Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 10, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/183/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217698
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7611217698.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Domov

dôchodcov Nálepkovo, n. o., so sídlom Letná č. 352/8, 053 33 Nálepkovo, IČO: 312 573 05, právne
zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Hricom, Advokátska kancelária Ing. Kožucha 8, 052 01 Spišská
Nová Ves proti žalovanému: I.. U. W., M.. XX. X. XXXX, bytom A. X. L.T. XXXX/X, XXX XX P. M. F., o
zaplatenie sumy 384,14 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 384,14 Eur s 10 %-tným úrokom z omeškania ročne odo
dňa 1. 3. 2009 až do zaplatenia a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Ivana
Hrica, advokáta so sídlom v Spišskej Novej Vsi, vo výške 245,28 Eur to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 22. 11. 2011 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 384,14 Eur s prísl. a náhrady vzniknutých trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 30. 6.
2004 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, pričom žalobca je neziskovou organizáciou poskytujúcou
všeobecne prospešné služby, kde bol žalovaný prijatý do funkcie riaditeľa organizácie, ktorú vykonával
od 1. 7. 2004 do 31. 3. 2009. Dňa 22. 1. 2009 bol na základe rozhodnutia Správnej rady žalobcu žalovaný
z funkcie riaditeľa odvolaný. Nasledujúci deň podal sám žalovaný výpoveď s tým, že výpovedná lehota
uplynula dňa 31. 3. 2009.

Ešte počas výkonu funkcie riaditeľa žalovaný dňa 16. 2. 2009 vybral v pobočke Dexia banky v Spišskej
Novej Vsi sumu 6.000,- Eur, a to z účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to za účelom vyplatenia klientom
organizácie na ich dôchodky. Z tejto sumy bola na vyplatenie dôchodkov určená suma 5.050,- Eur,
ktorú žalovaný odovzdal pani Y., ktorá ich následne v obálke odovzdala v ten istý deň pani C. - hlavnej
pokladníčke organizácie v jej kancelárii. Táto sumu 5.050,- Eur vložila do pokladne organizácie. Zvyšok
sumy vo výške 950,- Eur si žalovaný ponechal na svoje výdavky, o čom pani C. telefonicky v ten deň

informoval. Nevyplnil žiadosť o poskytnutie preddavku, ako je povinnosťou pri vyplácaní preddavku.
Sumu si ponechal so slovami, že ju neskôr vyúčtuje. Zo sumy 950,- Eur zúčtoval dňa 31. 3. 2009,
teda v posledný pracovný deň v organizácii, sumu 565,86 Eur, takže zvyšná suma 384,14 Eur zostala
nezúčtovaná. Hlavná pokladníčka viackrát vyzývala žalovaného, aby uvedenú sumu zúčtoval, k čomu
však nedošlo. Žalobca teda konštatuje, že nevyúčtovaním zostatku sumy z poskytnutého preddavku sa
žalovaný obohatil o sumu 384,14 Eur.

V súvislosti s nezúčtovaním a ponechaním si sumy 384,14 Eur, ako aj s ďalšími skutkami, z ktorých bol
žalovaný obvinený, prebehlo trestné konanie na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 1T 68/2010, v
ktorom bol žalovaný trestne stíhaný za pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k.1T 68/2010 zo dňa 18. 1. 2011 vyplýva, že v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody -
nezúčtovania sumy 384,14 Eur, bol žalobca odkázaný na podanie občianskoprávnej žaloby.

Žalobca v odôvodnení ďalej poukázal na Účtovnú smernicu č. 7 - Zásady vedenia pokladnice - limit
pokladničných zostatkov (ďalej len ako „smernica“), kde v súvislosti s článkom II sa v smernici uvádza,
že preddavky sa poskytujú v organizácii na základe žiadosti o poskytnutie preddavku, alebo na základe
iného dokladu (napríklad cestovný príkaz). Pri výplate preddavku sa vyhotovuje výdavkový pokladničný
doklad. Jednorazové preddavky, napríklad na pracovnú cestu, alebo drobný nákup, sa musia vyúčtovať

do desiatich dní odo dňa ukončenia pracovnej cesty, alebo prevzatia preddavku na drobný nákup.
Stále preddavky, napríklad preddavok na nákup PHM, na reprezentačné, poštovné a podobne sa musia
vyúčtovať vždy ku koncu príslušného kalendárneho mesiaca. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie
§ 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnanec je povinný podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať práce osobne, podľa pracovnej zmluvy, v určenom čase a dodržiavať
pracovnú disciplínu.

Na základe vyššie uvedenej smernice je zamestnancovi určená povinnosť vopred vyplniť a podpísať
Žiadosť o preddavok, ktorú schvaľuje vedúci ekonomického útvaru organizácie, kde sa uvedie
výška požadovanej sumy žiadateľom, účel poskytnutia preddavku, termín, dokedy sa tento vyúčtuje.
O to väčšiu povinnosť má zamestnanec vyúčtovať poskytnuté preddavky, keď zo zamestnania

odchádza, resp. ku dňu skončenia pracovného pomeru je povinný vysporiadať všetky náležitosti voči
zamestnávateľovi hlavne majetkového charakteru.

Žalovaný svojím konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu zo smernice, ako aj zo Zákonníka práce,
a to tým, že finančnú hotovosť 950,- Eur si ponechal bez schválenej žiadosti o preddavok, a nedodržal

lehoty na vyúčtovanie poskytnutého preddavku. Ako riaditeľ organizácie konal v rozpore s článkom
III. Organizačného poriadku, podľa ktorej riaditeľ zodpovedá za efektívne hospodárenie s finančnými
prostriedkami a za dodržiavanie požiadaviek predpisov a legislatívnych požiadaviek. Žalovaný, ktorý mal
dozerať na takéto dodržiavanie predpisov, ich sám svojím konaním porušil a neskôr zvyšný rozdiel sumy
ako preddavok nevyúčtoval. Až po skončení pracovného pomeru zdokladoval časť sebe ponechanej

sumy ako preddavku vo výške 565,86 Eur a zvyšná suma zostala nezúčtovaná doposiaľ. Žalobca ako
zamestnávateľ poskytol žalovanému napriek nedodržaniu vnútorných smerníc a schválenému postupu
hotovosť vo výške 950,- Eur na reprezentačné účely. Avšak žalovaný vedel zdokladovať len časť týchto
reprezentačnýchúčelov.Zvyšoknevrátil,čímsabezdôvodneobohatilzprávnehodôvodu,ktorýodpadol.

S poukazom na ustanovenie § 222 ods. 2 až 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení
neskorších predpisov sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške
žalovanej sumy a v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s vládnym nariadením č. 87/1995
Z. z. žiada aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa 28. 2. 2009. Pri výpočte úrokov z omeškania
vychádzal z účtovnej smernice, podľa ktorej bol žalovaný povinný vyúčtovať poskytnutý preddavok

najneskôr ku koncu príslušného mesiaca, a keďže mu preddavok bol poskytnutý v mesiaci február
2009, jeho vyúčtovanie pripadlo na deň 28. 2. 2009. Odo dňa nasledujúcom po tomto dni je žalovaný
v omeškaní, teda podľa zmeneného návrhu dňom 1. 3. 2009. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť v
závere, že dňa 31. 3. 2009 žalovaný ukončil pracovný pomer uňho, a teda odpadol prípadný dôvod
použitia preddavku na reprezentačné účely definitívne.

K návrhu žalobca predložil dôkazné listiny, a to pracovnú zmluvu z 30. 6. 2004 uzavretú so žalovaným,
potvrdenku pokladničnej operácie o výbere 6.000,- Eur z účtu žalobcu v Dexia banke, a. s., pobočka
Spišská Nová Ves zo dňa 16. 2. 2009, pokladničné bločky, príjmový pokladničný doklad PP 0900006
zo dňa 16. 2. 2009 preukazujúce výber sumy, interný doklad ID 0900027 preukazujúci vyúčtovanie

preddavku zo dňa 31. 3. 2009, kópiu rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. 1. 2011 pod sp. zn.
1T 68/2010-880, účtovnú smernicu č. 7, tlačivo žiadosti o preddavok a organizačný poriadok žalobcu.

Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že táto je právne irelevantná.
Poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 1T 68/2010, kde na strane č. 12 sa uvádza, že

súd ho neuznal vinným zo skutku ponechania si sumy 384,14 Eur a vyjadril pochybnosť o tom, či sa
tento skutok vôbec stal. Preto podanie ďalšej žaloby ohľadom tejto sumy považuje za protizákonné a
právne irelevantné.Prevedeným dokazovaním, na základe výsluchu štatutárneho zástupcu Mgr. Michala Bartoša, výsluchu
žalovaného, svedkov L. C.L., Q.. L. Y., vychádzajúc z dôkazných listín pripojených k žalobe a z trestného
spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T 68/2010, súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T 68/2010 zo dňa 18. 1. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11. 5. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 To 17/2011
zo dňa 11. 5. 2011, s ktorého spisom sa súd oboznámil elektronickou formou, bol obžalovaný I.. U.
W. uznaný, že je vinný zo skutku, ku ktorému došlo dňa 21. 2. 2009 v Spišskej Novej Vsi, kedy od

spoločnosti R. K. P. M. F. prevzal 8 ks počítačových komponentov, ktoré boli fakturované R. R. F. M.,
napriek tomu, že ich R. R. F. M. nedodal, pričom 2 ks počítačových komponentov použil do svojho
počítača a so zvyšnými naložil neznámym spôsobom, čím R. R. F. M. spôsobil preplatením faktúry 17.
3. 2009 škodu vo výške 493,92 Eur, teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na
cudzom majetku malú škodu, čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení noviel. Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona bol odsúdený na podmienečne odložený trest odňatia slobody 4 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní 12 mesiacov. Zároveň mu bola určená povinnosť uhradiť poškodenému škodu vo výške 493,92
Eur. Zo zvyškom nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného odkázal
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Podľa č. l. 8 odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že obžaloba žalovanému kládla za vinu
spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona v časti štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona aj zato, že ako riaditeľ, štatutárny orgán R. R. M. (okrem ďalších dvoch skutkov)
dňa 16. 2. 2009 v Spišskej Novej Vsi z účtu č. XXXXXXXXXX vedenom v Dexia banke, a. s., pobočka
Spišská Nová Ves vybral sumu 6.000,- Eur, pričom sumu 384,14 Eur si ponechal pre svoju potrebu, čím

pre R. R. M.B. spôsobil škodu vo výške 384,14 Eur.

Konajúci súd k tomuto skutku vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne L.I. C. a L.
Y., použitím faktúr a po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo nepochybne
preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný, resp. či sa stal a uvedený skutok spolu s ďalšími z

výroku o vine vypustil, teda obžalovaného spod týchto skutkov neoslobodzoval. Výpoveď ekonómky
C. súd hodnotil ako nehodnovernú, nakoľko táto sumu 6.000,- Eur po prevzatí nezdokladovala, a tak
v závere súd pri hodnotení dôkazov vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo neuznal obžalovaného
vinným z tohto skutku a vyriekol, že sú tu značné pochybnosti o tom, či sa tento skutok stal. Žalovaný
opakovane navrhoval žalobu zamietnuť hlavne s poukazom na vyššie popísané závery odôvodnenia

predmetného trestného rozsudku a na výpoveď svedkyne L. Y., ktorá podľa strany 14 - 15 zápisnice o
hlavnom pojednávaní zo dňa 13. 9. 2010 vypovedala, že v jej kancelárii žalovaný odovzdal ekonómke
C. sumu 6.000,- Eur, ktorá si túto sumu prepočítala. Súd vzhľadom na právnu kvalifikáciu žalobného
nárokuvovecivykonalopakovanédokazovanievýsluchomnavrhovanýchsvedkov,nakoľkospoukazom
na výsledky trestného rozsudku bolo potrebné zistiť, či predmetný skutok sa stal, a teda či žalovaný

svojím konaním napĺňa ustanovenie § 222 ods. 1 až 3 Zákonníka práce. Vzhľadom na závery trestného
rozsudku, kde sa uvádza, že súd má pochybnosti o existencii skutku, súd nemohol jednoznačne
vychádzať z predmetného trestného rozsudku tak, ako vo svojom stanovisku navrhoval žalovaný.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že doklady o výbere peňazí a tvrdenia pokladníčky C. o ich

výbere zo dňa 13. 2. a 16. 2. 2009 z Dexia banky, pobočky v Spišskej Novej Vsi sú nepravdivé,
ďalej účtovný doklad ID 0900027 vytkol, že je spracovaný, teda podpísaný len ekonómkou, a preto je
irelevantným dôkazom, ako aj list o prevzatí sumy 950,- Eur, kde tak isto chýba jeho podpis. Tvrdil, že je
nehoráznosťou žalobcu, keď tvrdí, že konal v rozpore s čl. III Organizačného poriadku, nakoľko tento sa
ho absolútne netýkal, lebo je z roku 2010, teda môže sa ho týkať len Organizačný poriadok platný k 31. 3.

2009. Uviedol, že za celú situáciu je vinná pani C., ktorá bola hmotnoprávne zodpovednou pracovníčkou.
Tvrdil, že pokladničný doklad PP 0900006 vypracovaný pani C. na sumu 5.050,- Eur, ktorý mal byť ním
podpísaný, je sfalšovaný. Navrhol vypočuť svedkyňu Y., aj napriek tomu, že táto už raz vypočutá bola.

Svedkyňa L. C. uviedla, že ohľadom dlžnej sumy bola už vypočúvaná políciou v Spišskej Novej Vsi a na

Okresnom súde v Rožňave a v Košiciach. Vypovedala, že žalovaný ako bývalý riaditeľ žalobcu vybral
osobne v Dexia banke v Spišskej Novej Vsi z účtu Domova dôchodcov sumu 6.000,- Eur dňa 16. 2.
2009, o čom sa ona dozvedela cez internetbanking. Pani Y., ktorá pracovala ako sociálna pracovníčka
u žalobcu, jej priniesla sumu 5.050,- Eur, aj keď ona na to nemala pracovné zaradenie, takže ona nevie,prečo tie peniaze priniesla Y.. Bývalý riaditeľ zrejme nemohol osobne prísť, takže peniaze priniesla
menovaná. Svedkyňa ďalej vypovedala, že Y. mala kufrík, kde mala obálky s peniazmi delené podľa
bankoviek. Odovzdala jej ich a odišla preč. Po jej odchode ona peniaze v obálkach prepočítala, pričom

pri tomto prepočítavaní v kancelárii nebol nikto iný. Zistila, že 950,- Eur jej chýba, takže Y. jej odovzdala
5.050,- Eur. Z dôkazného trestného spisu súd zistil, že v takom istom znení vypovedala táto svedkyňa
aj pri výsluchu políciou a na Okresnom súde Rožňava. Na takejto výpovedi trvala aj v tomto konaní.
Ďalej uviedla, že v ten deň jej do služobného mobilu riaditeľ povedal, že 950,- Eur si ponecháva
na svoje výdavky riaditeľa. Z pohľadu ekonómky to však nebolo v poriadku, pretože riaditeľ jej mal

odovzdať všetky peniaze, ktoré z účtu vybral. Následne ona vystavila príjmový pokladničný doklad o
príjme peňazí do pokladne na sumu 5.050,- Eur. Zvyšnú sumu 950,- Eur zúčtovala ako pohľadávku voči
zamestnancom, teda konkrétne voči bývalému riaditeľovi. Na konci roku bol robený audit, kde bývalý
riaditeľ vyúčtoval časť z pôvodnej sumy 950,- Eur, avšak len vo výške 565,86 Eur. Zvyšných 384,14 Eur
však vyúčtovaných nikdy nebolo. Takéto boli aj výsledky auditu a táto suma doposiaľ chýba. Svedkyňa
ďalej vysvetlila súdu, akým spôsobom sa postupuje pri vyplácaní preddavkov zamestnancom, ktoré ona

vypláca. Uviedla, že dodatočne vyplnenú žiadosť o preddavku žalovaný nepodpísal, nakoľko nechodil
do práce a ona ho na to niekoľkokrát vyzývala. Predmetná žiadosť o preddavku vo výške 950,- Eur
dodnes nie je podpísaná, nakoľko dňa 31. 3. 2009 bývalý riaditeľ pracovný pomer u nich ukončil. Na
otázku, prečo ona neoznámila Domovu dôchodcov Správnej rade, že nie je vyúčtovaná suma 384,14
Eur, svedkyňa vypovedala, že stále bola v dobrej viere, že bývalý riaditeľ peniaze vyúčtuje.

Oproti výpovedi tejto svedkyne žalovaný navrhol svedkyňu Q.. L. Y., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že
vo februári 2009 pracovala v Domove dôchodcov ako vedúci sociálny pracovník a potvrdila, že v tomto
období žila v spoločnej domácnosti so žalovaným a bola v rozvodovom konaní. Dňa 16. 2. 2009 bola
na služobnej ceste s bývalým riaditeľom, teda žalovaným, kedy on z Dexia banky, pobočky v Spišskej

Novej Vsi za jej prítomnosti vybral 6.000,- Eur, ktoré pred ňou prepočítal. Peniaze uložili do jeho čierneho
kufríka.Potomobajaišlidojejkanceláriesociálnehoúseku,kdeužčakaliľudianavyplácaniedôchodkov.
Bývalý riaditeľ tam zavolal ekonómku pani L. C., otvoril kufrík a odovzdal jej obálku, z ktorej peniaze si
ona prerátala. Na jeho otázku, či je všetko v poriadku, C. odpovedala, že áno. Na otázku, či tá suma
6.000,- Eur sedí, C. odpovedala tak isto áno. Peniaze vložila do červenej pokladničky potom, čo ich

vybrala z obálok. Svedkyňa si nepamätala, aké bankovky C. z obálky vyberala a nevedela odpovedať
súdu, akú sumu do pokladničky dávala. O výške sumy vie z výpovedí W. a z výpovedí C.. Súd porovnal
výpoveď svedkyne s výpoveďou v trestnom spise a zistil, že táto sa zhoduje. Svedkyňa Y. pred sudcom
na Okresnom súde Rožňava vypovedala, že nikdy sa nestalo, žeby jej obžalovaný dal peniaze a ona
ich potom mala osobne odovzdať L. C..

ŠtatutárnyzástupcažalobcuMgr.MichalBartošvypovedal,žedňa1.4.2009nastúpildofunkcieriaditeľa
DomovadôchodcovNálepkovo,kedyprevzalcelkovúagenduakedybolekonómkouC.oboznámený,že
bývalý riaditeľ nevyúčtoval peniaze. Následne bol vykonaný audit, pričom o výsledkoch auditu predložil
súdu písomné dôkazy. Podľa správy nezávislého audítora J. P.. D.. G.. Q. X, P. U. Š., súd zistil, že ku dňu

31. 12. 2009 audítor nezískal úplné zobrazenie všetkých transakcií a záväzkov organizácie v účtovných
záznamoch za obdobie január až máj 2009, k čomu bol priložený doklad - pohyby na účte, kde v účtovnej
uzávierke v roku 2009 je vykázané pod položkou 702000 (protiúčet), že organizácia vydala sumu 384,14
Eur. Taký istý stav tohto vydaného zostatku je aj v účtovnej uzávierke v roku 2010.

Prevedeným dokazovaním, na základe výpovedí vyššie popísaných svedkov a predovšetkým
vychádzajúc z písomne dokladovanej skutočnosti, že žalovaný posledný pracovný deň dňa 31. 3. 2009
zúčtoval zo sumy 950,- Eur časť sumy 565,86 Eur a suma 384,14 Eur zostala nezúčtovaná, súd dospel
k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený. Z písomných dokladov, z výsledkov ekonomického auditu
u žalobcu, zo záznamov na internetbankingu týkajúcich sa účtu žalobcu a predovšetkým na základe

výpovede svedkyne L. C. a terajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalovaný z vybranej
sumy 6.000,- Eur nezúčtoval sumu 384,14 Eur. Jeho tvrdenie, že on ekonómke L. C. odovzdal sumu
6.000,- Eur, okrem svedectva svedkyne Y., ktorá v tom čase s ním žila v spoločnej domácnosti, a teda
bola jeho blízkou osobou, žiadne iné relevantné dôkazy o tom súdu nepredložil. Aj v tomto konaní
výpovede svedkýň C. a Y. by sa mohli javiť ako rozporuplné, žiadnymi inými dôkaznými prostriedkami

nepreukázateľné, ktorá z týchto dvoch svedkov klame. Konanie žalovaného však potvrdilo, že pravdivá
je výpoveď ekonómky L. C., nakoľko táto prevzala od bývalého riaditeľa dodatočne 31. 3. 2009 doklad
o zúčtovaní sumy 565,86 Eur, čím žalovaný jasne potvrdil, že nemohol dňa 16. 2. 2009 odovzdať celú
vybranú sumu 6.000,- Eur svedkyni C.. Súd má zato, že žalovaný jej odovzdal sumu 6.000,- Eurmínus 565,86 Eur, (ďalšia suma nebola zúčtovaná), avšak žalovaný aj túto skutočnosť poprel. Vo svojej
výpovedi ako v trestnom konaní, tak aj v tomto opakovane vypovedal, že on pani C. osobne odovzdal
sumu 6.000,- Eur. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu po posúdení veci súd teda dospel

k záveru, že žalovaný, ako aj svedkyňa Y. pred súdom nevypovedali pravdu. Ich tvrdenia boli účelové
a tendenčné, ako aj zavádzajúce a zakrývajúce pravdu. Aj keby bolo pravdivé tvrdenie žalovaného,
že ekonómke vrátil sumu 6.000,- Eur, z doterajšieho, či už dokazovania v trestnom konaní, alebo v
tomto, nevyplýva, žeby predmetnú sumu mala spreneveriť pani L. C. a žalobca túto v tomto konaní
ako žalovanú neoznačil. Navyše podľa výsledkov auditu súd nezistil, žeby tento vytkol ekonómke C.

nezúčtovanie sumy 5.050,- Eur. O pochybnosti výpovede žalovaného je súd presvedčený aj z dôvodu
jeho ďalších skutkov, pre ktoré bol trestnoprávne zodpovedný, ako aj zo spôsobu, ako vystupoval na
súde v občianskoprávnom konaní, kedy pred účastníkmi, právnymi zástupcami a súdom znehodnocoval
svedecké listiny ich trhaním a takto znevažoval dôkazy predložené žalobcom.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným

príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek
dôvodu prizná len sčasti.

Podľa § 222 ods. 1, 2 Zákonníka práce č. 311/2001 ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie

vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ako už bolo vyššie uvedené, na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,
nakoľko vzal za preukázané, že žalovaný svojím konaním, a to nezúčtovaním preddavkovo prevzatej
sumy 384,14 Eur z účtu žalobcu a nevrátením tejto sumy ako neoprávnene prevzanej sa bezdôvodne
obohatil na úkor zamestnávateľa, a preto súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mu určil
povinnosť takéto obohatenie žalobcovi vydať. Nakoľko preddavok bol žalovaným preukázateľne vybraný

v mesiaci február 2009 v zmysle Účtovnej smernice č. 7 - Zásad vedenia pokladnice - internej normy
žalobcu, súd v zmysle ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vládneho
nariadenia č. 87/95 Z. z. určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok
z omeškania odo dňa 1. 3. 2009, nakoľko povinnosť vyúčtovania preddavku pripadá na posledný deň v
mesiaci, kedy bol poskytnutý, teda na deň 28. 2. 2009.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v
konaníplnýúspech,ichnáhradu.Určilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisúdnypoplatokznávrhu
vo výške 23,- Eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z 5 úkonov po 28,22 Eur (prevzatie,
príprava veci, spísanie a podanie žaloby, 2 x účasť na pojednávaní dňa 25. 1. 2012 a dňa 10. 10. 2012,

1 úkon za 18,81 Eur (porada s klientom dňa 24. 1. 2012), 1 úkon za 9,40 Eur (porada s klientom dňa
9. 10. 2012), 2x 7,41 Eur - režijný paušál, 5 x 7,63 - režijný paušál, spolu teda odmena advokáta vo
výške 222,28 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.