Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/278/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307206948
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2307206948.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľa : I. M., O.. XX.X.XXXX, Z. V. G. X, XXX XX V. zastúpený Mgr. Oľgou Kontšekovou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Prievozská 4B, proti odporcovi : C.. F. F., O.. XX.X.XXXX, Z. V. Š.
XXXX/X, U., zastúpený: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, IČO:
46255010, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- Eur zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 10.4.2007 domáhal, aby súd poskytol ochranu jeho osobnosti,

nakoľko vyjadreniami odporcu, ktoré boli podľa jeho názoru neoprávnené došlo k zásahu do
súkromnej sféry navrhovateľa. Navrhovateľ tieto nepravdivé informácie a údaje uviedol pred masovo-
komunikačnými prostriedkami, čím došlo k intenzívnemu zásahu do osobnostných práv navrhovateľa,
pričom tento zásah mal širokú publicitu. K zásahu došlo prostredníctvom tlačových, internetových a
televíznych médií.

Odporca s návrhom nesúhlasil pričom udával, že informácie a tvrdenia ktoré médiám poskytol a ktoré

spočívalivtom,ženavrhovateľsimalakodelegátSlovenskéhofutbalovéhozväzupýtaťpeniazezato,že
v zápise o stretnutí neuvedie skutočnosti svedčiace o nedostatku na strane organizátorov, sú pravdivé.

Súd vo veci rozhodol dňa dňa 03.04.2012 pod č.k. XXC XXX/XXXX-XXX tak, že:

Odporca je povinný strpieť a na svoje náklady odstrániť následky neoprávnených zásahov do práva na
ochranu osobnosti navrhovateľa tak, že

- vo verejných denníkoch Nový čas, SME, PRAVDA, Niké Šport a na internetových portáloch
www.aktualne.sk, www.futbal.pravda.sk, www.plusjedenden.sk, www.profutbal.sk, zverejní
- zabezpečí odvysielanie svojho prehlásenia v rámci Športových novín TV Markíza,

- text s nasledovným obsahom

„. F., prezident futbalového klubu Močenok, uviedol som pre média, že pán I. M., delegát Slovenského
futbalového zväzu, patrí k funkcionárom Slovenského futbalového zväzu, ktorý si v súvislosti s výkonom
svojej funkcie pýtajú peniaze. Toto moje vyhlásenie je nepravdivé. Pán I. M. odo mňa v minulosti nežiadalžiadne peniaze a ani inú finančnú výhodu. Za moje nepravdivé vyhlásenie pre médiá sa mu týmto
ospravedlňujem.“

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 10 000,- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšnej časti uplatnenej nemajetkovej ujmy súd návrh zamieta.

O odvolaní proti uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 9Co/197/2012-229
zo dňa 30.5.2013 tak, že v časti uloženej povinnosti ospravedlnenia rozsudok prvostupňového súdu
potvrdil a v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- Eur odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom priebehu konania teda
prvostupňový súd posudzoval otázku priznania náhrady nemajetkovej ujmy a v prípade že by
vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že sú splnené podmienky na priznanie náhrady musel

rozhodnúť o jej výške.

Po vrátení veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rovnako ako výsluchom svedkyne M.
M. a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

K skutkovému stavu ktorý súd popísal v svojom predchádzajúcom rozhodnutí č.k. XXC/XXX/XXXX-
XXX súd v rámci doplnenia dokazovania zistil, že podľa tvrdení navrhovateľa došlo po vyjadreniach
odporcu k podstatnej zmene v jeho celom živote. V ten deň keď slová odporcu odzneli bol práve na
návšteve u ľudí ktorých videl prvýkrát a taký pocit hanby aký vtedy cítil ešte v živote nezažil. Odporca
podľa svojich tvrdení taktiež musel neustále vysvetľovať nepravdivosť informácie v rámci rodiny a pred

známymi. V dôsledku celej situácie prišiel o mnohých priateľov. Odporca si dodnes pamätá pohľady
ľudí v zamestnaní. taktiež odporca popisoval, aký negatívny dopad malo na neho to, že bolo začaté
trestné stíhanie, že sa k jeho osobe vyjadrujú ľudia, ktorých ani nepoznal. Na pôde SFZ bol odporca
nútený neustále celú situáciu vysvetľovať, pričom táto organizácia je masovou organizáciou pôsobiacou
na celom území Slovenskej republiky, pričom veľký počet členov tejto organizácie nadobudol voči jeho

osobe pochybnosti., pričom si odporca myslí, že aj napriek jeho vysvetľovaniu jeho pochybnosti zostali
až do dnešných čias. Odporca považuje roky 2007 a 2008 za najťažšie obdobie v existencii jeho rodiny.
V uvedenom období sa odporca podľa svojho tvrdenia zmenil aj v svojom správaní v rodine, zostal
zatrpknutý, utiahnutý a sklamaný. V rodine mala viaznuť komunikácia, pričom celú záležitosť najťažšie
znášala jedna z jeho dcér, v dôsledku čoho mala problémy aj škole. V roku 2007 bol odporca ešte

civilným zamestnancom KRPZ v Bratislave, pričom k 27.12.2007 bol s nim pracovný pomer ukončený
síce z dôvodu nadbytočnosti, ale odporca pociťuje, že to bolo z dôvodu pochybností voči jeho osobe.

Na otázky právneho zástupcu odporcu navrhovateľ uviedol, že pred neoprávneným zásahom zo strany
odporcu rovnako ako doteraz je delegátom SFZ, pričom na začiatku bol iba delegátom, neskôr sa

stal členom komisie delegátov a v súčasnosti zastáva pozíciu predsedu komisie delegátov. Uvedená
pozícia je pritom pozíciou volenou výkonným výborom SFZ. Na otázku okolností ukončenia pracovného
pomeru navrhovateľ uviedol, že jeho pracovný pomer mal byť ukončený k decembru 2007 z dôvodu
organizačných zmien keďže však hrozilo že mu bude daná výpoveď, preto zvolil pre neho výhodnejší
spôsob ukončenia pracovného pomeru dohodou.

Z výpovede svedkyne M. M. ktorá je manželkou navrhovateľa súd zistil, že pre rodinu navrhovateľa mali
byť roky 2007 a 2008 najťažšie. Po odznení informácie sa navrhovateľ začal správať utiahnuto, málo
komunikoval, bol podráždený a trpel nespavosťou. Atmosféra v rodine najťažšie zasiahla jednu z dcér
navrhovateľa, ktorá v dôsledku týchto problémov musela robiť maturitnú skúšku v náhradnom termíne.

Navrhovateľ a svedkyňa boli v roku 2007 zamestnancami KRPZ, potom však v pracovnom prostredí
nasledovalo neustále vypytovanie a otázky, pričom v dôsledku tejto atmosféry na pracovisku svedkyňa
ukončila svoj pracovný pomer a pred koncom roka urobil takisto aj navrhovateľ. Po ukončení trestného
stíhania sa atmosféra v rodine začala postupne normalizovať. Svedkyňa taktiež svoj pracovný pomer
ukončila dohodou.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Na základe vyššie cit. ustanovení Občianskeho zákonníka má súd za preukázané, že odporca v

mesiaci marec 2007 neoprávnene zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa a to tým, že v masovo-
komunikačných prostriedkoch uvádzal informácie nepravdivého charakteru spočívajúce v tom, že
navrhovateľ si má ako delegát Slovenského futbalového zväzu pýtať úplatky. Nepravdivosť týchto
informácií pritom jednoznačne vyplynula zo záverov trestného stíhania, ktoré bolo vedené proti osobe
navrhovateľa. K otázke zásahu do osobnostných práv navrhovateľa súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku č.k. 15C/278/2007-200 zo dňa 3.4.2012.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

V danom prípade súd posudzoval a to aj v zmysle záverov odvolacieho súdu, či zásah do osobnostných
práv navrhovateľa zo strany odporcu dosiahol takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala okrem ostatných
nárokov ako je už priznané ospravedlnenie aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. V danom prípade
súd poukazuje, že pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je podstatným nielen preukázanie
konania ktoré je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv poškodenej osoby ale bezpochyby musí

byť preukázané, že v reálnom živote poškodenej osoby došlo k skutočným zmenám, v sociálnom,
rodinnom a pracovnom postavení poškodenej osoby. Inými slovami je potrebné konštatovať, že
pre posúdenie intenzity neoprávnených zásahov nie je rozhodujúcim subjektívny názor poškodenej
osoby ale preukázanie reálnych zmien v postoji prostredia a ostatných ľudí k poškodenej osobe. Až
preukázanie týchto skutočností podľa názoru súdu odôvodňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

V tomto prípade musí súd jednoznačne konštatovať, že navrhovateľ v priebehu konania síce uvádzal
pomerne rozsiahle zmeny v svojom sociálnom, pracovnom a rodinnom prostredí, avšak nim tvrdené
zmeny nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, ktoré by bezpochyby preukazovali, že v
dôsledku nepravdivej informácie zo strany odporcu došlo k takej zmene v postavení navrhovateľa v

spoločnosti, ktorá by okrem priznania ospravedlnenia odôvodňovala aj priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ síce v svojom prednese prezentoval negatívny dopad nepravdivých informácií na jeho
rodinné prostredie, pričom celková atmosféra v rodine mala vyústiť do problémov jeho dcéry s maturitou.
Toto svoje tvrdenie však neprezentoval ďalšími dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukazovali
príčinnú súvislosť. Taktiež odporca prezentoval stratu priateľov. Toto svoje tvrdenie však rovnako

nepodporil ďalšími dôkaznými prostriedkami. Rovnako súd nemohol vyhodnotiť ukončenie pracovno-
právneho pomeru navrhovateľa tak, že bolo spôsobené v dôsledku nepravdivej informácie, nakoľko
pracovný pomer navrhovateľ ukončil dohodou a rovnako nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
odznením nepravdivej informácie a ukončením pracovno-právneho pomeru. Čo sa týka angažovania
navrhovateľa v SFZ súd poukazuje na tú skutočnosť, že po odznení nepravdivej informácie nebola

činnosť navrhovateľa ako delegáta tejto organizácie ani len prerušená, navyše z výsluchu samotného
navrhovateľa vyplynulo, že k dnešnému dňu pôsobí vo vyšších funkciách v rámci organizačnej štruktúry
tejto organizácie.

Čo sa týka otázky nepriaznivých následkov trestného stíhania súd poukazuje na to a prikláňa sa k

argumentácii odporcu, že trestné stíhanie bolo vedené orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorých
činnosť odporca ovplyvniť nevedel, pričom v rámci trestného stíhania sú orgány, ktoré toto stíhanie
vedú povinné zistiť, či k spáchaniu trestného činu, prípade prečinu došlo a kto takýto skutok spáchal.
V rámci tohto postupu sú tieto orgány podľa názoru súdu povinné skúmať aj dôkazy svedčiace vprospech stíhanej osoby. V danom prípade teda podľa názoru súdu odporca nenesie zodpovednosť
za to, že trestné stíhanie navrhovateľa došlo až do štádia podania obžaloby a následného konania
pred súdom. Podľa názoru súdu samotné vedenie trestného stíhania nie je skutočnosťou, ktorá by

odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko navrhovateľ ako už bolo uvedené vyššie
dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že by vedenie trestného stíhania voči jeho osobe malo samo
osebe negatívny dopad na jeho postavenie v spoločnosti.

Z uvedených dôvodov teda súd dospel k názoru, že v danom prípade síce vyjadreniami odporcu došlo k

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, pričom navrhovateľovi bolo už súdom priznané primerané
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, avšak súd taktiež dospel k názoru, že toto zadosťučinenie
vzhľadom na to, že odporca nepreukázal pred súdom podstatné zmeny v jeho spoločenskom postavení
je zadosťučinením primeraným a na odstránenie neoprávnených zásahov je dostačujúcim. Súd
musel konštatovať, že navrhovateľ v priebehu konania dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že jeho
dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere, nakoľko nepreukázal existenciu

reálnych následkov nepravdivých tvrdení odporcu.

Z uvedených dôvodov teda súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých účastníkmi konania. Sám žiadne dôkazy

nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s
prihliadnutím na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.