Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/380/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223779
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612223779.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová v právnej veci žalobcu: SATEL,

a. s. Poprad „v konkurze" so sídlom Partizánska 677/17, 058 01 Poprad, IČO: 00 690 007, zastúpený
JUDr. Slavomírom Dubjelom, správcom majetku úpadcu, so sídlom Puškinova ul. č. 16, Prešov, proti
žalovaným:1./Slovenskásporiteľňa,a.s.,sosídlomTomášikova48,83237Bratislava,IČO:00151653,
právne zastúpená JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom Košice, Hlavná 25, 2./ FARMAKOL,
spol. s r. o., Ľubotice so sídlom Ku Ihrisku č. 4, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 677 860, právne zastúpený
JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Ireny Sopkovej,

advokátky so sídlom v Košiciach vo výške 23.546,47 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu súdneho poplatku vo výške 33,- eur do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX v kat. území H., a to k pozemku KNC parc. č. XX o výmere 1149 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a k domu č. súp. XX na parc. č. XX o výmere 1149 m2 v celosti a zároveň navrhoval,
abysúdvydalpredbežnéopatrenie,ktorýmbyzakázalžalovanémuv2.radevyššiepopísanúpredmetnú
nehnuteľnosť predať, darovať, zameniť, založiť ju, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, dať

do nájmu, vypožičať, uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve a podobne, alebo akokoľvek inak nakladať s
predmetnou spornou nehnuteľnosťou.

V odôvodnení návrhu uviedol, že určenia vlastníckeho práva sa domáha v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
pričom má zato, že v danej veci je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko podľa
zápisu v katastri nehnuteľnosti svedčí vlastnícke právo žalovanému v 2. rade, pričom takýto daný stav
nie je v súlade s právnym stavom. S poukazom na doterajšiu platnú právnu judikatúru (rozsudok NS SR
sp. zn. 6Cdo 179/2010, 3Cdo 144/2010) žalobca má zato, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko
v prípade vyhovenia žalobe bude žalobca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník a následne

žalobca bude môcť pristúpiť k speňaženiu majetku a uspokojeniu veriteľov v konkurze.Aktívnu legitimáciu žalobca preukazoval s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2, § 86 ods. 1 zákona č.
7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

V odôvodnení žalobca ďalej uviedol, že medzi obchodnou spoločnosťou SATEL, a. s. Poprad v čase,

keď ešte nebola v konkurze, a medzi žalovaným v 1. rade, bola v 15. 10. 1992 uzavretá úverová zmluva,
na základe ktorej bol predmetnej obchodnej spoločnosti poskytnutý úver vo výške 30.000.000,- Sk, ktorý
bol zabezpečený záložnou zmluvou, a to na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. území H.
vyššie popísanú. Spoločnosť SATEL ako záložný dlžník aj napriek uzatvorenej záložnej zmluve uzavrel
so záložným veriteľom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záloh - nehnuteľnosť zapísaná na LV č.

XXXX v kat. území H., ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Spišskej Novej Vsi dňa 4. 9. 1995.

I. Žalobca má zato, že uzavretá kúpna zmluva nebola spôsobilá privodiť zmenu vlastníckeho práva,
nakoľko je podľa jeho názoru neplatná s poukazom na ustanovenie § 151f, g Občianskeho zákonníka
(v znení zákona č. 249/94 Z. z. platného a účinného od 1. 10. 1994 do 19. 6. 1997). Záložný dlžník -
spoločnosťSATEL,napriekzákonomdovolenémuspôsobu,uzavrelsosvojímzáložnýmveriteľomkúpnu
zmluvu ohľadom nehnuteľnosti - zálohu, pričom kúpna cena bola dohodnutá na sumu 51.942.958,20 Sk,

pričom táto mala byť podľa článku predmetnej kúpnej zmluvy zaplatená formou započítania v zmysle
ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka. Realizáciu tohto úkonu potvrdzuje následná vydaná kvitancia
žalovaným v 1. rade zo dňa 28. 8. 1995. Žalobca v súvislosti s touto kúpnou zmluvou poukázal aj na
svedeckú výpoveď E.. Ú. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 30Cd 11/2012,
ktorá výpoveď má potvrdiť úmysel strán uzavrieť prepadný záloh. Uspokojenie pohľadávky formou,

ako to zrealizovala obchodná spoločnosť SATEL, a. s. spolu so žalovaným v 1. rade je podľa názoru
žalobcu v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou, obchádza zákon, čím robí predmetný právny úkon
absolútne neplatným, k čomu žalobca poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo 4877/2008, 21Cdo
2037/2006, 22Cdo 1053/2001, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 144/2010 a na rozhodnutie Ústavného
súdu sp. zn. I.ÚS 50/10.

II. Žalobca zároveň vytkol aj formálne nedostatky predmetnej kúpnej zmluvy, kde poukázal na záver jej
textu, kde nie je uvedené, kde je zmluva podpísaná a nie je uvedený dátum podpísania zmluvy oboma
zúčastnenými stranami a pri jednotlivých podpisoch nie sú uvedené subjekty.

K tomu uviedol, že v rozhodnom čase podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti SATEL (účinného
od 6. 2. 1995 do 24. 9. 1996) podpisovanie za spoločnosť sa vykonávalo tak, že k tlačenému názvu

spoločnosti sa pripojili mená, funkcia a podpis najmenej dvoch členov predstavenstva. Slovenská
sporiteľňa, a. s. bola povinná v rozhodnom čase podľa výpisu z obchodného registra (od 4. 7.
1995 do 14. 3. 2002) konať tak, že za spoločnosť všetky veci podpisujú najmenej dvaja členovia
predstavenstva, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak. Podpisovanie za spoločnosť sa vykonávalo
tak, že k vytlačenému, alebo napísanému názvu spoločnosti pripojili svoje podpisy zastupujúci členovia

spoločnosti, kde boli uvedené ich mená a funkcie.

Žalobca má zato, že v predmetnej kúpnej zmluve nebola dodržaná stanovená forma vyžadovaná pre
formu takéhoto právneho úkonu, nakoľko ani za jednu spoločnosť neboli podpísaní zástupcovia v
predpísanej forme, resp. oprávnenou osobou. K tomu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS
198/2009, v záveroch ktorého sa okrem iného uvádza, že ak úkon nebol urobený v požadovanej forme,

alebo požadovaným spôsobom, hľadí sa, ako keby nebol urobený, a teda nevyvoláva žiadne účinky. S
poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka žalobca má zato, že kúpna zmluva je absolútne
neplatná pre rozpor s uvedeným zákonným ustanovením.

III. Ako ďalší dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalobca v odôvodnení ďalej uviedol tú
skutočnosť, že konanie E.. E. Ú., ktorý vystupoval ako člen predstavenstva spoločnosti SATEL, a. s.

v Poprade, bolo v rozpore so záujmami tejto spoločnosti, nakoľko menovaný v tom čase bol zároveň
zamestnancom Slovenskej sporiteľne, a. s., a teda nepriamo vystupoval aj na strane kupujúceho,
čo žalobca vydedukoval zo svedeckej výpovede menovaného vo vyššie uvedenom súdnom konaní.
Rozpor so záujmami spoločnosti žalobca vidí v tom, že nehnuteľnosť bola predaná iba za cenu, ktorá sarovnala výške záväzkov, ktoré mal SATEL voči Slovenskej sporiteľni. V prípade, žeby došlo k riadnemu
spôsobu výkonu záložného práva a nie k uspokojeniu tzv. prepadného zálohu, žalobca má zato, že
výťažok by bol vyšší a mohli by byť uspokojené aj ďalšie záväzky spoločnosti SATEL, a. s.. V súvislosti s

osobou E.. Ú. žalobca uviedol, že hneď po prevode predmetnej nehnuteľnosti sa menovaný stal členom
dozornej rady spoločnosti SPORITEĽŇAIVEST, investičná spoločnosť, a. a. so sídlom v Bratislave,
čo jasne preukazuje prepojenosť Ing. Úradníčka a Slovenskej sporiteľne, ktorá vo svojom dôsledku
spôsobila ujmu na strane spoločnosti SATEL. V závere má žalobca zato, že nakoľko E.. E. Ú. ako člen
predstavenstva nekonal v záujme spoločnosti SATEL, a. s., úkon, ktorý on vykonal, je preto absolútne

neplatný, k čomu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 177/2009.

IV. Za ďalší formálny nedostatok predmetnej kúpnej zmluvy žalobca považuje tieto skutočnosti:

a/ predávajúci nie je označený takým obchodným menom, aké mal v tom čase vedené v obchodnom
registri,

b/ nehnuteľnosť, ako predmet kúpnej zmluvy, nie je dostatočne špecifikovaná v článku II. kúpnej zmluvy,
nakoľko neuvádza register, ktorého nehnuteľnosť sa prevádza, a teda či ide o nehnuteľnosť parcely „C“,

alebo parcely registra „E“.

Vyššie uvedené nedostatky zakladajú neurčitosť kúpnej zmluvy, a teda jej absolútnu neplatnosť s
poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V. Okrem vyššie uvedených skutočností podľa názoru žalobcu kúpna zmluva nebola spôsobilá vyvolať
zamýšľané účinky, nakoľko v čase predloženia návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na

správu katastra táto nebola účinná. Žalobca má zato, že spôsobilým právotvorným aktom je platná a
účinná zmluva a nie zmluva, ktorá je len „platná“. Keďže predmetná kúpna zmluva nebola účinná, nebolo
možné následne povoliť ani jej vklad do katastra nehnuteľnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca má zato, že dostatočne preukázal, že k platnému
prevodu vlastníckeho práva nedošlo, nakoľko pri danom právnom úkone došlo k takým vadám, ktoré

nemožno odstrániť, a preto podľa názoru žalobcu patrí vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti jemu.

Žalobca k žalobnému návrhu predložil dôkazné listiny - uznesenie sp. zn. 1K 17/2010-347 o ustanovení
do funkcie správcu úpadcu JUDr. S. Dubjela, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka SATEL, a. s.
Poprad „v likvidácii“, výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa 7. 12. 2012, žalovaného v 1. rade,
výpis z LV č. XXXX v kat. území H. zo dňa 27. 11. 2012, kópiu zápisnice o informatívnom výsluchu E..

E. Ú. vykonanom na Okresnom súde Bratislava II v konaní sp. zn. 30Cd 11/2012, kópiu kúpnej zmluvy,
neplatnosti ktorej sa v tomto konaní domáha a ktorej vklad bol povolený pod č. V 2141/1995, kvitanciu
Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava, pobočka v Poprade zo dňa 28. 8. 1995 registrovanú, podľa
ktorej v dôsledku zániku zabezpečenej pohľadávky zaniklo záložné právo podľa § 151g Občianskeho
zákonníka klienta SATEL, a. s. Poprad., ktorý dňa 28. 8. 1995 splatil úver vo výške 30.000.000,- Sk,

výpis z obchodného registra SPORITEĽŇAINVEST, investičná spoločnosť, a. s. z 7. 12. 2012.

Uznesením zo dňa 13. 12. 2012 súd vyhovel návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co 78/2013 nadobudlo dňa
18. 6. 2013 právoplatnosť.

Žalovaný v 1. rade bol v konaní zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou, ktorá navrhovala žalobu v celom

rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V písomnom vyjadrení súdu doručenom dňa 11. 8. 2014 uviedla, že
žalovaný nepopiera skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v návrhu, teda že došlo k uzavretiu predmetnej
úverovej a následne záložnej a kúpnej zmluvy a následne bol povolený vklad kúpnej zmluvy s právnymi
účinkami z 24. 8. 1995. Právne dôvody, o ktoré opiera žalobca neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy
žalovaný v 1. rade považuje len za konštrukciu, ktorá nemá oporu v zákone. K tomu žalovaný uviedol, žekonštatovanie a záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom, alebo preto, že zákon
obchádza, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia, nemožno vystačiť iba
s gramatickým výkladom. Pričom vždy je nutné zisťovať účel zákonného príkazu, či zákazu. V danom

prípade sa jedná o štandardnú kúpnu zmluvu, ktorou kupujúci na seba previedol predmet zmluvy, a
to nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu, ktorej cena bola stanovená podľa znaleckého posudku.
To, že sa zaplatenie ceny uskutočnilo započítaním, nič nemení na prejave vôle zmluvných strán. Pre
dané konanie je dôležité posúdiť, aký bol úmysel účastníkov zmluvy, teda kupujúceho aj predávajúceho,
a či v skutočnosti uzavretie zmluvy bolo len zastieracím úkonom, ktorý v skutočnosti mal viesť k

uspokojeniu pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala
na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS 242/07, ďalej NS ČR sp. zn. 2Cdon 736/1997 a na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 29 Odo 4460/2002, v ktorom okrem iného sa uvádza: „ Nie je v rozpore s účelom
záložného práva, keď sa záložný veriteľ majúci neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti dohodne
so záložným dlžníkom, že ten na neho prevedie vlastnícke právo zálohu a že dohodnutá kúpna cena,
resp. jej časť bude použitá ako plnenie záložného dlžníka z titulu jeho záväzku uspokojiť dlh z výťažku

speňaženého zálohu“. Žalovaný predložil súdu doklad o tom, že v čase kúpy spornej nehnuteľnosti
mal 6794 zamestnancov, takže v tom čase nadobúdal nehnuteľnosti na účely ich rekreácie. Predložil
listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že v uvedenom čase nadobúdal aj iné nehnuteľnosti v rôznych
katastrálnych územiach, ktoré využíval na rekreáciu svojich zamestnancov. Následne tieto nehnuteľnosti
boli predmetom odpredaja, nakoľko neskôr sa zistilo, že nie všetky boli využité a žalovaný v 1. rade

ich už nepotreboval. Predložil súdu kúpne zmluvy, na základe ktorých boli zakúpené nehnuteľnosti v
kat. území Spišská Sobota, Detvianska Huta (obe boli v roku 2008 odpredané), Trenčianske Teplice
(odpredané v roku 2006), Tatranská Lomnica (odpredané v roku 2007). Žalovaná predložila interný
doklad, tzv. zamestnanecké výhody v oblasti sociálnej starostlivosti o zamestnancov a navrhla vypočuť
svedkov, ktorí v tom čase pracovali v tejto sociálnej oblasti a ktorí spravovali aj nehnuteľnosť, ktorá je

predmetom sporu a ktorá bola následne prevedená na ďalšiu dcérsku spoločnosť, ktorá mala výslovne v
predmete činnosti starostlivosť o zamestnancov. S poukazom na vyššie popísané skutočnosti v závere
žalovaná v 1. rade skonštatovala, že nie je pravdou a nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že kúpna zmluva
bola uzavretá za účelom vyrovnania poskytnutého úveru, nakoľko žalobca nemá právne relevantný
doklad o takomto tvrdení a vychádza iba z tvrdenia likvidátora, že takýmto spôsobom chcela problém

úverového zaťaženia vyriešiť strana predávajúceho. Žalovaný mal možnosť si úver vymáhať a uspokojiť
aj realizáciou záložného práva, avšak predmetnú kúpnu zmluvu uzatvoril s úmyslom nadobudnúť
nehnuteľnosť do svojho vlastníctva pre účely svojich zamestnancov a predmetná nehnuteľnosť - hotel,
sa mu zdal výhodný a vhodný na zrealizovanie svojho zámeru. V danom prípade teda žalobcovi teda
chýba preukázanie úmyslu uzavretia zmluvy za tým účelom, aby došlo k uspokojeniu záložného veriteľa

a tak isto chýba preukázanie konania u oboch účastníkov zmluvy, z ktorých by vyplynulo, že skutočným
úmyslom bolo dojednanie tzv. prepadného zálohu.

KosobeE..E.Ú.žalovanýv1.radeuviedol,žetentosastalčlenomdozornejrady6.10.1995spoločnosti
SPORITEĽŇAINVEST, investičná spoločnosť, a. s. a kúpna zmluva bola uzavretá 25. 8. 1995, teda
v čase, keď predmetnú zmluvu podpisoval, nebol členom štatutárneho orgánu žiadnej spoločnosti, a

preto nemôže byť právne významná námietka žalobcu, že pre konanie tejto osoby je predmetný úkon
absolútne neplatný. Takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnej právnej norme a je iba účelovou konštrukciou
žalobcu.

Čo sa týka formálno-právnych nedostatkov kúpnej zmluvy, ktoré boli popísané žalobcom, žalovaný v
1. rade má zato, že tieto nie sú takej povahy, ktoré by spôsobovali neurčitosť predmetného právneho

úkonu a následne jeho absolútnu neplatnosť.

V závere s poukazom na to, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívali po dobu viac ako 20 rokov
ako vlastnú, vychádzajúc z právne relevantného nadobúdacieho titulu, ktorým bola kúpna zmluva a
vzhľadom na to, že žalobca ani v jednom bode nepreukázal takú právnu skutočnosť, ktorá by zakladala
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, žalovaný v 1. rade navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť

ako nedôvodnú.Žalovaný v 2. rade bol v konaní zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, ktorý navrhoval žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom stotožnil sa s dôvodmi, ktorými argumentovala právna
zástupkyňa žalovaného v 1. rade. Poukázal na čl. 2 Ústavy SR, podľa ktorého na rozdiel od iných

inštitúcii, napr. od štátnych orgánov, účastníci záväzkovo-právnych vzťahov majú tzv. zmluvnú voľnosť, a
teda môžu vykonávať všetko, čo nie je výslovne zakázané. Uviedol, že existencia prepadného zálohu v
prípade konkrétneho právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha, je len jeho konštrukciou
a nie žalovaní majú preukazovať, že nešlo o prepadný záloh, ale dôkazné bremeno je na žalobcovi.
Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že stanovenie kúpnej ceny nebolo predmetom len diskusie, resp. jednaní

medzi účastníkmi právneho úkonu, ale táto bola určená znaleckým posudkom, a teda nehnuteľnosť bola
odpredaná za cenu v čase a mieste obvyklú bez ohľadu na samotnú výšku úveru. Len tvrdenie žalobcu,
že k úhrade kúpnej ceny došlo započítaním, nie je dôkazom toho, že v danom prípade je možné hovoriť
o prepadnom zálohu. Pokiaľ žalobca konštatuje, že predmet zálohu zanikol, žalovaný v 2. rade sa s
takýmto konštatovaním nezhoduje a tvrdí, že tento existuje. Zaniklo len právo zabezpečené záložným
právom, teda právo žalovaného v 1. rade na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaný v 2. rade teda

predmetnú kúpnu zmluvu hodnotí ako platnú a účinnú a následne sú platné a účinné aj ďalšie právne
úkony spojené s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, teda aj kúpna zmluva, na základe ktorej
nadobudol žalovaný v 2. rade v dobrej viere spornú nehnuteľnosť.

Žalobca písomným podaním zo dňa 15. 4. 2013 podal návrh na pripustenie zmeny, resp. rozšírenie
žalobného návrhu. Okrem určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti navrhoval, aby súd určil,

že žalobca je vlastníkom aj hnuteľných vecí, ktoré boli popísané k dodatku č. 1 k predmetnej kúpnej
zmluve a zároveň, aby súd určil žalovanému v 2. rade povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
spornú nehnuteľnosť vypratať.

Predložil súdu kópiu dodatku č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní
prejudicionálne domáha, podľa ktorého predmetom prevodu medzi zúčastnenými stranami okrem

spornej nehnuteľnosti boli aj hnuteľné veci:

a/ hmotný a nehmotný investičný majetok Hotela SATEL v Levoči podľa stavoch na jeho syntetických
účtoch k 24. 8. 1995 v zostatkových hodnotách,

b/ drobný hmotný investičný majetok,

c/ umelecké diela.

Predmetný dodatok obsahoval okrem zmeny predmetu pôvodnej kúpnej zmluvy aj zmenu kúpnej ceny
z pôvodných 51.942.958,20 Sk na sumu, ktorú účastníci kúpnej zmluvy rozdelili na kúpnu cenu - za
nehnuteľnosť vo výške 41.364.561,50 Sk a cenu za hnuteľné veci vo výške 9.840.876,- Sk. Predmetným
dodatkom k zmluve bolo takto na žalovaného v 1. rade prevedené vlastnícke právo k hnuteľným veciam,
pričom bodom 6 predmetného dodatku sa menil čl. IV bodu 2 pôvodnej kúpnej zmluvy, čím si strany

dojednali prepadný záloh.

Poukazujúc na uvedený dôkaz - dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, žalobca navrhoval pripustiť zmenu
žaloby o ďalší výrok v tomto znení: Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
326.657,24 eur spolu so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 8. 1995 až do zaplatenia.

Podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom
návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po

právoplatnosti uznesenia.Súd vo veci už vydal predbežné opatrenie, ktoré sa týkalo pôvodného návrhu. Výsledky doterajšieho
dokazovania a celková procesná aktivita súdu aj ostatných subjektov smerovala k pôvodnému návrhu,
súd má zato, že pripustenie, resp. rozšírenie návrhu v takom rozsahu, ako to požaduje žalobca,

by znamenalo, že súd by musel viesť ďalšie rozsiahle dokazovanie so širšou právnou kvalifikáciou
(podstatne rozsiahlejšou, nakoľko zmena petitu sa týka hnuteľného hmotného a nehmotného
investičného majetku bývalého Hotela Satel v Levoči so stavom a hodnotou ešte k roku 1995). Z
uvedených dôvodov preto súd návrhu na pripustenie zmeny žaloby nevyhovel a tento návrh uznesením
na pojednávaní dňa 20. 8. 2014 zamietol.

Prevedeným dokazovaním za použitia dôkazných listín predložených žalobcom a žalovanými v 1. a 2.
rade súd zistil tento skutkový stav:

Z dôkazných listín súd zistil, že medzi spoločnosťou SATEL, a. s., spoločnosť Poprad, so sídlom
Partizánska 677/17 v Poprade, IČO: 00 690007, zapísaná v Obchodnom registri OS Poprad v odd.:
Sa vložka č. 12/B a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená úverová zmluva pod č. 110063-1 zo dňa
15. 10. 1992, na základe ktorej bol poskytnutý spoločnosti úver vo výške 30.000.000,- Sk, ktorá bola

zabezpečenáZáložnouzmluvouč.11/93zodňa17.9.1993,ktorejvkladbolpovolenýnaSprávekatastra
v Spišskej Novej Vsi pod č. V XXXX/XX dňa 16. 2. 1994, a to na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX.
Výlučným vlastníkom a zároveň záložcom bola spoločnosť SATEL, a. s. Poprad, pričom išlo o budovu
bývalého hotela Satel.

Dňa 23. 8. 1995 bola podľa § 588 Občianskeho zákonníka uzavretá kúpna zmluva medzi Slovenskou

sporiteľňou, a. s. so sídlom Zelená 2 v Bratislave, zastúpená E.. E. Z. a E.. F. V. - predsedom a
podpredsedom predstavenstva, ako kupujúcim a medzi spoločnosťou Satel, a. s. so sídlom, Mnoheľova
82/5 v Poprade zastúpená E.. Q. C. a E.. E. Ú. - členmi predstavenstva, ako predávajúcim. Predmetom
kúpnej zmluvy bola podľa čl. II nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX v kat. území H. - budova č. súp.
XX a pozemok parc. č. XX - zastavaná plocha o výmere 1149 m2. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške

51.942.958,20 Sk a to podľa znaleckého posudku vypracovaného E.. F. Z.. Účastníci zmluvy sa dohodli,
že kupujúci zaplatí za predmet zmluvy formou započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka, pričom
predmetom započítania boli zmluvné záväzky z úverovej zmluvy č. 110063 1a zo zmluvy o poskytnutí
bankovej záruky pre o. s. BART s. r. o. zo dňa 27. 2. 1992 s príslušenstvom (úroky) v celkovom objeme
51.942.958,20 Sk.

Predmetná zmluva bola spolu s návrhom predložená na Katastrálny úrad v Košiciach - Správu katastra
v Spišskej Novej Vsi na povolenie vkladu s ďalším písomným dokladom, ktorý bol vystavený Slovenskou
sporiteľňou, a. s. Bratislava s názvom kvitancia zo dňa 28. 8. 1995. V tomto písomnom doklade
Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, pobočka v Poprade potvrdila, že klient SATEL, a. s. Poprad,
IČO: 690007 splatil dňa 28. 8. 1995 úver vo výške 30.000.000,- Sk poskytnutý na základe úverovej

zmluvy č. 110063-1 zo dňa 15. 10. 1992, ktorý bol zabezpečený záložným právom, ktoré bolo zriadené
záložnou zmluvou č. 11/93 zo dňa 17. 9. 1993 na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. území H..
V závere písomného dokladu - kvitancia bolo uvedené, že v dôsledku zániku zabezpečenej pohľadávky
zaplatením úveru zaniklo záložné právo podľa § 151g Občianskeho zákonníka. Katastrálny úrad v
Košiciach, Správa katastra v Spišskej Novej Vsi povolila vklad kúpnej zmluvy dňa 4. 9. 1995 pod č. W.

XXXX/XX-Z. XXX/XX. K predmetnej kúpnej zmluve bol dňa 24. 8. 1995 uzavretý a účastníkmi podpísaný
Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX-Z. XXX/XX, kde sa zmluvné
strany dohodli na zmene predmetu kúpnej zmluvy, ktorý doplnili o nové ustanovenie, podľa ktorého
predmetomkúpyokremnehnuteľnostítamuvedenýchjeajhmotnýanehmotnýinvestičnýmajetokhotela
Satel v Levoči, drobný hmotný investičný majetok a umelecké diela podľa príloh, k čomu boli doložené

prílohy pod č. 1 až 3 so špecifikáciou hnuteľného majetku. Dodatok obsahoval aj úpravu ceny kúpnej
zmluvy, podľa ktorej cena nehnuteľnosti bola určená na sumu 41.364.561,50 Sk a cena hnuteľných
vecí na sumu 9.840.876,- Sk. Dodatkom bol upravený aj článok IV. bod 2 pôvodnej kúpnej zmluvy v
tomto znení: „Zmluvné strany sa dohodli na započítaní pohľadávok v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho
zákonníka tak, že pohľadávka predávajúceho vo výške 51.205.437,50 Sk vyplývajúca z článku IV. ods.

1 tejto zmluvy a ďalšia pohľadávka vo výške 918.840,10 Sk zo zmluvy o poskytnutí nepriamej záruky
zo dňa 27. 2. 1992 zanikajú z titulu započítania a to proti pohľadávke s prísl. na strane kupujúcehovo výške 33.991.083,20 Sk z úverovej zmluvy č. 110063 zo dňa 27. 12. 1991 a pohľadávke vo výške
18.133.194,40 Sk zo zmluvy o nepriamej záruke pre spoločnosť BART, s. r. o. zo dňa 27. 2. 1992.

Vzájomne sa kryjúce, vyššie označené pohľadávky oboch zmluvných strán zanikajú dňom účinnosti

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech kupujúceho, t. j. dňa 24. 8. 1995.“

Podľa výpisu z LV č. XXXX (aktuálneho ku dňu podania žaloby) vlastníkom spornej nehnuteľnosti je
žalovaný v 2. rade v 1/1, ktorý parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.149 m2 a dom súp.
č. XX na parc. č. XX nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Spišskej
Novej Vsi pod V XXX/XX-XXX/XX.

Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1K 17/2010-136 zo dňa 1. 6. 2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 24. 6. 2010, bol na majetok SATEL, a. s. Poprad „v likvidácii“, so sídlom Partizánska
677/17, Poprad, IČO: 00690007 vyhlásený konkurz, za správcu bol ustanovený Prvý správcovský dom,
k. s. so sídlom v Poprade, pričom správcovi bolo uložené, aby od zbytočného odkladu informoval o
vyhláseníkonkurzuznámychveriteľovdlžníka,ktorímajútrvalébydlisko,aleboregistrovanésídloviných
členských štátoch Európskej únie, ako v Slovenskej republike. Súd predmetným rozhodnutím zároveň

vyzvalveriteľovdlžníka,abyvlehote45dníodvyhláseniakonkurzuprihlásilisvojepohľadávkynaadresu
kancelárie správcu a v jednom rovnopise na Okresný súd Prešov k predmetnej spisovej značke.

Ďalším uznesením zo dňa 19. 9. 2012 Okresný súd Prešov uznesením č. k. 1K 17/2010-347 ustanovil
do funkcie správcu úpadcu - SATEL, a. s. Poprad - JUDr. Slavomíra Dubjela, ktorý v predmetnej veci
vystupuje ako žalobca. Nový správca bol ustanovený na schôdzi veriteľov konanej dňa 19. 9. 2012.

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12. 3. 2014 uviedol, že podľa jeho doterajších zistení
predmetom konkurznej podstaty úpadcu je suma asi 1.000,- eur. Iný majetok úpadcu zatiaľ do súpisu
nezahŕňal, ale za tým účelom, aby mohol dospieť k záverečnému súpisu majetku konkurznej podstaty
podal niekoľko určovacích žalôb asi na sedem súdov Slovenskej republiky a jednu do Českej republiky.
Vo viacerých týchto žalobách sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Čiže jeho

cieľom ako správcu majetku úpadcu SATEL, a. s. Poprad je zabezpečiť najvyššiu hodnotu majetku
úpadcu,abymohlibyťuspokojenépohľadávkyveriteľov.Mázato,žežalobcapreukázalnaliehavýprávny
záujem na určovacej žalobe, nakoľko iným spôsobom, ako predmetnou žalobou nemôže dosiahnuť
zmenu zápisu predmetnej nehnuteľnosti na liste vlastníctva. Čo sa týka pohľadávky žalovaného v 1.
rade, ktorá by mu v prípade vyhovenia predmetného návrhu vo výške 51.000.000,- Sk vznikla, má zato,

že ak bude žalobca zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalovaný v 1. rade
sa potom v konkurze môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Podľa čl. 20 ods. 1, 4, 5 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným
spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky

ustanoví zákon.

Nakoľko v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu, súd predovšetkým skúmal, či je daný naliehavý
právny záujem na určení, či tu právny vzťah, resp. právo je, alebo nie je. Doktrína i pomerne konštantná
judikatúra sa zhodli na tom, že naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je
vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení

bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa
bez tohto požadovaného určenia stálo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia
žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu), keď možno žalovať
priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Určovacia žaloba má preventívny charakter, a je
opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Ak je porušenie subjektívneho

práva dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov
zo strany žalovaného. V takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
Na druhej strane v takýchto prípadoch bude daný naliehavý právny záujem na určení spravidla vtedy, ak
určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter
a cieľ - zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi.

Žalobca v odôvodnení návrhu uvádza, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva, nakoľko podľa súčasného právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti
svedčí vlastnícke právo žalovanému v 2. rade, pričom tento stav nie je v súlade s právnym stavom.
Keďže rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je spôsobilé byť podkladom pre zmenu zápisu
vlastníckeho práva, žalobca má zato, že v prípade predmetnej žaloby je naliehavý právny záujem daný,

nakoľko v prípade vyhovenia žalobe bude žalobca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník.
V dôsledku tohto zápisu bude možné následne dôjsť k speňaženiu majetku úpadcu a uspokojeniu
veriteľov v konkurze. Súd má však zato a daný stav právne posudzuje tak, že v danom prípade nie
je možné vychádzať len z takéhoto argumentu žalobcu. Súd musí daný stav hodnotiť komplexne a
zo širšieho kontextu. Totižto v danom prípade nastala situácia, keď žalobca sa domáha neplatnosti

právneho úkonu, ktorý bol uzavretý v roku 1995 medzi subjektom, ktorý je toho času v konkurze a v mene
ktorého v tomto konaní vystupuje správca majetku a medzi žalovaným v 1. rade ako poskytovateľom
úveru. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu, alebo práva je
naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Žalobca vidí naliehavý právny záujem v tom, že bez určenia
vlastníckehoprávakspornejnehnuteľnostisprávcažalobcunebudemôcťpristúpiťkspeňaženiumajetku

a uspokojeniu veriteľov v konkurze. V danom prípade jedným z veriteľov je práve žalovaný, pričom jeho
pohľadávka ku dňu uzatvárania právneho úkonu, ktorej neplatnosti sa prejudicionálne v tomto konaní
domáha, bola vo výške viac ako 50.000.000,- Sk (1.659.695,94 eur.)

Z daného skutkového stavu teda je zrejmé, že žalobca predmetnú žalobu podáva preto, aby mohol
uspokojiť svoju pohľadávku práve voči žalovanému a tu nastáva otázka, či bude v súlade so zákonnými

predpismi a s Ústavou SR, keď súd vyhovením žaloby navodí taký stav, ktorým žalovanému vznikne
pohľadávka voči žalobcovi, ktorej sa, o čom je tunajší súd presvedčený, nebude môcť úspešne domôcť
od žalobcu. Zjednodušené tvrdenie žalobcu (správcu majetku úpadcu), že keď sa nehnuteľnosť, ktorá
bola predmetom kúpnej zmluvy zapísaná na LV č. XXXX v kat. území H. na správe katastra zapíše do
výlučného vlastníctva žalobcu, a žalobca nech sa domáha uspokojenia svojej pohľadávky prihlásením

do konkurzu ako veriteľa, je pre daný stav príliš zjednodušené a len účelovo vykonštruované a nemá
v zákone opodstatnenie. S poukazom na vyššie konštatované súd má zato, že vyhovením predmetnejurčovacej žalobe sa nevytvorí právny základ medzi účastníkmi, nezabráni sa ďalším prípadným sporom
medzi účastníkmi, práve naopak vytvorí sa stav, ktorý bude pre všetkých účastníkov konania v porovnaní
s pôvodným stavom podstatne nevýhodný.

Určovacia žaloba podľa § 80 O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej
pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej
úprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom
možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. Uzavretím

predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca prejudicionálne v tomto konaní domáha, vznikol
medzi účastníkmi synalagmatický záväzok. Žalobca v čase, keď ešte nebol v konkurze, odpredal
svoju nehnuteľnosť peňažnému ústavu, teda žalovanému v 1. rade, ktorý následne po uzavretí tejto
konkrétnej kúpnej zmluvy vydal kvitanciu, na základe ktorej došlo k zániku záložného práva podľa §
151g Občianskeho zákonníka. Žalobca sa výrokom predmetnej žaloby domáha určenia vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti, čím by došlo k absolútnemu nepomeru a došlo by k podstatnému zásahu

do vlastníckych ústavných práv žalovaného v 1. aj v 2. rade, teda obaja žalovaní by sa dostali do zjavnej
nevýhody.Podstatnévšakpreposúdenienaliehavostiprávnehozáujmujeto,žesúdvzalzapreukázané,
že hlavne žalobca by v porovnaní v pôvodným stavom, v prípade, že by bol v konaní úspešný, by sa
dostal do podstatne nevýhodnejšieho postavenia, čo súd vysvetľuje nasledovne:

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je každý oprávnený vlastniť majetok, pričom vlastnícke právo možno

obmedziť len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Pokiaľ by súd v danom prípade rozhodoval
a vyhovel by žalobcovi, takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR. V
danom prípade nemožno ponechať bez povšimnutia aj tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade predmetnú
nehnuteľnosť zakúpil od právneho predchodcu immo development s. r. o. za kúpnu cenu 876.307,92
eur (26.399.652,- Sk), teda za podstatne nižšiu cenu, za akú bola nehnuteľnosť odpredaná v roku 1995,

kúpnou zmluvou, ktorej sa neplatnosti žalobca v tomto konaní domáha. Žalobca tvrdí, že predmetnou
určovacou žalobou chce predovšetkým dosiahnuť stav, kedy žalobca sa stane vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, v dôsledku čoho bude možné následne dôjsť k jej speňaženiu, teda k speňaženiu úpadcu
v konkurze a uspokojiť tak veriteľov v konkurze. Ponechal však bez povšimnutia tú skutočnosť, že
prípadnou neplatnosťou kúpnej zmluvy úpadca v konkurze sa zároveň stane vlastníkom pohľadávky

voči žalovanému v 1. rade, teda okrem aktív úpadcu nadobudne aj pasíva, čo bude pre žalobcu v
porovnaní s pôvodný stavom stav absolútne nevýhodný.

S poukazom na vyššie uvedené súd má v závere zato, že naliehavý právny záujem na určení, či tu
právny vzťah, resp. právo je, alebo nie je, v konkrétnom prípade u žalobcu absentuje, a preto súd z tohto
dôvodu žalobu zamietol, čo následne vylučuje, aby sa zaoberal vecou samou.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému v 1.
rade, ako účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške na
účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Ireny Sopkovej podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb.Tietotrovypozostávajúz5úkonov
po 3.872,69 eur (pri hodnote sporu 1.724.190,33 eur (51.942.958,- Sk, ktorá hodnota pozostáva z
kúpnej ceny nehnuteľnosti zo dňa 23. 8. 1995,/ za úkony: prevzatie, príprava veci, písomné vyjadrenie k
žalobnému návrhu, písomné vyjadrenie zo dňa 6. 8. 2014 s rozsiahlymi priloženými prílohami, 2x účasť
na pojednávaniach dňa 20. 8. 2014 a 2. 2. 2015), 2x 7,81 eur - režijný paušál, 2x 8,04 eur - režijný paušál,

plus 1x 8,39 eur - režijný paušál, plus cestovné na pojednávania z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť pri
použití osobného motorového vozidla pri prvej ceste 55,20 eur, pri druhej ceste 53,80 eur, plus náhrada
za stratu času 2 hodiny x 2 x 13,4 eur = 53,60 eur za deň 20. 8. 2014 a náhrada za stratu času 2 hod x 2
x 13,98 = 55,92 eur, t. j. spolu trovy právneho zastúpenia 19.622,06 eur plus 20 % DPH = 23.546,47 eur.Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania žalovaného v 2. rade súd na pojednávaní dňa 2. 2. 2015 rozhodol podľa citovaného

ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal aj žalovanému v 2. rade náhradu trov konania, nakoľko
aj tento mal v konaní úspech. Žalovaný si na pojednávaní uplatnil náhradu trov konania, k vyčísleniu
týchto trov konania však v zákonnej lehote nepristúpil. Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli,
možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, s výnimkou trov právneho zastúpenia.
Žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým rozhodol o návrhu na

vydanie predbežného opatrenia, z čoho mu vyplynula poplatková povinnosť za podanie tohto odvolania
vo výške 33,- eur podľa položky 1 písm. c/ prílohy Sadzobníka súdnych poplatkov, preto súd určil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu tohto súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.