Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/183/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609203139
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1609203139.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci

navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporcovi
U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na podporu práv spotrebiteľov, IČO:
42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 612,96 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd p r i p ú š ť a , aby na strane odporcu do konania vstúpil vedľajší účastník konania a to Združenie
na podporu práv spotrebiteľov, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava.

Súd náhradu trov konania odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 26.05.2009
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 535,17 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne

zo sumy 535,17 Eur od 19.09.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených
elektronických služieb. V návrhu uviedol, že uzavrel s odporcom zmluvu o F. č. 9900782803 dňa
02.10.2006, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá internetová služba. Voči odporcovi mu
vznikla peňažná pohľadávka v žalovanej výške, ktorú odporca dosiaľ neuhradil napriek viacerým
výzvam. Žalovaná suma predstavuje zmluvnú pokutu vyčíslenou faktúrou č. 8891873589 splatnou dňa
18.09.2008. Predžalobnou výzvou zo dňa 02.04.2009 bol odporca zo strany navrhovateľa vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15.04.2009, túto však ani v dodatočnej lehote poskytnutej na plnenie

neuhradil.

Dňa 30.06.2009 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/680/2009-3, voči ktorému podal odporca odpor,
ktorý odôvodnil tým, že všetky pohľadávky voči navrhovateľovi uhradil dňa 05.06.2009, teda pred
vydaním platobného rozkazu.

Dňa 19.10.2009 bolo súdu doručené späťvzatie navrhovateľa, ktorý vzhľadom na úhradu odporcu zo
dňa 08.06.2009 v časti istiny vo výške 535,17 Eur zobral návrh v časti istiny späť a žiadal, aby súd
odporcu zaviazal na úhradu úroku z omeškania a zaplateného súdneho poplatku.

Dňa 18.01.2010 súd vydal uznesenie 16Ro/680/2009-18, ktorým platobný rozkaz 16Ro/680/2009-3
zrušil a konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil.Dňa 07.02.2013 bolo súdu doručené oznámenie Združenia na podporu práv spotrebiteľov, so sídlom
Seberíniho 9, Bratislava, ktoré oznámilo súdu svoj vstup do konania. Zároveň poukázalo na to
navrhovateľ si v prípade porušenia zmluvných povinností uplatňuje voči svojim zákazníkom zmluvnú

pokutu, ktorá by mala byť preskúmaná z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle §53 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Dňa 17.05.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým navrhovateľ vyjadril svoj nesúhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal na to, že vstup akéhokoľvek združenia do konania
na strane niektorého z účastníkov je viazaný na predchádzajúci súhlas toho účastníka na strane ktorého
má vystupovať. Uviedol, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí za predpokladu, že

s tým súhlasil odporca. V prípade ak sa v spise výslovný súhlas odporcu nenachádza, žiadal, aby ho
súd ďalej za účastníka nepovažoval.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 09.10.2014, pričom navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Odporca sa pojednávania zúčastnil osobne, pričom uviedol, že
istinu uhradil dňa 05.06.2009, je však ochotný uhradiť aj vypočítaný dlžný úrok z omeškania a príslušný
súdny poplatok.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 03.02.2015.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o F. č. 9900782803 zo dňa 02.10.2006 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako

poskytovateľomnajednejstraneaodporcomakozákazníkomnastranedruhejpodľa§43anasl.Zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; odporca túto zmluva
uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre odporcu
dodávať elektronické služby - vysokorýchlostný internet, dojednané v tejto zmluve na území Slovenskej
republiky. Odporcovi bola v rámci zmluvy o pripojení poskytnutá zľava pri používaní služby, pri dodržaní

24 mesačnej viazanosti, ďalej zľava „Letná kampaň 2006“ - zľava na 12 mesiacov pri dodržaní viazanosti
24 mesiacov a zľava na kúpu modemu pri dodržaní viazanosti 24 mesiacov. V rámci záverečných
ustanovení sa účastníci dohodli, že zmluva sa riadi platnými všeobecnými podmienkami navrhovateľa,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení.

Faktúrou č. 8891873589 splatnou dňa 18.09.2008 na sumu 52579,23 Eur (17.450 Sk) vyúčtoval

navrhovateľ odporcovi zmluvnú pokutu za obdobie od 01.08.2008 do 31.08.2008.

Predsporovouvýzvou(pokusopokonávku)zodňa02.04.2009vyzvalnavrhovateľodporcunazaplatenie
dlžného záväzku v sume 535,17 Eur (16.122,53 Sk) s upozornením, že voči odporcovi eviduje
pohľadávku vo výške 535,17 Eur. Zároveň odporcu upozornil, že ak dlžná suma nebude v stanovenej
lehote uhradená, navrhovateľ pristúpi k podaniu žalobného návrhu.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o F. zo dňa 02.10.2006, na základe
ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. Faktúra č. 8891873589, splatná dňa
18.09.2008 predstavovala zmluvnú pokutu „Akcia DSL Ethernet Modem“ vo výške 2.500 Sk, zmluvnú

pokutu „Internet Pohoda 1.000 s príspevkom“ vo výške 7.850 Sk, zmluvnú pokutu „Letná kampaň 2006-
Pohoda 1.000“ vo výške 3.500 Sk a zmluvnú pokutu „Zľ. Internet Pohoda 1.000 24M“ vo výške 3.600
Sk. Navrhovateľ v návrhu nešpecifikoval na základe čoho si uplatňuje zmluvné pokuty, akú sankciu
predstavujú a ktoré ustanovenia zmluvy odporca svojim konaním porušil. Navrhovateľom vyjadrené
sankcie vo faktúre č. 8891873589 však odporca v čase pred vydaním platobného rozkazu uhradil.

Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah.
Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, o ktorých má
súd vedomosť, že sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával
nakoľko uvádza, že súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky, o ktorých má súd vedomosť, že sú
formulárovým dokumentom navrhovateľa. Všeobecné podmienky navrhovateľ k návrhu nepriložil, návrh

neobsahuje konkretizáciu sankcií uplatnených zo strany navrhovateľa voči odporcovi. K základným
princípomspotrebiteľskýchzmlúvpatrí,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedatakézmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súdkonštatuje z dôvodu, že práve zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.

Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na
prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a navrhovateľ ako dodávateľ nie je
nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. V prejednávanej
veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu, navyše takto vymedzená
sankcia nebola zo strany navrhovateľa nijako preukázaná či podložená listinnými dôkazmi. Na základe
uvedeného preto súd dospel k názoru, že navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

spolu s dlžným úrokom z omeškania nie je dôvodný. Aj napriek skutočnosti, že odporca zmluvnú pokutu
už uhradil, súd je názoru, že ďalšie sankcionovanie odporcu v podobe úrokov z omeškania by bolo
neprijateľné, predovšetkým keď navrhovateľ ničím nepodložil a neosvedčil základnú mieru tvrdených
skutočností. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní

ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je

tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Preto námietka navrhovateľa, smerujúca k vstupu vedľajšieho účastníka do tohto
konania, neobstojí. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď
z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť
vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do

konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je
daný dňom keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa
konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania súd
rozhodol tak, že námietku vstupu navrhovateľa bez výslovného súhlasu zo strany odporcu považoval za
neopodstatnenú a vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by
patrila náhrada trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda pomerne.
Pri rozhodovaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať.

K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že § 150 ods. 1 O.s.p. je pritom zákonným
ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitiajeexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnému
účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môžedôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).

K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej
uvádza, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na
ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť odporcovi kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade
ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo,
nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že

jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám odporca bude
schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude
dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší
účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú
praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si navrhovateľ nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej

podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom
sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania
môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo
vyššie uvedenom smere. Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru,žetrovyvedľajšiehoúčastníkanemožnopovažovaťzaúčelnevynaloženétrovy,nakoľkovedľajší

účastník v svojom podaní argumentoval tvrdeniami o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré
však súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal vôbec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).