Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Oľga Tatranská
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/13/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510214393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7510214393.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci navrhovateľky: S. H., V..
H., J.. X.XX.XXXX, J. Č. XX, zast.: JUDr. Annou Lacovou , advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4,
proti odporcovi: G. H., J.. XX.X.XXXX, J. Č. XX, zast.: JUDr. Danielou Sotákovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Kuzmányho 57, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k mal. I. H., J.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice t a k t o
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov G. H. M. S. H., V.. H.Q., W. O. XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Bohdanovce, vo zväzku X, V. XXXX, J. N.. XXX, K. K.. Č.. X r o z v á d z a.
Načasporozvodesamal.I.H.,J..XX.X.XXXXzverujedoosobnejstarostlivostiaopaterynavrhovateľke,
ktorá je oprávnená a povinná spravovať jej majetok a v bežných veciach ju zastupovať.
Odporca G. H. je povinný prispievať na výživu mal. Viktórie mesačne sumou 120 eur a to najneskôr do
20 dňa za ten-ktorý bežný kalendárny mesiac do rúk navrhovateľky.
Odporca je oprávnený stýkať sa s mal. I. H. bez osobitného rozhodnutia súdu a to vždy na základe
predchádzajúcej dohody s navrhovateľkou.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie trovy štátu 293,50 eur , do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom, podaným dňa 11.11.2010 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom
rozviedol, na čas po rozvode zveril mal Viktóriu do jej osobnej starostlivosti a aby bol odporca zaviazaný
prispievať ne jej výživu mesačne sumou 200 eur.
Odporca spočiatku s návrhom nesúhlasil, no neskôr svoj názor zmenil a s návrhom na rozvod súhlasil.
Sprvoti žiadal ohľadom mal Viktórie určiť striedavú starostlivosť oboch rodičov na čas po rozvode, no
neskôr súhlasil aj s tým, aby bola mal. Viktória zverená do starostlivosti matky, avšak na výživnom je
ochotný platiť max. 50 eur mesačne.Kolízny opatrovník otázku rozvodu manželstva ponechal na úvahe súdu, avšak na výživnom žiadal
priznať najmenej sumu 100 eur, ktorá suma zodpovedá veku, oprávneným potrebám dieťaťa ako aj
schopnostiam oboch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním, na
základe čoho bol zistený tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX K. Q. Ú. I. G., pričom u navrhovateľky sa jedná druhé a
u odporcu o prvé manželstvo. Obaja sú slovenskí štátni príslušníci, národnosti slovenskej, ich posledné
spoločné bydlisko bola a je obec J. Č.. Z ich vzťahu sa v čase pred uzavretím manželstva narodila
dcéra Viktória, J.. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka v návrhu a aj pred súdom vypovedala, že ich vzťahy boli veľmi dobré. Bývali v dome,
ktorého je odporca podielovým spoluvlastníkom spolu so svojím otcom, v ktorom otec má vyčlenenú
jednu izbu. Manželstvo uzavreli v čase, keď mala ich spoločná dcéra, po ktorej odporca veľmi túžil, 3
roky. Spolu s nimi bývali v dome aj jej dve deti - dcéra a syn, pochádzajúci z jej prvého manželstva.
Postupom čase ale, keď deti povyrástli, začali medzi odporcom a nimi dochádzať k nedorozumeniam. Ak
mal pravdu on, nechala to tak, ale ak nie, detí sa zastala. Týmto spôsobom sa začalo napätie zvyšovať aj
medzi nimi samotnými a to stále častejšie. Jej prvé manželstvo stroskotalo na agresívnom správaní jej
bývalého manžela, takže bitiek si zažila veľa a preto odporcu na samom začiatku ich vzťahu varovala, že
nech sa podobné veci ani nepokúša, lebo bude koniec. Skrz narastajúce sa stále intenzívnejšie napätie
doma sa stalo, že odporca jej staršiu dcéru vyhodil z domu a preto odišlo spolu s ňu aj navrhovateľka.
Odišla iba na krátko a vrátila sa späť, no dcéra žije oddelene doposiaľ. k vyvrcholeniu došlo vtedy, keď
sa dopustil fyzického násilia na nej a jej synovi z prvého manželstva, za čo bol aj odsúdený. Zo spoločnej
domácnosti s úmyslom sa k odporcovi nevrátiť, odišla v máji roku 2010 k svojej matke, kde spolu so
synom a dcérou Viktóriou bývajú dodnes. Odporca urobil niekoľko pokusov o obnovenie spolužitia, no
navrhovateľka to odmietla, pretože mu už neverí.
Vzťah odporcu k spoločnej dcére hodnotila ako veľmi dobrý a nemá žiaden záujem ho naštrbiť . Aj v
súčasnosti je u odporcu každý víkend, pričom nevidí problém v tom, aby boli spolu aj počas týždňa.
Prezentovala, že jej čistý príjem je 320 - 33 eur mesačne, pritom do spoločnej domácnosti matky
prispieva sumou 100 eur. Starší syn, ktorý býva s nimi, je študentom vysokej školy, ktorý si privyrába
príležitostnými brigádami, čím navrhovateľku odbremeňuje tým, že svoju réžiu v podstate hradí sám.
Občas jej pomôže aj staršia dcéra, ktorá je už zamestnaná a žije sama.
Na výživu mal. Viktórie odporca prispel do decembra roku 2010 mesačne sumou 50 eur a od roku 2011
prispel tým, že jej zaplatil školu v prírode 83 eur a sumou 10 eur prispel na nákup školských pomôcok.
Maloletá vyrástla a taktiež v súvislosti so školskou dochádzkou bolo treba nakúpiť viacero nevyhnutných
vecí (od tielka, spodnej bielizne až po zimnú bundu a čižmy). Výživné vo výške 200 eur považuje za
primerané.
Ohľadom správania odporcu predložila súdu právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Košice-okolie
(čl. 45, 46).
Z trestného rozkazu, vydaného Okresným súdom Košice-okolie dňa X.XX.XXXX K. Č..XT XXX/XX - XX,
právoplatného 11.2.2011 súd zistil, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b)
Tr. zák. za to, že dňa 21.5.2010 v rodinnom dome č.s. 13 po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol
svoju manželku (navrhovateľku) tak, že ju rukou udrel do tváre, potom ju chytil za vlasy a sotil do steny,
čim jej spôsobil pomliaždenie hlavy v temenno-záhlavnej oblasti vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice s
dobou liečenia do 28 dní a následne sa vyhrážal zabitím nevlastnému synovi S. E., ktorého chytil pod
krk a začal ho udierať do oblasti hlavy a tváre, čím mu spôsobil odreniny na krku a tvári, podvrtnutiekrčnej chrbtice a popáleninu chrbtov oboch rúk vzniknutú slzným plynom s dobou liečenia do 28 dní.
Za tieto skutky bol odporca odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody 12 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na dobu 12 mesiacov. Obom poškodeným bol zaviazaný nahradiť spôsobenú
škodu, každému po 446,70 eura.
Odporca sa v tomto konaní vyjadril tak, že spočiatku boli ich vzťahy skutočne veľmi dobré ako aj ich
vzájomné spolužitie. Mal výhrady k dôvodom, ktoré navrhovateľka vo vzťahu k jej deťom z prvého
manželstva pomenovala ako neprimerané, pretože nič neštandardné po nich nechcel. Ako príklad
uviedol, že mu pripadlo divné, keď staršia dcéra vo veku 16 rokov brala antikoncepciu a tiež v inej
situácii, keď bola na diskotéke aj v piatok aj v sobotu a nedeľu celú prespala. Keď ju ale požiadal, aby
urobila poriadok (pritom netrval na to, aby to bolo hneď v nedeľu, ale pondelok dopoludnia), a nebolo to
urobené ani v pondelok, tak na jeho otázku prečo je to tak odpovedala otázkou, prečo by to mala robiť
ona. Nepáčilo sa mu, že keď si jej staršie deti našli priateľov, našiel ich vyvaľovať sa v jeho dome .
Predtým vale bolo všetko v poriadku.
Čo sa týka mal Viktórie, majú navzájom vynikajúce citové väzby, každý víkend je u neho no nevie sa
s matkou dohodnúť na tom, aby ju mohol mávať aj počas týždňa, keďže bývajú v jednej obci a škola
je neďaleko. Rešpektuje to, že mal. Viktória svoju matku ľúbi ale vždy, keď má od neho odísť, plače a
dotazuje sa ho, prečo nemôže ísť do školy od neho. Odporca navrhol, aby bola ohľadom mal. Viktórie
nariadená striedavá starostlivosť, pretože aj on má všetky predpoklady pre riadnu výchovu ich dcéry
Pracuje ako živnostník, má vlastnú stolársku dielňu a za rok 2010 vykázal priemerný mesačný zárobok
580 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Kolízny opatrovník v písomnom stanovisku k návrhu, podanom dňa 18.2.2011 uviedol, že vykonal
osobné šetrenie a doporučil zveriť mal. Viktóriu do starostlivosti matky. Vychádzal tiež zo zistení,
že matka dieťaťa s ním odišla od odporcu 21.5.2010 bývať do 6-izbového domu svojej matky, kde
okrem nej bývajú aj jej matka a dvaja bratia, ktorí rekonštruujú ďalšie dve miestnosti pre potreby
rodiny navrhovateľky. Pracovala ako kuchárka v materskej škole a od 1.2.2011 v školskej jedálni ZŠ s
priemerným príjmom 380 eur mesačne. Za stravu v práci dopláca 18 eur, matke prispieva 100 eur a
spláca stavebné sporenie 186,50 eur ako splátku za novú práčku v sume 50 eur. Mal Viktória sa stravuje
v školskej jedálni za 18 eur mesačne a za detský klub pri ZŠ 2 eurá.
Odporca býva v 7 izbovom byte rodinného domu v spoluvlastníctve odporcu a jeho otca, v ktorom do
21.5.2010 bývala aj navrhovateľka s deťmi. Náklady na domácnosť podľa udania odporcu znáš on a
to v sume 98 eur za plyn, 64 eur koncesné poplatky, 100 eur mesačne pre Home Credit, 180 eur do
stavebnej sporiteľne. Odporca je živnostníkom v oblasti stolárstva a pohostinstva avšak pre nepriaznivú
situáciu pohostinstvo neprevádzkuje.
So striedavou starostlivosťou navrhovateľka nesúhlasila, preto súd nariadil znalecké
dokazovanie z odboru pedopsychológie. Ustanovenej znalkyni bolo uložené, aby zistila vzťah medzi
odporcom a mal. I. H., vzťah medzi matkou a maloletou, aby posúdila vhodnosť či nevhodnosť určenia
striedavej starostlivosti rodičov o toto dieťa a v akom intervale; ktorému z rodičov doporučuje zveriť mal.
Viktóriu do osobnej starostlivosti a z akých dôvodov popr., aké iné vhodné výchovné opatrenia by súd na
čas po rozvode mal voči mal. Viktórii prijať t.j. či by malo byť zverené niektorému z rodičov (a ktorému)
a z akých dôvodov a akým spôsobom prípadne upraviť styk s druhým rodičom.
Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Dariny Hubovej, podaného dňa 5.6.2012 vyplynulo, že vzájomný
citový vzťah maloletej Viktórie k rodičom ako aj oboch rodičov k nej je veľmi dobrý. Napriek tomu
nedoporučuje striedavú starostlivosť u mal. Viktórie a to z dôvodu, že ide o dievčatko, ktoré pre
svoju identifikáciu so ženskou rolou potrebuje vzor ženského správania a tiež je treba zachovávať
súrodenecké vzťahy. Matka dokáže vytvoriť pre ňu podmienky pre diferencovaný citový, sociálny,záujmový i osobnostný vývin a pri uplatňovaní a dodržiavaní stanoveného denného režimu sa dieťa
naučí vnútornej disciplíne.
Konštatovala zároveň, že aj medzi otcom a dieťaťom je silný citový vzťah a je treba, aby malo aj mužský
vzor správania, ktorý je dôležitý pre jej budúce nadväzovanie citových vzťahov s druhým pohlavím a
výber životného partnera. Z toho dôvodu doporučila upraviť styk otca s dieťaťom pomerene širokým
spôsobom. Vzhľadom na to, že obaja rodičia bývajú v tej istej obci a ich bydliská nie sú vzdialené, bude
vhodné, aby otec mohol byť cez víkend až do pondelka rána s tým, že ju odvedie aj do školy. Tým sa
bude môcť podieľať aj na učení sa s ňou a bude mať priebežný prehľad o jej výsledkoch v škole.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho uzatvára:
Podľaust.§23ods.1zák.36/2005Z.z.orodine(ďalejlenZR)súdmôžemanželstvonanávrhniektorého
z manželov rozviesť, ak vzťahy medzi nimi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. 36/2005 Z.z. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 zák. 36/2005 Z.z. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 25 ods. 1) zák. 36/2005 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania nežijú spolu od
21.5.2010 a v súčasnosti už nie je predpoklad, že by obnovili manželské spolužitie, čo pred súdom
zhodne obaja prehlásili. Na základe toho preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
S poukazom na zhodné stanovisko oboch rodičov v tomto konaní, ktoré korešponduje so zisteniami
v znaleckom posudku PhDr. Dariny Hubovej súd na čas po rozvode zveril mal. Viktóriu do osobne
starostlivosti navrhovateľke a otca - odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 120 eur, splatné
do 20. dňa mesiaca, za ktorý sa výživné uhrádza.
Súd pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že:
- ako vyplýva z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľky, jej čistá priemerná mesačná mzda činí cca
330 eur
- z daňového priznania odporcu za rok 2009 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem dosiahol vo
výške 710,50 eura. Za rok 2010 a 2011 ústne deklaroval čistý mesačný príjem v sume 580 eur
Navrhovateľka má okrem mal. Viktórie vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi z prvého manželstva,
bývajúcemu s ňou v spoločnej domácnosti, a ktorý je študentom vysokej školy.Odporca okrem mal. Viktórie inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ak sa vezme na zreteľ, že navrhovateľka
prispieva na vedenie spoločnej domácnosti svojej matke 100 eur mesačne a aj odporca platí plyn do
rodinného domu v sume cca 100 eur mesačne, tak ich pozície sú vyrovnané.
Odporca síce nepredložil daňové priznanie za rok 2010 a 2011, ale podľa jeho vlastného vyjadrenia
mal za toto obdobie priemerný mesačný príjem v ním uvedenej výške a preto z neho súd vychádzal.
Vychádzajúc z faktického stavu oboch účastníkov a ich zárobkových možností súd určil výživné pre
mal. Viktóriu sumu 120 eur, pretože: ak má navrhovateľka príjem 330 eur, spolu s výživným 120 eur
na mal. Viktóriu by mala k dispozícii 480 eur mesačne. Z príjmu odporcu 580 eur mu po odrátaní 120
eur výživného zostane 460 eur, pričom tieto peniaze zostávajú výlučne len jemu, kým na 480 eur je
v dispozícii navrhovateľky spolu s dieťaťom.
Súd nebral zreteľ na to, že každý z nich spláca nejaké pôžičky či dlžoby na osobných úveroch ktoré
si zobrali, pretože výživné pre dieťa má prednosť a tieto úvery slúžili na ich vlastné potreby. Spoločné
záväzky, ktoré by účastníkov zaväzovali solidárne napr. na úveroch, ktorými by sa zhodnocoval
spoločne nadobudnutý majetok, totiž nemali a počas manželstva ani žiadny hodnotný majetok (napr.
nehnuteľnosť) nenadobudli.
Takto určené výživné súd považuje za primerané schopnostiam oboch rodičov ako aj oprávneným
potrebám dieťaťa.
Čo sa týka styku otca s dieťaťom, obaja účastníci zhodne vyhlásili pred súdom, že ohľadom tejto
okolnosti sa vedie neformálne dohodnúť a preto nežiadali, aby o tejto otázke rozhodoval súd. Z toho
dôvodu súd styk otca s dieťaťom upravil v podstate neobmedzene s tým, že sa bude realizovať na
základe vzájomnej dohody s navrhovateľkou.
V danom konaní, ako bolo uvedené vyššie, bolo vykonané znalecké dokazovanie, za ktoré štát
preddavkovo zaplatil znalečné v sume 293,50 eura.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, náhrada sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Pokiaľ súd rozhoduje o náhrade trov konania podľa citovaného ustanovenia, musí sa vždy zaoberať
otázkou či u toho komu má b t uložená náhrada nákladov štátu, nie sú podmienky pre oslobodenie podľa
§ 138 O.s.p. Pre posúdenie dôvodnosti podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138
O.s.p. budú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery navrhovateľa, ale i výška náhrady
a povaha uplatneného nároku.
O tejto otázke bolo predbežne rozhodované v rámci odvolacieho konania vtedy, keď navrhovateľka
podala odvolanie proti uzneseniu, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie a v ktorom boli obaja
účastníci zaviazaní na zaplatenie preddavku na tento účel v sume 100 eur. Uznesenie okresného
súdu bolo uznesením Krajského súdu Košice 7CoP/317/2011 - 71 zo dňa 23.2.2012 o povinnosti
navrhovateľky zložiť tento preddavok, zrušené. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva tiež aj tá
skutočnosť, že podľa § 141 ods. 1 OSP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý
nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. V danom prípade bolo znalecké
dokazovanie v záujme odporcu a zároveň poukázal aj na to, že aj keď navrhovateľka nebola oslobodená
od súdnych poplatkov samostatným rozhodnutím súdu, existujú tu podmienky pre jej oslobodenie od
tejto povinnosti. Dôvody oslobodenia videl krajský súd v tom, že navrhovateľka sa zo svojho príjmu 330
eur stará o 4 člennú rodinu, pričom ňou podaný návrh nenasvedčuje, že by šlo o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné bránenie práva. Pri posúdení o tom, či účastníkovi má alebo nemá byť uložená povinnosťzložiť preddavok na znalecké dokazovanie, stačí vychádzať zdaných úvah, a u navrhovateľky sú plne
dôvodné.
Súd, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý dôvody pre oslobodenie navrhovateľky
od súdnych poplatkov deklaroval, zaviazal na úhradu štátom platných trov iba odporcu, ktorý tieto
predpoklady nespĺňa.
O trovách účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 144 ods. 1 OSP veta prvá, podľa ktorého: účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15dní odo dňa doručenia
napodpísanomsúdev4vyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach/
§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,e)doterazzistený skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšie skutočnostialeboinédôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Výrokopovinnostiplatiťvýživnépremaloletédieťajepredbežne vykonateľnýatodňomdoručeniatohto
rozsudku. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
U p o z o r n e n i e : podľa ust. § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí
manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť opäť svoje predošlé
priezvisko. Podľaust.§27ods.2Zákonaorodine manžel, ktorýpriuzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené
ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania
spoločného priezviska.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.