Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/697/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606205829
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5606205829.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru, so sídlom Košice, Kuzmányho 8, IČO: 00 735 868, zastúpeného JUDr. Miroslavom
Kráľom, advokátom so sídlom Kukučínova 7, Košice, proti povinnému R. P., V.. XX. XX. XXXX, P. L.
XXX, pre vymoženie pohľadávky 16,60 eur s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná pod sp. zn. EX
2264/06 súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach,

Štúrova 17, o trovách súdneho exekútora na základe odvolania povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš 8Er/697/2006-13 zo dňa 07. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Povinnému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi trovy exekúcie vo
výške 19,78 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 20. 09. 2006, ktorý vypracoval jeho právny zástupca JUDr.

Miroslav Kráľ na základe plnomocenstva zo dňa 22. 06. 2005, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr.
Michalovi Mazúrovi dňa 02. 10. 2006, sa začala exekúcia, predmetom ktorej je vymoženie pohľadávky
500,- Sk (16,60 eur) s príslušenstvom. Exekučným titulom bol v danom prípade blok na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA 1183886 zo dňa 15. 03. 2004, ktorým bola povinnému uložená pokuta
500,-Sk v blokovom konaní. Súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr vec zaevidoval pod sp. zn. EX 2264/06
a podaním zo dňa 26. 09. 2006 požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poverenie súdnemu exekútorovi bolo udelené dňa 10. 06. 2006 pre vymoženie povinnosti 500,-Sk a trov
exekúcie. Podaním zo dňa 26. 02. 2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03. 03. 2014, súdny exekútor
JUDr. Michal Mazúr dal podnet na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekučného konania
z dôvodu § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku a zároveň vrátil súdu poverenie na vykonanie
exekúcie. Súčasne súdny exekútor pripojil aj vyúčtovanie trov exekúcie spolu vo výške 150,50 eur.

Uznesením 8Er/697/2006-13 zo dňa 07. 05. 2014 tunajší súd zastavil exekúciu, povinnému uložil

povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 150,42 eur od 3 dní od právoplatnosti uznesenia
a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti tomuto uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny
úradník, podal odvolanie iba povinný a to podaním zo dňa 10. 07. 2014. Povinný tvrdil, že odvolanie
podáva proti všetkým trom výrokom uznesenia, pričom na tomto stanovisku zotrval aj po výzve súdu
v zmysle uznesenia 8Er/697/2006-30 zo dňa 13. 08. 2014. Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 16. 11.
2006 v Košiciach na pošte vyplatil poštovú poukážku vo výške 500,- Sk, ktorá sa týkala pokuty za

dopravný priestupok evidovaný pod č. AA 1183886. Keďže v tom čase žil v Košiciach, tak do miesta
trvalého bydliska chodieval asi jedenkrát mesačne. Pár dní na to mu rodičia telefonovali, že mu prišiel
dopis od súdneho exekútora, ktorý vyzdvihol až po návrate do miesta trvalého bydliska. Po vyzdvihnutí
zistil, že táto zásielka obsahovala upovedomenie o začatí exekúcie EX 2264/06 s dátumom 15. 11.
2006. Následne keď sa vrátil do Košíc, tak s týmto dokladom išiel osobne za dotyčným exekútorom a
uhradil priamo v kancelárii rozdiel medzi už zaplatenou sumou a sumou uvedenou v týchto podkladoch

- povinný tvrdil, že zaplatil rozdiel medzi čiastkou 2 190,-Sk uvedenou na poštovej zloženke, ktorá bolapripojená k upovedomení o začatí exekúcie a uhradenou pokutou 500,-Sk, t. j. súdnemu exekútorovi
zaplatil v hotovosti 1 690,-Sk (56,10 eur). Doklad od súdneho exekútora o zaplatení tejto sumy si však
nevyžiadal. Predložil súčasne poštový ústrižok z ktorého vyplýva, že na Pošte Košice 8 zaplatil dňa

18. 11. 2006 na účet oprávneného č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 1183886, platbu 500,-Sk
(podľa potvrdenia predloženého povinným, na účet táto platba mala byť zaúčtovaná dňa 21. 11. 2006).

Nakoľko povinný po poučení zo strany súdu tvrdil, že odvolanie podáva proti všetkým trom výrokom
uznesenia tunajšieho súdu 8Er/697/2006-13 zo dňa 07. 05. 2014, predložil exekučný súd spis
odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie. Krajský súd v

Žiline však vec vyhodnotil tak, že rozhodnutie o zastavení exekúcie, ako aj rozhodnutie o nepriznaní
náhradytrovexekúcieoprávnenému,súrozhodnutiamisvedčiacimivprospechpovinného.Odvolacísúd
preto odvolanie povinného posúdil len ako odvolanie, ktorým povinný napádal výrok o trovách exekúcie.
Nakoľko odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o odvolaní rozhoduje
exekučný súd.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5
exekučného poriadku v spojení s ust. § 202 ods. 2 O. s. p. V súlade s citovaným ustanovením sa preto
podaním odvolania zrušilo zo zákona rozhodnutie tunajšieho súdu 8Er/697/2006-13 zo dňa 07. 05. 2014,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 150,42

eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a o trovách exekúcie opätovne rozhoduje sudca.
Vzhľadom na názor odvolacieho súdu, odvolaním povinného nebolo napadnuté uznesenie tunajšieho
súdu 8Er/697/2006-13 zo dňa 07. 05. 2014 vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená a vo výroku,
ktorým oprávnenému nebola priznaná náhrada trov exekúcie, a preto v tejto časti vyššie citované
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31. 03. 2015.

Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Exekuč. por.“)

(1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku.

(2) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekuč. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekuč. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995

Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach
začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa§23ods.1vyhlášky,náhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných

v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Na základe rozhodnutia o priestupku (blok na pokutu nezaplatený na mieste zo dňa 28. 02. 2004)
povinný mal povinnosť zaplatiť uloženú blokovú pokutu 500,-Sk (16,60 eur) do 15. 03. 2004. Povinný
si túto povinnosť nesplnil v stanovenej lehote, a apreto oprávnený postupoval v súlade s ustanovením

§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok
- v znení platnom do 30. 06. 2004), keď podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa
začalo dňom, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. 22. 09. 2006. Povinný
v odvolaní tvrdil a svoje tvrdenie doložil poštovým ústrižkom, že ku dňu začatia exekučného konania si
nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom - sumu 500,-Sk zaplatil až 18. 11. 2006, teda po začatí

exekučného konania. Potom zastavenie exekúcie zavinil povinný, v dôsledku čoho je povinný nahradiť
trovy vzniknuté súdnemu exekútorovi.

Exekučné konanie sa začalo dňa 22. 09. 2006, a preto podľa § 27 vyhlášky patrí exekútorovi odmena
a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po
zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky

priznal odmenu za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 eur (200,-Sk) a
to za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 10 minút (návrh spolu s exekučným titulom pozostáva
z troch strán), vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 10 minút a 25 minú za čas potrebný na
vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Súdnym exekútorom uvádzaný „čas strávený štúdiom
spisu a jeho príprava na výkon - 60 minút“, nepredstavuje účelne vynaložený čas, nakoľko celý spis pri

jeho predložení súdu, vrátane súdnych rozhodnutí pozostáva z 15-tich listov.

Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd mu podľa § 15 vyhlášky priznal paušálnu
sumu odmeny vo výške 3,32 eur (100,-Sk) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z
doručenieknachádzajúcichsavexekútorskomspisevyplýva,žeupovedomeniebolodoručovanépoštou

a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využil služby pošty, potom mu patrí len
náhrada hotových výdavkov - poštovného a nie aj paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním
odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmena
len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri
vykonávaní exekučnej činnosti. Odovzdanie zásielky na poštovú prepravu nemožno v žiadnom prípade

považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku).

V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť
spolu vo výške 9,96 eur, priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške
uplatnenej súdnym exekútorom 3,20 eur a náhrada hotových výdavkov spojených s vedením spisu v
uplatnenej výške 3,32 eur, Spolu hotové výdavky 6,52 eur.Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy o 20 % dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú
odmenu 9,96 eur a náhradu hotových výdavkov 6,64 eur, spolu 16,48 eur, o DPH 3,30 eur, na 19,78 eur.
Povinný nepreukázal svoje tvrdenie, že zaplatil súdnemu exekútorovi v jeho kancelárii trovy exekúcie,

ktoré boli uvedené v upovedomení o začatí exekúcie EX 2264/06 zo dňa 15. 11. 2006, nakoľko doklad
o zaplatení týchto trov nepredložil a súdny exekútor uviedol, že žiadna platba od povinnému nebola
súdnym exekútorom ani jeho zamestnancami prijatá pri návšteve dňa 08. 12. 2006 a ani nikdy potom.
Súd preto zviazal povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,78 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (§160 ods. 1 O. s. p.).

Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré si uplatnil v súvislosti s
pracovnou cestou, ktorá mala byť vykonaná dňa 08. 12. 2006 v mieste bydliska povinného v Lipt.
Hrádku. Odhliadnuc od toho, že povinný popieral návštevu zo strany súdneho exekútora, resp. jeho
zamestnanca, ak aj táto návšteva bola vykonaná, jedná sa o neúčelne vynaložené trovy exekúcie,
ktorých náhradu nie je možné priznať, vzhľadom na ustanovenie § 22 ods. 1 vyhlášky. Z obsahu spisu
vyplýva, že povinný zaplatil priamo oprávnenému dňa 18. 11. 2006 čiastku 500,-Sk, pričom oprávnený

túto platbu zaevidoval dňa 21. 11. 2006. Súdny exekútor pritom vydal upovedomenie o začatí exekúcie
dňa 15. 11. 2006, ktoré zaslal odporcovi poštou a poštová zásielka bola povinnému doručená dňa 06.
12. 2006. Vzhľadom na doručenie tejto zásielky dňa 06. 12. 2006, súdny exekútor pravdepodobne
ešte 08. 12. 2006 ani nedisponoval doručenkou a ak áno, nie je známy účel, pre ktorý sa rozhodol
osobne navštíviť povinného v mieste jeho bydliska. Navyše, súdny exekútor má postupovať efektívne,

takže pri vymáhaní sumy 500,-Sk sa javí byť návšteva súdneho exekútora v mieste bydliska povinného,
ktoré je vzdialené od sídla exekútorského úradu cca 160 km, ako neefektívny úkon. Okrem toho, ak
súdny exekútor mienil osobne komunikovať s povinným v mieste jeho bydliska dňa 08. 12. 2006 nie
je jasné, prečo mu predtým zasielal upovedomenie o začatí exekúcie poštou a nedoručoval mu toto
upovedomenie osobne. Jedná sa teda o neúčelne vynaložené trovy exekúcie, ktoré súd exekútorovi

nepriznal. V dôsledku toho súdnemu exekútorovi súd nepriznal náhradu hotových výdavkov uplatnených
vo výške 105,44 eur, ani náhradu za stratu uplatnenú vo výške 5,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.