Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/29/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200306
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: EUREA,
občianske združenie, Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpeného advokátom: Mgr. Vladimír
Šárnik, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova
2, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MV-SLV-14/OLVS-2010 zo
dňa 19.1.2010, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislavenapadnutérozhodnutiežalovanéhoč.MV-SLV-14/OLVS-2010zodňa19.1.2010
zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika trovy konania

v sume 254,88 €, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.1.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. MV-SLV-14/OLVS-2010 zo dňa 14.1.2010, ktorým zamietol rozklad žalobcu
podaný proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, odboru komunikácie a
prevencie č. PPZ-297-4/OKAP-2009 zo dňa 14.12.2009, ktorým sa podľa § 69 zákona č. 171/1993
Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o Policajnom zbore) nevyhovelo
žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií požadovaných v jeho žiadosti zo dňa 6.11.2008, ktorou
žiadal Ministerstvo vnútra SR, prezídium Policajného zboru „sprístupniť všetky videozáznamy zhotovené

Policajným zborom pred, počas a po futbalovom zápase medzi DAC Dunajská Streda a Slovanom
Bratislava dňa 1.11.2008 v Dunajskej Strede“ a toto rozhodnutie potvrdil.

Žalobca v žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 4.11.2008, ktorá bola žalovanému doručená 6.11.2008
požiadal podľa ust. § 19 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len
ZSI) o sprístupnenie všetkých videozáznamoch zhotovenými Policajným zborom SR pred, počas a po
futbalovom zápase medzi DAC Dunajská Streda a Slovanom Bratislava dňa 1.11.2008 v Dunajskej
Strede. Uviedol, že v dôsledku nečinnosti žalovaného vznikla dňa 19.11.2008 v zmysle ust. § 18

ods. 3 ZSI fikcia zamietavého rozhodnutia. Dňa 20.11.2008, t.j. po vzniku fikcie rozhodnutia, žalovaný
vydal rozhodnutie, ktorým žiadosť žalobcu zamietol. Dňa 25.11.2008 žalobca podal proti fiktívnemu
rozhodnutiu rozklad, ktorý žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.12.2008 č. SLV-741/OLVS-2008 zamietol s
odvolanímsanaust.§69ods.6zákonač.171/1993Z.z.Dňa27.11.2008žalobcapodalprotirozhodnutiu
zo dňa 20.11.2008 rozklad, ktorému žalovaný vyhovel a prvostupňové rozhodnutie svojím rozhodnutím
č. SLV-742/OLVS-2008 zrušil ako nadbytočné. Prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.12.2008 č. SLV-741/OLVS-2008 žalobca napadol správnou žalobou,ktorej Krajský súd v Bratislave vyhovel a rozsudkom zo dňa 22.10.2009 č.k. 1S 14/2009-22 zrušil a vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný následne dňa 14.12.2009 rozhodnutím č. PPZ-297-4/OKAP-2009 žiadosti žalobcu o

informácie opäť nevyhovel.

Rozhodnutie žalovaného žalobca napadol rozkladom zo dňa 21.12.2009, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 31.12.2009. Žalobca poukazuje, že lehota na rozhodnutie o rozklade v zmysle ust. § 19
ods. 3 ZSI márne uplynula dňa 15.1.2010, v dôsledku nečinnosti žalovaného tak podľa ust. § 19 ods. 3
ZSI vznikla fikcia rozhodnutia, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a rozklad zamietnutý.

Dňa 19.1.2010, t.j. po vzniku fikcie rozhodnutia, žalovaný vydal rozhodnutie č. MV-SLV-14/OLVS-2010,

ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 21.1.2010.

Žalobca poukázal na ust. § 19 ods. 3 ZSI na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2004 sp.zn.
4Sž 131/2003: „povinnou osobou bolo v danom prípade Ministerstvo školstva SR. O odvolaní proti jeho
rozhodnutiu mal rozhodnúť minister školstva SR, ako vedúci tohto ústredného orgánu štátnej správy.

Keďže v prvom stupni rozhodol ústredný orgán štátnej správy a nadriadeným orgánom je v podstate ten
istý orgán, doručením na ministerstvo bolo odvolanie súčasne doručené aj ministrovi, preto 12.6.2003
ako deň doručenia odvolania bol rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty podľa § 19 ods. 3 ZSI“.

Žalobca ďalej poukázal, že Prezídium Policajného zboru je v zmysle čl. 5 písm. a) nariadenia ministra
vnútra SR č. 57/2007 iba organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou.

Zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 14.12.2009 č. PPZ-297-4/
OKAP-2009 v zmysle ust. § 19 ods. 3 ZSI tak žalovanému začala plynúť v deň jeho podania, t.j.
dňa 31.12.2009 a uplynula dňa 15.1.2010. V dôsledku nečinnosti žalovaného márnym uplynutím
lehoty na rozhodnutie o rozklade vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý.
Uvedené rozhodnutie v dôsledku absolútnej absencie odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí

vyžadovaných zákonom je nepreskúmateľné a je dôvod na jeho zrušenie.

Vzhľadom na existenciu fiktívneho rozhodnutia zo dňa 15.1.2010 je následné rozhodnutie žalovaného
zo dňa 19.1.2010 č. MV-SLV-14/OLVS-2010 nadbytočné a ako také by malo byť zrušené. Poukazuje,
že rozhodnutie je nezákonné aj z toho dôvodu, že bolo vydané po právoplatnom skončení konania, ku
ktorému došlo vznikom fiktívneho druhostupňového rozhodnutia dňa 15.1.2010.

Žalobca v žalobe ďalej poukázal na čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, čl. 26 ods. 4 ústavy SR, čl. 13 ods. 4 Ústavy
SR, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, na ust.§ 3 ods. 1 ZSI, na ust. § 12 ZSI, na ust. § 13 ZSI, na ust. § 69
ods. 4 zákona č. 171/1993.

Poukázal, že rozhodnutie bolo odôvodnené znením ust. § 69 ods. 4, 6 zákona č. 171/1993 Z.z., ktoré
obmedzujú verejnú prístupnosť obrazových záznamov vyhotovených Policajným zborom. Žalobca však

nežiadal o informáciu v režime zákona č. 171/1993 Z.z. ale v režime zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý
v ust. §13 prelamuje povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z osobitných predpisov. Pokiaľ by žalobca
bol oprávnený získať informácie v režime zákona č. 171/1993 Z.z., museli by mu byť poskytnuté
v plnom rozsahu a bez vylúčenia akejkoľvek čiastkovej informácie. V režime ZSI však žalobca má
nárok iba na tú časť informácie, ktorá v zmysle príslušných ustanovení ZSI nie je zo sprístupnenia

vylúčená. Podľa názoru žalobcu takéto informácie však požadovaný videozáznam neobsahuje, keďže
vzhľadom na verejnosť priestranstva, ktoré záznam zachytáva, nemožno hovoriť o ochrane súkromia
osôb zachytených na zázname. Napriek tomu by žalobca neprotestoval, ak by žalovaný záznam upravil
tak, aby tváre osôb zachytených na zázname neboli rozpoznateľné. Žalovaný však namiesto vylúčenia
niektorých informácií, zneprístupnil celý záznam.Žalobca tiež poukázal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s ústavnoprávnymi aspektmi žiadosti,
najmä s požiadavkami čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v ktorých okrem iného pripúšťa obmedzenie práva
na informácie iba v prípade, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Aj bez ohľadu na

medzinárodno-politickú citlivosť vecí má verejnosť nárok na informácie, ktoré jej umožnia kontrolu
výkonu služobnej činnosti príslušníkmi PZ. Žalobca poukazuje, že žalovaný sa v rozhodnutí podrobne
nevyjadril a nevysvetlil dôvody v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ktoré vyžadujú obmedzenie práva
na informácie. Všeobecné konštatovanie o verejnosti požadovaných informácií nemožno považovať za
dostatočné odôvodnenie. Žiadal, aby druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.1.2010

arozhodnutiežalovanéhozodňa19.1.2010č.MV-SLV-14/OLVS-2010súdzrušilavecvrátilžalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.3.2010 poukázal na čl. 26 ods. 4 Ústavy, kde
uviedol,žeobmedzenievsúladesústavoujedovolenélenvtedy,aksasplníformálnapodmienkazákona
a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústavný súd o nich uviedol: formálna podmienka znamená,
že obmedzenie príjme Národná rada SR v právnom predpise so silou zákona (PL.ÚS 15/1998.nález z

11.3.1999. Zbierka nálezov a uznesenie Ústavného súdu SR 1999, s.46).

Na to, aby sa sloboda prejavu obmedzila spôsobom, ktorý ústava dovoľuje, sa musia splniť dve ďalšie
podmienky, ktoré majú povahu materiálnych podmienok. Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka,
aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu,
verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí

preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka
nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.

Poukázalna§69ods.4zákonaoPolicajnomzbore,kdeinformácieaosobnéúdaje,ktorévediepolicajný
zbor podľa odseku 1 ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré
vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, SIS, Vojenskému spravodajstvu,

Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Colnej správe, Ministerstvu
spravodlivosti SR, Ministerstvu zahraničných vecí SR, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie
ich úloh a obecnej polície podľa osobitného predpisu; ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám,
len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona a do zahraničia podľa § 69d ods. 5.

Tiež poukázal na § 69 ods. 6 zákona o Policajnom zbore, že informácie a osobné údaje, podľa odseku

4, nie sú verejne prípustné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len
s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že je právnickou osobou, ktorá potrebuje žiadané informácie na plnenie svojich
úloh podľa osobitného zákona, nebolo mu tieto informácie možné poskytnúť. Žalobcom uvádzané
ustanovenie § 13 zákona o ZSI, podľa ktorého sprístupnenie informácie podľa zákona o ZSI sa

nepovažuje za porušenie povinností zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného zákona, je vzhľadom na
znenie § 69 ods. 4 a 6 zákona o policajnom zbore právne irelevantné a nemožno od neho odvodzovať
právo na informácie uvedené v § 69 ods. 4 zákona o policajnom zbore. Je názoru, že zákon o policajnom
zbore je vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, osobitným právnym predpisom, ktorý
ustanovuje osobitný okruh informácií, na ktorých poskytnutie sa vyžadujú osobitné podmienky, ktorým

je okrem iného existencia právneho dôvodu. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 240 a nasl. OSP
preskúmalnapadnutérozhodnutieakoajkonanietomutopredchádzajúcevrozsahudôvodovuvedených
v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy /ďalej len rozhodnutie
a postup správneho orgánu/. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané ním
v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu

sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu
vydaného v správnom konaní je predpokladom podľa postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca najprv žalobou podanou na
tunajší súd dňa 27.1.2009 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-741/
OLVS-2008 zo dňa 22.12.2008, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, ktoré bolo vydané podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.,
ktorým sa odmietlo žiadateľovi poskytnúť informáciu na základe jeho žiadosti zo dňa 6.11.2008, ktorou

žiadal Ministerstvo vnútra SR „sprístupniť všetky videozáznamy zhotovené policajným zborom SR pred,
počas a po futbalovom zápase medzi DAC Dunajská Streda a Slovanom Bratislava dňa 1.11.2008 v
Dunajskej Strede“ a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Tunajší súd v rozhodnutí č.k. 1S 14/2009 zo
dňa 22.10.2009 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.12.2008 č. SLV-741/OLVS-2008 a
fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.11.2008 podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie. Ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania
120,82 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný následne po doručení spisového
materiálu z Krajského súdu v Bratislave 8.12.2009 vydal dňa 14.12.2009 rozhodnutie č. PPZ-297-4/
OKAP-2009, ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona o ZSI a podľa § 69 zákona o Policajnom zbore nevyhovelo
žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácií. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom

stanovenej lehote rozklad, v ktorom uviedol, že nežiadal informáciu podľa zákona o Policajnom zbore ale
podľa zákona o ZSI, ktorý prelamuje v § 13 povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z osobitných predpisov.
Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva
vnútra SR č. PPZ-297-4/OKAP-2009 zo dňa 14.12.2009 potvrdil. Proti uvedeným rozhodnutiam podal
žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu na tunajší súd.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o ZSI, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom
v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola
odložená (§ 14 ods. 3).

Podľa § 18 ods. 3 zákona o ZSI, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informáciu,
činevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladalosa,ževydalarozhodnutie,ktorým

odmietla poskytnúť informácie. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od
uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o ZSI, žiadosť o sprístupnenie informácie povinná osoba musí vybaviť bez
zbytočnéhoodkladu,najneskôrdo8pracovnýchdníododňapodaniažiadostialeboododňaodstránenia
nedostatkov žiadosti (§ 14 ods. 2, 3), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie,
možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na
rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo
mala vydať.Podľa § 19 ods. 3 zákona o ZSI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia rozhodnutia
odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal
rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto

rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a
povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí
rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je

záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.

Správny poriadok v citovanom ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku obsahuje povinné obsahové
náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.
Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo
sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť), resp. čo sa autoritatívne

potvrdzuje.

Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má
rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania.
Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní
rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný

výsledok konania.

V prejednávanej veci žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti nerešpektoval.

Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného totiž vyplýva, že nevyhovel žiadateľovej žiadosti o
sprístupnenie informácií požadovaných v jeho žiadosti zo 6.11.2008 podľa ust. § 69 zákona č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 171/1993 Z.z.).

Podľa ust. § 69 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z.z. informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný
zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných,
ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2 sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej
službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej
polícii, Colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti SR, Ministerstvu zahraničných vecí SR, Národnému

bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu; ďalším
právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného
zákona a do zahraničia podľa § 69d ods. 5.

Podľa § 69 ods. 6 zákona č. 171/1993 Z.z. informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne
prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim

súhlasom Policajného zboru.Súd poukazuje, že rozhodnutie bolo odôvodnené znením ustanovenia § 69 ods. 4, 6 zákona č. 171/1993
Z.z., ktoré obmedzujú verejnú prístupnosť obrazových záznamov vyhotovených Policajným zborom.
Žalobca však nežiadal o informáciu v režime zákona č. 171/1993 Z.z. ale v režime zákona č. 212/2000

Z.z., ktorý v ust. § 13 prelamuje povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z osobitných predpisov. V režime
zákona ZSI žalobca má nárok na tú časť informácií, ktorá v zmysle príslušných ustanovení ZSI nie je
zo sprístupňovania vylúčená. Žalovaný mohol postupovať aj tak, že by záznam upravil, aby tváre osôb
zachytených na zázname neboli rozpoznateľné.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah

slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú
upravené v ust. § 8-13 tohto zákona.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy). Orgány verejnej moci majú

povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky
a spôsob vykonania ustanoví zákon (§ 26 ods. 5 Ústavy).

Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií
(získanie informácií z vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako
aj pre potrebu iných spracovaná) (pozri bližšie nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 236/06-59 zo

dňa 28.7.2007) a k nemu kolerujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov.
Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku ako povinnosť orgánu verejnej
moci, primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob
poskytovaniainformáciíustanovízákon.ObdobnúúpravuobsahujetiežListinazákladnýchprávaslobôd
(čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť

za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a
slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len
naustanovenýcieľ.Obmedziťzákladnéprávaaslobodymožnoibanazákladepodmienokustanovených
ústavou a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo osobitných vzťahujúcich sa

na konkrétne práva a slobody.

Ústava prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie,
ktoré štátne orgány ako orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú
skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť
oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na

informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie
podliehajúce úprave čl. 26 ods. 6 ústavy. Ústava neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu
toho práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba nemôže vyhľadávať,
prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať
a rozširovať. Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie

podliehajúce obmedzením čl. 26 ods. 4 ústavy.

Zákon o slobode informácií v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu
k informáciám (§1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ust. § 8 - 13.

Ústavný súd SR vo svojej judikatúre viackrát zaujal stanovisko, že obsahom základného práva na
prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (k tomu

pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn. II.ÚS 10/99, II. ÚS 184/03).Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu s odôvodnením ust. § 69 ods. 4, 6 zákona č. 171/1993 Z.z., ktoré
obmedzujú verejnú prístupnosť obrazových záznamov vyhotovených v Policajnom zbore. Žalobca však
nežiadal o informáciu v režime zákona č. 171/1993 Z.z. ale v režime zákona č. 211/2000 Z.z.

Prvostupňovýsprávnyorgánrozhodnutímč.PPZ-297-4/OKAP-2009zodňa14.12.2009žiadostižalobcu
o informácie nevyhovel. Rozhodnutie žalovaného žalobca napadol rozkladom zo dňa 21.12.2009, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 31.12.2009. Lehota na rozhodnutie o odklade v zmysle ust. § 19 ods. 3
ZSI uplynula dňa 15.1.2010. V dôsledku nečinnosti žalobcu tak podľa ust. § 19 ods. 3 ZSI vznikla fikcia
rozhodnutia, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a rozklad zamietnutý. Dňa 19.1.2010

žalovaný vydal rozhodnutie č. MV-SLV-14/OLVS-2010, ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21.1.2010.

Súd poukazuje, že zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa
14.12.2009 č. PPZ-297-4/OKAP-2009 v zmysle ust. § 19 ods. 3 ZSI tak žalovanému začala plynúť v
deň jeho podania, t.j. dňa 31.12.2009 a uplynula dňa 15.1.2010. V dôsledku nečinnosti žalovaného
uplynula lehota na rozhodnutie o rozklade a vzniklo tým fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu

zamietnutý. Uvedené rozhodnutie v dôsledku absolútnej absencie odôvodnenia ďalších formálnych
náležitostí vyžadovaných zákonom je nepreskúmateľné. Súd je názoru, že vzhľadom na existenciu
fiktívneho rozhodnutia zo dňa 15.1.2010 je následné rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.1.2010 č. MV-
SLV-14/OLVS-2010 nadbytočné, a preto musí byť už i z tohto dôvodu ako také zrušené.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V ďalšom
konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere, odstrániť nedostatok týkajúci
sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom správny orgán

je podľa ust. § 250j ods. 6 OSP viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 254,88 € pozostávajúce z tarifnej odmeny za 2 úkony
á 120,23 € (prevzatie veci, podanie žaloby) a paušálnej náhrady výdavkov 2x 7,21 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.