Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218321
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112218321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia
Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti odporcovi P. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny
občan SR, bytom K. XX, XXX XX B. B., zast. opatrovníčkou Tatianou Šimovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,
zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 373,26 eur

s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa
05. 11. 2013, č. k. 13C/87/2013 - 106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o trovách prvostupňového
konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách účastníkov konania m e n í tak, že súd odporcovi
náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, trovy odvolacieho konania vo výške 43,51 eur, k rukám jeho právneho
zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, Nám SNP 7, Stropkov, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 129,28 eur v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Tretím výrokom súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Zamietnutie návrhu súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ
nadobudol pohľadávku dňa 10. 03. 2011 postúpením od pôvodného veriteľa, s ktorým odporca ako
dlžník dňa 03. 11. 2006 uzavrel Zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 10.000,00 SKK (331,94 eur), a

nie vo výške 492,72 eur ako navrhovateľ v návrhu tvrdil. Platnosť zmluvy mala byť ukončená dňa 20. 11.
2010, čo vyplýva z toho, že ak sa pôžička mala splácať 48 mesiacov, potom na uvedený deň pripadla
posledná zmluvne dohodnutá splátka pôžičky (úveru). Z prehľadu úhrad odporcu o splácaní úveru
predloženého navrhovateľom mal súd preukázané, že ku dňu 20. 11. 2007 bola odporcovi predpísanásplátkavovýške302,07eur,aodtohtodátumuužžiadnamesačnásplátkaodporcovipredpísanánebola.
Z tohto súd vyvodil, že vzhľadom na celkovú výšku (istinu) veriteľom poskytnutého úveru a skutočnosť,
že odporca si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil, sa úver stal splatný dňa 20. 11. 2007.

Teda nie dňa 20. 11. 2010, ako tvrdil v konaní navrhovateľ. Navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde
návrhom doručeným súdu dňa 26. 07. 2012. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším
účastníkom na strane odporcu súd návrh navrhovateľa zamietol s poukazom na ust. § 100 ods. 1, §
101 a § 103 Občianskeho zákonníka, návrh na súd bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu vo veci,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní úspech
nemal a odporca náhradu trov neuplatnil. Náhradu trov súd priznal iba vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu, ktorý trovy uplatnil aj vyčíslil podľa ust. vyhlášky MS č. 655/2004 Z. z., išlo o trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť tak, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel v celom rozsahu a odporcu a vedľajšieho

účastníka zaviazal zaplatením trov prvostupňového a odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu v zamietavom výroku potvrdí navrhol zmeniť výrok o trovách vedľajšieho
účastníka a trovy mu nepriznať.

Navrhovateľ zastáva názor, že súd nesprávne skutkovo a právne posúdil vec (§ 205 ods. 2 písm. b),
c) d) a f) O. s . p.).

Namietal, že pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyžaduje súhlas hlavného účastníka
konania, na strane ktorého mieni do konania vedľajší účastník vstúpiť. Toto dodržané nebolo, preto súd
s vedľajším účastníkom nemal vo veci konať.

Skutočnosťopredčasnomzosplatneníúveruk20.11.2007nemalsúdnijakopreukázanú.Prehľadúhrad
je interný doklad právneho predchodcu navrhovateľa a súdu bol predložený za účelom preukázania

platobnej disciplíny odporcu. Vyčíslenie pevnej sumy 302,07 eur k 20. 11. 2007 je len internou
poznámkou právneho predchodcu navrhovateľa a výlučne len z účtovných dôvodov. Tento zápis nie je
možnéoznačiťakozosplatnenieúveru.Kpredčasnémuukončeniuzmluvnéhovzťahumohlodôjsťjedine
na základe písomného právneho úkonu niektorého z účastníkov. Právny predchodca navrhovateľa
písomne predčasnú splatnosť úveru nevyhlásil a k takémuto úkonu ani nebol oprávnený v zmysle

dojednaní zmluvy. Splatnosť celého úveru nastala dňom splatnosti poslednej zmluvne dohodnutej
splátky, ktorý pripadol na 20. 11. 2010. Nárok navrhovateľa v čase začatia súdneho konania nebol
premlčaný.

Priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu navrhovateľ nepovažuje
za účelné, a vôbec účasť vedľajšieho účastníka v konaní nemožno považovať za naplnenie úloh a cieľov

združenia na ochranu spotrebiteľov. Sú tu dané dôvody na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 veta prvá O. s. p.,
o to viac, že opatrovník odporcu sa v spore bránil vznesením námietky premlčania, ktorá bola rozhodnou
pre meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odporca zostal nečinný.

Vedľajší účastník na strane odporcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Ak by aj úverový vzťah

po dátume 20. 11. 2007 ďalej trval, ohľadom premlčania by bolo treba aplikovať ust. § 103 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o opodstatnenosť a účelnosť trov vedľajšieho účastníka v spotrebiteľskom spore,
akým daný spor je, poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré sú zhodné v otázke rozhodovania o
trovách konania s rozhodnutím okresného súdu v danom prípade.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s.
p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu vo
výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil, ako

vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Vo výroku o trovách konania hlavných účastníkov konania
rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolacísúdpreskúmanímvecidospelkzáveru,žeokresnýsúdvecsprávneskutkovoaprávneposúdil.
Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín
doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s ust. § 157 O. s. p. . Odvolací súd sa v celom
rozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiaarozsudokokresnéhosúduvzamietajúcej
časti a vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol

v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

Skutkové a právne závery prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa právnej
relevantnosti premlčania nároku uplatneného navrhovateľom v konaní v prejednávanom prípade sú
správne.

Námietky a úvahy, ktoré odvolateľ vysvetlil v odvolaní, týkajúce sa ustálenia dňa splatnosti úveru

odvolací súd nepovažoval za dôvodné, ani majúce vplyv na výsledok rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolacísúdzastávarovnakýnázorakýuviedolvedľajšíúčastníkvovyjadreníkodvolaniunavrhovateľa,
že aj kedy úverový vzťah medzi účastníkmi trval i po 20. 11. 2007, v zmysle ust. § 103 veta prvá
Občianskeho zákonníka a vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 100 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka) súd by bol povinný prihliadať na premlčanie jednotlivých splátok úveru,

pretože premlčanie jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti. V tzv. „Prehľade úhrad
VS6019463, Bubenčík Jiří“ (odporca), je pri dátume 20. 11. 2007 uvedená suma 302,07 eur, ktorá
suma je jednoznačne označená ako „splátka“ (úveru - pôžičky). Potom niet pochýb o tom, že trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na súde - na vymáhanie tejto splátky, ktorá bola v prehľade
očakávaných splátok uvedená ako posledná, uplynula dňa 20. 11. 2010.

Odvolací súd tiež konštatuje, že trvanie zmluvy a konečná splatnosť úveru v Zmluve o poskytnutí pôžičky
zo dňa 03. 11. 2006 nie sú vôbec uvedené, neboli účastníkmi zmluvne dohodnuté. Navrhovateľ konečnú
splatnosť úveru a zároveň aj trvanie zmluvy k 20. 11. 2010 odvodzuje iba od počtu splátok úveru, ktoré
v zmluve stanovil ako splátky mesačné a v počte 48. Trvanie zmluvy a konečná splatnosť úveru má
teda vyplývať iba z predpokladu pravidelného mesačného splácania úveru a počtu splátok, čo nemožno

považovať za riadne dohodnutie trvania zmluvy o úvere a konečnej splatnosti úveru. Pričom v zmluve nie
je ani uvedené, kedy je splatná prvá splátka úveru. V zmluve je síce odkaz na tzv. Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré v zmysle čl. VI zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, Všeobecné obchodné
podmienky predložené súdu sú však iba bližšie neoznačený a nepodpísaný dokument. Aj z tohto
dôvodu je pochybná obrana navrhovateľa o splatnosti úveru k 20. 11. 2010.

V ďalšom odvolací súd preskúmaval správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania.

Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221).Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania použil správne ustanovenie, keď vo veci aplikoval
§ § 142 ods. 1 O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu trov daný týmto ustanovením,
podľa zásady úspechu vo veci, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Z dikcie uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že súd „prisudzuje“ náhradu trov účastníkovi,
ktorý mal plný úspech vo veci proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Potom, nemožno považovať
za správne rozhodnutie okresného súdu keď súd výrok rozhodnutia o trovách účastníkov (hlavných

účastníkov - navrhovateľa a odporcu) formuloval tak, že „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania“.

V danom prípade bol vo veci úspešný odporca, preto odporcovi v zmysle vyššie uvedenej zásady vzniklo
právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, a rovnako vzniklo právo na náhradu trov konania aj
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane úspešného odporcu.

Odporca náhradu trov neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.), čo predstavuje prekážku, pre ktorú odporcovi

náhradu trov nemožno priznať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania
účastníkov podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že odporcovi sa náhrada trov prvostupňového konania
nepriznáva.

Vedľajší účastník na strane odporcu trovy uplatnil aj vyčíslil, v jeho prípade mu súd správne trovy prisúdil.

Námietku navrhovateľa, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi môže
byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom vysloví súhlas nepovažoval odvolací
súd za dôvodnú. Ust. § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 totiž vstup účastníka
nepodmieňuje súhlasom vedľajšieho účastníka so vstupom, ale len súhlasom s úkonmi vedľajšieho
účastníka. A účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby na jeho strane sa

zúčastnil konania vedľajší účastník. V rozhodovanom prípade však odporca nevyslovil nesúhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Taktiež nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú účelné, ak tento sa
dal zastúpiť advokátom. O. s. p. nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom (§ 18,
§ 24, § 25 ods. 1 O. s. p.), je to ústavným právom účastníka (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Pokiaľ platí, že

ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník má právo zvoliť
si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj vedľajší účastník
konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Situáciu navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p., či už podľa ods.
2, alebo ods. 1 (na ktoré znenie kládol dôraz odvolateľ) aj preto, že oproti vedľajšiemu účastníkovi sa

nachádzavnepomernevýhodnejšompostavení.Navrhovateľjesúčasťounadnárodnejspoločnosti,jeho
hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok, k tomu má rozsiahly aparát, pričom je všeobecne
známe, že pri podnikaní dosahuje značný zisk a jeho majetková sféra zaplatením priznanej náhrady
trov vedľajšiemu účastníkovi nebude ohrozená. Navrhovateľ žaloval premlčanú pohľadávku zrejme v
domnienke, že odporca nebude namietať premlčanie v dôsledku svojej neznalosti. I táto okolnosť je

jednou z tých, ktorá vylučuje aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. v danom prípade.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 221 ods. 1 a § 142 ods. 1
O. s. p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a vznikla
mu povinnosť uhradiť trovy odvolacieho konania úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nastrane odporcu. Odporca návrh na priznanie trov odvolacieho konania nepodal, a o trovách konania (s
výnimkou trov štátu) rozhoduje súd len na návrh, odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal.
Žiadne trovy v odvolacom konaní odporcovi ani nevznikli. Vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,51 eur. Odvolací súd mu ich priznal v uplatnenej výške.
Ide o trovy právneho zastúpenia vypočítané podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmena za 1 úkon
právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. g) - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 28,22 eur + režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 vo výške 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 7,25 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.