Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200602
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD.,

a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu:
Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., Winterova 29, 921 29 Piešťany, právne zastúpený advokátom:
JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. MK 239/2014-221/3077 zo dňa 19.02.2014 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 19.03.2014, číslo
MK 239/2014-221/3077 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), písm. d) O.s.p. a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Romana Kvasnicu trovy
právneho zastúpenia vo výške 817,51 Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a

následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MK 239/2014-221/3077
zo dňa 19.02.2014. V žalobe žalobca uviedol, že druhostupňovým rozhodnutím žalovaný podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie Pamiatkového úradu
č. PÚ-11/242-38/6981/BRO zo dňa 19.09.2011 potvrdil. Žalobca v žalobe namieta nezákonnosť a
zmätočnosť predmetného rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky žalobca považuje za nezákonné a

jeho postup za nesprávny predovšetkým z toho dôvodu, že podľa jeho názoru sa Ministerstvo kultúry
neriadilo ustanovením § 250j ods. 7 O.s.p. a nerešpektovalo rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 20.06.2013 sp. zn. 1S 22/2012. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný správny orgán bol zaviazaný dať
vykonaťgeometrickézameraniepozemkov,pričomgeometrickézameraniepozemkovvykonanénebolo.
Ďalej žalobca tvrdí, že žalovaný správny orgán bol zaviazaný zistiť a v rozhodnutí uviesť, v čom spočíva
pamiatková hodnota územia patriaceho žalobcovi a to samostatne aj s ohľadom na park ako celok, čo
žalovanýsprávnyorgánopätovnenezistiladorozhodnutianeuviedol.Žalobcamázato,žeprvostupňový

správny orgán, ani Ministerstvo kultúry stále nezistilo skutkový stav potrebný pre rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keďže nezabezpečilo dôkazy určené Krajským súdom v
Bratislave rozsudkom zo dňa 20.06.2013 sp. zn. 1S 22/2012. Podľa
názoru žalobcu žalovaný správny orgán postupoval nesprávne, keď podľa odôvodnenia rozhodnutia jezrejmé, že v konaní postupoval tak, akoby bol viazaný „Benátskou a Florentskou chartou“ akoby išlo
o všeobecne záväzné predpisy, resp. medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaný i keď je zrejmé, že o
také nejde a tieto v právnom poriadku Slovenskej republiky nemajú miesto. Správny orgán celé svoje

rozhodnutie opiera o tzv. „Benátsku a Florentskú chartu“, ktorých obsah však nemá žiadnu právnu silu.

Žalobca tvrdí, že Ministerstvo kultúry malo na základe odvolania preskúmavané rozhodnutie zrušiť,
odvolaniu vyhovieť a vec vrátiť Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky na nové konanie a
rozhodnutieatovzhľadomnazistenúpotrebunovéhozisťovaniaskutkovéhostavuvecivtakomrozsahu,

ako to požadoval súd.

Správny orgán vyhlásil národnú kultúrnu pamiatku len na základe vlastného uváženia, mimo rámec
rozumnej a odôvodnenej správnej úvahy, bez zistenia stavu veci a bez dôkazov.

Ministerstvo kultúry podľa názoru žalobcu malo na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie

zrušiť, odvolaniu vyhovieť a vec vrátiť Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky na ďalšie konanie
a rozhodnutie, aj vzhľadom na rozsah nového zisťovania skutkového stavu veci, ktorý vykonal
druhostupňový správny orgán, ktorý už mal z dôvodu hospodárnosti konania a tiež z dôvodu zachovania
dvojinštančnosti správneho konania vykonať prvostupňový orgán a nie odvolací. Na základe tejto
skutočnosti mážalobcazato,žeMinisterstvokultúryporušilozásadudvojinštančnostikonania,vykonalo

neúčelne rozsiahle nové dokazovanie, ktoré nebolo zabezpečené v prvostupňovom konaní a nemôže
tak byť ani predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

Podľa názoru žalobcu Ministerstvo kultúry porušilo ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže
nedalo žalobcovi možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vôbec žalobcu pred vydaním tohto

rozhodnutia neupovedomil o tom, že už má podklady na rozhodnutie, čím druhostupňový správny
orgán porušil svoju povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k veci a k podkladu ako aj spôsobu zistenia.

Žalobca má za to, že postup Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ako aj Ministerstva kultúry

je nezákonný a nesprávny, predovšetkým z dôvodu, že správne orgány sa rozhodli chrániť údajnú
historickú plochu parku v rozsahu ako údajne existoval park v minulosti, avšak platný zákon vyžaduje
skúmať v súčasnosti existujúcu pamiatkovú hodnotu veci, ktorá má byť vyhlásená za národnú kultúrnu
pamiatku, avšak taká na pozemkoch žalobcu nie je zachovaná, aj keby sa tam v minulosti nachádzala.

Ak by takou hodnotou mal byť park, tak ten park by musel v skutočnosti stále existovať a to v čase
vydania rozhodnutia. Na pozemkoch žalobcu tento už neexistuje. Žalovaný používa historické fotografie,
ktoré neodrážajú súčasný stav pozemkov žalobcu. Žalobca namieta v žalobe neprimeranosť rozsahu
odvolacieho orgánu, ktorým tento prevzal na seba celú činnosť, ktorú v prvostupňovom konaní mal
vykonať Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Ďalej žalobca namieta údajnú pamiatkovú hodnotu - hodnotu historickú, tvrdenie správneho orgánu k
historickejhodnotejevnútorneodporujúceanepreskúmateľné,pretožeprávepostavenímHotelaSlovan
v roku 1906 sa táto plocha vyčlenila na zastavané plochy a ak by sa predtým tam aj nachádzal park,
týmto by bola plocha vyčlenená mimo parku, teda realita je logicky opačná než tvrdí správny orgán.

Namieta ďalej údajnú hodnotu architektonickú a umelecko-historickú, nakoľko nič z uvádzaných
všeobecných kompozícií v realite netvorí mestský park.

Žalobca ďalej namieta údajnú hodnotu krajinnú, pretože celá definícia údajnej tejto hodnoty je len

všeobecným konštatovaním bez dôkazov. Nie je definované o akej časti mestského parku správny orgán
uvažuje. Ďalej žalobca namieta údajnú hodnotu urbanistickú, nakoľko ide len o všeobecné výrazy bez
skutkového naplnenia v teréne.

Žalobca v žalobe tvrdí, že ministerstvo prekročilo vydaním predmetného rozhodnutia svoje kompetencie,

nakoľko nahradil ním činnosť orgánu prvého stupňa.

Rozhodnutiu vyčíta, že jeho odôvodnenie smeruje k preukázaniu pamiatkovej zóny, ako túto definuje §
17 ods. 1 Pamiatkového zákona a nie kultúrnej pamiatky podľa § 15. Všetko dokazovanie, ktoré vykonalžalovaný mal žalobcovi oznámiť postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
Správny orgán svojím postupom pozbavil práva účastníka konania, ktoré mu zaručuje ustanovenie §
33 ods. 2 Správneho poriadku, tým že žalobca vôbec nemal možnosť pripomienkovať materiály, resp.

vyjadrenia mesta Piešťany. Napadnuté rozhodnutie smeruje k odôvodneniu len kedysi historickej plochy
parku, ale nerieši a nepreukazuje, že by sa na celej tejto ploche takýto park aj zachoval a nachádzal
sa tu ku dňu napadnutého rozhodnutia.

Takzvaná „Florentská charta“ nie je právne záväzná a podľa takéhoto dokumentu v konaní správnych

orgánov, podľa názoru žalobcu, nie je možné postupovať.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalobca nepreukázal historickú kontinuitu parku do súčasnosti. Namieta,
že mestský park „Sad Andreja Kmeťa“ nie je vec, ani súbor vecí, nik nevie definovať a dokázať o ktorú
konkrétnu plochu vymedzenú pozemkami ide, okrem ulíc, ktoré sú takto nazvané, ktoré však nie sú
parkom.OznačenieúzemiaúdajnepoužívanéhovmiestePiešťany,akouvádzaministerstvo,jeskutkový

blud. Žalobca namieta, že nie sú geometricky podľa katastrálneho operátu stotožnené pozemky z 19.
storočia, resp. polovice 20. storočia s dnešnou súčasnosťou. Okolnosť, že historické hodnoty uvádza
odvolací správny orgán na historických fotografiách je dôkazom, že v realite ku dňu vydania rozhodnutia
tieto neboli existujúce ani dokázané. Historické fotografie nedokumentujú a nemôžu dokumentovať
skutkový stav v čase vydania rozhodnutia.

Žalobca zdôrazňuje, že ministerstvo zjavne porušilo dvojinštančnosť konania a uzurpovalo si právomoci
Pamiatkového úradu Slovenskej republiky aj v tom zmysle, že požiadalo Krajský pamiatkový úrad v
Trnave o vypracovanie nového písomného materiálu k vyhláseniu národnej kultúrnej pamiatky. Takúto
právomoc má však len prvostupňový správny orgán, ktorým je podľa § 10 Pamiatkového zákona len

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Žalobca tvrdí, že nesúhlasí s vyhlásením údajného parku, ktorý by sa mal nachádzať na pozemkoch
Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany za národnú kultúrnu pamiatku, nesúhlasí s vyhlásením za
kultúrnu pamiatku ohľadom žiadnej veci patriacej Slovenským liečebným kúpeľom. Má za to, že nie sú

splnené zákonom vyžadované podmienky na takéto vyhlásenie.

Žalobca ďalej napáda rozhodnutie žalovaného preto, že bol ako účastník správneho konania týmto
rozhodnutím, ako aj postupom žalovaného ukrátený na svojich právach konkretizovaných v tejto
žalobe a preto žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu

predchádzajúceho postupu. Žalobca tvrdí, že žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v správnom konaní
v ktorom prvostupňový správny orgán porušil povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné materiály pre rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného bolo tiež vydané
v rozpore s § 46 Správneho poriadku, pretože neobsahuje predpísané náležitosti, konkrétne
ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia správny

orgán neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, neodôvodnené, vnútorne si odporujúce a s
úvahami správneho orgánu nesúhlasí, nakoľko tieto nie sú logické.

Žalobca tvrdí, že správny orgán vyhlásil národnú kultúrnu pamiatku len na základe svojho vlastného
uváženia, mimo rámec rozumnej a odôvodnenej správnej úvahy, bez zistenia stavu veci a bez dôkazov
správny orgán vydaným rozhodnutím prekročil svoju právomoc, pretože konal tak, že správny orgán
prvého stupňa vykonával v správnom konaní postup podľa § 10 ods. 2 písm. d) Zákona č. 49/2002
Z. z., keď jeho právomoc je obmedzená na prieskumnú činnosť podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného

ustanovenia.

Žalobca v žalobe tvrdí, že správny orgán si nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si nezaobstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, nezistil skutočný stav veci, keď nezistil, že na
pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sa mestský park nenachádza.

Rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu bez právneho dôvodu zasahuje do vlastníckych práv
žalobcu garantovaných článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky.Nezákonnosť v postupe a rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky žalobca namieta
predovšetkýmvtom,žežiadenprávnypredpisneumožňujepamiatkovémuúraduurčovaťčosapovažuje
za mestský par, alebo určiť určité územie za mestský park, alebo jeho súčasť. Veci sú len hnuteľné alebo

nehnuteľné. Pamiatkový úrad nemá právomoc ani príslušnosť vytvárať nové veci.

Žalobca tvrdí, že správny orgán prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s podstatnou
námietkou žalobcu, že nie sú nájdené, ani zdokumentované žiadne pamiatkové hodnoty, ktorých
nositeľom by boli veci vo vlastníctve žalobcu. Nie je vykonané žiadne geometrické zameranie pozemkov

na prenesenie historických hraníc parku z nepresných historických dokumentov do reality hraníc
pozemkov, evidovaných v katastri nehnuteľnosti správou katastra Piešťany, keď je zrejmé, že správny
orgán nezisťoval prenesenie polohového umiestnenia historického parku do polohového umiestnenia
pozemkov súčasnosti podľa katastrálnej mapy. Na viac nezisťoval, či súčasné pozemky, ktoré kedysi
boli v hraniciach historického parku nesú nejakú a akú konkrétnu pamiatkovú hodnotu.

Žalobca má za to, že správny orgán vyhlásil národnú kultúrnu pamiatku len na základe svojho vlastného
uváženia, mimo rámec rozumnej a odôvodnenej správnej úvahy, bez zistenia stavu veci a bez dôkazov,
čím prekročil svoju právomoc.

Správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď pri žiadnej veci patriacej obchodnej spoločnosti

Slovenské liečebné kúpele Piešťany nezistil, nekonštatoval a nezdôvodnil, ani nemal preukázanú žiadnu
konkrétnu pamiatkovú hodnotu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 15 ods. 1, § 2 ods. 2 Zákona č.
49/2002 Z. z.. Žalobca má za to, že pamiatkový úrad nevyhlásil za kultúrnu pamiatku žiadnu existujúcu
hnuteľnú, alebo nehnuteľnú vec, alebo súbor takých vecí, ale zmätočne za kultúrnu pamiatku vyhlásil
územie na definovaných parcelách, ktoré nazval Mestský park. Pri ochrane územia však mal postupoval

podľa § 17 citovaného zákona a vyhlásiť pamiatkovú zónu a nie kultúrnu pamiatku.

Na viac za kultúrnu pamiatku nevyhlásil žiadnu vec, ktorá by spĺňala aj podmienky, že má pamiatkovú
hodnotu.

Žalobca tvrdí, že žiadne dôkazy správny orgán v konaní nezozbieral, ani nevykonal na preukázanie
správnym orgánom tvrdenej údajnej pamiatkovej hodnoty veci, podkladom pre rozhodnutie takto v
rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku neboli skutočnosti, ale len nedôkazný podklad vypracovaný
Pamiatkovým úradom údajným dôkazom pamiatkovej hodnoty má byť podľa znenia odôvodnenia
rozhodnutia podklad Pamiatkového úradu na vyhlásenie kultúrnej pamiatky, ktorý ma jednoznačne

preukázať jej pamiatkovú hodnotu. K tomuto žalobca udáva, že podklad Pamiatkového úradu je z
procesného hľadiska len návrhom na vyhlásenie kultúrnej pamiatky, ktorý však musí byť podopretý
dôkazmi ku tvrdeniam a v ňom uvedeným, čo v tejto veci absentuje, pričom dôkazy musia byť
zabezpečené v správnom konaní.

Žalobca ďalej tvrdí, že správny orgán v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal žalobcovi
možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom pre rozhodnutie. Potvrdil nezákonné
rozhodnutie prvostupňového Pamiatkového úradu, pričom sa nezaoberal skutočnosťami namietanými
v podanom odvolaní.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalovaný správny orgán nezisťoval na súčasnom stave veci pamiatkovú
hodnotu, ale hodlá chrániť mestský park ako celok ako existoval niekde a niekedy v minulosti, bez
prihliadnutia na reálne zmeny veci a bez prihliadnutia na skutočný stav veci. Týmto rozhodnutie
nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím
potvrdil rozhodnutie, ktoré nespĺňa zákonné kritéria.

Žalobca ďalej uvádza, že v správnom konaní vzniesol celkom dvanásť námietok s ktorými sa žalovaný
správny orgán nezaoberal.

Žalobca opätovne zdôrazňuje, že žalovaný nemôže svojou prieskumnou činnosťou nahradiť činnosť

prvostupňového správneho orgánu, nakoľko to odporuje zneniu § 4 a § 10 Zákona č. 49/2002 Z. z..
Rozhodnutie žalovaného považuje za rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho
poriadku, nakoľko toto neobsahuje ani podpis oprávnenej osoby, ani uvedenie mana a priezviska
a funkcie oprávnenej osoby. Žalobca namieta, že oprávnenou osobou konať v mene žalovanéhoministerstva je minister a nie podpísaná a uvedená osoba O.. O. Z., R... Žalobca tvrdí, že žalovaný sa
nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu ako účastníka konania, ktoré mu predložil v odvolaní,
napr. o nezákonne vyhotovenej zápisnici z miestnej ohliadky zo dňa 13.04.2011. Ďalej tvrdí, že žalovaný

vykonanými úkonmi v správnom konaní, mimo svojej právomoci nezákonne konal ako správny orgán
prvého stupňa, i keď ma zákonom danú len prieskumnú právomoc podľa § 4 ods. 2 písm. f) Zákona č.
49/2002 Z. z., čím porušil tiež princíp dvojinštančnosti konania a žalobcovi odňal možnosť prieskumu
rozhodnutia vydaného na základe novo vykonaných dôkazov. Na tomto skutkovom základe považuje
žalobca celý postup, ako aj napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nesprávne, porušujúce práva žalobcu

ako účastníka správneho konania a s výsledkom, ktorý značne zasahuje do vlastníckych práv žalobcu
k predmetným pozemkom žalobcu, pretože s vyhlásením národnej kultúrnej pamiatky sú zákonom
spojené značné obmedzenia a povinnosti pre vlastníka. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 17.06.2014 uviedol, že dňa 20.06.2013 vydal
Krajský súd v Bratislave rozsudok č. 1S 22/2012, ktorým v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2, písm.
d) O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie ministerstva č. MK 3249/2011-51/16991 zo
dňa 07.12.2011, ktorým ministerstvo ako odvolací správny orgán potvrdilo rozhodnutie Pamiatkového
úradu č. PÚ 11/242-38/6981/BRO zo dňa 19.09.2011 o vyhlásení nehnuteľnosti „Park mestský Sad

Andreja Kmeťa v Piešťanoch“ za národnú kultúrnu pamiatku na parcelách definovaných vo vyššie
uvedenom rozhodnutí na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
ministerstvu na ďalšie konanie bolo, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, keď podľa názoru Krajského súdu v Bratislave Pamiatkový úrad a ani ministerstvo sa v
napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadalo s námietkami žalobcu, keď neuviedlo, či samotná časť

parku, ktorú tvoria pozemky Slovenských liečebných kúpeľov, ktoré by mali byť súčasťou historického
parku, tzv. „Starého parku“, aj v súčasnosti spĺňajú požiadavky na pamiatkové hodnoty a z toho
dôvodu sú začlenené do mestského parku, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, a teda
v čom spočíva pamiatková hodnota územia. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave vrátil vec
odvolaciemu správnemu orgánu na ďalšie konanie, ministerstvo listom č. MK 3046/2013-221/16698 zo

dňa 27.09.2013 oznámilo účastníkom konania pokračovanie správneho konania vo veci odvolania proti
rozhodnutiu pamiatkového úradu č. PÚ 11/242-38/6981/BRO zo dňa 19.09.2011.

Dňa 27.09.2013 žalovaný dožiadal v zmysle § 32 ods. 3 Správneho poriadku Krajský pamiatkový
úrad v Trnave o vykonanie miestneho zisťovania a spracovania fotodokumentácie a úradného

záznamu, ktorými listinnými dôkazmi bude zdokumentovaný aktuálny stav územia parku mestského
v Piešťanoch vo vlastníctve žalobcu. Krajský pamiatkový úrad v Trnave na základe dožiadania
ministerstva spracoval dokument označený „Úradný záznam s osobitne definovanými pamiatkovými
hodnotami časti Mestského parku vo vlastníctve Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s. a popis
fotodokumentácie vyhotovenej 24.10.2013 na miestnej obhliadke parciel vo vlastníctve Slovenských

liečebnýchkúpeľovPiešťany,a.s.“,ktorýbolministerstvudoručenýdňa12.11.2013.Účastníkomkonania
bol tento materiál odoslaný na oboznámenie sa a možnosť vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia v
zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

VpredmetnommateriálispracovanomKrajskýmpamiatkovýmúradomvTrnavesauvádzajúpamiatkové

hodnoty akú sú hodnoty historické, architektonické a umelecko-historické, krajinné a urbanistické.
Žalovaný má za to, že vyššie uvedený dokument Krajského pamiatkového úradu v Trnave jednoznačne
preukázal a definoval pamiatkovú hodnotu mestského parku, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. K
problematike záväznosti medzinárodných dohovorov a chárt na úseku ochrany pamiatkového fondu
ministerstvo uvádza, že podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Pamiatkového zákona, tento zákona upravuje

podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami
a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Poznámka pod čiarou 1 príkladmo uvádza výpočet takýchto
medzinárodných zmlúv.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ďalej tvrdí, že k námietkam žalobcu uvedených v žalobe, ohľadom
nesprávne uvedených parciel uvádza, že predmetné parcelné vymedzenie územia parku mestského

bolo uvedené už v rozhodnutí Pamiatkového úradu č. PÚ-11/242-38/6981/BRO
zo dňa 19.11.2011. Parcelné vymedzenie pôvodného parku sa premietlo do parcelného vymedzenia
vedeného Katastrálnym úradom v Piešťanoch na základe procesu tvorby registra obnovenej evidencie
pozemkov (ďalej len ROEP). V zmysle právnej úpravy účinnej v čase správneho konania, ktorého
výsledkom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia vychádzal správny orgán z právnej úpravy Zákona

č. 162/1995 Z.z. a Zákona č. 180/1995 Z.z..

Podľa ustanovenia § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe, alebo známe
správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Za skutočnosti známe správnemu orgánu z
jeho úradnej činnosti sa považujú najmä také, ktoré správny orgán má, alebo ktoré si môže bez väčších
ťažkostí obstarať od iných orgánov verejnej moci, v tomto prípade od Úradu geodézie a kartografie a

katastra Slovenskej republiky.

K námietke žalobcu, že ministerstvo nemalo v predmetnej veci konať, malo zrušiť rozhodnutie
Pamiatkového úradu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie žalovaný uvádza, že z výrokovej
časti rozsudku Krajského súdu v Bratislave je nesporné, že tento podľa ustanovenia § 250j ods. 2

písm. d) O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto
prípade teda súd rozsudkom zrušil iba rozhodnutie ministerstva a vec mu vrátil na ďalšie konanie, preto
z uvedeného dôvodu považuje tvrdenie žalobcu, že ministerstvo malo zrušiť rozhodnutie Pamiatkového
úradu za nesprávne. Súd svojim rozhodnutím konanie vrátil späť do štádia o odvolaní. Odvolací orgán
nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani

právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť
rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. Odvolací orgán je preto oprávnený z vlastného podnetu vykonať
nové dôkazy alebo zopakovať už vykonané dôkazy.

Tvrdenie žalobcu, že ministerstvo nebolo oprávnené vykonať v rámci odvolacieho konania nové dôkazy

považuje preto žalovaný za nesprávne.

K časti žaloby, týkajúcej sa spochybnenia spisového materiálu Krajského pamiatkového úradu v Trnave,
žalovaný uvádza, že účastníkom konania bol riadne doručený v správnom konaní predmetný spisový
materiál zo dňa 11.11.2013. K námietke žalobcu, že v poslednom odseku sprievodného listu sa objavila

formulácia, že v zmysle § 33 je oprávnený navrhovať dôkazy a ich doplnenia, žalovaný uvádza, že v
tomtoprípadedošlokpisárskejchybepriprácistextovýmeditorom.Účastníkomkonaniaboladoručením
spisového materiálu Krajského pamiatkového úradu v Trnave v súlade s § 33 ods. 1, ods. 2 Správneho
poriadku daná možnosť navrhnúť dôkazy na ich doplnenie, vyjadriť sa k zisteniam Pamiatkového úradu
v Trnave v lehote desať dní od doručenia oznámenia. Účastníci tak neboli ukrátení na svojich právach a

nedošlo ani k porušeniu základných zásad správneho konania. O svojich právach boli riadne poučení.

VodbornomdokumenteKrajskéhopamiatkovéhoúradu vTrnave,vypracovanomnazákladedožiadania
ministerstva, sú pamiatkové hodnoty predmetného územia riadne definované.

Žalovaný uvádza, že podľa záveru odborného dokumentu, úradný záznam s osobitne definovanými
pamiatkovýmihodnotamičastimestskéhoparkuvovlastníctvežalobcu,boltentovypracovanýodborným
pracovníkom Krajského pamiatkového úradu v Trnave T.. Q. B.. V súlade s § 32 ods. 2
Správneho poriadku, je v kompetencii ministerstva ako správneho orgánu posúdiť rozsah a dostatočnosť
podkladov pre rozhodnutie vo veci. Možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, vyjadruje zákonný nárok účastníka konania a zúčastnených
osôb, aby im výsledky zisťovania boli dané na vedomie. Zo znenia správneho poriadku jednoznačne
vyplýva, že správny orgán svojím postupom nesmie pozbaviť účastníka konania ich zákonných práv.
Ak však správny orgán nevykoná v priebehu správneho konania žiadne nové dôkazy, v zmysle § 34
Správneho poriadku a vydá rozhodnutia na základe podnetu na začatie správneho konania, nevznikne

mu povinnosť podľa § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámiť účastníkov konania s
podkladmi pre vydanie rozhodnutia, pretože tieto boli známe od začiatku konania.K námietke žalobcu, že na dotknutých pozemkoch Mestského parku v Piešťanoch, ktoré sú vo
vlastníctve Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, neexistuje park viacej ako 25 rokov žalovaný
uvádza, že správne označil dotknuté územie ako park a vymedzil ho parcelnými číslami, pretože

parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej
mape,vmapeurčenéhooperátualebovgeometrickomplánesvyznačenímjejparcelnéhočíslavzmysle
§ 3 ods. 3 Zákona č. 162/1995 Z. z.. Vyhlásením predmetnej nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky
sa sleduje všeobecný spoločenský záujem, t.j. ochrana pamiatkového fondu tak, ako je to definované
zákonom.

Žalovaný konštatuje, že dotknuté územie je správne označené ako park a vymedzené parcelnými
číslami.

K časti žaloby, v ktorej žalobca uvádza, že rozhodnutie obsahuje neodôvodnené tvrdenia a o existencii
iných národných kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa v území predmetného parku žalovaný tvrdí, že

informácia o ďalších národných kultúrnych pamiatkach nachádzajúcich sa na ploche parku mestského
Sadu Andreja Kmeťa v Piešťanoch sa nachádza v časti 7.1.8 „Kultúrne pamiatky nachádzajúce sa na
ploche parku odborného dokumentu Podklad pre vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky Park mestský,
Liečebný dom Slovan, Dvorana kúpeľná (Kursalón), pomník L. van Beethovena, pomník básnika A.
Trajana - Benešovského“. Existenciu predmetných národných kultúrnych pamiatok je možné overiť

nahliadnutím do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. K časti žaloby, v ktorej žalobca uvádza,
že správny orgán nedal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, osobitne
k podkladu, ktorý bol doručený ministerstvu Stavebným úradom - mesto Piešťany žalovaný uvádza,
že špecifická situácia, ktorá vznikla v tomto odvolacom konaní spočívala v tom, že žalobca navrhol
žalovanému vykonanie dôkazu - potvrdenia, že dotknutá plocha mestského parku je staveniskom. Z

tohto dôvodu požiadalo ministerstvo o listinné materiály, ktoré mal predložiť žalobca. Tento ich predložil
len v čiastočnom rozsahu. Žalovaný súčasne požiadal o vyjadrenie miestne príslušný stavebný úrad,
či v dotknutom území je evidované stavenisko. Vzhľadom k negatívnej odpovedi stavebného úradu bol
návrh žalobcu zamietnutý a ďalej sa naň neprihliadalo.

Žalovaný v tomto prípade poukazuje na nález Najvyššieho správneho súdu ČSR č. 188/18.

K časti žaloby v ktorej žalobca namieta, že pamiatkový úrad vydaným rozhodnutím prekročilo svoju
právomoc uvádza, že v zmysle § 15 ods. 1 Pamiatkového zákona, pamiatkový úrad vyhlasuje za
národnúkultúrnupamiatkuhnuteľnúvecalebonehnuteľnúvec,ktorámápamiatkovúhodnotu.Zoznenia

zákona teda vyplýva, že Pamiatkový úrad je pamiatkovým zákonom určený špecializovaný orgán štátnej
správy pre vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku, a teda svoju právomoc neprekročil.

K časti žaloby, v ktorej žalobca udáva, že vydaním rozhodnutia dochádza priamo k nútenému
obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaný uvádza, že podľa ustanovenia § 28

ods. 1 Pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej
ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou pamiatkového zákona, alebo rozhodnutím podľa tohto zákona. Z
citovaného ustanovenia pamiatkového zákona vyplýva, že aktívne uplatnenie tohto práva prináleží
vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky, ktorý okrem podmienky vlastníctva musí súčasne preukázať aj
ujmu, ktorá mu vznikne aplikáciu zákona, resp. rozhodnutím.

V časti žaloby, v ktorej sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie je podpísané neoprávnenou osobou, a
to generálnym riaditeľom sekcie kultúrneho dedičstva žalovaný uvádza, že oprávnenie generálneho
riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva pre účel podpisu žalovaného rozhodnutia je dané
znením článku 11, odsek 2 Organizačného poriadku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.

MK-2358/2013-110/10472 z 14.06.2013. Generálny riaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok
v rozsahu vecnej pôsobnosti sekcie vymedzenej v tomto organizačnom poriadku alebo na základe
poverenia ministra, štátneho tajomníka alebo vedúceho služobného úradu.

K tvrdeniu žalobcu o neoprávnenosti a zmanipulovaní zápisnice o miestnej ohliadke zo dňa 13.04.2011

žalovanýuvádza,žespochybnenímtohtodôkazusanezaoberalaniKrajskýsúdvBratislaveprivydávaní
zrušujúceho rozsudku zo dňa 20.06.2013.Žalovaný tvrdí, že akékoľvek ďalšie tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, týkajúce sa procesného
postupu ministerstva považuje za účelovú a tendenčné. Ministerstvo je názoru, že postupovalo plne
v súlade s usmernením Krajského súdu v Bratislave, ktoré je uvedené v rozsudku č. 1S 22/2012 z

20.06.2013 a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,

ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MK

239/2014-221/3077 zo dňa 19.02.2014, ktorým ministerstvo na základe rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. 1S 22/2012 zo dňa 20.06.2013, ktorým bolo v zmysle § 250j ods. 2
psím. d) O.s.p. zrušené rozhodnutie ministerstva č. MK 3249/2011-51/16991 zo dňa 07.12.2011, ktorým
ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie Pamiatkového úradu č. PÚ 11/242-38/6981/BRO zo
dňa 19.09.2011 o vyhlásení nehnuteľnosti „Park mestský (Sad Andreja Kmeťa) v Piešťanoch, okres

Piešťany, katastrálne územie O.“ za národnú kultúrnu pamiatku na parcelách definovaných vo vyššie
uvedenom rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky a vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na nové prejednanie veci a vydanie rozhodnutia, vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcov
zamietol a rozhodnutie Pamiatkového úradu č. PÚ 11/242-38/6981/BRO zo dňa 19.09.2011 potvrdil.

Z obsahu súdneho ako aj administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný odvolanie, ktoré podali V.,
Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., Satex International, s.r.o. zamietol a napadnuté rozhodnutie
Pamiatkového úradu č. PÚ 11/242-38/6981/BRO zo dňa 19.9.2011 potvrdil.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky rozhodnutím č. PÚ-11/242-38/6981/BRO zo dňa 19.9.2011 podľa
§ 15 odst. 1 pamiatkového zákona v spojení s ust. § 2 odst. 2 pamiatkového zákona vyhlásil za

národnú kultúrnu pamiatku „Park mestský (Sad Andreja Kmeťa) v Piešťanoch“, okres Piešťany, k.ú.
O. na parcelách: X./X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X (iba
pozemok); XXXX/X (iba pozemok); XXXX (iba pozemok); XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X;
XXXX/X;XXXX/X;XXXX/X;XXXX/X;XXXX/X;XXXX/X;XXXX.(ibapozemok);XXXX/X;XXXX/X;XXXX/
X; XXXX (iba pozemok); XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX (iba pozemok); XXXX; XXXX/X;

XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX; XXXX (iba pozemok); XXXX (iba pozemok); XXXX. (iba pozemok);
XXXX/X; XXXX/X; XXXX (iba pozemok); XXXX; XXXX, XXXX; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X;
XXXX (iba pozemok); XXXX (iba pozemok); XXXX; XXXX/X; XXXX/X; XXXX; XXXX (iba pozemok);
XXXX (iba pozemok); XXXX; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/
X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X; XXXX/X. V zmysle listu vlastníctva č. XXXX sú parcely Y. (iba

pozemok), XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX. (iba pozemok),
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX (iba pozemok), XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X,
XXXX (iba pozemok), XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX(iba pozemok), XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X vo vlastníctve M., v zmysle listu vlastníctva č. XXXX sú parcely č. XXXX, XXXX/
X, XXXX, XXXX, XXXX (iba pozemok), XXXX (iba pozemok), XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX vo vlastníctve A., v zmysle listu vlastníctva č. XXXX sú parcely č. XXXX/X, XXXX/X .
(iba pozemok), XXXX/X. (iba pozemok), XXXX/X vo vlastníctve G. v zmysle listu vlastníctva č. XXXX
sú parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. vo vlastníctve SR - v správe Ministerstva
hospodárstva SR, Mierová 19, 821 05 Bratislava, v zmysle listu vlastníctva č. XXXX sú parcely č. XXXX/X, XXXX. (iba pozemok), XXXX vo vlastníctve Národného osvetového centra, Nábr. Ivana Krasku 1,
921 01 Piešťany, v zmysle listu vlastníctva č. XXXX je parcela č. XXXX (iba pozemok) vo vlastníctve
Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť sv. Cyrila a Metoda v Piešťanoch, Nitrianska 6422/17, 921 01 Piešťany,

v zmysle listu vlastníctva č. XXXX., sú parcely č. XXXX/X, XXXX (iba pozemok), XXXX/X vo vlastníctve
spoločnosti Satex International, Pezinská 185, 902 01 Vinosady, v zmysle listu vlastníctva č.XXXX sú
parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vo vlastníctve Q., na parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X list vlastníctva nie je založený.

Rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PÚ-11/242-38/6981/BRO z 19.9.2011 bol
vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku „Park mestský“ (Sad Andreja Kmeťa v Piešťanoch), okres
Piešťany, k.ú. O. na parcelách vyššie uvedených. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že zachovanie
pamiatkových hodnôt Mestského parku v plošnom rozsahu z konca 19. a začiatku 20. storočia
predstavuje celospoločenský záujem v zmysle § 1 odst. 2 pamiatkového zákona. Mestský park v
Piešťanoch bol posudzovaný ako celok, nie jeho jednotlivé časti s poukazom na pamiatkové hodnoty:

- hodnota historická - bol kúpeľným parkom, ktorý založil v roku 1865 majiteľ pozemkov v Hlohovci
a v Piešťanoch, W., tento priestor je totožný s priestorom historického Starého a Nového parku, oba
založené ešte koncom 18. až začiatkom 19. storočia. Súčasný zachovaný, prakticky
nenarušený rozsah jeho pôvodnej plochy dokladá hodnotu historickú,
- hodnota architektonická a umelecko-historická - Mestský park je architektonickou kompozíciou

voľného krajinárskeho parku, okrem jeho pôdorysu a rôznych profilov jeho terénu je hodnota
predovšetkým rastlinná hmota, vrátane jej objemu, reprezentovaná najmä hlavnými kompozičnými
prvkami - alejami, cestnou sieťou ale aj pretrvávajúcimi, čiastočne eliminovanými kompozičnými a
pohľadovými dominantami. Na ploche parku sú situované historické pamiatky, dekoratívne a výtvarné
prvky a novodobé architektonické diela - pomník L. van Beethovena, A. Trajana - Benešovského,

bronzové súsošie Milenci, architektúra stavebných objektov - kúpeľných víl Kursalonu, novodobých
stavebných diel a podobne,
- hodnota krajinná - plochy parku zvyšujú atraktivitu kúpeľných miest a znásobujú ich liečebnú funkciu,
- hodnota urbanistická - park tvorí lokálne biocentrum a zelenú hranicu medzi urbanizovanou časťou a
kúpeľnou časťou, je mestotvornou plochou s hygienickým a bioklimatickým, kultúrno - spoločenským a

historicko - náučným významom pre mesto.

Pamiatkový úrad v odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril aj k námietkam účastníkov správneho konania
a k námietke o nútenom obmedzení vlastníckych práv uviedol, že všeobecným záujmom chráneným
zákonom je aj právo na ochranu kultúrneho dedičstva, preto zákonodarca považoval za potrebné a

vhodné obmedziť vlastnícke právo i v prípade, ak by jeho výkon mohol negatívnym spôsobom zasiahnuť
verejný záujem. K námietke účastníkov konania o absencii pamiatkovej hodnoty jednotlivých parciel
v ich vlastníctve uviedol, že každá parcela je súčasťou veľkého celku - plochy celého parku a teda
nemožnoposudzovaťpamiatkovúhodnotukaždejparcelyzvlášť,vytrhnutúzkontextu,bezkomplexného
posúdenia parku ako celku. Aj keď sa na časti územia v súčasnosti nenachádza vzácna zeleň alebo

pôvodný porast, ale iba tráva alebo spevnená plocha (parkovisko, chodník) táto parcela je stále časťou
plochy historického parku. Správny orgán posudzuje pamiatkové hodnoty predmetného objektu ako
celku, nie jeho jednotlivých atomizovaných častí, historická zeleň je špecifický druh pamiatky, ktorý je
tvorený živým rastlinným materiálom a na rozdiel od iných druhov pamiatok, zhotovených z neživého
materiálu tento ako všetko živé, podlieha zániku. Jeho komplexné zachovanie v pôvodnom materiáli a

teda autenticita nie je v jeho prípade nie len možná, ale ani nutná a je nemožné, aby sa po stáročia
zachoval všetok pôvodný rastlinný materiál, ktorý má dobu dožitia niekoľko rokov, nanajvýš desaťročí.
Takýto druh pamiatky je možné priebežne obnovovať, revitalizovať, aj keď sa nezachovala vo svojej
pôvodnej podobe v celom rozsahu, lebo jej stav je narušený. Najdôležitejším predpokladom obnovy
historickej zelene je zachovanie voľných plôch, na ktorých sa v minulosti historický park rozprestieral a

existencia historickej dokumentácie, na základe ktorej možno park obnoviť a podľa ktorých sú súčasné
hranice parku definované, je možné prinavrátiť predmetnému objektu jeho narušené pamiatkové
hodnoty. Súčasne Pamiatkový úrad uviedol, že parcely vo vlastníctve žalobcu boli už začiatkom 19.
storočia dôkazne a nespochybniteľne súčasťou tzv. ,,Starého parku", na ploche ktorého sa rozkladala
Francúzska záhrada, založená vtedajším majiteľom kúpeľov B.. Na grafickom pláne zo začiatku 20.

storočia je detailne zachytená cestná sieť, záhony a jednotlivé časti parku ,,Starý park" sa zachoval
dodnes, aj keď zeleň v tejto časti má už iný charakter, ako začiatkom 19. storočia. Súčasne Pamiatkový
úrad poukázal na aplikáciu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré
majú podľa čl. 7 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a tonajmä na Benátsku chartu a Florentskú chartu prijatú Medzinárodným výborom pre historické záhrady
na zasadnutí v roku 1981 vo Florencii.

Žalovaný správny orgán - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodnutím č. MK
3249/2011-51/16991 zo dňa 7.12.2011 odvolanie, ktoré podali V., Slovenské liečebné kúpele Piešťany,
a.s., Satex International, s.r.o. zamietol a napadnuté rozhodnutie Pamiatkového úradu č. PÚ
11/242-38/6981/BRO zo dňa 19.9.2011 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie
bolo riadne odôvodnené a obsahovalo presnú špecifikáciu pamiatkových hodnôt predmetného územia

na strane 8 a 9 napadnutého rozhodnutia, zhrnutie pamiatkových hodnôt a dokumentácia súčasného
stavu parku sa nachádza aj v základnom odbornom dokumente Podklad pre vyhlásenie národnej
kultúrnej pamiatky „Park mestský - Mestský park - Sad Andreja Kmeťa Piešťany“, spracovaným
Pamiatkovým úradom v januári 2011, s obsahom ktorého boli účastníci konania oboznámení.
Pamiatkový úrad správne označil dotknuté územie ako park a vymedzil ho parcelnými číslami, pretože
parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej

mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jeho parcelného čísla v
zmysle § 3 odst. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastre nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam a národnú kultúrnu pamiatku správne identifikoval ako nehnuteľnosť. Vyhlásením
predmetnej nehnuteľnosti národnej kultúrnej pamiatky sa sleduje všeobecný spoločenský záujem, t.j.
ochrana pamiatkového fondu tak, ako je definovaná zákonom, pričom tým nenarušuje vlastnícke právo

ako základné ľudské právo chránené Ústavou Slovenskej republiky. Súčasne žalovaný poukázal na
predmetom úpravy zákona sú podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade
s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového
kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pamiatkový úrad pri svojej činnosti a
rozhodovaní na úseku ochrany pamiatkového fondu je súčasne viazaný aj chartami a odbornými

dokumentmi, ktoré upravujú ochranu kultúrneho dedičstva v súlade s vedeckými poznatkami, ktoré sa
premietli do týchto medzinárodných dokumentov. K námietke účastníkov konania, že sa nemali možnosť
vyjadriť k podkladom rozhodnutia, konkrétne k podkladu, ktorý bol získaný na obhliadke pozemkov dňa
13.4.2011 uviedol, že účastníci konania a ich zástupcovia mali právo, resp. majú právo nazerať do
spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať

informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom, a preto účastník konania mal
právo kedykoľvek pred vydaním rozhodnutia nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi, ktoré
viedli správny orgán k vydaniu rozhodnutia. Vlastník kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu
preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo rozhodnutím podľa Pamiatkového
zákona, preto je potrebné preukázanie ujmy, ktorá už vznikla a ku ktorej náhradu si môže vlastník

národnej kultúrnej pamiatky uplatňovať u štátnych orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu.

Dňa 26.01.2012 podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia vyššie
uvedeného rozhodnutia.

O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 22/2012 zo dňa 20.06.2013
tak, že Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MK
3249/2011-51/16991 zo dňa 07.12.2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

Podľa§2ods.1zákonač.49/2002Z.z.oochranepamiatkovéhofondu(ďalejlenpamiatkovéhozákona),

pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za
národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky,
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Podľa § 2 ods. 2 pamiatkového zákona, pamiatková hodnota je súhrn významných historických,
spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo
umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej
ochrany.Podľa § 2 ods. 3 pamiatkového zákona, kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo
nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak

ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá
nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

Podľa § 2 ods. 4 pamiatkového zákona, pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný
územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických

nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo
pamiatkovú zónu.

Podľa § 15 ods. 1 pamiatkového zákona, pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú
vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor
takých vecí.

Podľa § 43a ods. 3 písm. p) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), inžinierske stavby sú zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak je zistenie

skutkového stavu nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc zo súdneho a z administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Je nesporné, že Pamiatkový úrad vyhlásil „Park mestský (Sad Andreja Kmeťa v Piešťanoch)“ za národnú
kultúrnu pamiatku vychádzajúc z celospoločenského záujmu v zmysle pamiatkového zákona za účelom
zachovania pamiatkových hodnôt Mestského parku z konca 19. a začiatku 20. storočia a nehnuteľnosť
- Mestský park pre tento účel posudzoval ako celok s ohľadom na jeho jednotlivé pamiatkové hodnoty

nachádzajúce sa na jeho území. Územie parku vymedzil parcelnými číslami pozemkov, ktoré tvoria jeho
plochu, čím ho správne definoval ako nehnuteľnosť, ktorá po splnení zákonných podmienok môže byť
predmetom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku. Aj v zmysle ust. § 43a ods. 3 písm. b) stavebného zákona
oddychové a zábavné parky sú považované za inžinierske stavby, ktoré sú spôsobilé zápisu do katastra
nehnuteľností, teda sú považované za nehnuteľnosť.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, vyhlásením nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku
sa sleduje všeobecný spoločenský záujem, ochrana pamiatkového fondu tak, ako je definovaná
pamiatkovým zákonom. Vyhlásením nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku sa nenaruší vlastnícke
právo ako základné ľudské právo chránené Ústavou SR, no pre vlastníka národnej kultúrnej pamiatky

stanovuje právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou pamiatkového
zákona, alebo rozhodnutím podľa tohto zákona (§ 28 ods. 1 písm. c/ pamiatkového zákona). Vlastník
kultúrnej pamiatky má právo s cieľom dosiahnuť dobrý stav a primerané využitie kultúrnej pamiatky,
požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie
pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky. Pomoc štátu a obce pri obnove a reštaurovaní kultúrnych

pamiatok vychádza z potreby zachovania kultúrneho dedičstva, čo je celospoločenský záujem.
Pamiatkový úrad ako aj žalovaný správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s
námietkou žalobcu týkajúcou sa obmedzenia jeho vlastníckych práv, čo aj náležite zdôvodnil.

Základnou podmienkou pre vyhlásenie nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku v zmysle ust. § 15 ods.

1 v spojitosti s ust. § 2 ods. 2 a 3 pamiatkového zákona je, aby predmetná nehnuteľnosť mala
všetky atribúty odôvodňujúce pamiatkové hodnoty predmetného územia, ktorými sa rozumie súhrn
významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých,technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môže byť nehnuteľnosť
predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.

Pamiatkový úrad pre účely vyhlásenia Mestského parku za kultúrnu pamiatku posúdil plochu celého
parku komplexne ako celok a nie jeho jednotlivé časti s odôvodnením, že pamiatkovú hodnotu
každej parcely zvlášť nemožno posudzovať bez komplexného posúdenia parku ako celku. Žalobca
prostredníctvom námietok v správnom konaní a neskôr odvolaním sa voči rozhodnutiu Pamiatkového
úradu sa domáhal vysvetlenia, prečo pozemky, ktoré vlastní sú zahrnuté do mestského parku, ktorý

bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, keďže na týchto pozemkoch historická hodnota nepretrvala, okrem
hotela Slovan, ktorý je postavený na jednom z pozemkov, na inom pozemku je odstavná plocha pre
motorové vozidlá, zásobovacia cesta, chodník pre peších a cyklistov, ploty, technické stavby a podobne.

Podľa Pamiatkového úradu pre vyhlásenie Mestského parku za kultúrnu pamiatku v jeho historických
hraniciach,ajkeďsanačastitohtoúzemiavsúčasnostinenachádzavzácnazeleňalebopôvodnýporast,

ale iba tráva alebo spevnená plocha (parkovisko, chodník), je postačujúce zachovanie voľných plôch,
na ktorých sa dá historická zeleň obnoviť a tak prinavrátiť objektu pamiatkové hodnoty.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave Pamiatkový úrad a ani žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu, keď neuviedol, či aj samotná časť parku, ktorú tvoria

pozemky žalobcu, ktoré by mali byť súčasťou historického parku tzv. "Starého parku" aj v súčasnosti
spĺňajú požiadavky pre pamiatkové hodnoty a z tohto dôvodu sú začlenené do Mestského parku, ktorý
bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, a teda v čom spočíva pamiatková hodnota tohto územia. Je logické,
že pamiatkový úrad nemôže posudzovať jednotlivé parcele parku z hľadiska pamiatkových hodnôt,
no pozemky vo vlastníctve žalobcu tvoria dosť veľkú časť parku, naviac sa jedná o okrajové časti

parku, na ktorých sa nenachádza v súčasnosti aj podľa vyjadrenia žalovaného žiadna historická zeleň
a ani parkové úpravy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobca v konaní stále domáhal vysvetlenia,
mali byť jeho námietky zhodnotené a správny orgán, mal uviesť, v čom spočíva pamiatková hodnota
tohto územia samostatne a aj s ohľadom na park ako celok, či je možné, keďže tam aj podľa
Pamiatkového úradu sa pamiatkové hodnoty nenachádzajú, predmetné územie uviesť do stavu,

aby spĺňalo pamiatkové hodnoty v zmysle historickej dokumentácie a teda obnoviť tzv. "Francúzsku
záhradu", ktorá sa tam mala v minulosti nachádzať a či toto územie má vôbec pamiatkovú hodnotu
vzhľadom na súčasnú zástavbu vzhľadom k parku ako celku.

Keďže žalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, určenie

pamiatkovej hodnoty na park ako celok je nepostačujúce, najmä s ohľadom na jeho námietku, že na jeho
pozemku sa nenachádzajú pamiatkové hodnoty. Ak žalobca v odvolaní sa domáhal takého vysvetlenia,
žalovaný bol povinný riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie, odkaz na odborný dokument Podklad pre
vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky „Park mestský - Mestský park - Sad Andreja Kmeťa Piešťany“,
spracovaným Pamiatkovým úradom v Trnave v januári 2011 a následne v roku 2013, je v tomto smere

nepostačujúci.

Určenie hraníc Mestského parku Pamiatkovým úradom vychádzajúc z historických údajov je pre účely
vyhlásenia tohto parku za kultúrnu pamiatku nepostačujúce. Pre presné určenie a vymedzenie hraníc
súčasného Mestského parku v Piešťanoch je potrebná identifikácia parciel pôvodných so súčasnými a

vykonať ich geometrické zameranie, aby bolo jednoznačne preukázané, ktoré pozemky s parc. číslami
tvoria kultúrnu pamiatku. Podľa názoru súdu pre určenie hraníc Mestského parku nie je postačujúce,
ak Pamiatkový úrad vychádzal z historických údajov, pretože pôvodný stav parciel nemusí byť totožný
so súčasným stavom.

Podľa ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, ako aj preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný
postupoval v rozpore s vyššie citovaným rozhodnutím tunajšieho súdu, keď závery v ňom uvedené
nerešpektoval, nevykonal geometrické zameranie pozemkov za účelom presnej identifikácie parciel

pôvodných so súčasnými a vykonať ich geometrické zameranie tak, aby bolo jednoznačne preukázané,
ktoré pozemky s ktorými parcelnými číslami tvoria kultúrnu pamiatku.Ďalej je žalovaný povinný uviesť aj v čom spočíva pamiatková hodnota územia patriaceho žalobcovi a
ktoré konkrétne pamiatkové hodnoty sa nachádzajúci na území patriacom žalobcovi.

K námietke uvedenej žalobcom, že žalovaný porušil správny poriadok, keď vo veci opätovne rozhodol
súd a vec po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave nevrátil na prvostupňové konanie súd
uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Ako je nesporné z judikatúry NS SR, správne konanie tvorí
jeden celok. Z dikcie ust. § 59 správneho poriadku vyplýva, že odvolací správny orgán má rozsiahle
kompetencie a to vo vzťahu k prieskumnej činnosti, tak aj k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací

orgán nie je viazaný len návrhmi odvolateľa a dokazovaním v prvostupňovom konaní, naopak môže vo
veci sám doplniť dokazovanie, posudzuje vec nezávisle na konaní prvostupňového orgánu, samostatne,
to znamená, že z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy v záujme zistenia skutočného stavu veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd postupom podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c),
písm. d) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, pričom

súd zdôrazňuje, že tento je podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný názorom súdu.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 70,- Eur
a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 817,51 Eur pozostávajúce zo štyroch úkonov právnej

pomoci (prevzatie a príprava veci, písomné podanie na súd - úkony za rok 2014, písomné vyjadrenie
žalobcu k písomnému vyjadreniu žalovaného a účasť na pojednávaní - 2 právne úkony v roku 2015, štyri
paušálne sumy náhrad vo výške 32,86 Eur a cestovné náklady vo výške 44,80 Eur, náhrada za stratu
času vo výške 55,92 Eur; spolu s DPH vo výške 136,25 Eur). Trovy právneho zastúpenia je žalovaný
podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia Zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.