Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/831/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613208640
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613208640.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: Z.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Laurinska 3, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 2.124,74 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/307/2013-180 zo dňa 10. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 971,02 Eur
s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok v nenapadnutej časti, pokiaľ konanie v časti o zaplatenie sumy 1.153,72 Eur a príslušenstva
zastavil, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.153,72 Eur a úrokov
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 48,82 Eur od 04.05.2013 do zaplatenia. V ďalšej časti
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 971,02 Eur a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 2.075,92 Eur od 04.05.2013 do 08.10.2013 a zo sumy 971,02 Eur od 09.10.2013 do zaplatenia.
Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
V prvom rade sa vysporiadal s námietkou odporcu o nedostatku právomoci okresného súdu vo veci
rozhodnúť s poukazom na rozhodcovskú doložku. Ustálil, že rozhodcovská doložka v zmysle § 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) nemá písomnú formu, nakoľko
táto je obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach (ďalej len VPP), ktoré nie sú podpísané
zmluvnými stranami. Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ). Rozhodcovská doložka v časti XV. VPP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
chce docieliť, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Nič
na tom nemení ani skutočnosť, že v čase pristúpenia navrhovateľa k VPP nebola v § 53 OZ výslovne
upravená neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Práve ustanovenie
generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ dovoľuje podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovské doložky uzavreté
pred 01.01.2008. Nemožno prehliadnuť, že pristúpenie navrhovateľa k VPP z 21.05.2007 sa zrealizovalo
na formulárovej, vopred pripravenej listine označenej ako žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve.
Už samotné označenie predmetnej listiny vzbudzuje dojem, že sa ňou rieši otázka zníženia poistného.
Pristúpenie k VPP je napísané podstatne menším a drobným písmom a je neoddeliteľnou súčasťou tejto

listiny. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Nakoľko
rozhodcovská zmluva nie je uzatvorená platne, nemožno od nej ani platne odstúpiť. Preto je daná
právomoc všeobecného súdu na rozhodnutie vo veci.
Vo veci samej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v časti zastavenia konania o zaplatenie istiny 1.153,72
Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 48,82 Eur od 04.05.2013 do zaplatenia
rozhodol z dôvodu späťvzatia žaloby navrhovateľom, ktorému prislúcha tento dispozitívny úkon. Súhlas
odporcu s čiastočným späťvzatím nebol potrebný, keďže k nemu došlo pred začatím pojednávania. V
ďalšej časti mal preukázané, že účastníci dňa 16.03.1998 uzatvorili poistnú zmluva pre prípad dožitia
so začiatkom poistenia 09.03.1998 a koncom poistenia 09.03.2013, poistná doba bola dohodnutá
na 15 rokov a doba platenia poistného na 10 rokov. Rovnako bola dojednaná poistná udalosť, a to
dožitie, v dôsledku ktorej navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia. Sporným medzi
účastníkmi konania bola výška plnenia. Pôvodne bolo poistné dohodnuté vo výške 276,- Sk mesačne
a poistná suma pre prípad dožitia 60.340,- Sk. V zmysle dodatku s účinnosťou od 09.03.2003 bolo
poistné zmenené na výšku 316,- Sk a poistná suma pre prípad dožitia na sumu 64.010,- Sk. Na základe
žiadosti zo dňa 11.07.2007 došlo k zníženiu poistného zo sumy 316,- Sk na sumu 276,- Sk a poistná
suma pre prípad dožitia sa nemenila, zostala v sume 64.010,- Sk. Teda aj napriek zmene finančného
parametra ohľadne poistného, navrhovateľovi naďalej zostalo zachované právo na vyplatenie poistnej
sumy pre prípad dožitia v pôvodne žalovanej výške. Napokon samotný odporca listinou zo dňa
10.08.2007 oznámil navrhovateľovi, že znížením poistného nedochádza k uzatvoreniu žiadneho nového
poistenia, ku zmene doby platenia poistného ani ku zmene v poistných sumách. Obrana odporcu, že
pristúpením navrhovateľa k VPP z roku 2007 zároveň došlo k zmene výpočtu poistnej sumy, si odporca
nesplnil povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Napriek písomnej výzve súdu nešpecifikoval
sumu 1.104,90 Eur, ktorú na základe likvidácie poistnej udalosti vyplatil navrhovateľovi titulom poistného
plnenia, a to rozlíšením jednotlivých položiek, z ktorých uvedená suma pozostáva. Keďže si nesplnil
povinnosť tvrdenia, súd nevykonal dôkaz výsluchom navrhnutého svedka JUDr. Z. I.. Vykonanie dôkazu
nemôže slúžiť k tomu, aby výsluchom svedka došlo k preneseniu povinnosti tvrdenia z účastníka na
svedka. Vykonanie navrhnutého dôkazu slúži na preukázanie tvrdení, avšak tieto absentujú, preto súd
nepristúpil k vykonaniu dôkazu výsluchom svedka. Navyše navrhovateľ bol v legitímnom očakávaní, že
mu bude vyplatená poistná suma tak, ako bola dohodnutá pri dodržaní všetkých poistných podmienok.
Tak zásadná otázka, akou je zmena finančných parametrov poistenia, konkrétne výška poistnej sumy,
nemôže byť riešená odporcom tým spôsobom, že navrhovateľ požiada o zníženie poistného. Pričom
žiadosť je vopred pripravený formulár, do ktorého sa dopĺňajú údaje a súčasťou tohto formulára je
podstatne menším písmom, ako v prípade žiadosti o zníženie poistného uvedené, že navrhovateľ
súčasne pristupuje k novým VPP, ktoré inak upravujú spôsob výpočtu poistnej sumy. Takýto postup je
nevyhnutné vyhodnotiť ako rozporný s dobrými mravmi, ku ktorému došlo krátko pred koncom platenia
poistného. K zníženiu poistného došlo práve z dôvodu, že boli nesprávne nastavené matematicko-
poistné metódy výpočtu poistnej sumy. Samotná okolnosť, či došlo k pochybeniu pri kalkulácii poistenia
sadzby UDP-K nie je pre posúdenie nároku navrhovateľa významná. Z dôvodu omeškania odporcu s
plnením dlhu vzniklo navrhovateľovi zo zákona i právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Odporca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým mu súd uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 971,02 Eur spolu s úrokmi z omeškania. Predovšetkým namietal,
že okresný súd svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom, keď rozhodol vo veci samej
bez toho, aby predtým bolo právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa
12.03.2014. Poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu s odkazom na rozhodcovskú
doložku. Navrhovateľ v priebehu poistenia svojim vlastným právnym úkonom pristúpil k VPP zo dňa
21.05.2007 v znení ich dodatkov. Rozhodcovská zmluva má písomnú formu. Rozhodcovská doložka
bola s navrhovateľom individuálne dojednaná. Tento sám prejavil vôľu, a to tak, že vo vzťahu k
rozhodcovskej doložke ako spotrebiteľ mal v primeranej lehote reálnu možnosť od nej odstúpiť a
vylúčiť toto dojednanie bez toho, aby bol tým dotknutý obsah poistného vzťahu. Navrhovateľ tak však
neurobil. Smernica 93/13/EHS nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom
priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu EÚ do svojho právneho
poriadku neimplementoval a smernica zakladá právo občana, nie však jeho povinnosť a konečne jedná
sa o vertikálny vzťah občan - štát. To znamená, že jednotlivec sa ustanovenia smernice nemôže
dovolávať voči inému jednotlivcovi. Z devätnásteho bodu odôvodnenia Smernice 93/13/EHS vyplýva, že
jej zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam
vymedzené kritériá. Z vyjadrenia Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad poisťovníctvom je
zrejmé, že na základe správneho prekladu Smernice 93/13/EHS nie je zámerom smernice posudzovať

podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto vchádzajú do
kalkulácie poistného, čo sa podľa pregnantného vyjadrenia NBS, v prípade využitia rozhodcovských
konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek, nepochybne aj deje. Preto sa dovoláva
priameho účinku Smernice 93/13/EHS z hľadiska aplikácie jej 19-teho odstavca na poistnú zmluvu,
ktorá je predmetom tohto konania, a to pre neúplnú implementáciu smernice do právneho poriadku
SR. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že pri prihliadnutí na 19-te odôvodnenie Smernice č. 93/13/
EHS nebol okresný súd oprávnený posudzovať uzavretú rozhodcovskú doložku z hľadiska vnútroštátnej
spotrebiteľskej legislatívy. Vzhľadom na uvedené okresný súd nemal právomoc vo veci konať, a preto
podľa § 103 O.s.p. mal konanie zastaviť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Okresného súdu
Košice II. sp. zn. 16C/226/2001, Okresného súdu Košice I. sp. zn. 14C/98/2009, Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2Co/225/2010.
Zastáva tiež názor, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluchom svedka JUDr. Z. I., ktorý
by vysvetlil spôsob výpočtu poistnej sumy, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená. V prípade poistno-
matematických metód nie je z jeho strany objektívne možné požadovať predloženie listinného dôkazu,
ktorý by zrozumiteľne vysvetlil spôsob výpočtu poistného plnenia. Matematicky ide o zložitý postup,
ktorý je oprávnený určovať a preverovať len pomerne úzky okruh osôb, preto mal eminentný záujem
na výsluchu ním navrhovaného svedka. Nesúhlasí, žeby tým došlo k preneseniu povinnosti tvrdenia
z účastníka na svedka. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel tiež k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že poistné plnil riadne, toto je len za predpokladu, že navrhovateľova
žiadosť o zníženie poistného je platný právny úkon. Vychádzajúc z pôvodne dohodnutých podmienok
navrhovateľ totiž platil od začiatku poistenia poistné v sume 316,- Sk a následne len 276,- Sk, teda nie
sumu v rozsahu dohodnutom na začiatku poistenia. Preto navrhovateľ neplatil po celú dobu poistné tak,
ako sa s ním dohodol. Rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ
žiadosťou o zníženie poistného zo dňa 11.07.2007 k poistnej zmluve v celom rozsahu pristúpil k novým
VPP. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že išlo o pripravený formulár, do ktorého sa dopĺňajú údaje
a že túto žiadosť o zníženie poistného podpísal a poslal navrhovateľ. Rozdielna veľkosť písma nemá
vplyv na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu. Táto bola použitá výlučne z dôvodu rozdelenia a
ľahšej sa orientácie v texte žiadosti, naviac časť týkajúca sa pristúpenia k VPP je rovnako zrozumiteľná
a čitateľná, ako časť týkajúca sa žiadosti o zníženie poistného. Je evidentné, že navrhovateľ svojim
vlastným úkonom odsúhlasil a schválil zmenu VPP, z ktorých vyplýva odlišná metodika výpočtu poistnej
sumy. ESD v ostatnej rozhodovacej praxi konštantne judikuje, že spotrebiteľ je tiež subjektom práva
zodpovedným za svoje činy a musí byť primerane pozorný, obozretný. Pristúpenie navrhovateľa k VPP
bolo platné, a preto sa na výpočet poistného plnenia tieto vzťahovali, z ktorého dôvodu mala byť žaloba
zamietnutá. Neobstojí záver súdu, že pristúpenie navrhovateľa k VPP odporovalo dobrým mravom, a
teda ani jeho záver o dôvodnosti žaloby navrhovateľa. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd
považoval pristúpenie navrhovateľa k VPP za platné, alebo nie. Zrejmé je iba to, že tento úkon považoval
za rozporný s dobrými mravmi. Ak súd považoval pristúpenie k VPP za rozporné s dobrými mravmi, mal
zamerať zisťovanie skutkového stavu na objasnenie toho, ako by mala byť poistná udalosť zlikvidovaná
za pôvodných VPP, a to aj z aspektu redukcie poistnej sumy. Súd teda priznal navrhovateľovi ním
uplatnený nárok napriek tomu, že jeho dôvodnosť neposudzoval podľa pôvodných VPP pre životné
poistenie, hoci takéto posúdenie mal uskutočniť. Rovnako sa nestotožňuje s povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania od 04.05.2013. Ak by bol nárok dôvodný, jeho splatnosť by v súlade
s § 797 ods. 3 OZ nastala 15 dní po likvidácii poistnej udalosti. Teda až 15 dní po 19.09.2013, kedy
oznámil navrhovateľovi likvidáciu jeho poistnej udalosti. Namietal, že prvostupňový súd zrejme opomenul
vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 O.s.p., z ktorého dôvodu potom zameral
svoju procesnú aktivitu k iným právne relevantným okruhom, čo malo bez väčších pochybností vplyv
na rozhodnutie súdu vo veci samej. Dôkaz listiny súd nevykonal zákonným predvídaným spôsobom,
nakoľko zo zápisníc vyplýva, že sa len oboznámil s doterajším priebehom konania. Z uvedeného
dôvodu navrhuje rozhodnutie okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov konania, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, prípadne konanie zastaviť.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že s ním nesúhlasí, pričom poukázal na dôvody svojho
návrhu ako aj na svoje písomné vyjadrenia vo veci. Námietka, že odporcovi bola odňatá možnosť konať
pred súdom z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania je nedôvodná, nakoľko
o tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením č.k. 5C/307/2013-176. K námietke nedostatku právomoci
všeobecného súdu, poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa 08.11.2013 a 11.04.2014. Zásadne nesúhlasí

s tvrdením odporcu, že podpísaním žiadosti o zníženie poistného z 11.07.2007 pristúpil v celom rozsahu
k novým VPP, a že súhlasil s nižším poistným plnením. Odporca listom zo dňa 10.08.2007 bez toho,
aby sa sám domáhal akejkoľvek zmeny poistných podmienok mu zaslal listinu. V texte tejto listiny
je jednoznačne uvedené, že nedochádza k zmene poistných súm. Keďže mu boli ponúknuté nižšie
mesačné platby poistného pri zachovaní pôvodného poistného plnenia, samozrejme ako osoba neznalá
práva, túto možnosť využil. Určite nemienil uzavrieť poistnú zmluvu za horších podmienok. Súdny spor
zavinil odporca, keď mu za dohodnutých podmienok v poistnej zmluve neplnil a poskytol mu čiastočné
plnenie až potom, ako mu bol doručený platobný rozkaz vydaný dňa 11.09.2013. Tvrdenie odporcu, že v
prípade poistno-matematických metód nie je možné od neho požadovať predloženie listinného dôkazu,
ktorý by zreteľne vysvetlil spôsob výpočtu poistného plnenia, je nepochopiteľné. Poistné plnenie bolo
individuálne dojednané v poistnej zmluve, pričom toto dojednanie je jednoznačné a nevyžaduje žiadne
špeciálne poistno-matematické výpočty. Nedôvodné je aj jeho tvrdenie, že vyhlásenie rozhodnutia súdu
bolo nepredvídateľné. Odporca počas celého konania namietal právomoc všeobecného súdu a už z
toho, že súd nariadil opakovane vo veci pojednávanie, muselo byť mu zrejmé a jasné, že sa nestotožnil
s jeho právnym názorom. Odporcovi v konaní bol poskytnutý dostatočný priestor na obranu. Dôvody
odvolania preto považuje za účelové s cieľom predlžovať súdne konanie. V celom rozsahu sa stotožňuje
s napadnutým rozsudkom, a preto ho navrhuje potvrdiť.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacia námietka, že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď okresný súd pred
vyhlásením rozsudku nerozhodol o jeho žiadosti na prerušenie konania je nedôvodná. O predmetnej
žiadosti bolo rozhodnuté uznesením č.k. 5C/307/2013-176 zo dňa 10.07.2014. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.9.2014 a odporca sa proti nemu neodvolal, hoci jeho návrh na prerušenie konania
bol zamietnutý.

Okresný súd správne vyhodnotil právomoc všeobecného súdu. Rozhodcovská doložka je súčasťou VPP
v časti XV. a v osobitných dojednaniach, z ktorého dôvodu je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo VPP. V oboch prípadoch
sa jedná o predtlačený formulár vypracovaný odporcom. Rozhodcovská doložka upravená vo VPP
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko cieľom doložky ako je formulovaná je dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými
stranami boli prejednávané výlučne rozhodcom. Z tohto dôvodu je v rozpore s dobrými mravmi a je
absolútne neplatná. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a nebolo preukázané, že
odporca riadne oboznámil navrhovateľa s obsahom týchto VPP. Pristúpenie k VPP zo dňa 21.05.2007
podpísal v žiadosti o zníženie poistného, v ktorom zároveň podpísal aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.
Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedené vo VPP je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má
rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca, čo spôsobuje taktiež značnú
nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade
takéhoto výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti
rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V tejto rozhodcovskej doložke sa hovorí, že poistník svoj
„výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas potvrdzuje podpisom na VPP“, avšak uvedený podpis
na VPP chýba.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len "neprijateľná podmienka). V tomto ustanovení je vymedzená všeobecná zásada, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 OZ (v čase
pristúpenia k VPP z 21.5.2007 § 53 ods. 3 OZ) len príkladmo vymedzuje, čo môže byť považované za

neprijateľnú podmienku, avšak nejedná sa o uzavretý okruh (taxatívne daný) neprijateľných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. Následne v § 53 ods. 5 OZ (v čase pristúpenia k VPP z 21.5.2007 § 53
ods. 4 OZ) je ustanovené, že neprijateľné podmienky sú neplatné. Už vyššie bolo konštatované, že
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech navrhovateľa, ako spotrebiteľa, z
ktorého dôvodu je neplatná. Preto navrhovateľ ani nemohol od nej odstúpiť. Absolútne neplatná zmluva
je neplatná od začiatku (ex tunc), preto nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie.
K odvolacej námietke o použití Smernice 93/13/EHS a aplikácie jej 19-teho odstavca odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 382/2013-82 zo dňa 30.09.2014, v ktorom v
súvislosti s poukazom na 19-te odôvodnenie danej smernice o nekalých podmienkach uviedol, že
len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci je hlavným predmetom poistnej zmluvy
poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru, alebo dodávanej služby sú
vyňaté z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet
zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti
ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia
smernice o nekalých podmienkach však nevyplýva vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice
o nekalých podmienkach en block, a rovnako ani nemožno z posúdenia nekalého charakteru podmienky
zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania, navrhovateľ ako poistník a odporca ako
poisťovateľ uzavreli dňa 16.3.1998 poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia so začiatkom poistenia
09.03.1998 a koniec poistenia 09.03.2013, s poistnou dobou 15 rokov a dobou platenia poistného 10
rokov. Poistné bolo dohodnuté na sumu 276,- Sk a poistná suma pre prípad dožitia na sumu 60.340,-
Sk. Dňa 22.02.2003 podpísali dodatok k predmetnej poistnej zmluve, keď sa zmenila výška poistného
na sumu 316,- Sk a poistná suma pre prípad dožitia na sumu 64.010,- Sk. A napokon dňa 10.08.2007
podpísali posledný dodatok k poistnej zmluve s tými istými podmienkami, so začiatkom poistenia ako
aj koniec poistenia, pričom sa opätovne zmenila výška poistného na pôvodnú sumu 276,- Sk a poistná
suma pre dožitie zostala vo výške 64.010,- Sk. Predtým navrhovateľ na predtlačenom formulári odporcu
„žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve“ č. 57300269 dňa 11.07.2007 požiadal o zníženie
poistného zo sumy 316,- Sk na sumu 276,- Sk. Drobnejším písmom je uvedené na tejto žiadosti,
že poistná sa znižuje v súlade s VPP zo dňa 21.05.2007 a osobitnými dojednania č. 01/2007, ktoré
boli poistníkovi oznámené, a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Odporca
osobitne listom zo dňa 10.08.2007, ktorým zaslal navrhovateľovi posledný dodatok ku zmluve oznámil,
že znížením poistného nedochádza k uzatvoreniu žiadneho nového poistenia, ku zmene doby platenia
poistného, ani ku zmene v poistných sumách. Spolu so znížením poistného oznámil navrhovateľovi,
že získa napr. rôzne právne nástroje, GSM servis ako aj ďalšie marketingové výhody, ktoré mu v čase
podpisu poistnej zmluvy neboli k dispozícii. Odporca však už osobitne neupozorňuje, že v zmysle nových
VPP môže dôjsť aj k inému výpočtu poistnej sumy, ako je uvedená v zmluve.

V čase uzatvorenia posledného dodatku k poistnej zmluve dňa 01.08.2007 bolo účinné ust. § 788 ods.
2 písm. a/ OZ, v zmysle ktorého zmluva musí obsahovať výšku poistnej sumy a v prípade poistenia
osôb zaručenej poistnej sumy. Základným princípom životného poistenia je výplata dohodnutej sumy v
prípade, že sa poistený dožije dátumu konca poistenia, resp. dátumu osobitne dojednaného v zmluve.
Uvedená zaručená poistná suma nie je ničím definovaná, ale poisťovňa tým garantuje pre poisteného
výplatu určitého plnenia. Plnenie od tejto sumy vyššie môže byť upravené už vo VPP. Poistné podmienky
sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy. Preto poistné zmluvy, ktoré sú v prevládajúcej miere
zmluvami formulárovými, musia obsahovať údaje, ktoré sú potrebné pre určitosť zmluvy v zmysle ust.
§ 788 OZ; v ďalšom sú pre účastníkov zmluvy záväzné ustanovenia poistných podmientok. Aj v
prejednávanom prípade ide o poistenie osôb, a preto v poistnej zmluve bola uvedená zaručená poistná
suma pre dožitie vo výške 64.010,- Sk, na ktorú navrhovateľovi vzniká nárok v prípade dožitia pri
ukončení poistnej zmluvy. Vo VPP v danom prípade mohlo byť upravené iba vypočítanie vyššej poistnej
sumy, ako je zaručená poistná suma v poistnej zmluve. Poistnú sumu v prípade dožitia mohol odporca
v danom prípade znížiť iba v zmysle ust. § 798 OZ, a to v prípade, ak v dôsledku nepravdivých údajov
(§ 793) od poistenca bolo stanovené nižšie poistné. O daný prípad sa v predmetnej veci však nejedná.

Odporca v odvolaní tvrdil, že navrhovateľ riadne neplatil poistné, a preto sa malo na túto skutočnosť
prihliadať pri poistnej sume. K tomuto tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy a pred okresným súdom
ani uvedené skutočnosti netvrdil. Napriek tomu odvolací súd poukazuje, že sám odporca v listoch pre
navrhovateľa zo dňa 22.11.2005, 25.11.2005 a 20.1.2010 konštatoval zaplatenie poistného (č.l. 47,

48,50) a dokonca v oznámení o likvidácii poistnej udalosti z 19.9.2013 uvádza, že navrhovateľ má
preplatok 9,16 Eur.

S priznaným úrokom z omeškania od 4.5.2013 nesúhlasí odporca s poukazom na § 797 ods. 3 OZ
a na to, že likvidácia poistnej udalosti bola vykonaná 19.9.2013. V zmysle citovaného ustanovenia
plnenie z poistnej zmluvy je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu. Aby sa naplnil účel životného poistenia ako formy sporenia, poisťovateľ musí v poistnej zmluve
uviesť garantovanú poistnú sumu, ktorá sa poistenému vyplatí ihneď po poistnej udalosti. Navrhovateľ
listom zo dňa 10.03.2013 požiadal z dôvodu dožitia na konci poistenia o poistné plnenie. Na uvedené
odporca reagoval listom zo dňa 3.4.2013, ktorým vyzval navrhovateľa na vyplnenie nárokového listu.
Navrhovateľ vyplnený nárokový list spolu s kópiou občianskeho preukazu podľa požiadavky odporcu
zaslal dňa 16.4.2013. Hoci vyšetrenie na zistenie rozsahu plnenia v danom prípade si nevyžadovalo
zložité úkony (mal preukázané, že navrhovateľ sa dožil; poistná suma bola dohodnutá v zmluve),
odporca neukončil vyšetrenie bez zbytočného odkladu a navrhovateľovi neposkytol ani čiastočné plnenie
napriek jeho urgencii. Až po doručení platobného rozkazu vydaného v tejto veci, odporca čiastočne plnil
navrhovateľovi. I sám zákonodarca neponechal na svojvôli poisťovateľa, kedy môže ukončiť vyšetrenie
poistnej udalosti, z ktorej má plniť, keď stanovil, že je potrebné ho vykonať bez zbytočného odkladu.
Len vo výnimočných prípadoch, keď vyšetrenie si vyžaduje rozsiahlejšie zisťovania, táto doba môže
byť dlhšia, a po 30 dňoch môže poistený žiadať primeraný preddavok. V danom prípade však bolo
možné likvidáciu poistnej udalosti vykonať bez zbytočného odkladu, nešlo o náročnú vec na vyšetrenie
a odporca ani neoznámil navrhovateľovi žiadne prekážky, prečo tak nemôže vykonať. Koniec poistenia
dňa 9.3.2013 bol známy obom stranám. Odporca najneskôr 3.4.2013 mal vedomosť, že navrhovateľ sa
domáhal poistného plnenia, preto okresný súd správne po tridsiatich dňoch priznal úrok z omeškania.
Mal dostatok času od doručenia vyplneného nárokového listu dňa 16.4.2013 poskytnúť poistné plnenie
navrhovateľovi. Navyše odporca pred okresným súdom túto skutočnosť nenamietol, hoci mal o nej
vedomosť z doručeného návrhu na začatie konania.

V zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania
uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a
ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s
predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu
na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať, a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým
má vytvoriť možnosť, aby tomu s čím ich oboznámil súd prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.
Z obsahu zápisníc súdu prvého stupňa vyplýva, že okresný súd ohľadne svojej právomoci nemal
pochybnosti, o čom svedčili jednotlivé pojednávania pred týmto súdom. Rovnako zo zápisníc vyplýva,
že bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi riadnym spôsobom a v zápisniciach je konkrétne
citované, ktoré listinné dôkazy boli oboznamované. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi mali
zúčastnené strany možnosť vyjadriť sa k ním. V predvolaní na pojednávanie ako aj v zápisnici z
posledného pojednávania boli účastníci konania poučení súdom v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že sporové konanie je vedené zásadou aktívnej účasti účastníkov
konania (účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne ktoré z
označených dôkazov vykoná). Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd na pojednávaní riadne oboznámil
všetky predložené listinné dôkazy. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na
to, že porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka robiť prednesy,
navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje
návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc o pojednávaní pred súdom
prvého stupňa, keď súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu odporcu, navrhovateľa,
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi účastníkov a v závere pojednávania účastníkov
vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Nevykonanie dokazovania navrhnutým svedkom okresný súd náležite
odôvodnil. Odporcu písomne vyzval, aby špecifikoval jednotlivé položky svojho výpočtu poistnej sumy,
čo nevykonal. Nie je možné, aby nevedel súdu tvrdiť a špecifikovať akým spôsobom došlo k výpočtu
poistnej sumy, keď sa jedná práve o jeho výpočet. Nie je možné uvedené preniesť na svedka, ktorý
má iba vypovedať o skutočnostiach, ktoré vnímal svojimi zmyslami. Svedecká výpoveď má potvrdiť,
resp. vyvrátiť tvrdenia účastníkov konania. Tvrdenie odporcu v odvolaní, že súd od neho požadoval

predloženie listinného dôkazu ohľadne uvedenej skutočnosti sa nezakladá na pravde, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že prvostupňový súd ho vyzval na špecifikáciu jednotlivých položiek likvidácie poistnej
udalosti, teda čo každá jednotlivá položka predstavuje a ako došlo k jej výpočtu. Z uvedených dôvodov
odvolacia námietka navrhovateľa v tomto smere je neodôvodnená.

Odporca namietal, že okresný súd nevykonal dokazovanie listinami v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p., nakoľko
sa len oboznámil s doterajším priebehom konania. Predmetná odvolacia námietka však neobstojí,
nakoľko z obsahu zápisníc vyplýva, ktorými konkrétnymi listinnými dôkazmi sa súd na tom-ktorom
pojednávaní oboznámil a vykonal dokazovanie. Po otvorení ďalšieho pojednávania konštatoval, aké
dokazovanie bolo vykonané na predchádzajúcich pojednávaniach, a nebolo už povinnosťou súdu
opäť vykonať celé dokazovanie týmito listinami, nakoľko všetky pojednávania v tej istej veci na seba
nadväzujú a spolu tvoria dokazovanie vo veci.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p., aplikujúc ust. § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal plný úspech v odvolacom konaní, avšak si trovy tohto
konania neuplatnil, preto mu odvolací súd tieto nepriznal.

Rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.