Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/170/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610214767
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7610214767.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobkyne

G. N., O.. X.XX.XXXX, V. L.B. XX, F. X., P. V. M., B. X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Rehánkom-
advokátom,AK,Letná47,SpišskáNováVesprotižalovanémuL.B.,V.X.XX,F.X.,právnezastúpenému
JUDr. Matejom Okálym - advokátom, AK, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves o náhradu škody vo
výške 4.283,38 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd konanie čo do sumy 2.083,38 Eur z a s t a v u j e .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu JUDr. Mateja Okályho
trovy konania vo výške 1.384,52 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2010 domáhala, aby súd uložil žalovanému

povinnosťuhradiťjejsumu4.283,38Eurtitulomškodyanahradiťtrovykonaniado3dníodprávoplatnosti
rozsudku. Prípisom zo dňa 13.9.2011 žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný bude
povinný uhradiť jej sumu 2.200 Eur a čo do sumy 2.083,38 Eur, aby súd konanie z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby zastavil. Na úhrade tejto sumy netrvala, pretože v čase, kedy žalobu podávala nemala
informáciu ohľadom výšky nájomného a tiež sa snažila so žalovaným mimosúdne dohodnúť tak, že zníži
výšku škody. Žalobu odôvodňovala tým, že so žalovaným uzavrela ústnu zmluvu o dielo na zhotovenie
podkrovia na kľúč a tiež na opravu strechy. Podkrovie malo byť zo sadrokartónu a malo tvoriť dve izby,

dva šatníky a špajzu a žalovaný ju ubezpečil, že do dvoch mesiacov je schopný podkrovie urobiť.
Predala byt, aby mala na realizáciu podkrovia finančné prostriedky. Žalovaný jej následne oznámil, že
žiadne podkrovie jej robiť nebude a že ústnu dohodu nerešpektuje. Nemala inú možnosť, len ísť do
podnájmu, v ktorom bývala od decembra 2008 a kde bola nútená uhrádzať nájomné a poplatky za
služby spojené s bývaním. V prípade, že by bol žalovaný podkrovie zrealizoval a urobil strechu kvalitne,
ušetrila by nemalé finančné prostriedky. Žalovaná suma je ňou uhradená výška nájomného za obdobie
od decembra 2008 do júla 2010. Tvrdila, že aj keď nebola zmluva o dielo uzavretá písomne, z tejto

zmluvy by sa malo plniť. Nepoprela, že nebolo možné urobiť podkrovie bez opravy strechy a tiež, že tým,
že žalovaný urobil strechu vadne, došlo ku vzniku škody a aj k tomu, že sa nemohla nasťahovať do domu
ku rodičom. Byt predávala z toho dôvodu, že sa bude realizovať podkrovie a že tak bude mať kde bývať.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že medzi ňou a žalovaným došlo k dohode koncom júla a začiatkom
augusta 2008 u nich doma. Chcela sa nasťahovať k rodičom a za tým účelom chcela zrealizovať
podkrovie a hľadala človeka, ktorý by to urobil. Žalovaný jej povedal, že nebude možná realizáciapodkrovia skôr, ako sa neopraví strecha a dohodli sa tak, že jej urobí aj strechu aj podkrovie, pričom
podkrovie jej urobí na kľúč najneskôr do konca novembra 2008. O sume za dielo sa nebavili, pretože
nevedeli koľko bude žalovaný potrebovať materiálu. Neskôr uviedla, že celkovo bola dohodnutá suma

od 400.000,- Sk do 500.000,- Sk a v tejto cene bola zahrnutá práca na streche + materiál a práca na
podkroví mínus sadrokartón Práce začali na streche domu koncom augusta 2008. Žalovaný objednával
materiál na strechu. Na podkrovie materiál neobjednával, pretože najskôr sa musela urobiť strecha a až
po jej oprave mal sa zakupovať materiál na podkrovie. Tvrdila, že to vnímala ako dohodu aj o oprave
strechyajpodkroviaažetovšetkomalžalovanýurobiťdo3mesiacov.Žalovaný ukončilprácenastreche

dňa 5.9.2008, avšak ona s otcom našla na tejto streche vady a žiadala žalovaného, aby najskôr dokončil
strechu. O realizáciu podkrovia ho nežiadala, pretože dovtedy nebolo možné pokračovať s prácou na
podkroví. V novembri 2008 požiadala žalovaného, aby v prvom rade dokončil strechu, ale on jej povedal,
že chce vidieť toho, kto to bude opravovať. Tento jeho postoj vnímala tak, že nebude opravovať strechu
ani nebude realizovať podkrovie. Uviedla, že od roku 2005 vlastnila byt a jeho vlastníčkou bola až do
januára 2009. Už v júni 2008 predaj bytu začala riešiť. Dňa 4.7.2008 jej kupujúci vyplatili zálohu výške

450.000,- Sk na byt, pričom so žalovaným sa skontaktovala až koncom júla 2008. Byt uvoľnila dňa
3.12.2008, aj keď sa dohodla s kupujúcimi na tom, byt im uvoľní v novembri 2008. Kupujúci mali kde
bývať, takže sa neponáhľali s tým, aby byt uvoľnila. Sumu cca 200.000,- Sk vyplatila žalovanému po
častiach postupne na materiál aj za prácu. Ešte v novembri 2008 mu vyplatila 10.000,- Sk za prácu,
pretože materiál už vyplatený mal. Tieto peniaze žalovanému poskytla z toho dôvodu, aby jej vrátil

bločky, ktoré mal u seba. Peniaze vyplatila i napriek tomu, že práce na streche ešte neboli dokončené.
Od žalovaného žiada zaplatenie nájomného za december 2008 až júl 2010. Jedná sa o sumu 110,- Eur
mesačne ide o nájomné bez energií. V prípade, ak by žila v dome u rodičov, tak by tieto energie ušetrila.
Keďže v tom čase žila iba zo sumy 180,- Eur mesačne, tak rodičia ju museli finančne podporovať.
Prenajímateľovi platila sumu 265,50 Eur, avšak v tejto sumy sú zahrnuté aj poplatky za energiu. Sumu

6.000,- Sk až 7.000,- Sk platila za byt, ktorý vlastnila a t.č. platí nájomné cca 160,- Eur. Doposiaľ nenašla
nikoho, kto by zrealizoval podkrovie a napriek tomu, že strecha sa opravila v apríli 2011 žalovaného
nepožiadala, aby plnil to, na čom sa v zmluve o dielo dohodli. Pri realizovaní prác bola prítomná ona, jej
otec,matka,žalovanýjehobratranecapánOlejníkaešteprišlinejakípomocníci.Narealizáciupredkovia
a strechy nemala súhlas od stavebného úradu, pretože jej otec tvrdil, že nie je potrebný, pretože tvar

strechy sa nemení a v podkroví sa jednalo o 2 izby, čiže sa nezasahovalo do nosných múrov. V súvislosti
s podkrovím sa mali urobiť a vymaľovať 2 izby, potiahnuť do nich kúrenie a elektrina. Neskôr tvrdila,
že mal žalovaný urobiť aj šatník a aj schodíky. Rozsah prác si mal stanoviť žalovaný. Nepoprela, že
žalovaný ju upozornil, že je potrebné urobiť podlahu aj na to, že on podlahy nerobí, avšak dohodli sa, že
ako náhle sa urobí podlahu, bude sa pokračovať ďalej v prácach. T.č. ( 19.9.2011 ) jej otec dokončuje

realizáciu podlahy. Nájomnú zmluvu uzavrela s pani M. v decembri 2008, ale 4 dni pred uzavretím
zmluvy už tento byt užívala. Nájomné uhrádzala prevodom na účet alebo priamym vkladom na jej účet.
Za obdobie december 2008 až júl 2010 sa zdržiavala občas v zahraničí. Na prvú brigádu do zahraničia
šla až v októbri 2009, avšak kým bola v zahraničí, tak jej matka užívala byt s jej synom, o ktorého sa
starala. Pri realizácii prác žalovaným bol prítomný jej otec, lebo je toho jeho dom, takže mal právo sa

vyjadrovať a tiež poznal jej názor. Vychádzala z toho, že žalovaný je odborník. V júli 2010 bol C.. F.
vypracovaný projekt na podkrovie a na základe tohto projektu mal žalovaný realizovať opravu strechy,
takže projekt videl. Projekt sa robil z toho dôvodu, že žalovaný tvrdil, že potrebuje projekt alebo popis
prác, aby vedel čo má na streche vlastne opravovať. Byt predávala z toho dôvodu, aby mal dostatok
peňazí a na vyplatenie zálohy žalovanému. Kúpna zmluva na byt bola uzavretá v januári 2009, už v

tom období boli problémy so strechou aj s podkrovím. Práce na streche neboli dokončené ešte v januári
2009, ale ona od zmluvy so žalovaným neodstupovala, pretože jej išlo o to, aby sa celková zákazka
dokončila. V januári 2009 keď zmluvu uzatvárala už bývala v podnájme, jej byt bol prázdny a nový
majitelia tu ani nezačali bývať a hneď ho predali. Od 1.12.2008 bol jej byt prázdny. Byt odpredala za
sumu 850.000,- Sk, suma jej bola vyplatená na 2 krát, dňa 4.7.2008 suma 400.000,- Sk a v januári

2009 druhá polovica vo výške 450.000,- Sk. Z týchto peňazí z júla 2008 bol vyplatený žalovaný a ostatné
prostriedky pomaly odchádzali na nájom, keďže ich odkladala na podkrovie. Cca 200.000,- Sk do konca
roka 2008 dala žalovanému na opravu strechy, takže nemala peniaze na to, aby vrátila zálohu budúcim
kupujúcim. Ani nechcela odstúpiť od kúpnej zmluvy, pretože chcela ísť bývať do rodičovského domu.
Nepoprela, že žalovaný povedal, že on drevené podlahy robiť nevie, tak že si ich majú urobiť sami.

Začiatkom decembra 2011 došlo k urobeniu podlahy jej otcom. Do apríla 2011 podlahy robiť nemohol,
pretože nebola ešte opravená strecha. Žalovaný postupoval nekompetentne a neodborne, nemal názor
statika, urobil zásah do nosného krovu. Mohol prácu odmietnuť a ak ju neodmietol, mal ju realizovať
tak, aby neurobil škody. Žalobkyňa nemala inú možnosť, len ísť do podnájmu, pretože zobrala zálohuza byt, zrealizovala platby žalovanému a nemala na to, aby zálohu vrátila a nechápala, prečo by jej mali
peniaze vrátiť rodičia, keďže predpokladá, že do budúcna sa postará o svojich rodičov a dom ostane jej.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva ani čo do dôvodu,

ani čo do výšky. Poprel, že by sa so žalobkyňou dohodol o realizácii podkrovia na kľúč v lehote 2
mesiacov. Žalobkyni povedal, že o podkroví sa môžu rozprávať až po dokončení prác na streche. Práce
na streche ukončil dňa 5.9.2008. Žalobkyňa žiada uhradiť nájomné od decembra 2008 do mája 2010,
avšak svoj byt predala až v januári 2009, takže do uvedenej dobe mala právo nehnuteľnosť užívať.
Zálohu na kúpnu cenu žalobkyňa prevzala ešte predtým, než začali jednania a rokovania. Keďže až dňa

26.7.2008 dal žalovaný žalobkyni predbežnú cenovú ponuku je zrejmé, že ku dohode medzi nimi došlo
neskôr. Žalobkyňa mohla vrátiť zálohu za byt potom, ako zo strany žalovaného došlo k ukončeniu prác
na streche. Poukázal na to, že žalobkyňa bez rozdielu, či je vlastníčkou alebo nájomníčkou bytu má
povinnosť náklady spojené s bývaním uhrádzať. K uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo ani v písomnej ani v
ústnej forme a žalovaný sa nikdy so žalobkyňou nedohodol o oprave podkrovia. Mal ochotu odstraňovať
vady v súvislosti s realizáciou strechy, avšak bolo mu to umožnené až potom, ako došlo k rozhodnutiu

súdu.

Na pojednávaní žalovaný nepoprel, že sa dohodol o tom, že opraví strechu. Ohľadom podkrovia nič
nebolo dohodnuté, ani z jeho strany prisľúbené. Cenová ponuka sa týkala len strešných prác, tu sa
dohodli aj na cene aj na termíne do kedy bude oprava vykonaná. Vedel, že žalobkyňa nemá peniaze
ani na strechu, pretože mu splácala finančné prostriedky za krytinu, ktorú kúpil on a aj montáž. Hovorili

spoluotom,žekeďsaurobístrecha,ažpotomsamôžubaviťopodkroví.Vštádiu,kedynebolaupravená
strecha a nebola urobená podlaha, nebolo možné sa ohľadom podkrovia nič dohadovať. Tvrdenie,
že nedošlo k žiadnej dohode ohľadom podkrovia sa dotýka aj otca žalobkyne. Najskôr prišiel za ním
spoločný známy jeho a žalobkyni Kamil Malíček, ktorý vedel, že robí strechy a žalobkyňa mala viac
cenových ponúk od iných firiem. Prejav dôvery zo strany žalobkyne bol v tom, že mu ukázala cenovú

ponuku na strechu od inej firmy a on sa jej ponúkol, že jej urobí zľavu z tejto ceny. Nepamätal si, kedy
mu žalobkyňa navrhla montáž podkrovia, či to bolo vtedy, keď mu ukázala cenovú ponuku na strechu
alebo v priebehu prác, ktoré vykonával na streche, ale povedal jej, že to nie je možné realizovať kým
nebude hotová strecha. Nebol pri tom sám, boli tam ďalší 5 živnostníci. Zotrval na tom, že povedal
žalovanej že až keď bude urobená strecha a podlaha, potom sa môžu baviť o podkroví. Avšak ku dohode

o podkroví nedošlo, pretože vznikali problémy už ohľadom strechy. Strechu robili asi 5-6 dní a na konci
prác žalobkyňa splácala postupne peniaze za prácu až zostala dlžná 20.000,- Sk. Po končení prác asi
1-2 mesiacoch po 5.9.2008 na streche žalobkyňa povedala, že nevyplatí zostávajúcich 20.000,- Sk
skôr, kým nezačne robiť podkrovie. Za prácu mala zaplatiť 90.000,- Sk a zostala dlžná ešte 20.000,-
Sk. V čase, kedy strechu opravoval, ako aj v súčasnej dobe nemal živnosť na plyn, kúrenie, vodu

elektromontáže, len na sadrokartón a maliarske práce. Tvrdil, že pán U. prišiel do reštaurácie, kde celá
partia sedela s otázkou, či majú záujem robiť rekonštrukciu strechy. Povedali mu, že majú záujem,
pretože práce sa mali robiť v mieste ich bydliska. Osobne pán G. D., Ľ. E., L. L. a L. M. a on boli
za žalobkyňou. Z tejto partii však len on a D. sú živnostníci, ostatní boli len pomocníci a ani Olejník
nemal na živnosť na elektrikárske, kúrenárske a vodárske práce. Uvedené osoby boli vždy prítomné

pri rozhovoroch o tom aké práce sa majú vykonávať. Z peňazí, ktoré im vyplatila žalobkyňa, vyplácali
troch brigádnikov a zvyšok si rozdelili on s pánom Olejníkom. Vadilo mu, že žalobkyňa ponechala starý,
poškodený krov aj keď sa vyjadril sa v tom zmysle, že krov je nevyhovujúci na podkrovie. Bolo tam treba
urobiť nový krov. Teda nie len strechu, podlahu ale aj nový krov. Nemal žiaden projekt ani na strechu
ani na podkrovie. Nikdy projekt nevidel, videl len statický posudok pána F. ohľadom krovu a vytknutým

vadám na ňom. Pokyny aké práce sa majú vykonávať zadávala žalobkyňa a jej otec, pričom niekedy
sa tieto pokyny nezhodovali. Pokiaľ ide o podkrovie, je spevnené asi 40-50 cm trámami, ktoré idú po
celom pôjde, takže pretínajú trámy, takže sa tam nedá chodiť, alebo by tam museli byť schody. Nevydal
žalobkyni žiadne písomné potvrdenie ako akceptáciu zákazky na podkrovie. Keďže investor odmietol
realizáciu nového krovu kvôli finančným prostriedkom, tak realizoval len opravu strechy. Keďže dostal

len 70.000,- Sk zálohu, tak plnil len pokyny žalobkyne a jej otca, lebo chcel svoje peniaze späť. Cenovú
ponuku na strechu dal žalobkyni, ako aj príjmové doklady. K uzavretiu zmluvy ohľadom podkrovia ktoré
malo byť podľa žalobkyne urobené na kľúč nemohlo dôjsť, pretože nemal ani schopnosti a zručnosti
na to, aby mohol takéto práce realizovať. V spore však nie je dôležité, či došlo k uzavretiu zmluvy o
dielo, pretože žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody, avšak z jej vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že

si bola vedomá, že v prípade, že bude chcieť realizovať podkrovie, je najprv nutné spraviť podlahu. Vjej výpovedi zo dňa 19.9.2011 vyplýva, že podlaha ešte nie je hotová a v súčasnej dobe sa realizuje
jej ukončenie. K realizáciu zmluvy nemohlo dôjsť aj keby bola uzavretá platne, pokiaľ by žalobkyňa
vytvorila podmienky na realizáciu a to tým, že doposiaľ resp. 19.9.2011 ešte nebola urobená podlaha.

Žalobkyňatedanemuselabytpredávať,pretožedom,ktorýsaopravovaljejnepatril,investovalafinančné
prostriedky do cudzej veci, do majetku svojich rodičov, a ak by jej rodičia finančné prostriedky nevrátili,
došlo by z ich strany k bezdôvodnému obohateniu.

Pokusy súdu o uzavretie súdneho zmieru medzi účastníkmi konania boli bezúspešne, právna
zástupkyňa žalobkyne sa ani mimosúdnemu vyriešeniu sporu nebránila, ale žalovaný nebol ochotný

uhradiť žalobkyni žiadnu finančnú čiastku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami N. M. a G. D.,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov najmä kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2009, zmluvami
o podnájme zo dňa 16.11.2008 a zo dňa 8.10.2009, technickou správou a projektom z júla 2010,
mesačnými zálohovými predpismi platieb inkasa a zistil tento skutkový stav :

Žalobkyňa sa žalobou dožaduje náhrady škody, ktorá jej vznikla tým, že v období od decembra 2008 do

júla 2010 uhrádzala nájomné (mesačne vo výške 110,- Eur ) za byt ktorý si musela prenajať, za čo plnú
zodpovednosť podľa nej nesie žalovaný, tým, že riadne a včas nezrealizoval podkrovie v dome jej otca.
Podľa žalobkyne zmluva o dielo ktorú uzavrela so žalovaným, mala všetky podstatné náležitosti, pretože
bol dohodnutý predmet diela - vyhotovenie podkrovia na kľúč, čas dodávky do konca novembra 2008
aj cena 400.000 až 500.000,- Sk Bolo tiež dohodnuté, že žalovaný najprv opraví strechu a až následne

urobí podkrovie. Podkrovie sa však nezrealizovalo, pretože žalovaný urobil opravu strechy vadne,
následne nechcel tieto vady odstrániť a prehlásil, že podkrovie už robiť nebude. Tým dostal žalobkyňu
do ťaživej životnej situácie, pretože bola tehotná, chcela bývať pri rodičoch, kde však nemala vytvorené
podmienky. Žalobkyňa byt, ktorý vlastnila, predala aby mala finančné prostriedky na zaplatenie stavby.
Žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy, spôsobil žalobkyni škodu a medzi porušením

jeho povinnosti a škodou existuje príčinná súvislosť.

Žalovaný nepoprel, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej však bola len oprava
strechy. O tom, že zrealizuje aj podkrovie sa s žalobkyňou nedohodol. Predbežnú cenovú ponuku
na opravu strechy žalobkyni poskytol až dňa 26.7.2008. S prácami na streche začal v auguste a k
ukončeniu prác došlo dňa 5.9.2008. O realizácii podkrovia sa podľa neho so žalovanou dohodnúť

nemohli preto, lebo v štádiu, kedy nebola upravená strecha a nebola urobená podlaha, nebolo možné
sa dohadovať o podkroví. K uzavretiu zmluvy ohľadom podkrovia, ktoré malo byť podľa žalobkyne
urobené na kľúč nemohlo dôjsť aj preto, lebo žalovaný nemal ani schopnosti a zručnosti na to, aby
mohol takéto práce realizovať. Jeho obrana spočívala v tom, že žalobkyňa, ako aj jej otec, si boli plne
vedomí, že podkrovie bude možné zrealizovať bude možné zrealizovať až potom ak na ich vlastné

nákladybudeurobenápodlaha.Zvyjadreniažalobkynezodňa19.9.2011všakvyplynulo,žeeštevtomto
období nebola podlaha urobená, stalo sa tak až začiatkom decembra 2011. Žalobkyňa sa teda domáha
škody 14 mesiacov predtým, ako došlo ku splneniu podmienky zhotovenia podlahy. Žalobkyňa mohla
odstúpiť od kúpnej zmluvy za byt a požiadať o finančné prostriedky svojich rodičov, keďže investovala
do ich vlastníctva. Neexistuje podľa žalovaného príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním

žalovaného, pretože nikdy nedošlo k uzavretiu dohody na stavbu podkrovia, keďže projekt na túto stavbu
bol vyhotovený až v roku 2010.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a kupujúcimi dňa 23.1.2009 vyplýva, že
žalobkyňa odpredala byt, ktorý bol v jej vlastníctve, za kúpnu cenu 850.000.- Sk s tým, že dňa 4.7.2008
bola žalobkyni zaplatená kupujúcimi záloha a zostatok kúpnej ceny bol zaplatený do 23.1.2009 a to tak,

že časť finančných prostriedkov bola použitá na splatenie úveru a časť na zaplatenie nedoplatkov na
nájomnom za mesiace 10,11,12/2008. Samotná žalobkyňa tvrdila, že odpredaný byt uvoľnila až dňa
3.12.2008, avšak zmluvu o podnájme mala uzavretú už od 17.11.2008. Do podnájmu sa presťahovala
napriek tomu, že kupujúci nenaliehali, aby byt uvoľnila.

Z uznesenia tunajšieho súdu č. 6C 170/2010 - 44 zo dňa 24.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

2.3.2011 súd zistil, že medzi účastníkmi konania bol schválený súdny zmier ktorým sa odporca zaviazal
že na vlastné náklady, do konca apríla 2011 opraví strechu rodinného domu v Spišských Vlachoch, ul.
Jilemnického 31 a to tak, že inštaluje pomocné krokvy tak, aby rozostupy medzi krokvami boli najviac 90
cm, realizuje výmenu strešnej krytiny na vikieri s tým, že novú strešnú krytinu na svoje náklady dodajúžalobcovia v 1. a 2. rade do konca marca 2011, realizuje montáž snehových hákov na streche, ktoré na
vlastné náklady dodajú žalobcovia v 1. a 2. rade do konca marca 2011, zrealizuje montáž prerušeného
nosného trámu v podkroví rodinného domu v počte jeden kus. V tomto konaní sa žalobkyňa realizácie

podkrovia na kľúč nedožadovala.

Svedok N. M., otec žalobkyne uviedol, že celý cirkus vznikol z dôvodu toho, že žalovaný na jeho dome
opravoval strechu a opravu urobil nekvalitne. Len od dcéry sa dozvedel, že žalovaný okrem strechy
mal robiť aj podkrovie. Potvrdil, že žalovaný potom, čo strechu opravil povedal ( ešte v roku 2009) že
podkrovie robiť nebude. Tiež bolo dohodnuté, že najskôr urobí žalovaný strechu, potom bolo na ňom,

aby urobil podlahy a tak bude žalovaný pokračovať v podkroví. Keďže na streche boli zistené vady
žalovaný opravu zrealizoval do konca apríla 2011. Ak by všetko riadne zrealizovalo, čo bolo dohodnuté,
tak by mala dcéra svoju bytovú jednotku a svoje súkromie. Takto sa museli s dcérou a dieťaťom, ktoré sa
narodilo v decembri 2009 tlačiť v 2 izbách a kuchyni. Na záver svojej výpovede povedal, že žalovaný bol
požiadaný, aby urobil strechu a po realizácii strechy už k dohode nedošlo. Faktom je, že až po realizácii
strechy pán F. vypracoval posudok. Svedok tiež uviedol, že podkrovie si robí teraz ja sám a podlahu má

urobenú len do polovici podkrovia. Potvrdil, že žalovaný dal cenovú reláciu na škridlu a drevo a v tejto
cenovej relácii pravdepodobne neboli položky, ktoré by sa týkali podkrovia.

Svedok G. D., uviedol, že žalobkyňa jeho aj žalovaného požiadala, aby opravili strechu na dome jej
otca. Dohodli sa, že opravu urobia približne do 2 týždňov a dohodli sa aj na sume, avšak o akú sumu
šlo sa vyjadriť nevedel. Vedel však, že podkrovie neriešili a že predložili len cenovú ponuku na strechu

Žalobkyňa hovorila, že v budúcnosti by chcela robiť aj podkrovie, ale oni ponuku na podkrovie môžu
urobiť až keď majú potrebné parametre. Do prác týkajúcich sa podlahy sa nepúšťali, lebo také práce
nikdy nerobili. Keď opravovali strechu, sem-tam prišla aj žalobkyňa, ale väčšinou tu bol prítomný jej otec.
Potom, ako strechu urobili, boli problémy s doplatením ceny, ale nakoniec im otec žalobkyne doplatil cca
20.000,- Sk. Medzi žalobkyňou a jej otcom bol chaos, pretože žalobkyňa hovorila niečo iné, čo povedal

jej otec, a nevedeli, kto je vlastne investorom tejto stavby. Väčšinou robili podľa pokynov otca žalobkyne.
Chceli vymeniť aj krov, navrhovali to žalobkyni, ale ani žalobkyňa ani jej otec to nechceli. Inštalovali aj
spevňujúce klieštiny. Vo výške nad zemou asi 30 cm boli hrubé trámy, takže by bolo nevyhnuté urobiť
tam podlahu, čím by sa priestor zmenšil. Na jednej strane dávali aj spevňujúce trámy a tieto stĺpy tiež
zmenšili plochu podkrovia.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou ako
objednávateľkou a žalovaným ako zhotoviteľom pri dohode s ním, je možné charakterizovať ako zmluvu
o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa sa dožaduje náhrady škody, tvrdiac, že nesplnením povinností žalovaného, vyplývajúcej z
ústne uzavretej zmluvy o dielo, teda tým, že žalovaný riadne a včas nevyhotovil podkrovie na dome jej
otca, bola nútená uhrádzať platby spojené s užívaním nájomného bytu v období od decembra 2008 do
31.5.2011.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný opravoval na dome otca žalobkyne strechu. Tieto práce

vykonával spolu s G. D.. Predložili cenovú ponuku na strechu a opravu zrealizovali, avšak nie ku
spokojnosti žalobkyne a jej otca. Žalobkyňa sa však nedomáha náhrady škody, ktorá by jej vznikla v
dôsledku chybného zhotovenia strechy, ale škody spôsobenej žalovaným tým, že nevyhotovil podkrovie.
V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by sa účastníci konania dohodli aj na realizácii podkrovia
v dome otca žalobkyne. Poprel to žalovaný, jeho stanovisko potvrdil aj svedok p. Olejník, otec žalobkyne,

ale najmä samotná žalobkyňa, ktorá si bola plne vedomá ( čo aj vo výpovedi priznala), že v
prípade, že bude chcieť realizovať podkrovie, môže sa tak stať až potom ako bude opravená strecha a
hlavne urobená podlaha. Žalovaný teda nemohol porušiť povinnosť zo zmluvy plynúcu, aj keby takéto
zmluvné dojednanie ohľadom podkrovia existovalo, pretože jeho realizácia mala byť podmienená tým,
že žalobkyňa v podkroví urobí podlahu. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 19.9.2011 vyplynulo, že ešte v

tomto období nebola podlaha urobená a jej otec vo svedeckej výpovedi potvrdil, že podlahu si pokladásám a má spravenú asi polovicu. Nemožno tiež opomenúť, že projekt podkrovia bol urobený žalobkyňou
až v júli 2010. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť ani za to, že žalobkyňa napriek tomu, že podľa
nej nemala vytvorené bytové podmienky u svojich rodičov, byt, ktorého bola vlastníčkou v januári 2009

predala, pretože tak urobila v čase, kedy postoj žalovaného bol jednoznačný v tom, že žiadne podkrovie
robiť nebude. Vo svojej výpovedi totiž žalobkyňa uvádzala, že už v novembri 2008 poznala stanovisko
žalovaného.

V konaní žalobkyňa nepreukázala, zavinenie žalovaného ale najmä príčinnú súvislosť medzi vznikom
jej škody a konaním žalovaného. Predaj bytu žalobkyňa začala totiž riešiť ešte v júni 2008, teda asi

mesiac pred tým, ako mala byť so žalovaným uzavretá zmluva o dielo a ešte pred vznikom zmluvného
vzťahu so žalovaným (dňa 4.7.2008) bola jej kupujúcimi vyplatená záloha za byt vo výške 450.000,- Sk.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa v čase, kedy prevzala zálohu za byt ktorý sa rozhodla predať,
nemohla v žiadnom prípade spoliehať na to, že žalovaný jej bytové podmienky vytvorí.

Žalobkyňa žiada náhradu škody vo výške nájomného za obdobie od 12/2008 až 7/2010 ktoré uhrádzala
na základe zmlúv o podnájme, kde po predaji bytu bývala, čo je v rozpore s tvrdením jej otca, ktorý

uviedol, že on s manželskou spolu so žalobkyňou a vnúčaťom, ( ktoré sa narodilo v decembri 2009 )sa
museli sa tlačiť v 2 izbách a kuchyni. Súd sa plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že žalobkyňa
nemusela byt, ktorý mala vo vlastníctve, predávať ( alebo od kúpnej zmluvy odstúpiť) a finančné
prostriedky mali do diela, ktoré sa realizovalo na dome jej rodičov, investovať predovšetkým vlastníci
domu.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdžalobuzamietolačodosumy2.083,38Eur vzmysleustanovenia
§ 96 O.s.p. zastavil, pretože žalobkyňa súhlasom žalovaného zobrala v tejto časti žalobu späť.

V konaní teda bolo jednoznačne preukázané, že dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k škodovej udalosti
zavinil žalovaný porušením právnej povinnosti. V konaní bolo taktiež preukázané, že v dôsledku nehody
vznikla na motorovom vozidle žalobcu škoda. Medzi dopravnou nehodou, ktorou žalovaný porušil

právnu povinnosť a vznikom škody u žalobcu je príčinná súvislosť. Zavinenie žalovaného je zrejmé
z oboznámeného trestného spisu. Pokiaľ sa týka výšky škody, podľa citovaného ustanovenia § 442
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Škodou sú aj majetkové
hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Výšku

skutočnej škody na motorovom vozidle žalobcu mal súd preukázanú znaleckým dokazovaním. Znalec
vyčíslil výšku tejto škody na motorovom vozidle na sumu 2.246,27 eur. Znalec potvrdil, že oprava a
výmena náhradných dielov, ktoré boli žalobcovi fakturované spolu vo výške 90.034, -Sk majú súvis
s dopravnou nehodou zavinenou žalovaným a táto suma bola vynaložená účelne. Vzhľadom k tomu
má súd za to, že žalobcovi bola spôsobená škoda v celkovej výške 90.034, -Sk. Účelom opravy bolo

uvedenie vozidla do predošlého stavu. Podľa vyjadrenia znalca však vozidlo v dôsledku havárie bude
mať zhoršené jazdné schopnosti a v dôsledku tejto havárie bude obtiažnejšie ho predať. Nemožno
preto konštatovať, že dôsledkom opravy vozidla došlo k jeho zhodnoteniu, naopak jeho predajná cena
na trhu bude nižšia oproti predchádzajúcemu stavu. Poukazujúc na to, že škodou je aj suma, ktorú
musel žalobca vynaložiť na uvedenie vozidla do pôvodného stavu a vykonaná oprava, podľa vyjadrenia

znalca bola účelná, ako aj poukazujúc na to, že napriek niektorým novým náhradným dielom predajná
hodnota havarovaného vozidla bude nižšia ako pred opravou, súd návrhu vyhovel a zaviazal zaplatiť
žalovaného žalobcovi sumu 742,42 eur (22.366,- Sk). Táto suma predstavuje rozdiel medzi škodou,
ktorá bola žalovanému nehodou spôsobená a škodou priznanou žalobcovi v trestnom konaní.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a keďže žalovaný
bol v konaní úspešný súd mu priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za 10 úkonov - podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. -
prevzatie a príprava 151,05 EUR, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z. - zastupovanie na pojednávaní 4 x 151,05 EUR (dňa 19.9.2011, dňa 2.2.2012, dňa 15.3.2012, dňa17.5.2012), podľa § 14 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - jednanie s klientom dňa 26.1.2012 viac
ako hodinu 100,70 EUR a dňa 10.9.2012 menej ako 1 hodinu 50,35 EUR, podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z.z. jednanie s protistranou dňa 27.4.2011 100,70 EUR, 10 režijných paušálov podľa §

16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 4 x 7,41 EUR, 6 x 7,63 EUR. Súd pri určení výšky hodnoty
jedného úkonu vychádzal zo žalovanej sumy 4.283,38 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.