Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Cb/290/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410213186
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Miklová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4410213186.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu Západoslovenská

distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 zast. spoločnosťou GRABAN, TORMA
& PARTNERS, s.r.o., Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému: GURI - REAL, s.r.o.,
Kukučínova 4, 940 62 Nové Zámky, IČO: 35 962 534 zast. spoločnosťou Advokátska spoločnosť, s.r.o.,
Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401 o zaplatenie 17.911,47 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (ktorého obchodné meno bolo do 31.12.2012 ZSE Distribúcia a.s.) sa žalobou doručenou súdu
dňa 20.08.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia 17.911,47 eura s úrokmi z omeškania 14,25%

ročne od 02.12.2008 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
ktorú škodu vyfakturoval žalovanému fa. č. XXXXXXXXXX spl. 01.12.2008. V žalobe uviedol, že kontrola
odberného miesta (ďalej len OM) žalovaného č. XXXXXXXXXX bola vykonaná dňa 06.10.2008. Pri
tejto kontrole bolo zistené, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s ním
ako dodávateľom elektrickej energie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 zák. č. 656/2004 Z.z. o
energetike (ďalej len zákon - žalobca ho citoval v žalobe v znení od 01.04.2008) a ustanovenie § 1
vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. (ďalej len vyhláška), ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 15Rob/373/2010-18 zo dňa 30.09.2010, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor. V odpore uviedol, že k zisteniu nezrovnalostí neprišlo pri náhodnej kontrole
zo strany žalobcu, ale v dôsledku jeho žiadosti o prepis prenajímaného priestoru na inú osobu, pri
ktorom bolo zistené, že predmetný priestor má iné OM, ako bolo pôvodne predpokladané, a teda nebol
si vedomý akéhokoľvek neoprávneného odberu. Ku dňu 29.09.2006 sa stal vlastníkom priestorov, v
ktorých sa nachádza aj OM č. XXXXXXXXXX a na toto OM uzavrel ku dňu 01.11.2006 Zmluvu o
nájme nebytových priestorov s nájomcom A. R.. Ku dňu 29.09.2006 uzavrel so žalobcom tri zmluvy

o pripojení OM, za ktoré tri OM riadne a včas uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. O existencii
iného OM nemal vedomosť, nakoľko pôvodný prenajímateľ OM č. XXXXXXXXXX riadne u žalobcu
odhlásil a on predpokladal, že žalobca si splnil svoju povinnosť a odhlásené OM nie je viac pripojené
k priestoru, ku ktorému v dôsledku odhlásenia pripojené byť nemalo. K ukončeniu zmluvného vzťahu
medzi predchádzajúcim prenajímateľom a žalobcom došlo ku dňu 26.09.2006. Žalovaný neporušil
žiadnu zo svojich povinností vyplývajúcich mu zo zákona alebo zo zmluvného vzťahu, a preto jeho
konanie nie je možné považovať za protiprávne. Žalovaný nemôže zodpovedať za konanie žalobcu. Vprípade, že by si bol žalobca riadne splnil svoju povinnosť a OM odpojil tak, ako o to požiadal pôvodný
prenajímateľ, k predmetnej situácii by nikdy nedošlo. Ak žalobcovi vznikla škoda, bola spôsobená
výlučne konaním jeho samého, a preto má túto škodu znášať sám.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania s poukazom na
ustanovenie § 101, § 106 ods. 1, 2 OZ. Uviedol, že žalovaný predmetné priestory prevzal ako vlastník
dňom 29.09.2006, keďže nedošlo k odpojeniu OM po predchádzajúcom vlastníkovi, muselo dochádzať
k odberu od 1. dňa prenajatia daných priestorov, k prenájmu došlo 01.11.2006 a žalobca si právo na
náhradu škody uplatnil na súde až dňa 20.08.2010, teda došlo k premlčaniu práva žalobcu.

Žalobcovi bol rovnopis odporu žalovaného doručený dňa 03.12.2010. Vyjadril sa k nemu písomným

podaním zo dňa 10.12.2010. K námietke premlčania uviedol, že škoda mu vznikala priebežne odo
dňa, od ktorého žalovaný neoprávnene odoberal el. energiu, a to kontinuálne až do dňa, kedy bola
vykonaná kontrola na OM, čo bolo dňa 06.10.2008, kedy sa dozvedel o vzniknutej škode. Tvrdenie
žalovaného, že trojročná premlčacia lehota plynula od 01.11.2006 neobstojí, keďže žalobca nevedel o
neoprávnenom odbere k tomuto dňu - podľa tvrdení žalovaného mal vedieť o odhlásení OM, čo žalobca

popiera. Z tvrdení žalovaného tiež vyplýva, že el. energiu odoberal vedome neoprávnene, teda žalobcovi
spôsobil škodu úmyselne, kedy plynie objektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 2 po dobu
10 rokov. Námietku premlčania považuje za nepreukázanú a svoje právo na náhradu škody z dôvodu
neoprávneného odberu el. energie za nepremlčané.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný

nepreukázal, že cez označené OM neodoberal elektrinu bez uzatvorenej zmluvy, a preto je nepochybné,
že žalobcovi škoda vznikla. Tvrdenie žalovaného, že odhlásil OM, nemení nič na tom, že el. energiu
odoberal bez platnej zmluvy, teda neoprávnene. Tvrdenie žalovaného len preukazuje skutočnosť, že
tak robil vedome, keďže mal vedomosť, že OM je odhlásené, mal povinnosť vykonať všetky úkony
smerujúce k tomu, aby sa v tomto OM el. energia neodoberala. Elektrinu nemal odoberať vôbec alebo

mal zmeniť svoju vnútornú elektroinštaláciu tak, aby bola napojená výlučne na OM s platnou zmluvou.
Žalobca nenesie zodpovednosť za neoprávnený odber a vzniknutú škodu. Žalobca si uplatňuje nárok
voči žalovanému, pretože tento je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, kde bol zistený neoprávnený
odber,neupozornilosobyužívajúcenehnuteľnosťnaneoprávnenýodber,oktoromsámvedel,vykonával
so svojim nájomcom zúčtovanie služieb spojených s nájmom, medzi ktoré nepochybne patrí aj dodávka

elektriny. Nájomca žalovaného je len sekundárnym odberateľom el. energie a žalovaný je povinný
nahradiť z tohto titulu žalobcovi škodu. Žalobca preto trval na svojom návrhu v celom rozsahu.

Pojednávanie v predmetnej veci bolo nariadené na dni 15.03., 24.03., 03.05., 07.06., 19.07.,
27.09.2011, 07.08., 20.09.2012, 21.02., 26.02., 23.04., 23.05., 18.07. a 05.11.2013. V dňoch 27.09.2011,
20.09.2012, 26.02., 23.05., 18.07. a 05.11.2013 sa pojednávanie uskutočnilo. V ostatných prípadoch

bolo pojednávanie odročené bez prejednania veci.

Žalobca následne k veci uviedol, že žalovaná suma pozostáva z ceny spotrebovanej el. energie
vypočítanej podľa vyhlášky, a to v množstve XX XXX kWh á X,XX Sk a z nákladov na zisťovanie
neoprávneného odberu vo výške XX.XXX,-- Sk. Pri výpočte žalobca vychádzal zo stavu zistené v
deň, keď bol odhlásený odber posledným zmluvným odberateľom Z. W. dňa 26.09.2006. Množstvo

neoprávnene odobratej elektriny bolo vykázané podľa skutočne nameraného množstva vykázaného
na EM a zisteného kontrolou dňa 06.10.2008.V uvedený deň bola kontrola vykonaná na základe
anonymného oznámenia neoprávneného odberu. Elektromer č. XXXXXXX (ďalej EM), na ktorom bola
zistená spotreba je umiestnený mimo objektu žalovaného a ostatné tri EM sú v objekte žalovaného.
Žalovaný mal vedieť, akú vlastní nehnuteľnosť, aké sú v nej prevádzkové priestory a na aký EM sú

napojené. Musel mať vedomosť o tom, že je čerpaná elektrina mimo troch nim registrovaných OM.
Žalobca nemal vedomosť o tom, či priestory užíva žalovaný sám alebo ich niekomu prenajal a nevie
kto bez zmluvy odoberá elektrinu na predmetnom EM. EM nebol odmontovaný pri ukončení predošlého
odberu zrejme z toho dôvodu, že sa očakávalo obnovenie odberu vzhľadom na umiestnenie prevádzok
v nehnuteľnosti žalovaného. Pokiaľ ide o sumu 30.462,-- Sk - náklady vzniknuté v súvislosti so zistením

neoprávneného odberu, tieto pozostávajú z ceny práce 1.116,-- Sk - paušálnej náhrady za kontroluvykonanú dvomi pracovníkmi vrátane ich cestovných nákladov a zo sumy 29.344,31 Sk - čo je DPH z
ceny elektriny nakúpenej žalobcom na krytie strát v sieti žalobcu spôsobených neoprávneným odberom.

Žalovaný namietal množstvo spotrebovanej el. energie a aj cenu, ktorú žalobca požaduje zaplatiť.

Namietal tiež, že škodu má nahradiť ten, kto ju spôsobil. V predmetnej nehnuteľnosti je cca 10 - 11
prevádzkarní,EMjeumiestnenýmimonehnuteľnostivpásmezelene,ktorémiestomuužnepatrí,apreto
on až do 06.10.2008 netušil, že takýto EM s jeho nehnuteľnosťou má súvisieť. Namietal okolnosti, za
akých bol spísaný protokol dňa 06.10.2008 najmä na to, že v deň kontroly, pri ktorej bol prítomný konateľ
žalovaného, pršalo, kontrola bola vykonávaná vonku, protokol vyplnil, a to vrátane stanoviska zákazníka

pracovník žalobcu a dal ho podpísať konateľovi žalovaného, ktorý vzhľadom na svoj pôvod neovláda
dostatočne slovenský jazyk. Pokiaľ ide o následný výpočet škody, s týmto nemožno súhlasiť, keďže
doteraz nie je jasné, či bola vyčíslená na základe reálne zisteného stavu alebo použitím ustanovenia
príslušnej vyhlášky. Žalovaný poukázal na to, že na výpočte škody sa uvádza 182 dní, a to od 07.04.2008
do 06.10.2008, čo svedčí v prospech výpočtu za posledných 6 mesiacov. Odhliadnuc od uvedeného
nemohol byť odber vo výške tvrdených XX XXX kWh, keďže podľa dostupných informácii zistených cez

infolinku žalobcu vychádza priemer spotrebovanej elektriny pre predmetný EM cca 24 000 - 25 000 kWh
ročne. V žiadnom prípade nemožno usudzovať, že by žalovaný realizoval odber elektriny bez zmluvy
úmyselne, a preto je nevyhnutné brať do úvahy vznesenú námietku premlčania.

Žalobca uviedol, že EM č. XXXXXXX bol umiestnený dňa 16.09.2003 pre potreby D. G.V. a odber pre
neho trval do 13.04.2005. Od 14.04.2005 do 13.03.2006 bol v súvislosti s týmto EM evidovaný ako

odberateľ U. W. a od 14.03.2006 do 26.09.2006 to bol Z. W.. Dňa 26.09.2006 bolo OM odpojené, ale
EM nebol demontovaný, pretože sa predpokladal následný legálny odber a uzavretie novej zmluvy.
Podľa zákona sa ani nemohol EM demontovať a musela uplynúť určitá lehota, aby to bolo možné. Od
26.09.2006 do 08.10.2008 žalobca neevidoval žiadneho odberateľa a až dňa 08.10.2008 bola uzavretá
nová zmluva, a to so žalovaným. Od 02.08.2010 je na tomto OM odberateľom spoločnosť Aen s.r.o..

Žalobca nemal vedomosť o tom, kto v čase od 27.09.2006 do 06.10.2008 užíval prevádzkové priestory
súvisiace s EM č. XXXXXXX. Výška škody bola vypočítaná na základe skutočne zisteného odberu a
nie spôsobom, kedy skutočný odber nie je možné zistiť. Premlčacia lehota začala plynúť až odo dňa,
kedy žalobca neoprávnený odber zistil.

Žalovaný trval na tom, že to bol on, čo sa obrátil na žalobcu s požiadavkou na prepis EM, keďže chcel,

aby boli veci v poriadku. Predmetná nehnuteľnosť mu patrí vlastníckym právom v celosti. Nadobudol ju
postupne-poslednúčasťuzavretouzmluvouvroku2006.Včase,keďkúpilnehnuteľnosť,malvedomosť
o tom, že je jeden EM, na ktorý je napojená kaviareň a vychádzal z toho, že spotrebu podľa tohto EM
je povinný si voči žalobcovi riešiť nájomca kaviarne a predpokladal, že tento to aj urobil a prihlásil sa
k predmetnému EM ako odberateľ. Mal za to, že v opačnom prípade by žalobca EM odpojil. Počas

obdobia mal viacerých nájomcov v priestoroch kaviarne. Nemá k dispozícii žiadne doklady súvisiace s
elektroinštaláciu, s prípojkami ani EM.

Písomným podaním zo dňa 06.05.2013 žalobca oznámil súdu, že má internú smernicu pre postup
kontroly OM táto však podlieha obchodnému tajomstvu žalobcu. Ide o interný predpis žalobcu a
jeho predloženie súdu je bezúčelové, nakoľko súd má posudzovať predmetný spor podľa právnych

predpisov. Na tomto stanovisku žalobca trval a súdu svoju vnútropodnikovú smernicu ani nepredložil.
Dňa 23.05.2013 žalobca uviedol, že dňa 26.09.2006 po skončení odberu zo strany Z. W. bolo OM
odpojené len v systéme žalobcu - na diaľku, takže na mieste samom nedošlo k žiadnej zmene. Dňa
15.12.2006 bol daný zamestnancovi príkaz na vypnutie na mieste samom, ale zamestnanec sa vrátil
s tým, že nedošlo k vypnutiu EM, pretože mu bolo povedané, že bude uzavretá nová zmluva, resp.,

že 18.12.2006 príde k prepisu odberateľa. Dňa 18.12.2006 zrejme nikto neprišiel na prepis a už nie
je známe, čo urobil žalobca s týmto OM do 06.10.2008, kedy tam bola vykonaná kontrola. V uvedený
deň bola kontrola vykonaná na základe plánu, resp. rozpisu kontrol, ktoré sa u žalobcu na jednotlivých
OM vykonávajú a popiera, že by to bolo na podnet konateľa žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že pri
výpočte škody nebral do úvahy, že od 01.04.2008 došlo k zmene ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č.

656/2004 a škodu vyčíslil tak, že prepočítal spotrebovanú elektrinu zistenú neoprávneným odberom
a príslušnou cenou. Na takomto vyčíslení škody žalobca trval aj vo svojom písomnom podaní zodňa 24.06.2013. Vychádzal z toho, že z dôvodu ukončenia zmluvy s posledným riadnym zmluvným
odberateľom Z. W. bola tomuto vystavená faktúra a ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bol stav EM
70 273 kWh, čo plne korešponduje s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom, keďže dňa

06.10.2008 bol nameraný stav 134 892 kWh. Žiaden zákonný predpis neukladá žalobcovi povinnosť
fyzicky demontovať elektromer v určitej lehote. Vždy sa predpokladá, že sa k odberu prihlási a zmluvu
uzavrie nový odberateľ. V tomto prípade po odpojení v systéme bolo toto miesto považované za miesto
vo vypnutom stave, nakoľko žiaden dodávateľ el. energie neoznámil žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy, že má byť opätovne v systéme OM pripojené. V zmysle prevádzkového poriadku

žalobca vykonáva kontroly jednotlivých OM, pričom interval kontrol nie je nijakým právnym predpisom
stanoveným a závisí od možností pracovného aparátu žalobcu.

Žalovaný trval na tom, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, keďže subjektívna dvojročná
premlčacia lehota začala plynúť už v roku 2006, a preto by mal súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V
prípade, že súd nebude akceptovať námietku premlčania, bol by určitú sumu žalobcovi ochotný zaplatiť
(podľa jeho výpočtu by to mohlo byť maximálne 1.854,-- eur), ale trvá na tom, že za celé obdobie

zo strany žalobcu tvrdeného neoprávneného odberu možno použiť iba znenie zákona účinného do
31.03.2008, keďže v danom prípade malo ísť o pokračujúci neoprávnený odber a podľa prechodných
ustanovení zákona, ktorým došlo k zmene od 01.04.2008 by sa mali prebiehajúce konania posudzovať
podľa dovtedajších predpisov. Zákon o energetike v znení do 01.04.2008 neuvažuje o vyčíslení skutočne
vzniknutej škody, ale odkazuje len na vyhlášku. Okrem toho žalovaný poukázal na to, že žalobca

nepreukázal, že elektrinu neoprávnene odoberal žalovaný a žiada, aby súd prihliadol aj na to, že sám
žalobca zavinil vznik škody, resp. je za ňu spoluzodpovedný, keď nedošlo k odpojeniu OM, resp. EM.

Žalobca trval na tom, že pre premlčaciu lehotu je potrebné použiť Obchodný zákonník, keďže v
danom prípade ide o podnikateľské subjekty a vznik škody súvisí s ich podnikateľskou činnosťou,
teda premlčacia doba je štyri roky. Žalovaný v danom prípade konal v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatňuje si skutočnú škodu.
Žiaden právny predpis neupravuje vyčíslenie skutočnej škody, a preto si žalobca uplatnil skutočnú
škodu vyčíslenú analogicky podľa vyhlášky, ale iba čo sa týka ceny. Celkovú spotrebu podľa vyhlášku
nevypočítaval, keďže táto bola zistená EM. V danom prípade došlo k neoprávnenému odberu z dvoch
titulov uvedených v zákone - jednak k odberu bez zmluvy a jednak z toho dôvodu, že chýbali podnikové

plomby.

Súd dokazovaním, ktoré vykonal oznámením obsahu pripojených listín, a to: protokolu o zistení
neoprávneného odberu (čl. 3), fotodokumentácie (čl. 4 - 7 a čl. 223 - 224), faktúry žalobcu č.
XXXXXXXXXX (čl. 8), výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (čl. 9), pokusu o
zmieru (čl. 10), kúpnej zmluvy (čl. 24 - 27), zmlúv o nájme nebytových priestorov č. 7/2006 (čl. 34 - 37),

č. 8/2008 (čl. 135 - 139), č. 19/2008 (čl. 197 - 200), č. 28/2010 (čl. 211 - 217), výpisu z OR žalovaného
(čl. 49), interných dokladov žalobcu o inštalácii EM 7972528 (čl. 87) a interného dokladu o zmluvách o
dodávkach (čl. 88), faktúr (čl. 105 - 112), výpočtu škody (čl. 114 - 115), výpisu z OR žalobcu (čl. 145
- 147), faktúry žalobcu (čl. 170), interných dokladov žalobcu (čl. 144 a 172), zmlúv (čl. 179 - 196 a čl.
202 - 210), tabuľky služobných príkazov žalobcu (čl. 222) a výsluchom svedkov A. R., G. S. a O. T.,

zistil tento skutkový stav:

Žalovaný je od 29.09.2006 vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. O.. F.. Š. X v Nových
Zámkoch zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. D. R. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria -
obchodný objekt, súp. č. XXX o výmere XXX O.. V obchodnom objekte sa nachádzajú viaceré obchodné
priestory slúžiace na podnikateľský účel - okrem iného aj nebytové priestor v prednej časti budovy s

vchodom z ul. O.. F.. Š. o výmere XXX,XX O.. Tieto pozostávajú z predajného priestoru o výmere XX,XX
O. a zo sociálnych a skladových priestorov o výmere XX,XX O.. V konaní nebolo sporené, že ide o
prevádzkové priestory kaviarne.

K vyššie uvedeným priestorom kaviarne bola vybudovaná el. prípojka dňa 16.09.2003 vtedajším
nájomcom D. G. , resp. na základe jeho objednávky a na jeho náklady ako pre zákazníka žalobcu,

ktorý pre neho inštaloval EM č. XXXXXXX (ČOM 601860901). D. G. ako zmluvného odberateľa el.energie žalobca evidoval od 16.09.2003 do 14.03.2005. Od 14.04.2005 do 13.03.2006 evidoval žalobca
ako zmluvného odberateľa el. energie U. W. a od 14.03.2006 Z. W.. Z. W. ukončil odber el. energie a
zmluvný vzťah so žalobcom dňom 26.09.2006. K uvedenému dňu mu žalobca vyúčtoval odber podľa

EM č. XXXXXXX faktúrou č. XXXXXXXXXX - EM vykazoval konečný stav 70 273 kWh. Po skončení
tohto odberu žalobcu „na diaľku“ (čo podľa vyjadrenia žalobcu znamená, že iba vo svojej evidencii)
uvedené odberné miesto odpojil, EM nedemontoval (podľa vyjadrenia žalobcu mu žiaden predpis takúto
povinnosť neukladá) a predpokladal uzavretie novej zmluvy. Podľa tabuľky služobných príkazov žalobcu
žalobca vykazoval uvedené OM so zapojeným EM č. XXXXXXX ešte aj dňa 06.10.2006, keď bol daný

príkaz na preverenie tohto odberného miesta a aj dňa 15.12.2006, keď bol daný príkaz na vypnutie
EM alebo okamžité prihlásenie nového odberateľa. K vypnutiu EM nedošlo ani dňa 15.12.2006 a podľa
spätného hlásenia malo dôjsť 18.12.2006 k prepísaniu odberateľa. Súd v konaní nezistil, resp. žalobca
nepreukázal, kto mal prísť 18.12.2006 urobiť prepis, resp. prihlásiť sa k odberu na uvedenom OM. K
prihláseniu nedošlo a žalobca od 26.09.2006 neevidoval na tomto OM žiadneho odberateľa. Súd nezistil,
že by bol žalobca v súvislosti s týmto OM a EM žalovaného niekedy kontaktoval.

Na základe v konaní presne nezisteného podnetu (žalovaný tvrdil, že on sám oslovil žalobcu, žalobca
najprv tvrdil, že išlo o náhodnú kontrolu, následne, že o anonymné oznámenie neoprávneného odberu)
žalobca vykonal dňa 06.10.2008 kontrolu na predmetnom OM. Kontrolu vykonali jeho zamestnanci O.
T. a G. S.. Na formulári žalobcu bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu (ako záznam č.
XXXXXX) v zmysle zákona o energetike, podľa ktorého bol na EM č. XXXXXXX nameraný stav XXX

XXX kWh, na zabezpečení zariadenia chýbali podnikové plomby, bola vyhotovená fotodokumentácia
1 - 7, OM bolo v zapnutom stave, majiteľ odoberal el. energiu bez platnej zmluvy a súhlasil s daným
stavom, neoprávnený odber bol zistený o 11:30 h. Záznam spísal O. T. a za odberateľa ho podpísal
konateľ žalovaného T. O..

Zamestnanci žalobcu O. T. a G. S. boli vypočutí ako svedkovia - obidvaja potvrdili, že protokol podpísali

a O. T. potvrdil aj to, že on ho vyplnil, ale inak sa ani jeden z nich na konkrétny prípad nepamätal. Z
výpovede svedka O. T. súd zistil, že vo všeobecnosti boli počítačom u žalobcu vygenerované miesta
odberu bez platných zmlúv alebo odčítač (osoba, ktorá robila na OM odpočty el. energie) nahlásil
neoprávnený odber a počítač vygeneroval OM, kde mala byť vykonaná kontrola. Malo ísť o miesta,
kde nemal byť žiaden odber a miesto malo byť odpojené. V prípade, ak kontrolou zistili porušenie

podnikových plomb, bolo to dôkazom, že s EM niekto manipuloval. V takých prípadoch dali dolu kryt EM,
zistili, či je EM v zapnutom stave a zistili nameraný stav. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, z akého
dôvodu by odčítač nenavštívil určité OM aj dva roky, keďže kontroly sa robili polročne a neskôr ročne. V
danom prípade mal byť EM vypnutý a bol zapnutý a on si už nepamätal, či ho po vykonaní kontroly vypli.

Žalobca dokladom č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2008 spl. 01.12.2008 - vyúčtovanie náhrady škody

(OM XXXXXXXXXX, EM XXXXXXX) vyúčtoval žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber el.
energie vo výške 539.601,-- Sk/17.911,47 eura. Uvedenú sumu vyúčtoval žalovanému na základe
výpočtu - svojho interného dokladu (bez dátumu a podpisu), podľa ktorého uvedená suma pozostáva
z nákladov spojených so zistením a odstránením neoprávneného odberu 1.116,-- Sk, z ostatných
nákladov 29.344,31 Sk (túto položku žalobca pred súdom vysvetlil ako DPH k cene el. energie) a

zo spôsobenej škody 509.140,86 Sk (zaregistrovaná spotreba 64 619 kWh x použitá sadzba 7,87912
Sk). V uvedenom výpočte bol pri spotrebe uvedený dátum od 07.04.2008 do 06.10.2008 - 182 dní po
12 hodín denne, denná spotreba 355,05 kWh (čo zodpovedá matematickému prepočtu 64 619 kWh :
182 dní). Zaregistrovaná spotreba 64 619 kWh zodpovedala rozdielu medzi spotrebou nameranou dňa
26.09.2006 - 72 273 kWh a nameranou dňa 06.10.2008 - 134 892 kWh.

Súd v konaní nezistil, resp. žalobca nepreukázal, že by v danom prípade boli dňa 06.10.2008 pri
vykonaní kontroly v priestoroch, ktorých sa OM a EM týkali zisťované skutočnosti potrebné pre výpočet
dennej spotreby a na jej základe celkovej spotreby el. energie podľa vyhlášky.

Dňa 08.10.2008 uzavrel žalobca pre predmetné OM a EM zmluvu so žalovaným ako odberateľom a
následne dňa 02.08.2010 so spoločnosťou AEN s.r.o..Žalovaný mal so žalobcom uzavreté v súvislosti s nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádzali aj vyššie
uvedené priestory kaviarne, zmluvy na odber el. energie, a to na tri OM, za ktoré na základe faktúr
žalobcu za odber el. energie žalobcovi riadne platil a zaplatené sumy rozúčtovával medzi nájomcov

jednotlivých prevádzok.

Pokiaľ ide o nájomné zmluvy týkajúce sa priestorov kaviarne uzavreté zo strany žalovaného ako
prenajímateľa, v konaní bolo zistené, že uzavrel Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 7/2006 zo
dňa 20.10.2006 na dobu neurčitú s A. R. ako nájomcom. Z výpovede A. R. súd zistil, že táto bola
ukončená dohodou k 31.03.2007 a za el. energiu platil žalovanému na základe jeho faktúry. O žiadnej

osobitnej el. prípojke k priestorom kaviarne nemal vedomosť. Žalovaný mal ďalej uzavretú zmluvu o
nájme nebytových priestorov č. 18/2008 zo dňa 17.06.2008 s nájomcom A. M. - ukončená bola dohodou
k 12.09.2009. Podľa tejto zmluvy mal nájomca platiť za energie žalovanému na základe jeho faktúr.
Ďalšiu zmluvu o nájme tých istých nebytových priestorov č. 19/2008 uzavrel žalovaný s nájomcom Aqua
cafe s.r.o. dňa 08.09.2008 s účinnosťou od 13.09.2008 - ukončená bola dohodou k 31.03.2010.

Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu

tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 757 Obch. zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber

po a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave
alebo o pripojení k distribučnej sústave alebo o dodávke elektriny alebo zúčtovaní odchýlky účastníka
trhu alebo prenesením zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekte zúčtovania, po b) bez
určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásadu odberateľa
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, po c) meraný meracím zariadením,

ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení do 31.03.2008, pri neoprávnenom odbere
je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení zák. č. 112/2008 Z.z. účinného
od 01.04.2008, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. (platnej a účinnej do 31.08.2012), škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa
odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu

pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v
najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a
regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa
vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny1) (ďalej len "denná spotreba")

zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak
nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny ododňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly
odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od
doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny

uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické
zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52
kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú
sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých

transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16
hodíndenne,aknebolazistenádlhšiadobavyužitia,b)navýpočetsapoužijehodnotaúčinníkarovnajúca
sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa
považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých
výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické

zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom
pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba

využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku
sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý
príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré
je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného

odberu elektriny.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§106ods.1Obč.zák.,právonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

Nárok na náhradu škody v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania.

Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom, a to

na základe § 39 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Ide o osobitný právny režim náhrady škody.
Nejde o prípad zodpovednosti za škodu vzniknutú porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu podľa
Obchodného zákonníka, keďže predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obch.
zák. je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu a v prípade, o ktorý v konaní išlo, dochádzalo
k odberu el. energie bez uzavretia zmluvy, teda je logické, že nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti
zo záväzkového vzťahu. Súd nezistil ani to, že by malo ísť o porušenie povinností ustanovených v

Obchodnom zákonníku, v ktorom prípade by prichádzalo do úvahy použitie ustanovení § 373 a nasl.
Obch. zák. (§ 757 Obch. zák.). V danom prípade samotný zákon o energetike označuje subjekt, ktorý je
povinnýuhradiťvzniknutúškodu,atotoho,ktoneoprávneneelektrinuodoberal.Súčasnezákonupravuje
v súvislosti s vyhláškou aj spôsob výpočtu škody. Z uvedeného dôvodu nie je možné, a to napriek
tomu, že ide o podnikateľské subjekty, aplikovať na daný prípad v súvislosti s premlčaním ustanovenia

Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl.). Pretože zákon o energetike otázku premlčania neupravuje,
súd v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného posudzoval premlčanie
nároku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 101 a nasl.). Súd na daný prípad aplikoval lehotu
podľa § 106 ods. 1,2 Obč. zák., teda dvojročnú subjektívnu a trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu. V
danom prípade žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom za

obdobie od 27.09.2006 do 06.10.2008 žalobou na súde dňa 20.08.2010. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania, ktorá námietka ako hmotnoprávny úkon nadobudla voči žalobcovi účinnosť doručením
odporu žalovaného zo strany súdu žalobcovi dňa 03.12.2010. Na základe uvedeného dospel súd
k záveru, že objektívna trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie nároku žalobcu za obdobie do
20.08.2007 uplynula, a teda nárok za dni od 27.09.2006 do 20.08.2007 (deň uplatnenia nároku na súde

20.08.2010 mínus tri roky) je premlčaný. V uvedenej súvislosti súd neakceptoval stanovisko žalobcu, že
škoda vznikla dňa 06.10.2008, keďže v uvedený deň bola iba zistená. Škoda vznikala kontinuálne, resp.
mohla vzniknúť v priebehu hociktorého dňa v čase od 27.09.2006 (od ukončenia zmluvného odberu
zo strany Z. W.) do 06.10.2008. V konaní preto ani nebolo možné posudzovať, ktorá časť nároku zo
sumy uplatnenej žalobou je premlčaná, keďže žalobca pri kontrole nezisťoval skutočnosti potrebné pre

vyčíslenie dennej a celkovej spotreby.

Nárok na náhradu škody za obdobie od 21.08.2009 do 31.03.2008.

Nárok na náhradu škody za toto obdobie súd nepovažoval za premlčaný. Ide o obdobie, počas ktorého
bolo platné a účinné ustanovenie § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení do 31.01.2008, podľa
ktorého „pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť vzniknutú škodu,

spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“. Týmto predpisom bola vyhl. č. 154/2005 Z.z.. Podľa § 1 ods.
1 tejto vyhlášky sa výška škody mala vypočítať vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou
cenou, pričom celková spotreba sa podľa § 1 ods. 2 vyhlášky mala vypočítať vynásobením dennej
spotreby neoprávnene odobratej elektriny (zistenej podľa § 1 ods. 3 a 4 vyhlášky) počtom dní, počas

ktorých neoprávnený odber trval. V danom prípade žalobca dennú spotrebu elektriny podľa § 1 ods.
3, resp. 4 vyhlášky nezisťoval (čo v konaní ani netvrdil, resp. tvrdil, že nebol povinný tak urobiť), z
ktorého dôvodu nemohol vypočítať v zmysle uvedenej vyhlášky ani celkovú spotrebu elektriny počas
neoprávneného odberu, resp. najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, svoj nárok vypočítaný podľa zákona v súvislosti s príslušnou vyhláškou za toto

obdobie nepreukázal, a preto súd žalobu v časti nároku na náhradu škody za obdobie od 21.08.2007
do 31.03.2008 nemohol považovať za dôvodný. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že
zák. č. 112/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike nemá
prechodné ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné § 39 ods. 2 v znení od 01.04.2008 použiť aj
na neoprávnený odber, ku ktorému došlo do 31.03.2008, teda domáhať sa úhrady skutočne vzniknutej

škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.Nárok na náhradu škody za obdobie od 01.04.2008 (od účinnosti zák. č. 112/2008 Z.z.) do 06.10.2008
(kedy bol neoprávnený odber zistený).

Za uvedené obdobie žalobca mohol na základe § 39 ods. 2 zákona o energetike v znení od 01.04.2008

nároknanáhraduškodyuplatňovaťjednaknazákladevýpočtupodľavyhláškyč.154/2005Z.z. (rovnako
ako za obdobie do 31.03.2008), ale aj ako skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov. V danom prípade však žalobca neuplatnil škodu ani na základe jednej z týchto
dvoch možností. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky, súd poukazuje na argumenty
uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku (pri nároku na náhradu škody za obdobie od

21.08.2007 do 31.03.2008). Pokiaľ ide o uplatnenie skutočnej škody, ktorou sa rozumie majetková ujma,
o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu neoprávneným odberom, žalobca takúto škodu nepreukázal. V
danomprípadebymuselobyťzrejmé,akémnožstvoel.energiezmnožstva64219kWh(nameranýchza
celé obdobie od 27.09.2006 do 06.10.2008) bolo neoprávnene odobratých od 01.04.2008 do 06.10.2008
a akú finančnú ujmu žalobca utrpel. Súd nezistil, na základe čoho by v tomto prípade mohlo byť zistené
množstvo neoprávneného odberu elektriny vynásobené cenou podľa vyhlášky. Súd dospel k záveru, že

ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoj nárok nepreukázal.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalobca v celom rozsahu uplatňovaného nároku nepreukázal, že
elektrinu neoprávnene odoberal žalovaný, pričom zákon jednoznačne označuje za subjekt povinný
uhradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom toho, „kto elektrinu odoberal“. Dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že žalovaný bol ten, kto elektrinu neoprávnene odoberal, niesol žalobca, teda

nie žalovaný bol povinný preukázať, že to on nebol. Nárok voči žalovanému žalobca uplatnil ako voči
vlastníkovi nehnuteľnosti s tým, že je zodpovedný za odbery elektriny zo strany svojich nájomcov.
V skutočnosti však žalobca, pokiaľ ide o sporné OM č. XXXXXXXXXX a EM č. XXXXXXX nikdy so
žalovaným, resp. s pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti žiadnu zmluvu uzavretú nemal, a to napriek
tomu, že el. prípojka bola zriadená ešte v roku 2003. Odvtedy žalobca uzatváral zmluvy so subjektmi,

ktoré prevádzkovali priestory kaviarne napojené na uvedené OM, a to bez akejkoľvek súčinnosti zo
strany žalovaného. Súd nemohol preto akceptovať názor žalobcu, že jednotliví nájomcovia priestorov
kaviarne boli iba sekundárnymi odberateľmi el. energie, keďže až do dňa 26.09.2006 mal uzavreté
zmluvy priamo s nimi ako odberateľmi el. energie. Žalobca nepreukázal ani to, že by aspoň v deň
kontroly 06.10.2008 pri zistení neoprávneného odberu preveril, kto prevádzkuje priestory kaviarne v

aktuálnom čase (v konaní bolo zistené, že od 13.09.2008 mala priestory kaviarne prenajaté spoločnosť
Aqua cafe s.r.o.) a kto ich prevádzkoval odo dňa ukončenia odberu zo strany Z. W.. Súd teda v konečnom
dôsledku nepovažoval za preukázanú ani vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v zmysle zákona o
energetike, teda, že by bol žalovaný ten, kto neoprávnene elektrinu odoberal. Zákon inému, ako tomu,
kto neoprávnene elektrinu odoberal, povinnosť uhradiť škodu neukladá.

Pre úplnosť je potrebné poznamenať tiež to, že žalobca ani od 15.12.2006 (kedy bol daný príkaz na
odpojenie OM, k čomu nedošlo) neurobil na OM žiadnu kontrolu ani následne OM neodpojil majúc
vedomosť o tom, že na OM nebola uzavretá žiadna zmluva, pričom ako OM bez zmluvy toto OM
vykazoval vo svojom systéme. Dokonca vo svojom internom systéme „na diaľku“ vykazoval na tomto OM
odber elektriny, a to za obdobie od 26.09.2006 do 02.12.2006 (67 dní) to bolo 4 436 kWh a pritom dňa

15.12.2006 na mieste samom podľa evidencie žalobcu mali byť jeho zamestnanci na základe príkazu.
Za dni od 31.12.2006 do 28.11.2007 (332 dní) vykazoval žalobca odber 32 573 kWh a od 30.09.2008
do 06.10.2008 (6 dní) vykazoval odber 27 610 kWh. Žalobca sa teda do dôkaznej núdze v konaní
dostal svojim zavinením, a to tak, čo do výšky vyčíslenej škody, premlčania nároku, tak aj čo do vecnej
legitimácie žalovaného.

Pokiaľ ide o chýbajúce podnikové plomby na EM, v konaní bolo nesporné, že EM bol umiestnený mimo
objektu žalovaného na mieste prístupnom verejnosti a v konaní nebolo možné jednoznačne vylúčiť, že
k tomuto zásahu došlo treťou osobou.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205

ods. 2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).