Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 21, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/45/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110228906
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110228906.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: Y. Č., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. L., A. XXXX, zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Solárovou, so sídlom v
Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka
5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom tamtiež,
IČO:36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. X.
XXXXX/XX zo dňa 22.10.2010 vydaného rozhodcom R.. C. F..

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 265,46 EUR ako trovy právneho
zastúpenia, a to na účet právnej zástupkyne žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd bude pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 25.11.2010 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore v Košiciach zo
dňa 22.10.2010 sp. zn. X. XXXXX/XX z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. h) Zákona o
rozhodcovskom konaní, tiež náhrady trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Z pripojeného rozhodcovského spisu Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej
komore s.r.o. sp. zn. X. XXXXX/XX vyplýva, že v predmetnom rozhodcovskom konaní bol dňa
22.10.2010 vydaný rozsudok, ktorým bola Y. Č. ( žalobkyňa súdneho konania ) zaviazaná zaplatiť

subjektu EOS KSI Slovensko s.r.o. ( žalovaný súdneho konania ) sumu 1.195,93 Eur, úrok z omeškania
vo výške 14 % ročne od 01.09.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 315,45 Eur s odôvodnením,
že nesplnila záväzok zo Zmluvy č. 615721/6978. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 29.11.2010 a stal sa dňa 03.12.2010 vykonateľným tak, ako vyplýva z vyznačených dátumov
právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom rozsudku s tým, že z pripojenej doručenky o doručovaní
predmetného rozsudku žalobkyni vyplýva, že táto predmetný rozsudok prevzala dňa 28.10.2010.Z predmetnej žaloby a z vyjadrení a stanovísk právnej zástupkyne žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa hoci
nepopiera uzatvorenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou Quatro, namieta neprijateľnosť zmluvných
podmienok predmetnej zmluvy, konkrétne rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s § 54 ods. 4

písm. r) OZ a § 53 ods. 5 OZ s poukazom na existujúcu judikatúru, ktorá túto otázku rieši obdobným
spôsobom vo vzťahu k obdobným porovnateľným zmluvám. Okrem toho poukázala na znenie Smernice
EÚ v súvislosti s neprijateľnosťou a neplatnosťou rozhodcovskej doložky v akejkoľvek spotrebiteľskej
zmluve podľa článku 3 ods. 1 Smernice č. 93/13 EHS. Okrem toho neprijateľnosť zmluvných podmienok
videla tiež v postúpení predmetnej pohľadávky bez súhlasu žalobkyne ako dlžníčky na žalovaného

z dôvodu, že takéto postúpenie sťažilo postavenie žalobkyne, pretože jej bydlisko nie je totožné
so sídlom Rozhodcovského súdu. Podľa konštantnej judikatúry NS SR dojednania rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné, rozhodcovská doložka
predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keď nie súd, ale
rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou

štandardných zmluvných podmienok, tak ako v tomto prípade, vzniká nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
nepoukáže na jej nekalosť. Žalobkyňa si v tomto prípade osobitne - výslovne neželala rozhodcovský
súd. Bolo pre ňu nevyhnutné, aby si mohla uplatniť právo na riadnu súdnu ochranu pred súdom
ako štátnym orgánom, pričom predmetná rozhodcovská doložka toto právo navrhovateľky nezahŕňa,
naopak od nej vyžaduje, aby riešila spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa nemala žiadnu

možnosť takto individuálne zmluvnú podmienku vyjednať, nakoľko ju dodávateľ vložil do Všeobecných
obchodných podmienok. Z toho dôvodu mala dve možnosti, a to zmluvu odmietnuť ako celok, alebo
ju uzavrieť vrátane rozhodcovskej doložky, na základe čoho rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, ani podpísaná, teda je neplatná. Preto je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci v rozpore so zákonom a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za

následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky
iba podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ vybral rozhodcovský súd, ktorý má riešiť všetky spory so
spotrebiteľom. Mala tiež to, že ani miesto rozhodcovského súdu nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti konania pre navrhovateľku, pretože sídlo rozhodcovského určeného dodávateľom sa
nachádza približne 400 kilometrov od miesta bydliska navrhovateľky. Okrem toho poukázala na

judikatúru slovenských súdov, v zmysle ktorej rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho poukázala na rozpor v označení
zmluvy, z ktorej vzišiel predmetný rozhodcovský rozsudok s tým, že žalobkyňa v skutočnosti uzatvorila
s dodávateľom spotrebiteľskú zmluvu č. 0001413499 a nie zmluvu č. XXXXXX/XXXX. Okrem toho vo
vzťahu k samotnej dlžnej čiastke vzniesla námietku premlčania.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom zo dňa 25.03.2013 uviedla, že predmetnú zmluvu
uzatvorila so spoločnosťou Quatro z dôvodu, že potrebovala peniaze, pričom si nebola istá, či zmluvu
uzatvárala telefonicky alebo prostredníctvom pani R. s tým, že zmluvu dostala už vyplnenú, sama do
nej nič nevyplnila ani nezaškrtla a zmluvu iba podpísala. Tiež uviedla, že so Všeobecnými obchodnými
podmienkami nebola vôbec oboznámená, pričom pri uzatváraní zmluvy bola ubezpečená, že všetko je

bezpečné. Tiež uviedla, že na rozhodcovskú doložku nebola vôbec upozornená. Súčasne však uviedla,
že v čase uzatvorenia predmetného zmluvného vzťahu ani nevedela, čo je rozhodcovská doložka a aké
následky vyvoláva.

Právny zástupca žalovaného vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že žalobkyňa podpisom zmluvy
vyslovila súhlas so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou obchodných podmienok, pričom

právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v čl. 11 Obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. účinných od 21.06.2004 s tým, že uvedenou rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo
ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na
všeobecnom súde. Navrhovateľka mala právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijala.

Z uvedeného dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Odporca má za to, že navrhovateľka v článku 4 bod 4 zmluvy jednoznačne vyhlásila, že sa oboznámila
s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Na základe toho má odporca za preukázané, že
došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, čo navrhovateľka počas celého rozhodcovského
konania nespochybnila ani nenamietala, práve naopak, navrhovateľka uznala v rozhodcovskom konaní

uplatnený návrh. V ďalšom uviedol, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ, ako aj na
zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o
spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť

uvedená v prechodnom ustanovení § 879s ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ
sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva
o splátkovom úverom, nie je možné práva a povinností vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Preto sa právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred

01.01.2008 v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu
na povahu účastníkov. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v zmysle § 21 Zákona o rozhodcovskom
konaní v zákonom stanovenej lehote nepodala námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu,
jej námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v prebiehajúcom konaní je bezpredmetná. V ďalšom
poukázal na to, že žalobkyňa odvodzuje neplatnosť rozhodcovskej doložky z titulu jej neprijateľnosti z
§ 53 ods. 4 v znení po 01.03.2010. Aplikácia novšieho predpisu na povinnosti žalovaného je však v

rozpore so základnými princípmi časovej pôsobnosti právnych noriem, tak ako to vyplýva z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu. Okrem toho žalovaný zastáva názor, že generálnu klauzulu o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v § 53 ods. 1 v znení platnom k 19.04.2005
je nutné vykladať cez Smernice 93/13/EHS a to prostredníctvom porovnávacieho jazykového výkladu
smernice, pričom za správny preklad sa javí preklad namiesto...vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil

spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou ... znenie: podmienky, ktorých zmyslom
alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu,
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov ... . Z ustanovenia
Smernice Rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté

so spotrebiteľmi, pretože za neprípustné sa považujú len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov
domáhať svojich práv voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi
predpismi. Okrem toho žalovaný dal do pozornosti aj dôvodovú správu § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení
určenom od 01.01.2008, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spory iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná
úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nielen v zmysle dojednanej

rozhodcovskej doložky, ale aj v občiansko-právnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná na neprijateľnú. Zákonodarca teda
zabezpečil ochranu spotrebiteľovi v tom, že mu umožnil širšie oprávnenie rozhodnúť sa, či bude spor
voči dodávateľovi riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo v občiansko-právnom a jedná sa teda o aktívnu
vecnú legitimáciu na strane spotrebiteľa, pričom dojednaná rozhodcovská doložka nijako neobmedzuje

povinného v uplatňovaní jeho práv. K námietkam žalobkyne ohľadom vzdialenosti rozhodcovského
súdu od jej bydliska poukázal na to, že rozhodcovské konanie je v zásade písomné a žalobkyňa bola
vyzvaná sa vyjadriť k podanému návrhu. K namietanému postúpeniu pohľadávky poukázal na to, že
žalobkyňa svoje tvrdenia o sťaženom prístupe žiadnym spôsobom nepreukázala, a že na platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, dokonca ani jeho vedomosť o uvedenej

zmluve, pričom postupca postúpením pohľadávky iba využil možnosť stanovenú zákonom.

Právny zástupca žalovaného k namietanému, že žalobkyňa neuzatvorila zmluvu, na ktorú sa
rozhodcovskú rozsudok odvoláva, uviedol, že z rozhodcovského rozsudku je nepochybné, o ktorý
zmluvný vzťah by malo v danom prípade ísť s tým, že označenie čísla zmluvy číslom XXXXXX/XXXX
je rodným číslom žalobkyne, pričom na štvrtej strane rozhodcovského rozsudku sa už uvádza presné

číslo zmluvy 0001413499, preto je nepochybné, predmetom ktorého záväzkového vzťahu bol predmetný
rozhodcovský rozsudok.

Z pripojeného rozhodcovského spisu z listinného dokladu - Zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty
Qautro prémium vyplýva, že predmetná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme medzi žalobkyňou
a spoločnosťou VÚB a.s., číslo zmluvy 0001413499, v ktorej žalobkyňa vystupovala ako klientka - s

rodným číslom XXXXXX/XXXX, ktorá bola uzatvorená dňa 21.07.2004, a ktorej súčasťou sú Obchodnépodmienky, v zmysle ktorých z článku XI. (rozhodcovská doložka) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli,
ževšetkyspory,ktorébyvbudúcnostimedzinimivzniklizoZmluvy,budúrozhodovanévrozhodcovskom
konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná
v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných
materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. „ ... Táto rozhodcovská doložka je
súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka
tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.“

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovskéhorozsudku,lenaksúdôvody,prektorémožnožiadaťoobnovukonaniapodľaosobitného
zákona, 14).

Podľa ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak

účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 41 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa,
keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania,

alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku

Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská

zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré

umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a nadruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod1.1.2008do28.2.2008,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ( do 31.12.2007 išlo o § 53 ods. 4 ),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha v
zákonnejlehotezrušeniarozhodcovskéhorozsudkuRozhodcovskéhosúdupriSlovenskejhospodárskej
komore s.r.o. sp. zn. X. XXXXX/XX zo dňa 22.10.2010, a to podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) a písm.

h) zákona o rozhodcovskom konaní. Je tiež nepochybné, že predmetom rozhodcovského rozsudku
je pohľadávka žalovaného voči žalobkyni, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s uzatvoreným zmluvným
vzťahom na základe zmluvy č.0001413499 o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM
zo dňa 21.7.2004 uzavretej medzi žalobkyňou ako “klientkou” a VÚB a.s. ako bankou a na základe
zmluvy o postúpení z 28.2.2007. Táto skutočnosť je nespochybniteľná, pretože presné označenie

zmluvy vyplýva aj z textu predmetného rozhodcovského rozsudku ( 4. odsek zdola na str. 4 rozsudku ),
taktiež k samotnému návrhu na začatie exekučného konania bola pripojená práve táto jediná zmluva, a
označenie zmluvy číslom XXXXXX/XXXX ( v návrhu na začatie exekučného konania a v prvom odseku
odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku ) nie je síce presným označením, súčasne je
zhodné s rodným číslom žalobkyne, ktoré je uvedené v zmluve. Žalobkyňa pritom neuviedla, že by

uzatvorila v ten istý deň s tým istým subjektom aj inú zmluvu, preto nemožno mať pochybnosti o tom,
ktorákonkrétnazmluvabolapredmetomrozhodcovskéhorozsudku.Vtomtosmeresúdpovažujeobranu
žalobkyne za irelevantnú.

V ďalšom sa súd zaoberal, či v danom prípade nebol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní.Vtejtosúvislostisúddospelkzáveru,že1.predmetnúzmluvutrebapovažovaťzaspotrebiteľskúzmluvu,
2. dojednanú rozhodcovskú doložku je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Pokiaľ žalovaný spochybňuje, že v preskúmavanom prípade nešlo o spotrebiteľskú zmluvu, a v súvislosti

s tým poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu v Obchodnom
zákonníku, súd uvádza, že v danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom
charaktere uzatvorenej úverovej zmluvy, pretože predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver v
rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu žalobkyňa prijala ako spotrebiteľ,
ktorý bol pri uzatváraní úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal
možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol

inštitút spotrebiteľských zmlúv zakotvený zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť pred
uzatvorením úverovej zmluvy, a aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako
Občiansky zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, aj predmetnú zmluvu treba považovať z tohto
dôvodu za zmluvu, ktorá podlieha ochrane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Na podporu tohto názoru súd poukazuje na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré posúdili úverové zmluvy

uzatvorené práve v období po 1.4.2004 a súčasne do 31.12.2007 za spotrebiteľské zmluvy napriek
tomu, že boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka z dôvodu, že ide o typickú formulárovú zmluvu,
ktorá bola vopred pripravená a nebol preto vytvorený priestor na dojednávanie jej obsahu alebo zmeny a
súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli vopred pripravené, pre neznámy
počet potencionálnych spotrebiteľov a ani skutočnosť, že sa jednalo o zmluvu uzatvorenú v zmysle

Obchodného zákonníka, nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť ( napr. uznesenie KS v
Žiline sp.zn. 9 CoE 22/2011, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp.zn. 1 CoE 390/2011, uznesenie KS v
Žiline sp.zn. 9 CoE 12/2011, uznesenie KS v Trenčíne sp. zn. 8 CoE 239/2010, uznesenie NS SR sp.zn.
3 Cdo 235/2011 ). Z uznesenia KS v Žiline sp.zn. 9 CoE 22/2011 z 31.1.2011 vyplýva, že „ spotrebiteľská
zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ, ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych

zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým
účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má
osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať
slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami
a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami nie sú

len občianskoprávne zmluvy, ale sa týka i obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu
v tom prípade, ak druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. I v takom prípade je potrebné zmluvy,
uzatvorené síce podľa Obchodného zákonníka posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva.”

Navyše predmetný názor už bol “preskúmavaný ” Ústavným súdom SR so záverom, že právna úprava
daná zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

znení neskorších predpisov a ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2004 (teda pred uzatvorením zmluvy
o úvere) a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút spotrebiteľských zmlúv, aj keď
zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník za spotrebiteľské zmluvy priamo
neoznačuje, zohľadňujúc európsku legislatívu, nemá taxatívny charakter, a preto bola súdom aplikovaná
správne ( I. ÚS 389/2011 z 8.9.2011 ). Správnosť aplikácie všeobecnej úpravy danej ustanoveniami

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.7.2007 a tiež Smernice Rady 93/12/EHS z 5.apríla 1993
na úverové zmluvy uzatvorené do 31.12.2007 vyplýva tiež z ďalších rozhodnutí Ústavného súdu SR,
napr. I. ÚS 291/2011 z 24.8.2011, IV. ÚS 379/2011 z 8.9.2011, IV. 386/2011 z 8.9.2011, IV. 425/2011
z 29.9.2011.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne o neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky pre

jej neprijateľnosť s poukazom na konštantnú judikatúru, pričom ako príklad súd uvádza jedno z
novších rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 Cdo 31/2013 z 29.1.2013, z ktorého upriamuje pozornosť na
text: „ Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doložky skúmal v súlade so Smernicou len z hľadísk, ktoré
Smernica v čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q/
(vyžadovanie prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) výslovne pripúšťa. Jeho skutkové

závery, ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej doložky urobil, majú povahu zjavných skutkovýchzistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov. Záver exekučného súdu o tom, že skúmaná
rozhodcovská doložka je neprijateľná a preto je neplatná, nie je v zjavnom rozpore s účelom a
zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd k

dispozícii, takýto záver umožňovali. Vo všeobecných obchodných podmienkach síce bol upravený
odlišný mechanizmus riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, keďže umožňoval, aby sa dlžník (povinný) obrátil i na štátny súd. Avšak v
prípade, ak by si uplatnil svoje práva veriteľ (oprávnená) na rozhodcovskom súde, bola povinná sa
rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie takisto nemožno považovať za platne uzavretú

rozhodcovskú doložku, keďže je v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, musí
sa podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Teda v
prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť
mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinnej ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Hlavnýmidôvodmineplatnostirozhodcovskejdoložkyvšakbolanajmäskutočnosť,ženebolaakosúčasť

formulárovej zmluvy individuálne dojednaná a splynula s ostatným štandardnými ustanoveniami zmluvy.
V tejto súvislosti pre úplnosť treba dodať, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
podáva len príkladmý výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách.
Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk,
než v tomto ustanovení výslovne uvedených, najmä z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou tak, ako

tomu bolo v danom prípade.”

Z uvedeného vyplýva, že je odôvodnený záver považovať rozhodcovskú doložku upravenú v danom
prípade vo všeobecných obchodných podmienkach v čl. XI., podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní, za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože ide o zmluvnú podmienku vopred naformulovanú a pripravenú

dodávateľom, ktorej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť, pričom skutočnosť, že
obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ju nerobia individuálne dojednanou. Jej
neprijateľnosť treba vidieť v tom, že spotrebiteľ nemá možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom
a štátnym súdom práve v prípade, pokiaľ by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa ( čo je presne prejednávaný prípad ), pretože spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu ( alebo brániť sa predmetnou žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku
na štátnom súde ). Ide teda o prípad hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi zmluvnými
stranami.

Z uvedených dôvodov dojednaná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je
neplatná a preto bola zo strany žalobkyne dôvodne podaná žaloba podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona

o rozhodcovskom konaní.

Preto v súlade s § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd zrušil predmetný rozhodcovský
rozsudok a súčasne rozhodol, že po právoplatnosti rozsudku bude pokračovať v konaní o pôvodnej
žalobe.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd úspešnej žalobkyni priznal náhradu

trov konania voči neúspešnému žalovanému.

Žalobkyňa si vyčíslila trovy konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa
21.06.2013 ako trovy právneho zastúpenia vo výške 265,46 Eur za 4 úkony právnej služby á 58,69 Eur
+ 3 x režijný paušál á 7,63 Eur + 1 x 7,81 Eur (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní, písomne
podanie vo veci samej, účasť na pojednávaní).

Súd posúdil predmetné vyčíslenie trov konania a zistil, že vyúčtované trovy právneho zastúpenia sú v
súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. s tým, že iné trovy žalobkyni v konaní nevznikli. Preto jej priznal
náhradu takto vyčíslených trov v celej výške 265,46 Eur.Pretože žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátkou, žalobca je povinný trovy konania zaplatiť na
účet jeho právnej zástupkyne podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho

zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).