Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8Er/105/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5408201532
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krajčovicová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5408201532.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., P. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane povinného: OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom
Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37 872 117, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,

so sídlom Košice, Ľudová 14, IČO: 47 234 466, v konaní o vymoženie pohľadávky v sume 1.089,42 eur
s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd návrh vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie z a m i e t a.

Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.12.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako návrh na odklad exekúcie,
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na jej zastavenie, ktorým OMBUDSPOT, Združenie
na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37872117(ďalej ako
„združenie“), prostredníctvom právneho zástupcu oznámilo súdu vstup do exekučného konania na
stranu povinného a navrhlo aby súd povolil odklad exekúcie, následne vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Svoj návrh odôvodnilo tým, že proti povinnému prebieha exekúcia na základe
absolútne neplatných ustanovení zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným. Adhézne
formulované ustanovenia úverovej zmluvy obsahujú rozhodcovskú doložku zaväzujúcu povinného
ako spotrebiteľa riešiť spory s podnikateľom v rozhodcovskom konaní alebo splnomocňujúce iný
subjekt na spísanie notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu, na uznanie záväzku
z úveru. Združenie poukázalo na ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujúce ustanovenia

o spotrebiteľskoprávnej ochrane. Analyzovalo rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku
úverovej zmluvy a splnomocnenie dané advokátovi spotrebiteľom za účelom uznania záväzku z
uzavretej úverovej zmluvy v forme notárskej zápisnice, ako exekučného titulu pre vykonanie exekúcie.
Združenie v predmetnom podaní konštatuje, že titulný súd (by) vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie pochybil keď nezistil zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom a to ak rozhodol o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo

nepreskúmal nekalú povahu rozhodcovskej doložky a nevyvodil všetky dôsledky s cieľom zabezpečiť,aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný, nevyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako rozporný
so zákonom, hoci na tento postup existoval zákonný dôvod a poverenie na výkon exekúcie vydané
nemalo byť. S poukazom na uvedené skutočnosti a ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), § 56 ods. 2 a 5

Exekučného poriadku združenie navrhlo, aby súd povolil odklad exekúcie ak možno očakávať, že bude
zastavená a následne aby exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil. V súvislosti so zastavením
konania aby súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal s poukazom na to, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník.

Zo spisového materiálu súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol poverením Okresného
súdu Dolný Kubín č. 5503 025712* zo dňa 07.04.2008 poverený vykonávaním exekúcie v prospech
oprávneného, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod č. SR 8003/07 zo dňa 08.11.2007.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd mal preukázané, že vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vystupuje na strane povinného
subjekt, ktorým je fyzická osoba, ktorá uzavrela s oprávneným spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí
úveru a vymoženia pohľadávky z takto poskytnutého úveru sa vo vyššie uvedenej exekúcii domáha
voči povinnému oprávnený. Súd mal ďalej preukázané, že OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv
spotrebiteľa je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,

pričom takýmto predpisom sa rozumie aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Cieľom združenia
je okrem iného „ochraňovať práva spotrebiteľov a ich oprávnené záujmy, zastupovať práva spotrebiteľov
v reklamačnom konaní a na súdoch, vykonávať a realizovať mediáciu, mimosúdne vysporiadanie v
spotrebiteľských sporoch a pod. S poukazom na uvedené združenie je spôsobilým subjektom pre vstup
do vyššie uvedeného konania na strane povinného, ktorý je v tomto prípade spotrebiteľom a s poukazom

na ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p., vstúpilo do konania na základe vlastného podnetu čím využilo svoje
právo dané ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p..

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.

Okresný súd Dolný Kubín preštudovaním pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. SR 8803/07 mal
preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 14.05.2007 Zmluvu o úvere č. 4073304 (ďalej len

„zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Sk. Povinný sa
zaviazal splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom spolu vo výške 36.000,- Sk v desiatich
mesačných splátkach po 3.600,- Sk.

Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „všeobecné podmienky“). Z
pripojeného spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že oprávnený podal dňa 09.10.2007 na rozhodcovský

súd návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie sumy spolu vo výške 32.820,- Sk s prísl.,
keďže povinný si neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, čím sa dostal do omeškania s úhradou
dlžnej sumy. Rozhodcovský súd rozhodol o podanom návrhu rozhodcovským rozsudkom č. SR 8003/07
zo dňa 08.11.2007 tak, že zaviazal povinného, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil
oprávnenému sumu 32.820,- Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 32.400,- Sk od

24.07.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 8.037,- Sk. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 03.12.2007 a vykonateľnosť dňa 06.12.2007. V návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený uviedol, že po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu
na vykonanie exekúcie povinná neuhradil žiadnu splátku.

Súd zároveň konštatuje, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným

a povinným je vzťahom spotrebiteľským, pričom povinný mal pri uzavieraní zmluvy s oprávneným
postavenie spotrebiteľa.

V čase uzavretia zmluvy (14.05.2007) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník.

V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obč. zák.“)

spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Obč. zák.).

Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., pričom zákonom č.
568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i.o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve
považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb.

v platnom znení).

V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

V čase uzavretia zmluvy (14.05.2007) boli „spotrebiteľské zmluvy“ upravené aj zákonom č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa takouto zmluvou rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.).

Vyššie citovaný § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitnú prieskumnú
právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby

tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na
rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 citovaného zákona), či v tej istej veci bolo už
vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti
uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie nedovolené
alebo priečiace sa dobrým mravom.

Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi
oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 14.05.2007, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská
doložka.

Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky
a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o
tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že nekalá zmluvná podmienka a rozhodcovská

doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany
Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že
„Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatnéhorozhodcovskéhonálezuvydanéhobezúčastispotrebiteľa,musípokiaľ mázatýmúčelom

k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť
rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a
spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej
zmluvy“.

Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená vo všeobecných podmienkach. V zmysle čl. 17
všeobecných podmienok sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej

„všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registriOkresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu,
vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto
rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde z vôle oprávneného, však rozhodne
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na
výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a
núti povinného neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd
poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými
písmenami.

Aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník konkrétne neobsahoval ustanovenie,

na základe ktorého by dojednaná rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej
by prípadné spory mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinnou ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj
pred 01.01.2008, a to prostredníctvom právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali

nie taxatívne, ale demonštratívne (napr. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS).

Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/

EHS neplatná.

Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, ktoré
sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 8003/07 zo dňa 08.11.2007 za
nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal

exekučný titul bola stanovená neprijateľnou zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou.

V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať
zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená
lennazákladetitulu,ktorýjevykonateľnýpostránkeformálnejamateriálnej.Vprípade,akbudeexekúcia
podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená (Rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky R-58/1997). Keďže
konanie, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. SR 7781/07 zo dňa
08.11.2007 má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto
rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom
na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 2 EP a

v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní túto exekúciu
zastavil.Čo sa týka návrhu vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie,
tento súd zamietol, a to z dôvodu, že súd týmto rozhodnutím rozhodol o zastavení exekúcie, čím sa
vyhovenie návrhu na odklad exekúcie javí ako nadbytočné.

V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách konania, a to tak, že povinnému, ktorému
by ich náhrada prináležala ako úspešnému účastníkovi konania, si ich náhradu neuplatnil, ani vznik
žiadnych trov súd nemal na strane povinného v tomto konaní preukázaný, a preto rozhodol tak, ako
je uvedené v treťom výroku tohto uznesenia, v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p. Súd zároveň rozhodoval o
trovách konania vedľajšieho účastníka na strane povinného- združenia, ktoré je v tomto konaní právne

zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. a to za použitia ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd mal preukázané, že právny zástupca
podával v mene združenia OMBUDSPOT návrhy na odklad exekúcii, jej vyhlásenie za neprípustnú a

na zastavenie exekúcie v mnohých exekučných konaniach vedených nielen Okresným súdom Dolný
Kubín, ale aj inými súdmi v rámci Slovenskej republiky, kde ako oprávnený vystupuje resp. vystupovala
spoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.tedapodávalonávrhyplošne.Vychádzajúczobsahunávrhunaodklad
exekúcie, jej vyhlásenie za neprípustnú a zastavenie, jedna sa o identický návrh podaný len na tunajšom
súde v cca 60 prípadoch, ktorý návrh je všeobecný - univerzálny, vzťahujúci sa jednak na exekúcie

vykonané na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, keď návrh obsahuje analýzu
rozhodcovskej doložky, neprijateľných podmienok a dojednaní obsiahnutých v zmluvách v rozpore s
ustanoveniami spotrebiteľskoprávnej ochrany a tiež sa vzťahujúci na exekúcie vykonané na základe
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s
exekúciou, a tu návrh analyzuje vyhlásenie o uznaní záväzku, ktoré mal za povinného urobiť advokát

Mgr. Tomáš Kušnír, zastupujúci vo väčšine exekučných konaní aj oprávneného a ktorého záujmy sú tak
v rozpore so záujmami povinného. Vzhľadom na uvedené právny vzťah zastúpenia medzi advokátskou
kanceláriou a združením nie je založený pre individuálnu vec, právna náročnosť jednotlivých úkonov
právnej pomoci v jednotlivých veciach je minimálna a to už zo spomínaného dôvodu, že predmetom
týchto konaní je identický právny problém, resp. návrhy sú postavené na rovnakých podkladoch. Podľa

názoru súdu je tak úplne minimalizovaná prácnosť podávania návrhov. Okrem uvedeného súd je toho
názoru, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neadekvátne a neplniace svoj účel, pretože ak
medzi základné úlohy združenia patrí sprostredkovávanie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi,
zastupovanie spotrebiteľov pred súdom a vystupovanie v súdnych sporoch na jeho strane, ak je vedľajší
účastník zastúpený advokátom, popiera sa tým podstata samotného združenia, ktorým by mala mať

schopnosť samo zabezpečiť ochranu spotrebiteľa (aj vo forme zastupovania v súdnom konaní) vlastnou
činnosťou. Aj keď to samozrejme neznamená, že by sa združenie na ochranu spotrebiteľa nemohlo
dať zastúpiť advokátom ani využívať jeho služby, no trovy ktoré by mu v tejto súvislosti vznikli, musí
znášať samo združenie a nie protistrana v exekučnom konaní, nakoľko tá by nemala „doplácať“ na to, že
združenie nedokáže plniť svoje základné úlohy, resp. vyvíjať činnosť, na ktorú bolo vytvorené, vlastnými

silami. Súd tak s poukazom na uvedené nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania, ktoré mu mali vzniknúť práve s jeho právnym zastúpením a ktoré predstavujú právnym
zástupcomzdruženiauplatnenúodmenuzadvaúkonyprávnejslužby:1.prevzatieaprípravazastúpenia
vrátane prvej porady s klientom vo výške 30,705 eura podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/20004Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov + režijný paušál 7,41 eur a odmenu za úkon - podanie návrhu

na odklad exekúcie jej vyhlásenie za neplatnú a zastavenie vo výške 61,41 eura podľa § 14 ods. 1
písm. b) vyhlášky č. 655/2004Z.z. + režijný paušál 7,41 eura, čo spolu činí 106,93 eura. Priznanie
trov právneho zastúpenia v uvedenej výške v každej z cca 60 exekučných vecí, kde združenie podalo
návrh je neopodstatnené a znamená neúmerné, neopodstatnené a ničím neodôvodnené navyšovanie
trov exekučného konania.

Keďže súdny exekútor si náhradu trov exekúcie, napriek výzve zo strany súdu, neuplatnil, súd o trovách
exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t
n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa

doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.