Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612010267

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3612010267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. mája 2015
prejednal odvolania obžalovaných

X) W. K. ,

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom N., F. republika, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v M. na výkon
trestu odňatia slobody T.,

2) W. C. ,

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., N. XXXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktorépodaliprotirozsudkuOkresnéhosúduPartizánskeč.k.2T/201/2012-358zodňa05.03.2013atakto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku u obžalovaného W.
celý výrok o treste a výrok o povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a

mediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkom programusociálnehovýcviku,aleboinémuvýchovnému
programu.

Pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný W. C. podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e podľa
§ 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k
trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na

skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

Výrok o náhrade škody zostáva týmto rozsudkom nedotknutý. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/201/2012-358 zo dňa 05.03.2013 boli obžalovaní W.
K. a W. C. uznaní vinnými zo zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222

ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pretože
dňa 05.05.2006 po predchádzajúcom spoločnom dohovore v úmysle podvodne vylákať pôžičku a za
túto kúpiť vozidlo obž. W. K. priviezol obž. W. C. z T. do N., kde obž. W. C. uzatvoril zo spoločnosťou P. F.
H. a.s. J. zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu č. XXXXXXXXX na 217.250,- Sk, pričom predložil falošné
potvrdenie o príjme a falošné výplatné pásky, ktoré mu zabezpečil obž. K., následne peniaze získané
pôžičkou boli použité na kúpu osobného motorového vozidla značky D. X XXXi, na ktorom odišiel obž.

K., pričom doteraz bolo zaplatených 7 splátok po 13.061,- Sk, t. j. celkom 91.427,- Sk, ďalšie splátky
neboli uhrádzané, čím spôsobili spoločnosti P. F. H. a.s. J. škodu 191.569,- Sk (6.359,50 €).

Boli za to odsúdení obžalovaný W. K. tak, že podľa § 44 Tr. zákona súd upustil od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona, pretože trest uložený obžalovanému W. K. rozsudkom

Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/94/2010 zo dňa 04.07.2011, právoplatným dňa 20.09.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 1To/50/2011-890 zo dňa 20.09.2011, pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona, vo výmere 10
rokov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Obžalovaný W. C. podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/, písm.
n/ Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, § 51 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s

probačným dohľadom na 2 roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému
W. C. povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť P. F. H., a.s., so sídlom H. XX, 060

XX J. IČO: 35 923 130 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaniami
obidvoch obžalovaných. Odvolanie obžalovaného W. K. smerovalo proti výroku o vine. V odvolaní
namietal, že predmetného skutku sa nedopustil a obžaloba v konaní nepredložila žiadny dôkaz, že

skutok spáchal. Bol uznaný vinným iba na základe výpovede spoluobžalovaného W. C., ktorý si ani
nepamätal podrobnosti skutku a jeho snahou bolo zatiahnuť ho do prípadu z pomsty, nakoľko cítil
krivdu z minulosti, že jeho pričinením prišiel o časť majetku, čo však nie je pravda. Ďalej poukazoval na
uznesenie NS SR č.k. Toš/4/2009 zo dňa 26.02.2010, podľa ktorého, ak má byť rozhodnutie založené
na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť

ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali ani najmenšiu pochybnosť
o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu. Inak, ak pretrvávajú pochybnosti aj po vyčerpaní
všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania o priebehu skutku, uplatní sa pravidlo “in
dubio pro reo“. Vina musí byť dokázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti a súd nemôže
vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu z domnienok a hypotéz. Žiadal preto, aby odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil.

Odvolanie obžalovaného W. C. smerovalo proti výroku o treste. Podľa jeho názoru uložený trest je
neprimerane prísny a nie je spravodlivý. V prvom rade poukazoval na to, že na hlavnom pojednávaní

dal vyhlásenie o vine, pričom jedine na základe jeho výpovede voči spoluobžalovanému W. K. súd pri
rozhodovaní o vine tohto páchateľa netrpel dôkaznou núdzou. Boli v tomto smere aktívni a mali za to, že
táto aktivita bude súdom akceptovaná a zohľadnená pri ukladaní trestu. Je toho názoru, že vzhľadom
na osobu obžalovaného nie je v rámci jeho prevýchovy potrebné pôsobiť tak prísnym podmienečným
trestom odňatia slobody s tak dlhou skúšobnou dobou, o to viac, že od samotného spáchania skutku

uplynul už dlhý časový odstup takmer 9 rokov a počas tohto obdobia sa obžalovaný správal slušne.Domáhal sa preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku
výrok o treste a sám vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že za použitia ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. uloží obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v nižšej výmere.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach v rámci konečného
návrhu odvolanie obžalovaného W. C. navrhla podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, pretože
priznanie obžalovaného bolo vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť a toto jeho priznanie a ani časový
odstup od spáchania skutku nie je dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle ustanovenia §

39 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného K., toto tiež navrhla podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietnuť, pretože podľa jej názoru bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný sa
predmetného skutku dopustil, bol usvedčený spoluobvineným C., u ktorého bol aj skúmaný duševný
stav a teda jeho výpoveď je nespochybniteľná.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.

1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napádaných výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je len odvolanie obžalovaného W. C.. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 Tr. por.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a správne
ustálil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Následne
nepochybil ani pri právnej kvalifikácii skutku u oboch obžalovaných, pretože títo tým, že spoločným

konaní vylákali od iného úver tak, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru a na splácanie úveru a činom spôsobili väčšiu škodu, nepochybne spáchali zločin úverového
podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. K námietkam
oblažovaného W. K. vyplývajúcim z podaného odvolania odvolací súd uvádza, že okrem samotného
doznania sa spoluobžalovaného W. C., ktorý z trestnej činnosti týmto usvedčoval nielen obžalovaného

W. K., ale aj seba, sú vo veci dané aj ďalšie nepriame dôkazy potvrdzujúce výpoveď obžalovaného
W. C.. Tak svedok C. F. vo výpovedi uviedol, že po predaji vozidla obžalovanému W. C. ho nevidel
toto vozidlo používať, ale videl párkrát na tomto vozidle obžalovaného W. K.. Taktiež z oznámenia I.
bolo preukázané, že obžalovaný W. C. v období, kedy malo prísť ku skutku, na svojom účte mal
mínusový stav. Vzhľadom na problémy tohto obžalovaného v čase skutku, spočívajúce v nadmernom

požívaní alkoholických nápojov, ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že tento bol v
predmetnej transakcii využitý obžalovaným W. K. ako tzv. „biely kôň“. Pokiaľ sa teda týka uznania viny
obžalovaného W. K., odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti nepovažoval jeho odvolanie
smerujúce proti tomuto výroku za dôvodné.

Na druhej strane odvolací súd dospel k záveru, že dôvody odvolania obžalovaného Rastislava C. sú
takého charakteru, že je potrebné tieto akceptovať a to s poukazom na nasledujúce skutočnosti. Tak
predovšetkým je nepochybné, že bez doznania sa tohto obžalovaného a jeho usvedčujúcej výpovede
voči spoluobžalovanému W. K. by trestnú činnosť obom obžalovaným bolo len veľmi ťažko preukázať.
Podľa názoru odvolacieho súdu je nezvratný aj ten fakt, že obžalovaný W. C. v čase spáchania skutku

nemajetný a závislý na alkohole, bol nepochybne pre spáchanie skutku zneužitý. Do úvahy je
potrebné vziať aj tú skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula doba takmer 9 rokov, ktorú okolnosť
tento senát odvolacieho súdu nezavinil. Vychádzajúc z uvedených okolností vo svojom súhrne dospel
odvolací súd k záveru, že v prípade obžalovaného W. C. je možné akceptovať ustanovenie § 39 ods.
1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Odvolací súd preto zrušil v rozsudku súdu

prvého stupňa výrok o treste u tohto obžalovaného a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322
ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.