Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1Cb/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203844
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6214203844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci navrhovateľa

Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, zast. advokátkou JUDr. Renátou
Bačárovou, PhD., LL. M. s miestom podnikania Hlavná 11, Prešov proti odporcovi CM - plast, s. r. o.,
Osloboditeľov 26, Veľký Krtíš, IČO: 36 827 991 zast. P. o zaplatenie 793,80 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 793,80 eura spolu s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 793,80 eura od 28. 5. 2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa
č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 162014 konania v sume 522,29 eura, z toho trovy právneho zastúpenia v
sume 474,79 eura a iné trovy konania v sume 47,50 eura, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 28. 5. 2014 domáhal na právnom predchodcovi odporcu C.I.-
group, s. r. o. zaplatenia sumy 793,80 eura spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
793,80 eura od 28. 5. 2013 do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol
odporcovi právnej služby súvisiace s vypracovaním sťažnosti na správcu konkurznej podstaty JUDr.
Tomáša Oravca v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok dlžníka PLASTELINE NOVA s.r.o.
na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 1 R 7/2009. Medzi zmluvnými stranami
bola dohodnutá hodinová sadzba odmeny za poskytované právne služby vo výške 63 eur bez dane z

pridanej hodnoty. Po preštudovaní veci a vyhotovení sťažnosti navrhovateľ vystavil faktúry číslo 12381
a 13425, ktoré odporca uhradil. Po obdržaní zamietavého stanoviska zo strany orgánu vykonávajúceho
dozor nad činnosťou správcu sa navrhovateľ a odporca dohodli, že navrhovateľ pripraví pre odporcu
sťažnosť proti odloženiu sťažnosti na správcu konkurznej podstaty za rovnakých platobných podmienok
ako doposiaľ. Po predchádzajúcom výslovnom súhlase odporcu s obsahom sťažnosti bola táto odoslaná
príslušnému orgánu na prešetrenie. Navrhovateľ dňa 13. 5. 2013 vystavil odporcovi faktúru 13192,
ktorou vyfakturoval čas vynaložený na preštudovanie zamietavého stanoviska dozorného orgánu a na

vypracovanie predmetnej sťažnosti celkovo v rozsahu 10,5 hodín práce v celkovej výške 793,80 eura
vrátane dane z pridanej hodnoty. Faktúra sa stala splatnou dňa 27. 5. 2013. Odporca fakturovanú sumu
neuhradil.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že neudelil navrhovateľovi výslovný súhlas s
vypracovaním sťažnosti proti odloženiu skôr podanej sťažnosti na správcu konkurznej podstaty. Nebola
mu predložená ani finálna verzia sťažnosti, hoci nepopieral, že sa svojimi pripomienkami podieľal na
formovaní znenia sťažnosti. Cena za vyfakturované právne úkony nebola s ním prekonzultovaná. Mal
za to, že dohodnutá odmena sa vzťahuje na celé konanie vrátane podania prípadnej sťažnosti proti

odloženiu sťažnosti. Originál faktúry vystavenej dňa 13. 5. 2013 bol riadne doručený až dňa 18. 9.
2013, pričom zaslanie faktúry elektronicky nepovažoval za riadne vystavený daňový doklad. Odporcasa navyše nestotožňoval s výsledkom celého procesu, nakoľko vynaložené prostriedky na právne
zastupovanie v danej veci nepriniesli požadovaný výsledok, aj keď je celkom zjavné, že v tomto prípade
došlo k porušeniu právnych predpisov.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti C.I.-group, s. r. o., Osloboditeľov 26, Veľký Krtíš, IČO: 36
847 534 súd zistil, že spoločnosť bola ku dňu 5. 2. 2015 vymazaná z obchodného registra v dôsledku
zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť CM - plast, s. r. o., Osloboditeľov 26, Veľký
Krtíš, IČO: 36 827 991. Súd v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. ďalej ako s odporcom konal s nástupníckou
spoločnosťou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním faktúry č. 13192, predžalobnej upomienky na čl. 5 až

7, výpisov z obchodného registra na čl. 10 až 12, predžalobnej výzvy na čl. 28 s doručenkou na čl.
29, výpisov z obchodného registra na čl. 56 až 58, faktúr č. 12381 a 12425, sťažnosti proti odloženiu
sťažnosti na čl. 64 až 73, sťažnosti na správcu konkurznej podstaty na čl. 74 až 84, ako aj prepisu
elektronickej komunikácie na čl. 90 až 94, výsluchom konateľa odporcu G. a svedka JJ., pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ a právny predchodca odporcu (C.I.-group,
s. r. o.) uzavreli dohodu, v zmysle ktorej navrhovateľ poskytoval pre uvedenú spoločnosť právne
služby súvisiace s podaním sťažnosti na správcu konkurznej podstaty U. v rámci konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 1 R 7/2009. V mene navrhovateľa dohodu
uzavrel konateľ JJ. v mene spoločnosti C.I.-group, s. r. o. konateľ G. Spornou nebola ani skutočnosť, že

zmluvné strany si dohodli odmeňovanie za poskytované právne služby podľa počtu hodín vynaložených
na jej poskytovanie, pričom hodinová sadzba činila sumu 63 eur bez dane z pridanej hodnoty.
Navrhovateľ v prospech odporcu vypracoval sťažnosť na postup správcu a túto aj odoslal príslušnému
orgánu, za čo si uplatnil odmenu faktúrami číslo 12381 a 13425. Odporca uplatnenú odmenu uhradil.
Taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ so zohľadnením obsahových pripomienok klienta vypracoval

sťažnosť proti odloženiu sťažnosti datovanú dňa 2. 5. 2013. Medzi účastníkmi konania ostalo sporným,
či odmena vyplatená na základe faktúr č. 12381 a 13425 pokryla aj prípadnú odmenu za ďalšie právne
služby poskytované navrhovateľom v tejto veci, ako aj skutočnosť, či následne vypracovaná sťažnosť
proti odloženiu sťažnosti bola vypracovaná a podaná na výslovnú objednávku odporcu.

Podľa § 566 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej

len "Obchodný zákonník") mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný
zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti,

ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok
na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný
výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi
značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 583/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát poskytuje právne
služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a

preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi

advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 1 ods. 2 časti pred bodkočiarkou vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "vyhláška") odmena
advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena").

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť
s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zmluvná odmena sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),

b) paušálnou sumou (paušálna odmena),

c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),

d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť
kombinované.

Podľa§3vyhláškyhodinováodmenasamôžedohodnúťurčenímpočtuhodínpotrebnýchnaposkytnutie
právnej služby. Pri poskytovaní jednoduchej právnej služby môže advokát s klientom dohodnúť hodinovú

odmenu delenú na začaté štvrťhodiny.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v platnom znení ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2014sadzbaúrokovzomeškaniasarovnázákladnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu bola uzavretá dohoda o právnom zastupovaní
právneho predchodcu odporcu navrhovateľom ako spoločnosťou založenou za účelom výkonu
advokácie. Takúto dohodu súd právne kvalifikuje ako mandátnu zmluvu uzavretú podľa § 566 a nasl.

Obchodného zákonníka. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ vykonával v prospech spoločnosti C.I.-
group, s. r. o. činnosť (poskytovanie právnych služieb súvisiacich s podaním sťažnosti na JUDr. Tomáša
Oravca v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok dlžníka PLASTELINE NOVA s.r.o.). Za
túto činnosť navrhovateľovi prislúchala podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka odmena, výškaktorej bola určená dohodou zmluvných strán. Odmena bola závislá od počtu hodín vynaložených na
poskytovanie právnej služby, a to pri sadzbe 63,- eur bez DPH. Išlo teda o zmluvnú, tzv. hodinovú
odmenu podľa § 2 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zo samej podstaty takto dojednanej

odmenyvyplýva,žeodmenapatrízačasreálnevynaloženýnaposkytovanieprávnychslužieb.Hodinová
odmena teda pokrýva úkony uvedené v špecifikácii (v tomto prípade tvoriacej súčasť vystavených
faktúr),nemôževšaksúčasnepokryťodmenuzaúkony,ktorésamajúuskutočniťlenvbudúcnosti.Podľa
obsahu vykonaného dokazovania medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý žiaden limit čo sa týka
celkovej sumy, ktorú je navrhovateľ oprávnený účtovať za zastupovanie právneho predchodcu odporcu.

Z uvedeného vyplýva, že aj keď právny predchodca odporcu zaplatil odmenu za skôr vykonané úkony
právnej služby, tieto úhrady nemajú vplyv na jeho povinnosť uhradiť odmenu za iné úkony, nezahrnuté
do faktúr.

Obrane prezentovanej konateľom odporcu, že si u navrhovateľa výslovne neobjednal vypracovanie
a podanie sťažnosti proti odloženiu sťažnosti, súd neuveril. Svedok U. pri svojom výsluchu potvrdil,
že poskytovanie právnej služby vyúčtovanej spornou faktúrou sa uskutočnilo na základe výslovného

súhlasu G. (konateľa C.I.- group, s. r. o. a súčasne konateľa súčasného odporcu). Pri hodnotení
výpovede svedka súd prihliadol na to, že ide o advokáta činného v spoločnosti navrhovateľa, avšak
pravdivosť jeho výpovede potvrdzuje skutočnosť, že samotný obsah sťažnosti zo dňa 2. 5. 2013
bol sformovaný na základe vzájomnej komunikácie U. s G.. Nie je totiž mysliteľné, aby sa konateľ
právneho predchodcu odporcu aktívne podieľal na uskutočnení úkonu, ktorý nežiada vykonať. Zo

žiadneho dôkazu nevyplýva, že by IA. signalizoval navrhovateľovi kedykoľvek pred podaním sťažnosti,
že s uskutočnením tohto úkonu nesúhlasí. Za tejto situácie súd považoval za preukázané, že v rámci
uzavretej dohody o poskytovaní právnych služieb navrhovateľ v súlade s vôľou klienta uskutočnil vo
veci aj úkon právnej služby v podobe podania sťažnosti proti odloženiu skôr podanej sťažnosti na
postup správcu konkurznej podstaty, ako aj súvisiace úkony (preštudovanie stanoviska Ministerstva

spravodlivosti SR, vypracovanie žiadosti o vykonanie dohľadu adresovanej ministerstvu spravodlivosti).
Tým, že zmluvné strany pokračovali v zmluvnom vzťahu bez toho, že by si pro futuro dojednali odlišné
podmienky odmeňovania, vyplýva, že obaja boli uzrozumení s tým, že odmeňovanie sa riadi pôvodne
dohodnutými podmienkami.

Pokiaľ odporca v konaní prejavil sklamanie nad tým, že záležitosť mala podľa prezentovaného názoru

navrhovateľa dopadnúť jednoznačne v jeho prospech, napriek tomu však podaným sťažnostiam
nebolo vyhovené, táto skutočnosť nezakladá nedôvodnosť uplatneného nároku. V danom prípade sa
odmeňovanie advokáta podľa dohody zmluvných strán neviazalo na úspech vo veci samej. Vyhláška č.
655/2004 Z. z. pripúšťa dojednanie podielovej odmeny, kedy odmena advokáta je závislá od miery jeho
úspechu vo veci (§ 7, § 8 vyhlášky). Zmluvným stranám nič nebránilo, aby si odmeňovanie právneho

zástupcu dojednali obdobným spôsobom. Vybrali si však iný spôsob honorovania právnych služieb, a
to podľa času vynaloženého na ich poskytovanie. Pri tzv. hodinovej odmene je čas jediným faktorom
vplývajúcim na odmenu právneho zástupcu. Otázka, či sa príslušný orgán stotožní so sťažnosťou
vypracovanou navrhovateľov v prospech odporcu, je v tomto ohľade bez významu. Odporca nakoniec
ani netvrdil, že by navrhovateľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou a naďalej sám zastáva názor,

že v predmetnej veci bol v práve, preto nie je zrejmé, prečo by nemal mať navrhovateľ nárok na odmenu
za prácu, ktorú reálne vykonal. Pri nedostatku iného dojednania zmluvných strán sa uplatní ustanovenie
§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého vzniká mandatárovi nárok na odplatu riadnym
vykonaním činnosti, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo
nie. Svedok U. vo svojej výpovedi potvrdil, že vyúčtovanie 10,5 pracovných hodín sa zakladalo na

jeho podrobných záznamoch o jeho pracovných aktivitách. Takto určený rozsah súd nepovažuje za
neadekvátny vzhľadom na to, že do tohto času sa započítavalo preštudovanie stanoviska Ministerstva
spravodlivostiSRksťažnostinasprávcu,vypracovaniesťažnostiprotiodloženiusťažnosti,vypracovanie
žiadosti o vykonanie dohľadu adresovanej ministerstvu spravodlivosti a konzultácie s klientom. To platí
aj pri zohľadnení skutočnosti, že významná časť opakovanej sťažnosti sa obsahovo zhoduje s obsahom

predošlej sťažnosti. Súd nevidí nič neobvyklé v tom, že v rámci opakovanej sťažnosti boli zopakované
argumenty, ktoré mali presvedčiť adresáta sťažnosti o správnosti právneho názoru sťažovateľa. Z
uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a odporcu ako právneho nástupcu spoločnosti C.I.-group, s. r.
o. zaviazal na zaplatenie sumy 793,80 eura, ktorá predstavuje súčin dojednanej hodinovej odmeny 63,-
eur bez DPH a rozsahu pracovných hodín (10,5 hodín), po zvýšení o daň z pridanej hodnoty.Spolu s uplatnenou istinou súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške
majúc za to, že nezaplatením faktúry č. 13192 v lehote jej splatnosti sa dostal do omeškania. Odporca
síce namietal, že faktúra mu nebola relevantným spôsobom doručená až do 18. 9. 2013, avšak z jeho

listu zo dňa 27. 5. 2013 zaslaného navrhovateľovi elektronickou poštou vyplýva, že si bol vedomý
skutočnosti, že navrhovateľ si za vykonanú právnu službu uplatňuje sumu 793,80 eura. Z uvedeného
dôvodu súd priznal úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne - t. j. vo výške úrokovej sadzby ECB pre
hlavné refinančné operácie platnej k 28. 5. 2013 (0,5% ročne) zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, a to
odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 13192 až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal právo na plnú náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa pozostávali zo súdneho
poplatku zaplateného za návrh na začatie konania v sume 47,50 eura a z trov právneho zastúpenia v
súhrnnej výške 474,79 eura. Tieto zahŕňajú odmenu za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa
23. 2. 2015, zaslanie dôkazov listom zo dňa 13. 3. 2015 po 51,45 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z. z.), spolu v sume 257,25 eura. Súd nepriznal odmenu za uskutočnenie predžalobnej výzvy, keďže
tento úkon nemožno považovať za účelne vynaložený. Nárok navrhovateľa sa stal splatným dňom 27.
5. 2013, preto nebol dôvod na to, aby bol odporca dodatočne vyzývaný na úhradu svojho záväzku inou
výzvou. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky má ďalej právny zástupca nárok na režijný príplatok za každý úkon
právnej pomoci nasledovne: 3 x 8,04 eura za úkony vykonané v roku 2014 a 2 x 8,39 eura za úkony

vykonané v roku 2015, spolu v sume 40,90 eura. Podľa § 15, § 16 ods. 4 vyhlášky advokátovi prislúcha
náhrada cestovných výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní dňa 23. 2. 2015. Náhrada
cestovného pri počte nabehnutých kilometrov 254, spotrebe 6,4 l / 100 km, cene pohonných hmôt
1,127 €/l a paušálnej náhrade za amortizáciu v sume 0,183 €/km činí spolu 64,80 eura. Podľa § 17
ods. 1 vyhlášky právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada za stratu času v súvislosti s jeho účasťou na

pojednávaní za spolu 8 polhodín x 13,98 eura, spolu vo výške 111,84 eura. Celková výška trov konania
činí sumu 522,29 eura. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p. súd nariadil zaplatiť trovy konania
na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.