Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/261/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203402

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:3214203402.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTopoľčanysamosudkyňouJUDr.HelenouDudzíkovouvovecistarostlivostisúduomaloletú
A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany,
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., B. H. XXXX/A a A. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, právne zastúpeného JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom
Bánovce nad Bebravou, A. Hlinku 21 , o zvýšenie a zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 14.08.2014 návrh na zvýšenie výživného,
v ktorom návrhu uviedla, že maloletá A. nastupuje na strednú školu v R., kde bude aj bývať, preto
žiadala zvýšiť výživné zo sumy 33,- eur na sumu 120,- eur, od 01.09.2014. Návrh doplnila v tom smere,
že maloletá A. nastúpila na K. R., odbor marketing., pričom otec okrem výživného sa žiadnym iným
spôsobom o dieťa nezaujíma a dlh na výživnom nemá. Uviedla tiež , že okrem dcéry A. má i dcéru K.,
ktorá si podala návrh na zvýšenie výživného, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde.

Právny zástupca otca maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí,

pričom s otcom maloletého dieťaťa návrh prejednával, otec plakal a uviedol, že pokiaľ by mohol, dal
by deťom viac. O jeho sociálnej situácii svedčí i tá skutočnosť, že mu bol priznaný nárok na bezplatnú
právnu pomoc z centra právnej pomoci.

Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde
pod sp.zn. 11P/290/2014 a súd z dôvodu hospodárnosti spojil obe konania pod sp.zn. 9P/261/2014.

Matkasnávrhomnazníženievýživnéhonesúhlasila,nakoľkonákladynazabezpečeniepotriebmaloletej
A. sa jej zvýšili a doposiaľ stanovené výživné nepostačuje na krytie nákladov maloletého dieťaťa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou zamestnávateľa oboch rodičov, dokladom
o prijatí do školy, zmluvou o nájme bytu, pripojením LV, dokladmi o poplatkoch, pripojením spisov
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4C/223/2008, 2P/57/2010 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4C/223/2008 zo dňa 09.10.2008 bolo
manželstvo rodičov maloletej A. rozvedené a maloletá A., nar. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode bola
zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na maloletú A. v sume 1.000,- Sk
( 33,19 eur).

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 17.10.2008.

V čase poslednej úpravy výživného súd zistil, že matka pracovala na X., ako školníčka a jej príjem

činil 342,03 eur, ako to vyplýva z výsluchu matky na čl.40. Od 04.03.2008 sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti a bývala v 2-izbovom služobnom byte.

Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval od 30.06.2008 , s priemerným mesačným zárobkom
387,77 eur, pričom od 11.08.2008 bol PN.

Obaja mali vyživovaciu povinnosť k dvom deťom a to k dcére K., ktorá v čase rozvodu manželstva bola

maloletá a bola žiačkou 9.ročníka ZŠ a maloletej A., ktorá bola žiačkou 5.ročníka ZŠ.

V súčasnej dobe matka pracuje v Penzión, Zariadenie sociálnych služieb, Topoľčany, Čs. armády a za
posledných 12 mesiacov jej priemerný mesačný čistý príjem činí 474,54 eur. Obýva na základe zmluvy
o nájme bytu zo dňa 01.08.2013 garsónový byt, za užívanie ktorého platí 200,- eur, v ktorej sume nie
sú zahrnuté náklady na elektrickú energiu. Nemá žiadne dlhy ani pôžičky. Vyživovaciu povinnosť má k

maloletej A. a k plnoletej dcére K., nar. XX.XX.XXXX.

V súčasnej dobe otec je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Partizánske, ako občan
a uchádzač o zamestnanie. Od 01.10.2014 mu bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v
sume 57,70 eur, ako to vyplýva z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Partizánske č.PE2/
OPHN/SOC/2014/29222-0003 zo dňa 23.10.2014. Otec maloletého dieťaťa bol zamestnaný vo firme

Ján Vlčko, s.r.o. Bánovce nad Bebravou, ktorý oznámil tunajšiemu súdu, že otec maloletého dieťaťa
mal s ním uzatvorenú pracovnú zmluvu od 01.04.2014 do 05.09.2014, táto mu bola ukončená podľa §
60 Zákonníka práce z dôvodu, že pre otca nebola práca na trvalý pracovný pomer. Bola mu ponúknutá
dohoda o pracovnej činnosti, ktorá sa zakladá na prácach nie trvalého charakteru, ale na sezónnych
prácach, ktorá dohoda začala od 01.09.2014 a bola uzatvorená na dobu určitú do 21.12.2014. Predložil

rozpis mzdy za mesiace 04-09/2014, pričom išlo o mzdu vo výške 219,58 eur + náhrada príjmu za PN
63,70 eur, za 05/2014 celý mesiac PN, za 06/2014 čistá mzda 318,02 eur , za 07/2014 čistá mzda
337,32 eur, za 08/2014 čistá mzda 275,48 eur, za 09/2014 čistá mzda 64,55 eur , ako aj rozpis mzdy
pri dohode o pracovnej činnosti za mesiac 09/2014 v sume 15,17 eur. Otcovi maloletého dieťaťa bol
priznaný nárok na bezplatnú právu pomoc z centra právnej pomoci. Otec maloletého dieťaťa ukončil

pracovný pomer dňa 05.09.2014 a z potvrdenia bývalého zamestnávateľa Ján Vlčko, s.r.o. zo dňa
10.10.2014 je zrejmé, že otec pracoval u tohto zamestnávateľa ako robotník vo výrobe a nakoľko nebola
práca na trvalý pracovný pomer, tento mu bol ukončený a bola mu ponúknutá dohoda o pracovnej
činnosti. Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 04.09.2014 uzavretej na dobu určitú od 08.09.2014 do
21.12.2014 súd zistil, že rozsah pracovného času je 36 hodín za mesiac, hodinová výška odmeny je 2,50

eur, čo pri maximálnom počte hodín predstavuje maximálne 90,- eur brutto mesačne. Otec maloletého
dieťaťa platí preddavkovú platbu za elektriku v sume 29,09 eur, náklady na palivové drevo vo výške
200,- až 300,- eur, čo však nezdokladoval, ďalej platí daň z nehnuteľností v sume 30,79 eur, vodné a
stočné 5,08 eur. Vyživovaciu povinnosť má k maloletej A. a k dcére K., ktorá si podala návrh na zvýšenie
výživného a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 8C/149/2014 zo dňa 15.01.2015 bol návrh

navrhovateľky K. C. na zvýšenie výživného zamietnutý.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom

zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale

i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo
od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,
ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR
zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom

alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa
ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé

predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované

schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;

právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je

opodstatnený i keď došlo k zmene pomerov na strane maloletej A., ktorá bola prijatá na strednú školu a
to K., R. je teda nepochybné, že sa matke zvýšili náklady na jej celkové zaopatrenie. Pokiaľ ide o oboch
rodičov, k zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného mala príjem
vo výške 342,03 eur , zatiaľ čo v súčasnej dobe jej príjem činí 474,54 eur a v čase poslednej úpravy
výživného mala vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a v súčasnej dobe má vyživovaciu

povinnosť len k dcére A., keďže dcéra K. v súčasnej dobe navštevuje nadstavbové štúdium. Pokiaľ ide o
otca, od poslednej úpravy výživného u tohto došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže v čase poslednej
úpravy výživného jeho príjem činil 387,77 eur. V súčasnej dobe jeho príjem je podstatne nižší, teda
došlo k preukázateľne negatívnej zmene jeho sociálnych a majetkových pomerov, ktoré mu objektívne
nedovoľujú platiť zvýšené výživné.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a súčasne rozhodol o návrhu otca na zníženie
výživného, majúc za to, že tento návrh je neopodstatnený i keď došlo k zmene pomerov na jeho strane,avšak k podstatnej zmene pomerov došlo i na strane maloletej A., ktorá začala navštevovať strednú
školu, teda prípravu na budúce povolanie, preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.