodičia, najmä na Vianoce.

Obžalovaný síce trval na osobnom výsluchu svedka F. E., osobnú účasť svedka sa však na hlavnom
pojednávaní nepodarilo zabezpečiť, svedok sa stal pre súd nedosiahnuteľným, bolo zistené, že sa
zdržiava na neznámom mieste a jeho adresu sa súdu nepodarilo zabezpečiť, súd potom nemohol svedka
na hlavné pojednávanie predvolať a preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania postupom podľa
§ 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom
obhajcu. Podľa § 44 ods. 2 Tr. poriadku obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene
obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa
podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený
a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4 Tr. poriadku. Podľa §
213 ods. 1 Tr. poriadku policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť
mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon
spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní
pred súdom, iba ak by zabezpečenie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie
tohto úkonu. Ust. § 213 ods. 2 Tr. poriadku upravuje právo obhajcu zúčastniť sa úkonov od vznesenia
obvinenia a vlastne vymedzuje len právo obhajcu v tejto fáze konania a nie aj obvineného. Podľa ust. §
213 ods. 3 Tr. poriadku ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa
odseku 2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu, okrem prípadu,
keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. O tomto postupe
policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.

Podľa § 263 ods. 3 písm a/ Tr. poriadku zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže
prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká
osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste
nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch

alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia
nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho
výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní
ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený
obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca.

Podľa čl 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu
obhajoby, aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Z takéhoto znenia ústavy
jednoznačne vyplýva, že ak má obvinený obhajcu, obhajuje sa jeho prostredníctvom. Potom výsluch
svedka F. E. v prípravnom konaní bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim zákonu za účasti obhajcu
obžalovaného a boli splnené všetky podmienky uvedené v ust. § XXX ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku na
prečítanie výpovede tohto svedka.

Svedok F. E. v prípravnom konaní vypovedal, že do detského domova bol umiestnený ešte keď chodil
do škôlky. Pamätá si, že domov so súrodencami chodili na prázdniny. Rodičia sa im doma nejako moc
nevenovali, aj keď boli doma len občas, aj tak sa stalo, že rodičia sa opili. Obaja rodičia majú problém
s alkoholom. Keď sa brat J. vrátil z domova domov, nebol šťastný. Otec bol vo väzení, mama sa opíjala
a keď bol ešte otec doma, často sa s bratom hádali, pýtali od brata peniaze, ale brat J. im dal aj sám
od seba peniaze čo dostal z detského domova. Keď chodil domov, z domova dostal peniaze, za tieto
peniaze nakúpil potraviny, navaril. Síce už mal 18 rokov, požiadal, aby mohol v domove ostať inak
by nedoštudoval, rodičia by mu nedali peniaze, u nich doma je to problematické. Nepáči sa mu, že
rodičia požívajú alkohol, nemajú peniaze a potom sa hádajú. Otec ich bol pozrieť v detskom domove,
robil vtedy v Ružomberku, doniesol im sladkosti a vychovávateľkám dal peniaze. Keď obžalovaný robil
po povodniach, kúpil im oblečenie, telefóny, SIM karty, hodinky. Niekedy keď sa vracali do domova,
obžalovaný im dal tak po 10,- Eur, ale ako platil výživné domovu, k tomu sa vyjadriť nevedel. Nemá pocit,
že by rodičom na nich záležalo, skôr sú im na príťaž.

Súd oboznámil listinné dôkazy najmä rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XP/XXX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorého mal obžalovaný prispievať na výživu syna J. a syna F. sumou po 23,24
€ mesačne, počnúc od X.X.XXXX vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova
Ružomberok, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., výzvu Okresného súdu Dolný Kubín
na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.
k. XXT/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. XTo/XX/XXXX z
XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. XXT/X/XXXX
z XX.X.XXXX a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. XTos/XX/XXXX z XX.X.XXXX, v trvaní dva roky
so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, s termínom
nástupu do 26.9.2013, ktorú obžalovaný prevzal dňa 13.9.2013, ďalej boli oboznámené správa súdneho
exekútora, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ohľadom evidencie obžalovaného
na úrade práce a prehľad vyplácaných dávok v hmotnej núdzi, správu Sociálnej poisťovne, pobočka
Dolný Kubín a ostané listinné dôkazy.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní mal za preukázané, že obžalovaný
pod bodom 1/ si v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku neplnil
vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým synom. Bolo preukázané, že obžalovaný výživné neplatil
voči synovi J. v období od XX.X.XXXX (potom ako bol prepustený z väzby na slobodu) do XX.X.XXXX
(ako syn J. natrvalo odišiel z detského domova) a voči synovi F. v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX,
t.j. do dátumu ako bol obžalovaný predvedený do výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovanému tak
vznikol dlh na výživnom najmenej vo výške 2.228,60 €.

Pod neplnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť aj stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko,
čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona,
podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z
nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším konaním. Obžalovaný sa
dopúšťal súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/Tr. zákona). Zároveň žalovaný skutok
páchal po dobu viac ako päť rokov, čím naplnil aj kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/ Tr.
zákona - po dlhší čas.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá nie je
viazaná na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške rozhodol súd v občianskom súdnom konaní.
V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je
viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako
tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé
dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné
plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine
v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb
oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah
príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že odkedy bol obžalovaný v roku 2008 prepustený z výkonu väzby uhradil
výživné na syna J. v roku XXXX vo výške 14,11 Eur (425,-Sk), v roku 2009 vo výške 16,60 Eur, v roku
2010 vo výške 21,58 Eur, v roku 2011 do 31.3.2011 vo výške 6,64 Eur a na syna F. v roku 2008 vo výške
14,11 Eur (425,-Sk), v roku 2009 vo výške 16,60 Eur, v roku 2010 vo výške 21,58 Eur, v roku 2011 vo
výške 36,08 Eur, v roku 2012 vo výške 14,94 Eur a v roku 2013 do 28.9.2013 vo výške 8,30 Eur. Zo správ
z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vzťahujúcich sa na rozhodné obdobie vyplynulo, že obžalovaný
spolu s manželkou neprejavovali skutočný záujem o svoje deti, dlhodobo žijú z dávok v hmotnej núdzi,
dlhodobo nikde nepracujú, v roku 2009 im zo strany obce nebolo poskytnuté vykonávanie obecných prác
z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, rodičia vo zvýšenej miere požívajú alkoholické
nápoje. Obžalovaný bol vedený v evidencii nezamestnaných od 28. 2. 2008 do 14.6.2011 a následne
od 13.12.2011 do 27.9.2013, kedy bol vyradený z evidencie z dôvodu nástupu výkonu trestu. V čase
od 15.6.2011 do 12.12.2011 bol zamestnancom Obce Q.. Obžalovaný bol od 1.1.2012 do 30.9.2013
poberateľom dávky v hmotnej núdzi, v januári 2012 vo výške 110,81 Eur, od februára 2012 do mája
2012 vo výške 198,40 Eur, od mája 2012 do októbra 2013 vo výške 261,47 Eur. V období od 1.1.2007
do 31.7.2011 bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi jeho manželka, pričom obžalovaný bol riešený
ako spoločne posudzovaná osoba. Obžalovaný tak spolu s manželkou poberali v mesiacoch marec a
apríl 2008 sumu 241,65 Eur (7.280,- Sk) mesačne, v mesiaci máj 2008 vo výške 178,58 Eur (5.380,-
Sk), v mesiaci jún a júl 2008 vo výške 241,65 Eur (7.280,- Sk) mesačne, v mesiaci august 2008 vo výške
178,58 Eur (5.380,- Sk), v mesiaci september až apríl 2009 vo výške 188,90 Eur (5.690,- Sk) mesačne,
v mesiaci máj až august 2009 vo výške 101,58 Eur mesačne, v mesiaci september až október 2009 vo
výške 105,20 Eur mesačne, v mesiaci november až jún 2011 vo výške 198,40 Eur mesačne, v mesiaci
júl 2011vo výške 130,10 Eur. V období od augusta až do decembra 2011 poberal obžalovaný aktivačný
príspevok vo výške 63,07 Eur mesačne. Od 15.6.2011 do 12.12.2011 bol zamestnancom obce, pracoval
ako pomocný zamestnanec, pracovný pomer mal uzavretú na dobu určitú, v tomto období mu bola
vyplatená mzda vo výške 1.791,25 Eur.

Zhrnutím vykonaných dôkazov tak vyplynulo, že obžalovaný si v rozhodnom období s výnimkou vyššie
uvedených mesiacov riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na synov J. a F. ani v minimálnom
rozsahu určenom mu rozhodnutím súdu vo výške sumou 23,24 € (700,- Sk) mesačne na jedno dieťa,
pričom takto určené výživné nedosahuje ani zákonom stanovené minimálne výživné na nezaopatrené
dieťa. Obžalovaný sa bránil, že výživné riadne a v plnej výške neplatil, pretože bol vo finančnej núdzi,
bol takmer po celé obdobie evidovaný na úrade práce a tiež poberal dávky v hmotnej núdzi a napriek
tomu, že si hľadal zamestnanie, zamestnanie si nenašiel. V tejto súvislosti súd poukazuje na zistenie,
že obžalovaný riadne neplatil výživné ani v období počas ktorého bol zamestnaný, t.j. v období od
XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a zároveň súd zistil, že síce bol vo zvyšnom období vedený v evidencii
nezamestnaných od 28. 2. 2008 do 14.6.2011 a následne od 13.12.2011 do 27.9.2013 a poberal
dávky v hmotnej núdzi, jeho zdravotný stav ho však nijako neobmedzoval nájsť si zamestnanie. Jeho
obrana vyznela nevierohodne aj vzhľadom k výpovediam svedkov a obsahu listinných dôkazov, z
ktorých v súhrne vyplynulo, že obžalovaný počas rozhodného obdobia sa nesprával zodpovedne, požíval
alkoholické nápoje, pred platením výživného, ktoré má prednostnú povahu uprednostňoval iné platby
osobného charakteru ako bola platba za vodu susede ( vo výške 2.000,-Sk, potom ako sa vrátil z výkonu
väzby v roku 2008), splácanie svojich dlhov v rámci exekučného konania, kúpa alkoholických nápojov.
Pri hodnotení možnosti a schopností na strane povinného rodiča ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je
určujúcim kritériom nielen to, čo povinný zarobí, ale aj to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
aj na svoj vek, zdravotný stav, odbornosť, zručnosti, pracovné skúsenosti. Povinnosťou súdu bolo aj

skúmať, čo je dôvodom stavu, že obžalovaný ako povinný rodič nemá žiaden príjem a či povinný na tomto
stave nesie vlastné zavinenie. V tomto smere svetlo do prípadu vniesli správy úradu práce sociálnych
vecí a rodiny z ktorých vyplynulo, že obžalovaný spolu s manželkou neprejavovali skutočný záujem o
svoje deti, dlhodobo žili z dávok v hmotnej núdzi, dlhodobo nikde nepracovali, obaja rodičia vo zvýšenej
miere požívali alkoholické nápoje. Skutočnosti uvádzané v tejto správe potvrdili aj výpoveďami deti
obžalovaného, keď vo svojich výpovediach poukázali na skutočnosť, že ich rodičia majú problémy s
alkoholom, potvrdili, že rodičia o nich neprejavovali skutočný záujem, poriadne sa im nevenovali ani
vtedy, keď prišli na návštevu domov a svedok F. E. dokonca vnímal situáciu v rodine tak, že požiadal, aby
mohol ostať v detskom domove inak by nedoštudoval, rodičia by mu nedali peniaze. F. uviedol, že sa mu
nepáči, že rodičia požívajú alkohol, nemajú peniaze a potom sa hádajú. Nemá pocit, že by rodičom na
nich záležalo, skôr sú im na príťaž. V toto prípade súd dospel k záveru, že ak bol obžalovaný dlhodobo
evidovaný na úrade práce a poberal dávky v hmotnej núdzi bolo tomu tak preto, že mu situácia v akej
sa nachádzal spolu s manželkou aj svojim spôsobom „vyhovovala“ a bola pre neho pohodlnou, pričom
starostlivosť o deti a svoje rodičovské povinnosti preniesol na štát. Tomu zodpovedá aj tá okolnosť, že
keď mal príjem, ani tak si výživné na deti neplatil. Finančná situácia obžalovaného, aj vzhľadom na to,
že mal skúsenosti s prácou v stavebníctve a nemal zdravotné obmedzenia ( „jeho jediným zdravotným
obmedzením podľa všetkého bolo len jeho nadmerné požívanie alkoholu“), nie že nebola riešiteľnou,
ako sa to snažil súdu predostrieť v rámci svojej obrany, ale v skutočnosti obžalovaný iba existujúcu a ním
zavinenú situáciu neriešil. Keďže obžalovaný neprejavil dostatočnú snahu zabezpečiť si príjem tak, aby
mohol výživné na deti platiť aspoň v minimálnom rozsahu, pričom v jeho schopnostiach a možnostiach
bolo príjem si zabezpečiť, svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy.
Súd mal zároveň za preukázaný aj súdený skutok pod bodom 2/ rozsudku, kvalifikovaný ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný ohľadom
tohto súdeného skutku nepopieral, že osobne prevzal výzvu na nastúpenie výkonu trestu, ale bránil sa,
že doma nemá kalendár a neuvedomil si, že už má nastúpiť výkon trestu. Hneď potom, ako mu manželka
povedala, že ho doma hľadala polícia, zbalil sa a na druhý deň chcel sám nastúpiť výkon trestu, ale
vtedy prišli policajti a do výkonu trestu ho predviedli. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, obžalovaný
sa v podstate bránil tak, že nemal v úmysle mariť výkon rozhodnutia súdu, nemal v úmysle nenastúpiť
výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom iba nemal kalendár a pochybil, pokiaľ ide o
dátum nástupu trestu. Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia je úmyselným trestným činom pri
ktorom je potrebné preukázať, že bol spáchaný úmyselnou formou. V danom prípade súd o naplnení
tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky súdeného prečinu nemal žiadne pochybnosti a obranu
obžalovaného vyhodnotil len ako tendenčnú, v snahe vyhnúť sa vyvodeniu trestnej zodpovednosti.
Obžalovaný prevzal výzvu dňa 13.9.2013 a nastúpiť výkon trestu mal najneskôr do 26.9.2013 ( t.j. menej
ako dva týždne), v týchto časových súvislostiach sa obrana obžalovaného javí ako bezpredmetná.
K obrane obžalovaného súd uvádza, že ak si obžalovaný odkladal nástup trestu odňatia slobody na
posledný deň, bolo jeho povinnosťou si nástup trestu časovo inak zorganizovať. Súd nemal pochybnosti
o tom, že obžalovaný je osobou trestne zodpovednou, ktorá sa vie dostatočne orientovať v čase, pričom
lehota od prevzatia výzvy do posledného dňa nastúpenia výkonu trestu nepredstavovala taký dlhý
časový úsek, že by sa obžalovaný nevedel časovo zorientovať bez kalendára. V opačnom prípade, ak
obžalovaný vedel, že doma kalendár nemá, nič mu nebránilo, výkon trestu nastúpiť už skôr a nástup
trestu neodkladať na poslednú chvíľu.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že obžalovaný má v
registri trestov celkom 5 záznamov. Na prvé tri odsúdenia súd pri ukladaní trestu neprihliadal, v jeho
prípade platila fikcia neodsúdenia. Súd pri ukladaní trestu však prihliadal na odsúdenie Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 1T 88/99 z 29.1.2001, obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným z trestného činu
znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zákona účinného do 1.1.2005 a iné, bol odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, trest vykonal dňa 21.1.2003. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XXT/X/XX z XX.X.XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Žiline sp. zn. XTo/XX/XX z XX.X.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/
Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, nariadený výkon trestu 27.8.
2013, obžalovaný ho vykonal dňa 28.10.2014 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z ostaných správ na osobu obžalovaného relevantné skutočnosti nevyplynuli. Z ústavu na výkon trestu
vyplynulo, že jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, jeho pracovné výkony boli hodnotené ako
slabé, ale snahu mu nebolo možné uprieť.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha
priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil dve
priťažujúce okolnosti, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený a spáchal viac trestných činov ( §
37 písm. m/, h/ Tr. zákona). Obžalovanému tak podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšoval dolnú hranicu
trestnej sadzby a trest mu ukladal vo výmere od 28 mesiacov do 5 rokov.

V danom prípade mal súd za to, že na prevýchovu obžalovaného postačuje uložiť mu trest pri dolnej
hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 30 mesiacov, pričom prihliadal na závažnosť súdenej trestnej
činnosti, okolnosti spáchania trestných činov, dobu ktorá uplynula od predchádzajúcich jeho odsúdení.
Súd je presvedčený, že uložený trest je dostatočný, aby si obžalovaný uvedomil nesprávnosť svojho
konania a viedol ho k tomu, aby si po výkone trestu našiel stály zdroj príjmu, riadne sa zapojil do riadneho
bežného života a získal objektívny a triezvy pohľad na svoj život v spoločnosti. Keďže obžalovaný pred
spáchaním trestných činov už bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon trestu
zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.