Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114214870
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114214870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: B. M., nar.
XX.XX.XXXX, U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, odborom sociálnych vecí, deti rodičov - matka: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N.
XXX/XX, Z., a otec: Mgr. art. S. M., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, W., právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, na návrh
otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletými deťmi, na odvolanie otca maloletých proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18P/43/2014-70 zo dňa 19. januára 2015, v časti výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prvým odsekom výroku zamietol návrh otca na zníženie
výživného a druhým odsekom výroku upravil styk otca s maloletými deťmi B., nar. XX.XX.XXXX a U.,
nar. XX.XX.XXXX, že otec sa s maloletými deťmi bude stýkať každý párny týždeň v mesiaci od piatku
od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý rok v mesiaci júl v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07.
do 18.00 hod., každý rok v mesiaci august v čase od 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod.,
v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 13.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. s tým,
že otec si maloleté deti prevezme pred bytom matky a v určenom čase na určenom mieste maloleté

deti matke odovzdá. Rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného prvostupňový súd odôvodnil
právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1 až 5, § 65, § 75 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a 3, § 26 Zákona o rodine.
Vecne argumentoval tým, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný napriek skutočnosti, že
otec je od 01.05.2014 bez príjmu a pribudla mu vyživovacia povinnosť k jednému dieťaťu - k mal. U. M.,
nar. XX.XX.XXXX. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie
pri vážne mienenej snahe zamestnať sa by si mohol nájsť také zamestnanie, v ktorom by dosahoval taký
čistý mesačný príjem, z ktorého by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom

v doteraz stanovenej výške. Aj v prípade, že by nemal vytvorené podmienky pre podnikanie v oblasti
umeleckého sochárstva ako v minulosti, je jeho povinnosťou pri troch vyživovacích povinnostiach prijať
aj prácu, ktorá nezodpovedá jeho vysokoškolskému vzdelaniu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
uzavretú dedičskú dohodu po poručiteľovi S. M., zomr. XX.XX.XXXX - starom otcovi maloletých detí,
keď dedičia po poručiteľovi (manželka, syn T. a otec maloletých detí) uzavreli dedičskú dohodu tak, že
otec maloletých detí po poručiteľovi nededil, pričom predmetom dedičstva boli hnuteľné veci v hodnote
10.699,995 Eur a nehnuteľnosti v hodnote 9.000,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že otec maloletých detí

sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu - dedičského podielu po svojom otcovi, z ktorého si mohol
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v doterajšej výške. K veci treba uviesť, žeod poslednej úpravy výživného sa odôvodnené potreby maloletých detí zvýšili, nakoľko maloleté deti
vyrástli, mal. B. chodí už do 8. triedy základnej školy, medzičasom došlo u mal. U. k podstatnej zmene
pomerov v dôsledku toho, že mal. U. začala navštevovať základnú školu. Súd ďalej poukazuje na to, že

žiaden účinný zákon nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať
v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť
svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť
na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám a preto nie je schopný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere.

Proti tomuto rozhodnutiu, výlučne v časti výživného, podal otec prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie, ktorým žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jeho návrhu na zníženie výživného
vyhovieť. V odvolaní poukázal na to, že pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné
zistiť, na základe čoho súd jeho návrh zamietol, nakoľko sa v minulom roku preukázateľne staral o otca
s príjmom 52,- Eur a po jeho smrti sa zaevidoval na úrade práce, je bez príjmu a nie je schopný platiť
výživné vo výške 200,- Eur, ktoré bolo stanovené z jeho podnikania. Nie je pravda, že by otec vykonával

prácu na pozemku svojej matky, ktorá ho po psychiatrickom liečení vyhnala z domu. Otec si bol na úrade
práce hľadať prácu, v danom regióne je to prakticky nemožné. Čo sa týka dedičského konania po otcovi,
finančná hotovosť 10.699,995 Eur zostala matke, išlo o spoločné úspory rodičov, nehnuteľnosť v G.,
na ktorej by mal otec podiel 1/6, resp. cca 3.000,- Eur, pripadla bratovi, otcovi v budúcnosti pripadne
rodinný dom v W. patriaci zatiaľ jeho matke. Priateľka otca má tiež dve deti a na žiadne nedostáva

výživné vo výške 100,- Eur. Na záver otec poukázal na to, že jeho finančný príjem sa zmenil a pribudla
mu vyživovacia povinnosť.

Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka sa k doručenému odvolaniu otca vyjadrila,
nesúhlasí s ním, nie je v záujme maloletých. Otec nebol po skončení vysokej školy nikdy zamestnaný,
pracoval na voľnej nohe, nechce sa zamestnať len zo špekulácie vyhnúť sa plateniu výživného. Otec si

píše so synom a z tohto matka vie, že má ešte nejaké zákazky a chce si vybaviť úver. Na záver matka
podotkla, že otec má peniaze na právnika.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých nie je možné priznať úspech,

keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti výživného vecne správny.

Vzhľadom na to, že otec maloletých detí podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa výlučne
v časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného, vo zvyšnej časti úpravy styku pre nedostatok
podaného odvolania rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom
odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu teda zostala otázka dôvodnosti zamietnutia

návrhu otca na zníženie výživného.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne
rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v

súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty ani skutočnosti než tie,
ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal.V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie

dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je

potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné

výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa

je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy

vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov

podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý savzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade

nedošlo na strane otca maloletých detí k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje znížiť výšku
doteraz stanoveného výživného.

Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletých detí sa svojím návrhom zo dňa 27.05.2014 domáhal zníženia
výživného na maloleté deti, domáhal sa zmeny rozsudku súdu zo dňa 22.08.2011 19C/94/2011 v časti
výživného tak, že výživné na mal. B. žiadal znížiť zo sumy 120,- Eur mesačne na 30,- Eur mesačne a
na mal. U. žiadal výživné znížiť zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 30,- Eur mesačne z dôvodu, že od

01.04.2013 do 07.04.2014 opatroval svojho otca a od 08.04.2014 je bez zamestnania, z ktorého dôvodu
nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v stanovenej výške. Z predloženého
osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi S. M., zomr. XX.XX.XXXX, starom otcovi maloletých detí súd
zistil, že dedičmi po poručiteľovi boli jeho manželka C. M., otec mal. detí Mgr. art. S. M. a jeho brat T.
M.. Z uvedeného dedičského rozhodnutia súd ďalej zistil, že dedičia po poručiteľovi uzavreli dohodu

o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo po poručiteľovi za hnuteľné veci v sume 10.699,995 Eur
prevezme C. M. bez povinnosti výplaty spoludedičov. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. G.,
PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 2349 zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 455 m2, byt č. XX na 6. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX na parc.
č. 2349, na ul. W. D., vchod XX, B. XX/ v podiele 1/2-ica, podiel priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 6330/265950-ín prevezme T. M.
bez povinnosti výplaty spoludedičov. Hodnota nehnuteľností podľa súhlasného vyhlásenia účastníkov
o všeobecnej cene nehnuteľnosti k podielu poručiteľa - 1/2 je 9.000,- Eur. Z rozhodnutia Úradu práce,
soc. vecí a rodiny Komárno zo dňa 24.04.2014 (č.l. 50) vyplýva, že dňom 08.04.2014 bolo otcovi
maloletých detí odňaté vyplácanie a bolo zastavené vyplácanie príspevku na opatrovanie z dôvodu,

že opatrovaný S. M. zomrel. Poberateľ, teda otec maloletých detí mal nárok na čiastku na peňažnom
príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím od 01.04.2014 do 07.04.2014
v sume 11,99 Eur. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že otcovi bol vyplácaný peňažný príspevok vo
výške 51,35 Eur mesačne na základe rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno zo dňa
16.07.2013. Z predloženého dokladu od zamestnávateľa matky vyplýva, že matka do septembra 2014

dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 340,41 Eur, od 18.09.2014 do 31.10.2014 bola
práceneschopná. Matka maloletých detí je od 26.11.2014 na materskej dovolenke, očakáva narodenie
dieťaťa pochádzajúceho z druhovského pomeru s O. A., predpokladaný termín pôrodu je určený
na deň 06.02.2015. Z predloženého dokladu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Komárno vyplýva, že
otec maloletých detí od roku 2001 nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, nepoberá žiadnu inú

dávku. Podľa správy Sociálnej poisťovne Komárno zo dňa 09.12.2014 otec nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti. Z predloženého rodného listu súd zistil, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k
mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX.

Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov maloletých detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel

k záveru, že výživné určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/94/2011 zo dňa
22.08.2011, kedy bol otec zaviazaný prispievať na výživné pre mal. B. sumou 120,- Eur a pre mal.
U. sumou 80,- Eur mesačne, zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch
rodičov maloletých, ako i odôvodneným potrebám maloletých a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky
o maloletého. Ako už bolo skonštatované, na strane maloletých i rodičov došlo k zmene pomerov,

zvýšením veku maloletých prirodzene dochádza aj k nárastu nákladov na starostlivosť o ne. Matke i
otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že otec vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie pri vážne
mienenej snahe zamestnať sa by si mohol nájsť také zamestnanie, v ktorom by dosahoval taký čistý
mesačný príjem, z ktorého by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v doteraz

stanovenej výške. Aj v prípade, že by nemal vytvorené podmienky pre podnikanie v oblasti umeleckého
sochárstva ako v minulosti, je jeho povinnosťou pri troch vyživovacích povinnostiach prijať aj prácu,ktorá nezodpovedá jeho vysokoškolskému vzdelaniu. Súd v tejto súvislosti správne poukázal aj na
uzavretú dedičskú dohodu po poručiteľovi S. M., zomr. XX.XX.XXXX - starom otcovi maloletých detí,
keď dedičia po poručiteľovi (manželka, syn T. a otec maloletých detí) uzavreli dedičskú dohodu tak, že

otec maloletých detí po poručiteľovi nededil, pričom predmetom dedičstva boli hnuteľné veci v hodnote
10.699,995 Eur a nehnuteľnosti v hodnote 9.000,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že otec maloletých detí
sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu - dedičského podielu po svojom otcovi, z ktorého si mohol
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v doterajšej výške, keď argumentácia otca
obsiahnutá v odvolaní, že na takomto usporiadaní vzťahov sa dedičia dohodli, na tomto závere nič

nemení. K veci treba uviesť, že od poslednej úpravy výživného sa odôvodnené potreby maloletých detí
zvýšili, nakoľko maloleté deti vyrástli, mal. B. chodí už do 8. triedy základnej školy, medzičasom došlo u
mal. U. k podstatnej zmene pomerov v dôsledku toho, že mal. U. začala navštevovať základnú školu.

Súd správne prihliadal na to, že dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich rodičov a súd hlavne
prihliadal na možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť mesačný
príjem, aký mal v čase určenia mu výživného vo výške 120,- Eur a 80,- Eur. Žiada sa zdôrazniť, že hoci

otec maloletého nedosahuje vyšší príjem, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť
nároky na výživné dieťaťa. Nebolo preto možné prihliadnuť na argumentáciu otca, ktorý poukazoval
najmä na to, že momentálne nemá žiaden príjem.

Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich

možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v
takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné
zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho,
že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v
celomrozsahupokrylipotrebyoprávnenýchmaloletýchdetí,abytietomalizabezpečenúdôstojnúživotnú

úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon
o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie
výživného otca k maloletému B. a k maloletej U. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným jeho
návrh na zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,

s použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods.
1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.