Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201197
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201197.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: VAPUS, s.r.o., Hlavná 104,
040 01 Košice, IČO: 36 502 634, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom
so sídlom Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/43668-282722/2013/5305 zo 14.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p.) sa žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného
riaditeľstva SR č. 1100303/1/43668-282722/2013/5305 zo 14.06.2013, ktorým žalovaný ako správny
orgán druhého stupňa na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní,
poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, v súlade s ustanovením § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801401/5/1056243/2013/Bav

z 20.3.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovanie obdobie 2010 v sume 5 549,95 Eur.

2. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Košice ako správca daní žalobcu

odôvodnil rozhodnutie z 20.03.2013 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2010 v sume 5 549,95 Eur výsledkami daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9800401/5/972345/2012/Bav z
03.07.2012.ZpredmetnéhoprotokoluodaňovejkontroleaDodatkuč.1kuvedenémuprotokoluvyplýva,
že žalobca ako daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za

zdaňovacieobdobie2010priznaldaňvovýške255,52Eur,čopredstavujeo5549,95Eurmenejakozistil
správca dane daňovou kontrolou. Daný rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby bol správcom daneustálený neuznaním faktúr č. 1632010 (interné č. FP 20100016) zo 06.12.2010 a č. 3242010 (interné
č. FP 20100021) zo 14.12.2010 na sumu 15 000, - Eur vystavených obchodnou spoločnosťou G.D.A.,
s.r.o., Trenčianská 30, 820 09 Bratislava, IČO: 36 408 166. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia

z 20.3.2013 na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci konštatoval, že spoločnosť
G.D.A., s.r.o. Bratislava nebola skutočným dodávateľom fakturovaných stavebných prác deklarovaných
spornými faktúrami.

Rozhodnutie orgánu správy daní prvého stupňa z 20.03.2013 bolo vydané po tom,
čo žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky pôvodným rozhodnutím č.

1100303/1/567057-1226283/2012/5305 z 09.11.2012 zrušil predchádzajúce rozhodnutie Daňového
úradu Košice č. 9800401/5/2008802/2012/Bav z 30.07.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
ďalšom konaní žalovaný uložil prvostupňovému správnemu orgánu vypočuť ako svedkov H. Č. a
ďalšie osoby, ktoré pracovali pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. na Bytovom dome v Bošanoch a vykonať
aj dokazovanie ohľadom výpovede konateľa spoločnosti VAPUS, s.r.o. (žalobcu) súvisiacej s výkonom
funkcie stavbyvedúceho v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo.

Správca dane v odôvodnení označeného rozhodnutia z 20.03.2013 ďalej podrobne analyzoval zistený
skutkovýstavvecidotýkajúcisadeklarovanýchdaňovýchvýdavkovžalobcuzazdaňovacieobdobieroka
2010 a citujúc ustanovenia § 2 písm. i), j), § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) konštatoval rozpor ním zisteného
skutkového stavu s citovanými právnymi predpismi, a to aj na základe dokazovania vykonaného vo

vyrubovacom konaní v súlade s pokynmi žalovaného uvedenými v zrušujúcom rozhodnutí z 09.11.2012.
Uviedol, že právom i povinnosťou správcu dane v zmysle § 24 zákona o dani z príjmov je preverovanie
skutočného vykonania deklarovaných prác a služieb, zhromaždenie dôkazov, ich zhodnotenie a
posúdenie súladu alebo nesúladu plnenia daňových povinností daňovníkom podľa ustanovení § 2 písm.
i) zákona o dani z príjmov, pričom uviedol, že povinnosťou daňového subjektu podľa § 24 ods. 1

uvedeného zákona je preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane.

Vo vzťahu k výsledkom vyrubovacieho konania uskutočneného na základe rozhodnutia žalovaného z
09.11.2012 uviedol správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 20.03.2013 nasledovné
skutkové zistenia a právne závery:

„Správca dane začal vyrubovacie konanie v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 a 3 ZDP dňom

22.1.2013, kedy sa po dohode so splnomocneným zástupcom daňového subjektu VAPUS s.r.o. JUDr.
KostovčíkomuskutočniloústnepojednávanieskonateľomspoločnostiVAPUSs.r.o.H.J..Dňa22.1.2013
správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti VAPUS s.r.o. H.X. J. za účelom
objasnenia skutočností ohľadom výkonu stavbyvedúceho v súlade so Zmluvou o dielo - Zateplenie a
kompletná revitalizácia bytového domu Bošany, ul. Školská 683/7 uzatvorenou medzi objednávateľom

Spoločenstvo vlastníkov bytov - RENA a zhotoviteľom VAPUS, s.r.o. predloženou daňovým subjektom
počas daňovej kontroly.

Z vyjadrenia konateľa H. J. vyplynulo, podobne ako ukázali zistenia z daňovej kontroly, že stavbu riadil
samotný konateľ H. J.. Konateľ H. J. však nespĺňa podmienky pre vedenie uskutočňovania stavieb podľa
ustanovenia § 44 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. nie je osobou

oprávnenou na vedenie uskutočňovania stavby. Podľa vyjadrenia do zápisnice o ústnom pojednávaní,
nik iný na vykonávanie stavebných prác zateplenie a kompletná revitalizácia bytového domu Bošany
nedozeral. Správca dane, na základe vyjadrenia konateľa J. zistil, že neboli dodržané ustanovenia
článku VI. s názvom Podmienky vykonania diela bod 5 a článku VI. bod 14 Zmluvy o dielo - Zateplenie
a kompletná revitalizácia bytového dobu Bošany, ul. Školská 683/7 uzatvorenej medzi objednávateľom

Spoločenstvo vlastníkov bytov - RENA a zhotoviteľom VAPUS, s.r.o. zo dňa 16.9.2010, nakoľko na
uskutočňovanie predmetnej stavby nedozerala na to odborne spôsobilá osoba, teda oprávnená osoba
v zmysle § 44 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie vo vzťahu k osobe H. Č., podľa odporúčania
odvolacieho orgánu, viď. Rozhodnutie č. 1100303/1/567057-1226283/2012/5305 zo dňa 09.11.2012. H.
Č. ako osobu, ktorá odporúčala živnostníkov vykonávajúcich stavebné práce preverované správcom

dane, uviedol svedok H. F. pri výpovedi do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9800401/5/714229/2012/
Bav zo dňa 17.7.2012, keď bol správcom dane vypočutý ako bývalý konateľ spoločnosti G.D.A., s.r.o.
(spoločnosť G.D.A., s.r.o. bola dodávateľom preverovaných stavebných prác pre VAPUS s.r.o.).

Zamestnanec správcu dane kontaktoval na mobilnom telefónnom čísle, poskytnutom daňovým
subjektom, H. Č.. Dňa 21.1.2013 telefón zdvihol Š. L. a správcovi dane uviedol, že je to služobné mobilné

číslo spoločnosti HASTAV ŽILINA, s.r.o. viď úradný záznam č.: 9800401/5/246644/2013/Bav zo dňa
21.1.2013.

Ďalej uviedol, že H. Č. bol bývalým zamestnancom spoločnosti HASTAV ŽILINA, s.r.o. a uvedené
mobilné číslo používal ako zamestnanec tejto spoločnosti. H. Č. umrel 10.05.2012.

Správca dane kontaktoval personálne mzdové oddelenie spoločnosti HASTAV - ŽILINA s.r.o., IČO:
363736508,bývaléhozamestnávateľaH.X.Č.zaúčelomďalšiehodokazovaniavovyrubovacomkonaní.

Pracovníčka mzdového oddelenia spoločnosti HASTAV - ŽILINA s.r.o. správcovi dane uviedla, že
zamestnávateľ HASTAV - ŽILINA s.r.o. H. Č. v roku 2010 vykonal ročné zúčtovanie dane, z príjmov
podľa § 5 zákona o dani z príjmov, a to iba z príjmov vyplatených od tohto zamestnávateľa. Žiadne
iné príjmy vo vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2010 neboli zahrnuté, viď úradný záznam č.:
9801401/5/893469/2013/bav.

Správca dane v rámci vyhľadávacej činnosti, na základe výpisu zo živnostenského registra Obvodného
úradu Žilina, číslo živnostenského registra: 511-8406, zistil že A.. H. Č., G..X..: XX.XX.XXXX v čase
od 19.11.1992 do 30.7.2007 podnikal ako živnostník s IČO: 33349410. Ďalej správca dane zistil, na
základeúdajovinformačnéhosystémuRDSsprávcudaneDaňovýúradŽilina,žeH.Č.bolevidovanýako
fyzická osoba IČO: 33349410 s DIČ: 1076560793 so začiatkom podnikateľskej činnosti dňa 26.7.2006

a koncom podnikateľskej činnosti dňa 30.7.2007. Príjmy za obdobia 2005 až 2008 priznal podaním
daňových priznaní z príjmov fyzickej osoby. A.. H. Č. bol od roka 2009 do dňa úmrtia zamestnaný v
spoločnosti HASTAV-ŽILINA s.r.o. v trvalom pracovnom pomere.

Vo vyrubovacom konaní daňový subjekt VAPUS s.r.o. v zastúpení daňovým poradcom a
advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom písomným podaním zo dňa 5.2.2013, zaevidovaným pod č.

9800400/5/501114/13 zo dňa 6.2.2013, navrhol správcovi dane vypočutie svedka K. H., E. XXXX/X,
XXXXX Ž. s odôvodnením, že uvedená osoba pracovala pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. a vykonávala
práce na stavbe bytového domu v Bošanoch a vie potvrdiť vykonanie prác spoločnosťou G.D.A., s.r.o.,
ako aj uviesť ďalšie podrobnosti o vykonaní prác.

Správca dane sa následne telefonicky dohodol so splnomocneným JUDr. Kostovčíkom na výpovedi

svedka na deň 05.03.2013. Dňa 05.03.2013 o 13.00 hodine sa na Daňovom úrade Košice, Rozvojová
2, 041 90 Košice uskutočnilo ústne pojednávanie - vypočutie svedka K. H. v súvislosti s dokazovaním v
priebehu vyrubovacieho konania po kontrole dane z príjmov právnickej osoby za rok 2010 u daňového
subjektu VAPUS, s.r.o., Hlavná 104, 04001 Košice, DIČ: 2021949325 na základe vyššie uvedeného
písomného návrhu. Pri výpovedí svedok K. H. do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že v mesiaci

september 2010 ho oslovil kamarát H. Č., či by som nešiel pracovať na stavbu do obce Bošany,
zatepľovať bytovku. Keďže mu dlžil 700 Eur, išiel si ich teda odpracovať. Zaplatil mu ubytovanie,
stravovali sa v jedálni, vedľa bytovky a spali v ubytovni na fare. O spoločnosti G.D.A., s.r.o. mu povedal
H. Č.. K. H. uviedol, že vedel, on a ostatní pracovníci na stavbe pracujú pod bratislavskou firmou G.D.A.,
s.r.o. aj z počutia od samotných pracovníkov. K. H. o spoločnosti G.D.A., s.r.o. nevedel nič bližšie, keďže

ako sa vyjadril, nezaujímalo ho to. K. H. sa vyjadril, že nebol zamestnaný pre spoločnosť G.D.A., s.r.o.,
ani s touto v spoločnosťou nemal žiaden iný pracovný vzťah. Počas výkonu prác na predmetnej stavbe
v Bošanoch bol vedený na úrade práce ako nezamestnaný, avšak podporu, ani príspevok od štátunepoberal. Svedok K. H. svoje tvrdenia nevedel potvrdiť žiadnymi podpornými dokladmi (dokumentácie,
písomnosti, evidencie, či záznamy) a nepredložil nijaké dôkazné prostriedky o vykonávaní stavebných
prác pre spoločnosť G.D.A., s.r.o.

Z informácií získaných vo vyrubovacom konaní v súvislosti s výkonom stavebných prác osôb
zúčastnených na stavbe Zateplenie a kompletná revitalizácia bytového domu Bošany, a to svedka K.
H. a H. Č. vyplýva nasledovné:

- svedok K. H. vo svojich vyjadreniach síce uviedol, že vykonával stavebné práce na predmetnej stavbe,
avšak svoje tvrdenia nedoložil žiadnymi dôkazmi,

- svedok K. H. vo výpovedi uviedol, že mu bolo povedané, že pracuje pre spoločnosť G.D.A., s.r.o.,

avšak viac informácií v súvislosti s výkonom svojej práce pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. uviesť nevedel,

- svedok K. H. nevedel poskytnúť žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali vykonávanie prác
pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. jeho osobou. Podľa vlastných slov svedka, nebol v nijakom zmluvnom
vzťahu so spoločnosťou G.D.A., s.r.o.

- H. Č. bol v roku 2010 zamestnaný v spoločnosti HASTAV-ŽILINA s.r.o. v trvalom pracovnom pomere

- Zamestnávateľ HASTAV - ŽILINA s.r.o. H. Č.U. v roku 2010 vykonal ročné zúčtovanie dane z príjmov
podľa § 5 zákona o dani z príjmov, a to iba z príjmov vyplatených od tohto zamestnávateľa. Žiadne iné
príjmy vo vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2010 neboli zahrnuté.

Obsah svedeckej výpovede K. H. nemožno považovať za taký dôkaz,

ktorý by preukázal jednoznačné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti v

zmysle § 24 ods. 1 a ods. 4 ZDP. Správca dane nemal k dispozícii dôkaz, na ktorý by prihliadol ani v
súvislostistvrdenímbývaléhokonateľaH.F.oH.Č.,akosprostredkovateľovipracovníkovnapredmetnej
stavbe. Podľa správcu dane sa jedná len o tvrdenia, ktoré bez podloženia ďalšími relevantnými dôkazmi
nepostačujú.

Vyplývajúc z informácií získaných od svedka K. H. a z vyhľadávacej činnosti o osobe H. Č., správca

dane poukazuje na skutočnosť, že vyššie uvedený spôsob práce, t.j. pracovnoprávny vzťah bez riadne
založeného pracovného vzťahu podľa Zákonníka práce alebo iného osobitného predpisu, nadobúda
charakter nelegálnej prace zo strany osôb K. H. a H. Č. a nelegálneho zamestnávania zo strany
spoločnostiG.D.A.,s.r.o.vzmyslezákonač.82/2005Z.z.onelegálnejprácianelegálnomzamestnávaní
v platnom znení.“

3. Žalované Finančné riaditeľstvo SR konajúc o včas podanom odvolaní žalobcu

z 10.04.2013, ktorého odôvodnenie právne korešponduje s obsahom žalobných námietok uvedených
v žalobe z 26.08.2013, potvrdilo správnosť a právne opodstatnenie záverov, ku ktorým dospel správca
danížalobcuprirozhodovaníojehodaňovejpovinnostinadanizpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacie
obdobie roka 2010.

Citujúc dotknuté ustanovenia zákona o dani z príjmov, daňového poriadku a zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov žalovaný argumentoval nasledovne:

„Odvolací orgán uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že kontrolovaný daňový
subjekt počas výkonu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými
by odstránil dôvodné pochybnosti správcu dane o vykonaní stavebných prác v Bošanoch dotknutou

firmou (G.D.A., s.r.o.), ktoré vznikli na strane správu dane v súvislosti so skutočnosťami zistenýmiv priebehu daňovej kontroly. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť
svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale významným
právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje

tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetnej faktúre. V prvom rade malo byť v záujme daňového
subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil,
aby predložil relevantné doklady riadne a nepochybne preukazujúce uplatnenie predmetných nákladov
ako daňových. Tejto povinnosti sa daňový subjekt nemôže zbaviť iba tvrdením, že výdavok (náklad) za
vykonané stavebné práce bol vynaložený účelne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, čiže

sa jedná o daňový výdavok v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov.

Splnomocnený zástupca spoločnosti VAPUS, s.r.o. namieta iba neuznanie dvoch faktúr za vykonané
stavebné práce.

Odvolací orgán námietky uvedené v bodoch 14-27 odvolania (v bodoch 2-12 uvádza zistenia správcu
dane, pre ktoré neuznal výdavky za vykonané stavebné práce za daňové výdavky) považuje za

neopodstatnené z týchto dôvodov.

K námietke týkajúcej sa voľby druhu dôkazného prostriedku (bod 14-16) odvolací orgán uvádza, že
dôkazná povinnosť pre daňový subjekt je významným právom, nie iba povinnosťou, ktorú daňový
subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach
uvedených na sporných faktúrach. Daňový subjekt nepreukázal, kto konkrétne stavebné práce v

Bošanoch vykonával.

Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly, ale aj vo vyrubovacom konaní celý rad úkonov,
ktorými sa snažil objasniť a zabezpečiť dôkazy o tom, že práce na stavbe v Bošanoch uskutočnila
spoločnosť G.D.A., s.r.o. Aj keď boli správcom dane vykonané všetky úkony, ktoré navrhoval daňový
subjekt, neboli získané také dôkazy, ktoré by boli hodnoverným podkladom preukazujúcim vykonanie

stavebných prác spoločnosťou G.D.A., s.r.o.

Odvolací orgán konštatuje, že správca dane vykonal u daňového subjektu VAPUS, s.r.o. daňovú
kontrolu, v priebehu ktorej vypočul konateľa spoločnosti, viackrát ho vyzval na predloženie dôkazov,
vypočul bývalého konateľa spoločnosti G.D.A., s.r.o., ako aj svedkov navrhovaných daňovým subjektom,
zisťoval skutočnosti o spoločnosti, ktorá mala vykonať práce na stavbe v Bošanoch, ako aj o jej

subdodávateľoch. Dodávateľ prác, spoločnosť G.D.A., s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, poštu
nepreberá, nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Pre tieto rozpory v tvrdeniach a zistené skutočnosti
bol daňový subjekt vyzvaný na preukázanie daňových výdavkov, keďže okrem faktúr iné doklady
nepredložil.

Odvolací orgán zistil, že v odvolacom konaní je sporná jediná otázka, a to, či daňovému subjektu bolo

možné uznať ako daňové výdavky (náklady) úhradu faktúr dodávateľovi spoločnosti G.D.A., s.r.o. u
ktorého existujú pochybnosti, či tento dodávateľ skutočne vykonal zaplatené stavebné práce a odovzdal
ich daňovému subjektu. V danom prípade je zrejmé, že správca dane nespochybňuje skutočnosť
reálneho vykonania uhradených stavebných prác, ale spochybňuje skutočnosť, že boli vykonané práve
týmtododávateľom.Správcadanetietovýdavky(náklady)posúdilakonedaňovévýdavky,pretoženeboli

preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, aj keď o týchto bolo riadne
účtované.

Všetky zabezpečené dôkazy a skutkové zistenia správcu dane sa týkajú zmluvného vzťahu a dodávky
prác spoločnosťou G.D.A., s.r.o. a majú podstatnú výpovednú hodnotu k spornej otázke, ktorú bolo
potrebné objasniť, t.j. preukázať, že stavebné práce boli vykonané práve spoločnosťou G.D.A., s.r.o.K námietkam (bod 17-18 odvolania - zmena konateľa, ochrana mena) odvolací orgán zistil, že správcom
dane zistené skutočnosti - že spoločnosť G.D.A., s.r.o. práve v čase výkonu daňovej kontroly (dňom
11.01.2012) zmenila konateľa spoločnosti a jedinou konateľkou sa stala občianka Maďarska - R. Y.,

J.R. X,X U.. XX C.., L. XX, ktorá nemá splnomocneného zástupcu na území Slovenska, nepreberá
zásielky, nekomunikuje so správcom dane, v roku 20910 nezamestnávala žiadnych zamestnancov
a nedisponovala žiadnym majetkom, sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, pretože objektívne
spochybňujú hodnovernosť dodávateľa. Podľa odvolacieho orgánu je právne významné, že v daňovom
konaní sa nebolo možné s konateľkou spoločnosti G.D.A., s.r.o. skontaktovať, aby potvrdila tvrdenia

uvádzané daňovým subjektom. Správca dane predvolal preto ako svedka bývalého konateľa spoločnosti
H. F., ktorý sa najprv na výsluch v stanovený deň (05.06.2012) nedostavil a nedostavil sa ani
samotný daňový subjekt, pričom dôvody neúčasti správcovi dane neoznámili. Následne bývalý konateľ
spoločnosti H.. F. svojou výpoveďou na základe návrhu konateľa spoločnosti H.. J., v zápisnici o
ústnom pojednávaní č. 9800401/5/714229/2012/Bav zo dňa 17.07.2012, iba potvrdil vystavenie a
podpísanie predmetných faktúr, ale nevedel uviesť ďalšie dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení. Tvrdil, že

zamestnancov mal na dohodu a jeden známy (H.. Č.) mu dohodil živnostníkov, ktorých platil na základe
vystavených faktúr.

Odvolací orgán preto považuje námietku týkajúcu sa výpovede svedka H.. F. za neopodstatnenú, lebo
H..F.,bývalýkonateľspoločnostiG.D.A.,s.r.o.muselvedieť,aképrácesanastavbevykonávali,daňový
subjekt VAPUS, s.r.o. tvrdil, že s ním tieto práce dohodol a H.. F. tvrdil, že ich osobne odovzdával. Preto,

ak okolnosti týkajúce sa fakturovaných prác nevedel vysvetliť a preukázať daňový subjekt, správca dane
v snahe zistiť skutkový stav úplne, vypočul H.. F.. Konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie
fakturovaných prác, čo do priebehu a času, neboli poskytnuté ani jednou zo zúčastnených strán.

K námietke (bod 18) splnomocneného zástupcu týkajúcej sa identifikácie osôb a ochrany mena, odvolací
orgán uvádza, že táto námietka je neopodstatnená. Samotný konateľ spoločnosti VAPUS, s.r.o. sa

vyjadril,žeprácenastavberiadilsám,zmluvuodielosoSpoločenstvomvlastníkovbytovuzatvoril,musel
mať vedomosť o tom, kto na ich zákazke pracoval a aké práce vykonal. Zamestnávateľ má predsa údaje
o svojom zamestnancovi, prípadne o živnostníkovi, s ktorým sa dohodol na vykonaní určitej zákazky.
Vyplýva to aj z pracovnoprávnych a obchodných vzťahov, inak by takúto prácu bolo možné považovať
za nelegálnu. Zverejnenie mena zamestnanca v súvislosti s preukázaním daňových výdavkov, nie je

porušené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobre povesti a ochrany mena a ani
zásahom do súkromného a rodinného života, ale poskytuje možnosť správcovi dane preveriť tvrdenia
daňového subjektu.

Odvolací orgán k bodu 19. odvolania uvádza, že správca dane výzvami (č. 9800401/1/417468/2012/Bav
a č. 9800401/1/808780/2012/Bav) žiadal o predloženie stavebného denníka k vykonaniu prác na objekte

- bytový dom Bošany v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo, v ktorej sa daňový subjekt na vedenie
stavebného denníka niekoľkokrát odvolával. Správca dane o predloženie stavebného denníka žiadal
ako o predloženie podporného dôkazu vychádzajúc zo zmluvy o dielo a stavebného zákona č. 50/1976
Zb., podľa ktorého sa v ňom zaznamenávajú všetky podstatné udalosti, údaje o stavebných prácach,
vykonanie stavebného dozoru, ako aj celý priebeh výstavby od začatia do jej ukončenia. Pričom sám

daňový subjekt si v zmluve o dielo stanovil, že priebeh realizácie práce bude zaznamenaný v stavebnom
denníku s podpisom zúčastnených strán a že zálohové platby, ich výška, bude stanovená podľa
vykonanej práce odsúhlasenej v stavebnom denníku poverenými osobami. Stavebný zákon neuvádza
(§ 46d zákona č. 50/1976 Zb.), že nie je povinnosťou viesť stavebný denník (vedie ho stavbyvedúci alebo
stavebník od prvého dňa až do ukončenia stavby). Stavebný denník je dôkazom, kto a aké práce boli

na stavbe vykonané, a preto by bol aj v tomto prípade dôkazom preukazujúcim, kto predmetné práce
na stavbe v Bošanoch naozaj vykonal. Z uvedeného vyplýva, že existencia stavebného denníka mala
byť pre daňový subjekt dosť podstatná. Spoločenstvo vlastníkov bytov - RENA, Školská 683/7, Bošany
správcovi dane na základe dožiadania oznámilo, že zhotoviteľ - spoločnosť VAPUS, s.r.o., stavebný
denník k vykonaným prácam nenechala. Daňový subjekt sa k existencii stavebného denníka vyjadril, že

tento nebol vedený. Správca dane ďalej aj z projektovej dokumentácie vyžiadanej zo stavebného úradu -
Obec Bošany zistil, že práce na stavbe mali byť vykonané za účasti certifikovaného stavebného dozoru.Aj keď splnomocnený zástupca v súvislosti s vyjadrením svedka A.. G. ( bod 20 odvolania), ktorý mal
na stavbe plniť funkciu stavebného dozoru, vysvetlil, že došlo k omylu, že táto osoba nevykonávala
stavebný dozor, uvedené zistenie je dôvodom pre pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v zmluve

o dielo uzatvorenej s objednávateľom - Spoločenstvom vlastníkov bytov - RENA, Bošany.

Odvolací orgán k námietke uvedenej v bode 21 odvolania uvádza, že správca dane dôkazy, ktorými
daňovýsubjektpreukazovalsvojetvrdenie,neodmietol,aleichvyhodnotil,hodnotilvšetkydôkazy(nielen
dôkazy zabezpečené vo vyrubovacom konaní) podľa ich obsahu. Reprodukciou zo zápisníc o ústnom
pojednávaní správca dane len zabezpečil objektívny komplex všetkých zistení v súvislosti vykonávaním

stavebných prác. Záver splnomocneného zástupcu daňového subjektu, že ak faktúry boli jediným
dôkazom o tvrdenom vykonaní prác a ostatné dôkazy neexistovali, je vykonštruovaný, pretože správca
dane tvrdil a jednoznačne preukázal zabezpečenými dôkazmi, že práve daňový subjekt ako dôkaz
predložil iba faktúry a žiadne iné hodnoverné dôkazy.

Správca dane všetky dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku. V
rámci dokazovania správca dane posúdil závažnosť získaných dôkazných prostriedkov a tiež posúdil

vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodol o ich dôkaznej preukázanosti.

Z vykonaného dokazovania a z celku objektívnych prvkov je zrejmé, že daňovým subjektom predložené
faktúry na preukázanie daňových výdavkov (nákladov) nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej
preukázanosti a ich opodstatnenosti podľa § 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov znení
neskorších predpisov. Aby mohli byť výdavky na daňové účely akceptované, je daňový subjekt povinný

ich preukázať nielen po stránke formálnej (vystavenými dokladmi), ale i po stránke obsahovej. Faktúra
sama o sebe ešte nie je dôkazom, že k vykonaniu prác došlo. Je len tvrdením o tejto skutočnosti,
ktorú musí daňový subjekt vedieť preukázať aj inak, ak jeho vierohodnosť v daňovej kontrole bola
spochybnená.

Odvolací orgán k bodom 22-24 odvolania uvádza, že svedecké výpovede bývalého konateľa spoločnosti

G.D.A.,s.r.o.H..F.správcadaneneodmietol,aleichvyhodnotilpodľaichobsahu,vovzájomnejsúvislosti
so všetkými objektívnymi zisteniami. H.. F. musel vedieť, aké práce sa na stavbe vykonávali, daňový
subjekt VAPUS, s.r.o. tvrdil, že s ním tieto práce dohodol a ich preberal a H.. F. tvrdil, že ich osobne
odovzdával.

Odvolací orgán k bodu 25 odvolania uvádza, že daňový subjekt vo vyrubovacom konaní navrhol

správcovi dane vypočuť ako svedka K. H.Z., E. XXXX/X, Ž. z dôvodu, že uvedená osoba pracovala
pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. a vykonávala práce na stavbe bytového domu v Bošanoch a vie potvrdiť
vykonanie prác spoločnosťou G.D.A., s.r.o., ako aj uviesť ďalšie podrobnosti o vykonaní prác. Preto
správca dane uskutočnil vypočutie svedka K.Ó. H., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol,
že vedel o tom, že on a ostatní pracovníci na stavbe pracujú pod bratislavskou firmou G.D.A., s.r.o. bol

dlžný tvrdenie, že skutočne pracoval pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. žiadnymi dôkazmi nevedel potvrdiť,
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by sa dali preveriť.

K bodu 26 odvolania odvolací orgán uvádza, že správca dane sa zaoberal aj daňovým
subjektom navrhovanou výpoveďou svedka H.. Č., ktorý mal sprostredkovať živnostníkov. Vykonaným
dokazovaním vo vzťahu k osobe H. Č. však bolo zistené, že dňa 10.05.2012 zomrel, v roku 2010 bol

zamestnancom spoločnosti HASTAV ŽILINA, s.r.o. a poberal iba príjmy od tohto zamestnávateľa.

Odvolací orgán k námietke uvedenej v bode 26 odvolania konštatuje, že obsah svedeckej výpovede
K. H. nie je postačujúcim dôkazom, ktorý by jednoznačne preukázal skutočnosť, že práce na stavbe v
BošanochvykonávalaprávespoločnosťG.D.A.,s.r.o.Správcadanevykonanímúkonovvovyrubovacom
konaní, ktoré požadoval daňový subjekt za účelom potvrdenia, že spoločnosť G. D. A., s.r.o. vykonávala

práce na stavbe v Bošanoch, nezískal hodnoverné dôkazy, aby mohol rozhodnúť v prospech daňovéhosubjektu. Zo získaných informácií skôr vyplýva, že vypočuté osoby na stavbe v Bošanoch pracovali
nelegálne, bez uzatvorených zmlúv, dohôd.

Odvolací orgán sa plne stotožnil s vyššie uvedenými zisteniami a následným konštatovaním, že

spoločnosťG.D.A.,s.r.o.nebolaskutočnýmdodávateľomfakturovanýchstavebnýchprácdeklarovaných
spornými faktúrami č. 163210 a č. 324210 vystavených spoločnosťou G.D.A., s.r.o. Daňový subjekt
dostatočne nepreukázal vynaloženie výdavkov (nákladov na daňové účely a nepredložil k svojím
tvrdeniam relevantné dôkazy, čím neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno a nepreukázal
oprávnenosť nároku na zmenu napadnutého rozhodnutia.“

II.

1. V žalobe z 26.08.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na

výsledky dokazovania vykonaného daňovými orgánmi oboch stupňov a preskúmavané rozhodnutie
žalovaného zo 14.06.2013 označil za nezákonné, uvádzajúc nasledovné žalobné námietky:

- Podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku odvolací orgán preskúma

napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Podľa ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového

poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo. Aj keď navonok pôsobí rozhodnutie žalovaného bohato na prezentáciu
skutkových okolností a prijatých právnych záverov, je protirečivé, vnútorne rozporné a netvorí reálny

obraz o právnych problémoch namietaných žalobcom. Z obsahu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že
s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa vysporiadal len formálne v snahe obhájiť právne závery
správcu dane, bez toho, aby presvedčilo vyvrátil argumenty žalobcu a vysporiadal sa s nimi.

- Správca dane uvádza, že jediným dôkazom o vykonaní prác spoločnosťou G.D.A.,

s.r.o. boli len faktúry. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nerozlišuje medzi stavom, keď daňový

subjekt nepredloží žiadne dôkazy a stavom, keď daňový subjekt predloží dôkazy, no správca dane tieto
dôkazy nepovažuje za hodnoverné a nemieni ich akceptovať. Dôkazmi okrem faktúr boli svedecké
výpovede H.. F. a K.. H., no správca dane tieto dôkazy neakceptoval. Ak daňový subjekt predloží
dôkazy, no správca dane tieto dôkazy nepovažuje za hodnoverné a nemieni ich akceptovať, potom je
povinný nielen jednoznačne uviesť z akých dôvodov tieto dôkazy považuje za neakceptovateľné, ale

súčasne musí toto svoje tvrdenie taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú. Dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť a závažnosť, ako
dôkazy predložené daňovým subjektom. Dôkazy, o ktoré správca dane a žalovaný opreli svoje tvrdenia
takéto schopnosti nemajú.

- Ako už uviedol žalobca v odvolaní prvotným kritériom pre hodnotenie dôkazov

k otázke, ktorú je potrebné objasniť je kritérium závažnosti dôkazu, teda výpovedná hodnota dôkazu vo
vzťahu k tejto otázke. V danom prípade hodnotu závažnosti dôkazu bolo potrebné posudzovať podľa
toho, či dokazuje, že stavebné práce uskutočnila spoločnosť G.D.A., s.r.o. alebo či dokazuje opak. Podľa
žalobcu ťažiskovými dôkazmi pre rozhodnutie vo veci boli svedecké výpovede H.. F. a K.. H., ktorí
potvrdili vykonanie prác spoločnosťou G.D.A., s.r.o. pre žalobcu. Z uvedených výpovedí však správca

dane akceptoval len prvky, ktoré boli v neprospech žalobcu. Svedok H.. F. potvrdil vykonanie prác,
popísal formu svojej účasti na stavbe a uviedol, že išlo o zatepľovacie práce. Správca dane nikde
neuvádza, ako mal svedok konkretizovať zatepľovacie práce. Z výpovede K.. H. nie je podstatné to, že o
spoločnosti G.D.A., s.r.o. nevedel nič bližšie (nezaujímalo ho to, odpracoval si dlh voči H.. Č.), ale to, že
potvrdil vykonanie prác spoločnosťou G.D.A., s.r.o. na uvedenej stavbe. Žalobca splnenie podmienokna uplatnenie daňových výdavkov nepreukazoval len v ich formálnej deklarácii predložením faktúr, ale
aj svedeckými výpoveďami, ktoré sú dôkazom, že faktúry boli vystavené na materiálnom podklade.

- Proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy po

vykonaní logických úsudkov, v nadväznosti na zhromaždené dôkazy, dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. „Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom
správny orgán má podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. právo, ale i povinnosť prikloniť
sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia“ (z
rozsudku NS SR sp.zn. 4Sž 149/99). V praxi je bežné, že daňové orgány nespochybňujú existenciu
tovaru alebo poskytnutie služby, ale spochybňujú osobu dodávateľa. Ide najmä o prípady, keď dodávateľ

poprie dodávku tovaru alebo služby (faktúru nevystavil, podpis nie je jeho, takúto pečiatku nepoužíva,
nepozná odberateľa, nikdy sa s ním nestretol, platby neprevzal, atď.). „Už samotné zistenie skutočnosti,
že vystavovatelia daňových dokladov popreli ich vystavenie (inak povedané spochybnili hodnovernosť
existencie daňového dokladu, ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare) jednoznačne spochybňuje
vierohodnosť tvrdení daňového subjektu“ (z rozsudku NS SR č. 5Sžf 97/2009). Stav dôkaznej núdze je

umocnený tým, ak neexistujú svedkovia, ktorí by potvrdili dodanie tovaru alebo služby dodávateľom. V
danom prípade je situácia úplne odlišná, no napriek tomu správca dane a žalovaný ustálili svoje právne
závery rovnako, ako keby H.. F. poprel vykonanie prác, vystavenie faktúr, atď., K.. H. by uviedol, že
práce na stavbe nevykonávala spoločnosť G.D.A., s.r.o. Takýto záver je v rozpore s požiadavkou zásady
logického myslenia.

- Žalobca už v odvolaní namietol to, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej

výpovedi. Svedeckú výpoveď nie je možné odmietnuť, resp. považovať ju za nepravdivú z toho dôvodu,
že svedok k výpovedi nepredložil ďalšie dôkazy. Svedecká výpoveď je sama o sebe dôkazom. Dôkazy
sa nedokazujú, dôkazy sa vyhodnocujú. Správca dane bol povinný svedecké výpovede ako dôkaz
zhodnotiť. Uvedenou námietkou sa žalovaný nezaoberal, práve naopak, rovnako ako správca dane

odmietnutie výpovedí svedkov odôvodnil tým, že svedkovia výpovede nepotvrdili žiadnymi dôkazmi.

- Z obsahu spisu vyplýva, že pre správcu dane a žalovaného jedným z rozhodujúcich dôkazov
je to, že neboli identifikované osoby, ktoré práce vykonávali. Argumentácia žalovaného je však v tejto
časti značne zmätočná. Je pravdou, že zamestnávateľ má údaje o svojom zamestnancovi, prípadne o
živnostníkovi, s ktorým sa dohodol na vykonaní určitej zákazky, no žalobca nebol zamestnávateľom a

ani sa so živnostníkmi nedohodol na vykonaní prác. Žalobca mal zmluvný vzťah so spoločnosťou G.D.A,
s.r.o. a mal preukázať len to, že práce uskutočnila táto spoločnosť. Skutočnosť, že H.. F. nevedel uviesť
mená živnostníkov, ktorí mu vystavovali faktúry sa netýka zmluvného vzťahu žalobcu so spoločnosťou
G.D.A., s.r.o. V danom prípade daňové orgány pripočítali žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu
dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

- K stavebnému denníku žalovaný argumentuje, že Stavebný zákon neuvádza (§ 46d

zákonač.50/1976Zb.),ženiejepovinnosťouviesťstavebnýdenník.Podľažalobcužalovanýmaluviesť,
ktoré ustanovenie Stavebného zákona ukladá povinnosť viesť stavebný denník, a nie to, že Stavebný
zákon neuvádza, že nie je povinnosťou viesť stavebný denník.“

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 30.10.2013 reagujúc na žalobné námietky uviedol,

že žalobca sa v bode II. žaloby v podstate zaoberá procesom dokazovania správcu dane, posúdením
dôkazných prostriedkov žalovaným a nedostatočným vysporiadaním sa s námietkami žalobcu. K
jednotlivým žalobným bodom (tak ako sú očíslované v žalobe z 26.08.2013, žalovaný uviedol:

„K bodu 20:Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 daňového poriadku a
žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku.
Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal so všetkými námietkami daňového

subjektu, ktoré sú obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, z akých skutočností žalovaný
vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný
vysporiadal s námietkami žalobcu len formálne v snahe obhájiť právne závery správcu dane, bez toho,
aby presvedčivo vyvrátil argumenty žalobcu je neopodstatnené.

K bodom 21.,22. a 24

Žalobca v uvedených bodoch žaloby uvádza, že splnenie podmienok na uplatnenie daňových výdavkov

nepreukazoval len v ich formálnej deklarácii predložením faktúr, ale aj svedeckými výpoveďami, ktoré sú
dôkazom, že faktúry boli vystavené na materiálnom podklade. Podľa žalobcu ťažiskovými dôkazmi pre
rozhodnutie vo veci boli svedecké výpovede H.. F. a K.. H., ktorí potvrdili vykonanie prác spoločnosťou
G.D.A., s.r.o. pre žalobcu. Z uvedených výpovedí však správca dane akceptoval len prvky, ktoré boli v
neprospech žalobcu. Ďalej poukazuje na dôkaznú povinnosť správcu dane v prípade neakceptovania

dôkazov predložených žalobcom. Tiež namieta, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi
a že túto nie je možné odmietnuť, resp. považovať za nepravdivú z toho dôvodu, že svedok k výpovedi
nepredložil ďalšie dôkazy. Uvedenou námietkou sa žalovaný nezaoberal, práve naopak, rovnako ako
správca dane odmietnutie výpovedí svedkov odôvodnil tým, že svedkovia výpovede nepotvrdili žiadnymi
dôkazmi.

Žalobca v priebehu riadnej daňovej kontroly predložil ako dôkaz preukazujúci vykonanie stavebných a
zatepľovacích prác na bytovom dome Bošany dve faktúry, ktoré nespĺňali náležitosti účtovného dokladu
v zmysle § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, absentovala podmienka uvedená v ods. 1 písm.
b) citovaného ustanovenia, t.j. obsah účtovného prípadu (presný popis a objem fakturovaných prác).

H.. F.C.X., bývalý konateľ spoločnosti vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 17.07.2012 (dôkaz 9)

potvrdil vykonanie stavebných a zatepľovacích prác pre žalobcu a to prostredníctvom živnostníkov
doporučených H. Č., ktorých vyplácal na základe vystavených faktúr, ale nevedel špecifikovať
deklarované práce, nevedel identifikovať pracovníkov, ktorí tieto práce vykonávali a na otázku správcu
dane ohľadom možnosti predloženia účtovných dokladov potvrdzujúcich výkon týchto prác sa vyjadril
v tom zmysle, že účtovnými dokladmi nedisponuje. Správca dane sa snažil s H. Č. skontaktovať,

ale menovaný 10.05.2012 zomrel. Z výsledkov šetrenia vykonaného správcom dane vyplynulo, že
menovaný ukončil podnikateľskú činnosť 30.07.2007 a od roka 2009 do dňa úmrtia bol zamestnaný v
pracovnom pomere (dôkaz 11). V ročnom zúčtovaní za rok 2010 priznal len príjmy z pracovného pomeru.

K. H. tiež v svedeckej výpovedi potvrdil vykonanie deklarovaných prác, ale jeho odpovede na konkrétne
otázky správcu dane ohľadom spôsobu a podmienok výkonu týchto prác nepreukázali, že tieto práce

vykonal pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. (dôkaz 12).

Správca dane mal záujem úplne a presne zistiť skutkový stav veci a za účelom overenia vykonania
fakturovaných prác požiadal miestne príslušného správcu dane spoločnosti G.D.A., s.r.o. Daňový
úrad Bratislava o preverenie vykonania stavebných a zatepľovacích prác menovanou spoločnosťou
žalobcovi. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že požadované skutočnosti nebolo možné preveriť pre

nespoluprácu s daňovým subjektom, ide o nekontaktnú osobu. Doklady nachádzajúce sa v spisovom
obale správcu dane (daňové priznanie za rok 2010, výkaz ziskov a strát, súvahy za rok 2010,
hlásenie) dokumentujú, že spoločnosť G.D.A., s.r.o., v roku 2010 nezamestnávala zamestnancov a ani
nedisponovala žiadnym majetkom.

V zmysle § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 psím. e) zákona č. 511/1992 Zb., § 24 ods. 1 a § 45 ods. 1

písm. c) daňového poriadku dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaníje povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto
dôkazyposudzuje.Vprípade,žesprávcadanespochybnívierohodnosťaúplnosťdôkazovpredložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a

v takom prípade je na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov. Žalobca aj napriek výzvam správcu (dôkaz 10) dane si nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť a nepredložil správcovi dane hodnoverné doklady preukazujúce reálne dodanie stavebných
a zatepľovacích prác spoločnosťou G.D.A., s.r.o.

Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal námietkou ohľadom posúdenia svedeckej výpovede

ako dôkazného prostriedku je neopodstatnené. Žalovaný sa k tejto námietke vyjadril na strane 12
napadnutého rozhodnutia. Správca dane, ako aj žalovaný posúdil svedecké výpovede ako dôkaz a
neodmietli ich z dôvodu, že svedok k výpovedí nepredložil ďalšie dôkazy. Svedecké výpovede H.. F. a K.
H.bezpredloženiadokladovpotvrdzujúcichichtvrdenia,nemajúžiadnuvypovedaciuhodnotu,nespĺňajú
podmienku existencie preukázateľnosti dôkazného prostriedku.

K bodu 23.

V uvedenom bode žalobca poukazuje na aplikovanie rozsudkov NS SR sp.zn. 4Sž 149/99 a č. 5 Sžf
97/2009 v procese dokazovania, ktorý je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy po
vykonaní logických úsudkov, v nadväznosti na zhromaždené dôkazy, dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Pri hodnotení dôkazov má správny orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992
Zb., právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za

použitia zásad logického myslenia. Žalobca v tejto súvislosti argumentuje tým, že pri uplatnení tejto
zásady je možné spochybniť vierohodnosť tvrdení daňového subjektu v prípadoch, že vystavovatelia
daňových dokladov popreli ich vystavenie. V danom prípade je situácia odlišná, no napriek tomu správca
dane a žalovaný ustálili svoje právne názory rovnako, ako keby H.. F. a K.. H. popreli vykonanie prác
pre spoločnosť G.D.A., s.r.o. Takýto záver je v rozpore s požiadavkou logického myslenia.

Medzi základné zásady daňového konania upravené v § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a § 3 ods. 3
daňového poriadku patrí zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane v súlade s touto zásadou, po
zohľadnení výsledkov procesu dokazovania v rámci riadnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,

spochybnil vierohodnosť svedeckých výpovedí H.. F., ako aj K.. H.. Správcovi dane sa v tomto prípade
podarilo preukázateľne vyvrátiť dôkaznú hodnotu uvedených svedeckých výpovedí. Podľa právneho
názoru žalovaného z hľadiska posúdenia situácie, na ktorú poukazuje žalobca v žalobe, nie je rozdiel
medzi popretím vykonania fakturovaných prác daňovým subjektom a nepreukázaním skutočností, že
tieto práce boli aj reálne vykonané. Tento záver je v súlade s požiadavkou logického myslenia.

K bodu 25.

V tomto bode žaloby žalobca namieta, že daňové orgány pripočítali žalobcovi ako daňovému subjektu
existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Ide o skutočnosť,
že neboli identifikované osoby, ktoré vykonávali fakturované práce. Žalobca má zmluvný vzťah so
spoločnosťou G.D.A.,s.r.o. a mal preukázať len to, že práce uskutočnila táto spoločnosť. Skutočnosť,

že H. F. nevedel uviesť mená živnostníkov, ktorí mu vystavovali faktúry sa netýka zmluvného vzťahu
žalobcu so spoločnosťou G.D.A.,s.r.o.

Z obsahu svedeckej výpovede H. F. vyplýva, že fakturované práce vykonala spoločnosť G.D.A., s.r.o.,
s ktorou mal žalobca zmluvný vzťah a to prostredníctvom živnostníkov a zamestnancov pracujúcich
na dohody. Skutočnosti týkajúce sa identifikácie osôb, ktoré vykonávali fakturované práce, tvoria jeho

dôkazné bremeno. V prípade keď správca dane spochybní dodanie prác daňovým subjektom, ktorývystavil dodávateľské faktúry, je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý je povinný preukázať
uskutočnenie fakturovaných prác a to daňovým subjektom uvedeným na predloženej faktúre.

K bodu 26.

Správca dane požadoval od žalobcu, obce Bošany a Spoločenstva vlastníkov bytov - RENA predloženie
dokladov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo zo dňa 16.9.2010 (stavebný denník, svedecká výpoveď A.. G.,
projektová dokumentácia) z dôvodov absencie relevantných dôkazov zo strany žalobcu preukazujúcich,
že spoločnosť G.D.A., s.r.o. vykonala pre žalobcu fakturované práce, pričom prihliadol na priebeh
deklarovanej obchodnej transakcie. Uvedené doklady spĺňajú znaky dôkazu v zmysle § 29 ods. 4 zákona
č. 511/1992 Zb., § 24 ods. 4 daňového poriadku. Povinnosť viesť stavebný denník vyplýva z obsahu

zmluvy o dielo a túto skutočnosť neovplyvňuje uloženie alebo neuloženie tejto povinnosti ustanoveniami
stavebného zákona.“

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť.

Podľa § 165b daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012) daňové konanie
začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústaveúzemnýchfinančnýchorgánovsadokončípodľazákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Konanie v preskúmavanej právnej veci, vykonané správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 165 ods. 2 daňového poriadku sa
procesnoprávne riadilo príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia
daňovýmvýdavkomjevýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane sa zvýši o

sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových
výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov).

Podľa názoru súdu nezahrnutie faktúr od dodávateľa G.D.A. s.r.o. Trenčianska 30, Bratislava zo
06.12.2010 a 14.12.2010 do výdavkov žalobcu pre účely určenia výšky dane z príjmov právnických
osôb za zdaňovacie obdobie roka 2010 uskutočnené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane z

20.03.2013, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo 14.06.2013 má svoju
oporu vo vykonanom dokazovaní predovšetkým pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu
k daným deklarovaným daňovým výdavkom.

Reagujúc na obsah žalobných námietok súd uvádza, že sa v podstate stotožnil s obsahom vyjadrenia
žalovanéhoz30.10.2013kjednotlivýmžalobnýmnámietkamvspojenísodôvodnenímpreskúmavaného

rozhodnutia zo 14.06.2013, a to z nasledovných dôvodov:Žalobca po obsahovej právnej stránke formulovaním jednotlivých žalobných námietok v podstate
namietalnesprávnyanezákonnýpostupsprávcudaneažalovanéhoprihodnotenídôkazovvzťahujúcich
sa na deklarované plnenie od spoločnosti G.D.A. s.r.o. Bratislava v súvislosti s prácami vykonanými na

základe zmluvy o dielo zo 16.09.2010 pre objednávateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov RENA v obci
Bošany.

Tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov doplnenie
dokazovania v dôsledku obsahu zrušujúceho rozhodnutia žalovaného z 09.11.2012 malo byť správcom
dane vykonané vypočutím svedkov H. Č. a ďalších osôb, ktoré mali pracovať pre spoločnosť G.D.A.
s.r.o. na bytovom dome v Bošanoch a tiež došetrením odpovede vtedajšieho konateľa žalobcu ohľadom

výkonu funkcie stavbyvedúceho v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo. Dané novo vykonané dôkazy
podľa názoru súdu daňové orgány vyhodnotili podrobným a právne vyčerpávajúcim spôsobom v súlade
sdotknutýmiustanoveniamidaňovéhoprocesnéhoprávaobsiahnutýmivzákoneč.511/1992Zb.vznení
neskorších predpisov a v daňovom poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v platnom znení).

V tejto súvislosti súd uvádza, že potencionálna spôsobilosť vznesených žalobných námietok nabúrať

dôvodnosť rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci je podľa názoru
súdu limitovaná dôkaznou hodnotou svedeckých výpovedí H. J. z 22.01.2013 a K. H. z 05.03.2013, v
dôkaznom kontexte zistení správcu dane týkajúcich sa osoby H. Č., ktorý zomrel 10.05.2012 a mal byť
spolu s H. H. osobou vykonávajúcou za spoločnosť G.D.A. s.r.o. Bratislava žalobcovi fakturované dielo v
obci Bošany. Z obsahu výpovede svedka K. H., ani z ďalších výpovedí zainteresovaných osôb (bývalých

konateľov žalobcu a spoločnosti G.D.A. s.r.o. Bratislava) ani zo žiadneho listinného dôkazu, ktorý by bol
súčasťouadministratívnehospisunevyplývažiadneprávneprepojenieuvedenýchosôbsdodávateľskou
spoločnosťou G.D.A. s.r.o. Bratislava. Konštatovanie svedka K. H. v zápisnici o ústnom pojednávaní
z 05.03.2013 o tom, že „pán H. Č. povedal, že pracujeme pod bratislavskou firmou G.D.A“ nie je
ani podľa názoru súdu právne relevantným dôkazom, ktorým by žalobca ako daňový subjekt uniesol

svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k deklarovanému plneniu. Práve naopak ďalší obsah výpovede
svedka K. H. z 05.03.2013, v ktorej zodpovedal otázky správcu dane o dôvodoch a podmienkach jeho
prítomnosti na stavbe v obci Bošany podľa názoru súdu jednoznačne nasvedčujú záveru daňových
orgánov,ževdanejveciišloonelegálnuprácu,atobezrelevantnéhoprávnehoprepojenianaspoločnosť
G.D.A. s.r.o. Bratislava. Uvedená spoločnosť v čase fakturovanej dodávky diela nemala žiadnych

zamestnancov, ani materiálne vybavenie pre realizáciu predmetného diela, pričom nebohý H. Č. rovnako
nemal žiaden právny vzťah s uvedenou spoločnosťou a v roku 2010, kedy malo dôjsť k dodávke bol
v pracovnom pomere s iným zamestnávateľom s miestom výkonu práce v Žiline, až do jeho smrti,
t.j. do 10.05.2012 (HASTAV Žilina s.r.o.). Uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu úradného záznamu z
23.07.2012 označeného ako dôkaz č. 11 v administratívnom spise žalovaného správneho orgánu.

Reagujúc na obsah žaloby, vzhľadom na uvedené právne významné skutočnosti teda súd považuje
za neopodstatnené tvrdenia v žalobe o nesprávnom vyporiadaní sa žalovaného v preskúmavanom
rozhodnutí s „ťažiskovými dôkazmi pre rozhodnutie vo veci“, za ktoré označil žalobca svedecké
výpovede H.. F. (bývalého konateľa spoločnosti G.D.A. s.r.o. Bratislava a K. H.). Správca dane a
žalovanývyhodnotilidanévýpovedeprirešpektovanízásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovjednotlivoako

aj v ich vzájomnej súvislosti s ďalšími zisteniami zadováženými správcom dane v priebehu vykonaného
dokazovania.

Pokiaľ ide o poslednú námietku obsiahnutú pod bodom č. 26 žaloby z 26.8.2013 vzťahujúcu sa k
požiadavke správcu dane k predloženiu stavebného denníka, tak ako to vyplýva z výzvy správcu
dane z 09.03.2012 súd uvádza, že išlo o listinu - dôkaz, ktorým by žalobca v podstatnej miere mohol

uniesť dôkazné bremeno k vlastným tvrdeniam, keďže potreba vedenia stavebného denníka vyplývala
priamo zo zmluvy o dielo zo 16.09.2010, ktorej bol žalobca účastníkom na strane zhotoviteľa. Je
pritom procesnou povinnosťou správcu dane vyzvať v prípade existencie pochybností daňový subjekt k
preukázaniu ním tvrdených skutočností, teda aj skutočností deklarovaných listinnými dôkazmi tvoriacimi
skutkový a právny základ zdaniteľného plnenia. Dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 1, 2 a 8 zákona č.

511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 24 ods. 1 písm. a), b) daňového poriadku a ďalšíchdotknutých zákonných ustanovení totiž zaťažuje daňový subjekt ohľadom všetkých skutočností, ktoré
v daňovom priznaní uviedol, resp. bol povinný uviesť, alebo ku ktorým bol správcom dane vyzvaný za
účelom naplnenia svojej dôkaznej povinnosti.

K obsahu danej žalobnej námietky súd ďalej poznamenáva, že žalobca fakturovaným plnením od
spoločnosti G.D.A s.r.o. Bratislava deklaroval existenciu daňových výdavkov vo fakturovanom rozsahu
neuznaných správcom dane práve v súvislosti s naplnením právnych podmienok zmluvy o dielo
zo 16.09.2010 pre objednávateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov RENA v obci Bošany. Žalobca v
konaní predložil listinný dôkaz - zmluvu o dielo zo 16.09.2010 a tvrdil, že dodanie diela realizoval

prostredníctvom svojho dodávateľa G.D.A s.r.o. Bratislava a splnil tak právne podmienky predmetnej
zmluvyzo16.09.2010.Jejsúčasťoujepovinnosťžalobcuviesťstavebnýdenník.Vsúvislostisnámietkou
žalobcuoprocesnoprávnejneakceptovateľnostidanejpožiadavkysprávcudanenapredloženiedôkazov
daného obsahu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo zo 16.09.2010, teda podľa názoru súdu nejde o stav
súvisiaci s rozložením dôkazného bremena, v rámci ktorého by správca dane požadoval od daňového
subjektu niečo čo daňový subjekt netvrdí, resp. nedeklaruje predloženou listinou.

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť

alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1,2,8
zákona č. 511/1992 Zb.). Poukazujúc na uvedenú právnu argumentáciu súd konštatuje, že danú žalobnú
námietku nemožno hodnotiť ako opodstatnenú, pretože nešlo o výzvu správcu dane na preukázanie tzv.
negatívnej skutočnosti, teda na preukázanie niečoho, čo by daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly
alebo vyrubovacieho konania sám nekonštatoval. Vlastným tvrdením alebo predložením listinného

dôkazu, za ktorý súd považuje aj zmluvu o dielo zo 16.09.2010.

Zhrnúc svoju predchádzajúcu argumentáciu k námietkam žalobcu uvedeným pod č. 20 až 25 žaloby
z 26.08.2013 (článok II. odôvodnenia tohto rozsudku) súd poukazuje na obsah administratívneho
spisu správnych orgánov oboch stupňov. Obsahom spisovej dokumentácie daňového konania, ktoré
predchádzalo vydaniu preskúmavaných rozhodnutí orgánov správy daní oboch stupňov, nie je podľa

názoru súdu žiaden relevantný dôkaz o realizácii dodávky spoločnosti G.D.A. s.r.o. Bratislava žalobcovi.
Žalobca zároveň nepreukázal žiadne právne a faktické prepojenie osôb vykonávajúcich práce na
stavbe v obci Bošany s uvedeným subjektom, ktorý vystupoval v pozícii žalobcovho dodávateľa v
deklarovanom obchodnoprávnom vzťahu. Za daného dôkazného stavu nemožno vytknúť správcovi
dane prijatie logického záveru o nepreukázaní zaúčtovaného daňového výdavku pre účely dane z

príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2010. Súd pritom popri predchádzajúcej právnej
argumentácii poukazuje aj na ustanovenia § 2 ods. 2, 3 a 6 zákona č. 511/1992 Zb., predovšetkým
na procesnoprávne pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 2 ods. 6 uvedeného zákona, podľa ktorého pri
uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci, súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol žalobu
ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p., že žalobcovi, ktorý v
konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.