Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Cb/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209325
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912209325.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci navrhovateľa

SZAP, s. r. o., Bajzova 2419/23, Žilina, IČO: 44 943 385, zast. BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o.,
Jánoškova 1545, Dolný Kubín proti odporcovi Viliam Slašťan ELEKTRO-SERVIS s miestom podnikania
Hviezdoslavova 1119, Tisovec, IČO: 10911901 zast. advokátom JUDr. Miroslavom Kriškom, Rázusova
79, Brezno o zaplatenie 2.547,25 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 832,28 eura v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 375,04 eura v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie z a s t a v u j e v časti sumy 161,67 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa návrhom doručeným dňa 13. 7. 2012 domáhal na odporcovi
zaplatenia sumy 2.547,25 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.569,13
eura od 11. 1. 2009 do zaplatenia a vo výške 10,50 % ročne zo sumy 978,12 eura od 19. 1. 2009 do
zaplatenia. Podaním doručeným dňa 20. 2. 2015 navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti uplatnenej
istiny vo výške 2.547,25 eura s poukazom na skutočnosť, že odporca žalovanú istinu uhradil v časti
sumy 784,47 eura dňa 7. 2. 2009 a dňa 4. 9. 2013 zaplatil zvyšnú časť istiny. Naďalej trval na zaplatení
sumy 428,18 eura predstavujúcej 12% ročný úrok z omeškania zo sumy 784,56 eura od 17. 2. 2009 do

4. 9. 2013 a sumy 565,77 eura predstavujúcej 12,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 978,12 eura od
19. 1. 2009 do 4. 9. 2013. Súd konanie čiastočne zastavil a v časti úrokov z omeškania pripustil zmenu
návrhu uznesením zo dňa 23. 2. 2015, č. k. 3Cb/66/2014-78. Na pojednávaní navrhovateľ opakovane
upravil svoj návrh a žiadal zaplatiť sumu 357,03 eura, ktorá predstavuje 10 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 784,56 eura od 17. 2. 2009 do 4. 9. 2013 a sumu 475,25 eura, ktorá predstavuje 10,5 % ročný úrok
zo meškania zo sumy 978,12 eura od 19. 1. 2009 do 4. 9. 2013. V súhrne takto výška žalovaného nároku
predstavuje sumu 832,28 eura. Vzhľadom na to, že podľa obsahu podania išlo o čiastočné späťvzatie

návrhu (navrhovateľ si uplatňuje titulom úrokov z omeškania nižšiu čiastku než pred úpravou návrhu),
súd konanie v časti sumy 161,67 eura zastavil.

Odporca poukázal na to, že úroky z omeškania neboli vyčíslené v súlade so zákonom. Navrhovateľ
nepreukázal doručenie faktúr odporcovi, preto splatnosť úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka nenastala. Úroky z omeškania navyše mali byť vypočítané podľa predpisovobčianskehoprávaavzhľadomnatútoskutočnosťnamietalajichpremlčanie.Navrhovateľmalzohľadniť
aj čiastočnú úhradu vykonanú pred podaním návrhu a v priebehu konania.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 23. 3. 2015, na ktoré predvolal účastníkov konania. Právny

zástupca odporcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že tak on, ako aj jeho klient sú
práceneschopní, na dôkaz čoho predložil potvrdenia o práceneschopnosti. K žiadosti nebolo pripojené
vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav účastníka konania, resp. zástupcu neumožňuje
ich účasť na pojednávaní napriek tomu, že ide o povinnú náležitosť žiadosti v zmysle § 119 ods. 3 O.
s. p. Taktiež sa žiada dodať, že odporca pri udelení splnomocnenia výslovne udelil súhlas s tým, aby

si advokát ustanovil za seba zástupcu. Prekážka, ktorá sa týkala výlučne osoby právneho zástupcu,
preto netvorí vážny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. O tom, že súd žiadosti o
odročenie pojednávania nemieni vyhovieť, súd právneho zástupcu odporcu vyrozumel. Z uvedených
dôvodov súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to uznesenia o vyhlásení konkurzu čl. 5,
uznesenia o zmene správcu na čl. 8, výpisov z obchodného a živnostenského registra na čl. 10 a 11,

faktúr č. 20811934 a 20811295, dodacích listov č. VM 10814158 a VM 10813470, prehľadu úrokových
sadzieb ECB, zmluvy o postúpení pohľadávok čl. 19 až 21, výpisu z OR na čl. 22, zmluvy o postúpení
pohľadávok na čl. 66 až 68, výpisu z OR na čl. 82, ako aj obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 15Er 706/2013.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť FKH

electronic, a. s. dodala odporcovi tovar, cenu ktorého vyúčtovala faktúrou č. 20811295 zo dňa 11. 12.
2008 na sumu 1.569,14 eura (47.272,- Sk) a faktúrou č. 20811934 zo dňa 19. 12. 2008 na sumu 978,13
eura(29.467,-Sk).Deňvyhotoveniafaktúrsazhodovalsdňomdodaniatovaru,očomsvedčiaajdodacie
listy č. VM10813470 a č. VM10814158, ktoré boli potvrdené odporcom. Navrhovateľ tvrdil, že medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá dohoda o tom, že kúpna cena sa stáva splatnou uplynutím 30 dní od

dodaniatovaru.Nakoľkovšaktototvrdenienebolopodloženédôkazmi,súdnepovažovalzapreukázané,
že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá dohoda aj ohľadne splatnosti ceny dodaného tovaru. V
konaní nebol predložený ani dôkaz o tom, kedy boli predmetné faktúry doručené odporcovi.

V konaní rovnako nebolo sporné, že odporca ešte pred podaním návrhu, dňa 17. 2. 2009 uhradil sumu
784,57 eura. Uvedenou úhradou došlo k čiastočnému zániku pohľadávky z faktúry č. 20811295 (o

úmysle odporcu plniť na túto faktúru svedčí variabilný symbol platby, ktorý je totožný s číslom faktúry). V
tejto časti bol návrh na zaplatenie istiny podaný nedôvodne. Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti istiny
bola táto skutočnosť z hľadiska rozhodnutia vo veci samej bez významu, súd však na úhradu prihliadol
v rámci rozhodovania o trovách konania.

Odporca v priebehu exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15Er/706/2013, dňa 4.

9.2013uhradilsumu1.762,69eura,vdôsledkučohonavrhovateľpovažovalžalovanúistinuzauhradenú
v celom rozsahu.

Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom do 14. 1. 2009 ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013 ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskejzmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.1.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa§369ods.2Obchodnéhozákonníka(zneniektoréhobolovrozhodnomobdobínezmenené)úroky
z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie
peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky

z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od

a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,

d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo

služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Po ostatnej úprave žalobného návrhu bolo z hľadiska rozhodnutia vo veci samej určujúce, či sa odporca
dostal do omeškania so zaplatením predložených faktúr a ak áno, v akej výške navrhovateľovi vznikol
nárok na úroky z omeškania. Nakoľko v konaní nebolo preukázané uzavretie dohody o splatnosti kúpnej

ceny tovaru a nebolo preukázané ani doručenie faktúr odporcovi, kúpna cena tovaru sa v zmysle §
369 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka stala splatnou uplynutím 30 dní odo odovzdania (dodania)
tovaru odporcovi. Citované ustanovenie zákona súd považuje za špeciálne ustanovenie vo vzťahu k
ustanoveniu § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka pre nároky peňažnej povahy (viď napr. Patakyová,
M. a kol. Obchodný zákonník, Komentár 1. Vydanie, Praha: C. H. Beck, 2006, 694 s.). Suma 1.569,13

eura (vyúčtovaná faktúrou č. 20811295) sa takto stala splatnou dňa 10. 1. 2009 a keďže nárok nebol
v tejto lehote splnený, veriteľovi počnúc dňom 11. 1. 2009 patria úroky z omeškania. Nárok na úroky z
omeškania sa v tomto prípade riadi právnou úpravou účinnou do 14. 1. 2009, keďže podľa prechodného
ustanovenia § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. 1. 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. 1. 2009. Navrhovateľovi takto vznikol nárok na úroky z omeškania vo

výške úrokovej sadzby ECB pre hlavné finančné operácie platnej ku dňu 31. 12. 2008 (3,25 %) zvýšenej
o desať percentuálnych bodov, t.j. vo výslednej sadzbe 13,25 %. Navrhovateľ si úroky z omeškania
uplatňoval v sadzbe 10 % ročne, a to len zo sumy 784,56 eura (neuhradenej v čase podania návrhu
na začatie konania) od 17. 2. 2009 do 4. 9. 2013. V tejto časti ostáva konštatovať, že ku dňu 17. 2.
2009 pokračovalo omeškanie odporcu, preto bolo možné navrhovateľovi priznať úroky z omeškania v

ním vymedzenom rozsahu. V kapitalizovanej podobe činia úroky z omeškania sumu 357,03 eura.

Obdobne ohľadom faktúry č. 20811934 platí, že suma 978,12 eura sa stala splatnou uplynutím 30 dní
od dodania tovaru, t. j. dňom 17. 1. 2009. V dôsledku neuhradenia kúpnej ceny vznikol veriteľovi nárok
na úroky z omeškania odo dňa 18. 1. 2009. Nakoľko omeškanie nastalo po 14. 1. 2009, výška úrokov z
omeškania sa riadi ustanoveniami občianskeho práva, t. j. úrokovou sadzbou ECB platnej v čase začatia

omeškania (2,5%) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, vo výslednej sadzbe 10,5 % (§ 369 ods. 1 vznení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Úroky z
omeškania za obdobie od 19. 1. 2009 do 4. 9. 2013 činia sumu 475,25 eura.

K námietke premlčania vznesenej odporcom súd udáva, že táto bola vznesená bezdôvodne. Nie je

totiž pochybné, že právny vzťah existujúci medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa
sa s ohľadom na ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka považuje za obchodnoprávny.
Obchodný zákonník obsahuje komplexnú právnu úpravu premlčania, ktorá sa okrem iných aspektov
líši od občianskoprávnej úpravy najmä dĺžkou premlčacej doby. Táto je v zmysle ustanovenia § 397
Obchodného zákonníka štvorročná a plynie od odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391

ods. 1 Obchodného zákonníka). Na tomto závere nič nemení, že výška úrokov sa v zmysle ustanovenia
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v období od 14. 1. 2009 do 31. 1. 2013 určovala v zmysle predpisov
občianskeho práva. V tejto súvislosti totiž ide len o vymedzenie výšky nároku, nie však o zmenu podstaty
právneho vzťahu existujúceho medzi zmluvnými stranami, tento naďalej ostáva obchodno-právnym.
Pokiaľ sa predložené faktúry stali splatnými v dňoch 10. 1. 2009, resp. 17. 1. 2009 a návrh bol podaný
dňa 13. 7. 2012, k uplynutiu štvorročnej premlčacej doby zjavne nedošlo. Navrhovateľ si v tomto konaní

uplatňuje úroky z omeškania výlučne za obdobie, ktoré nesiaha viac ako štyri roky spätne od podania
návrhu, preto za premlčané nemožno považovať ani uplatnené úroky z omeškania.

Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie celkovo sumy 832,28 eura,
ktorá predstavuje súčet úrokov z omeškania v kapitalizovanej podobe tak, ako boli vypočítané vyššie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. prihliadajúc na mieru úspechu účastníkov

v konaní, a to v časti uplatnenej istiny. Uplatnené príslušenstvo, aj keď o ňom muselo byť v konečnom
dôsledku meritórne rozhodnuté, sa nepovažuje za samostatnú súčasť konania - nezahŕňa sa ani do
základu pre určenie výšky súdneho poplatku. Návrh bol podaný nedôvodne v rozsahu sumy 784,57
eura, ktorá bola uhradená pred podaním návrhu. V tejto časti súd (t.j. v rozsahu 30,80 % žalovanej istiny)
podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. odporcovi vzniká nárok na náhradu trov konania. Naopak, v časti

sumy 1.762,68 eura (69,20 % žalovanej istiny) bol návrh podaný dôvodne a bol vzatý späť len v dôsledku
správania sa odporcu, preto v tejto časti prislúcha navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania podľa
§ 146 ods. 2 druhej vtedy O. s. p. Miera čistého úspechu navrhovateľa v konaní činí 38,4% a v tejto časti
mu súd priznal právo na náhradu trov konania.

Trovy navrhovateľa pozostávali zo súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania v sume

152,50 eura a z trov právneho zastúpenia v súhrnnej výške 824,17 eura. Navrhovateľ si uplatnil odmenu
za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, návrh na zmenu účastníka
dňa 17. 8. 2012, návrh na zmenu účastníka dňa 1. 12. 2014, odpoveď na výzvu k postúpeniu pohľadávky
zo dňa 10. 12. 2014, vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 23. 3.
2015). Úkony právnej služby v podobe podania návrhu na zmenu účastníka konania súd nepovažuje za

úkony, ktoré boli uskutočnené účelne. Uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky nie je úkonom, ktorý
je nevyhnutným v procese vymáhania pohľadávky veriteľa a ak sa veriteľ rozhodne svoju pohľadávku
postúpiť,trovystýmspojenénemožnopreniesťnadlžníka,ktorýnapostúpeniepohľadávkynemážiaden
vplyv. To isté platí aj na vyslovenie súhlasu navrhovateľa so vstupom do konania zo dňa 10. 12. 2014.
Navrhovateľovi takto vznikol nárok na odmenu za 4 úkony právnej služby po 101,25 eura (§ 10 ods. 1

vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), spolu v sume 405 eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky má ďalej advokát nárok
na režijný príplatok za každý úkon právnej pomoci nasledovne: 2 x 7,63 eura za úkony vykonané v roku
2012 a 2 x 8,39 eura za úkony vykonané v roku 2015, spolu v sume 32,04 eura.

Podľa § 15, § 16 ods. 4 vyhlášky advokátovi prislúcha náhrada cestovných výdavkov v súvislosti s jeho
účasťou na pojednávaniach. Náhrada cestovného pri počte nabehnutých kilometrov 350, spotrebe 5,3

l / 100 km, cene pohonných hmôt 0,968 €/l a paušálnej náhrade za amortizáciu v sume 0,183 €/km činí
spolu 82,01 eura. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada za stratu času
v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní za spolu 12 polhodín x 13,98 eura, spolu vo výške 167,76
eura. Keďže v osobe právneho zástupcu ide o platiteľa dane z pridanej hodnoty, jeho nároky sa zvyšujú
o túto daň v sume 137,36 eura (20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 686,81 eura).Celková výška trov konania činí sumu 976,67 eura, z ktorej bola navrhovateľovi vychádzajúc z miery
jeho čistého úspechu v konaní priznaná suma 375,04 eura (38,40 % zo sumy 976,67 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.