Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Lehotský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/183/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215805
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714215805.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:
P. B., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, XXX XX P., štátna občianka SR, proti odporcovi:
E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. K. X, XXX XX V. - W. Q., Č. Y., štátny občan Č. Y.,
zast. opatrovníčkou - súdnou tajomníčkou Okresného súdu G. I. V., o návrhu na určenie manželského
výživného, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 12.11.2014 domáhala toho, aby súd
zaviazal odporcu na povinnosť platiť jej manželské výživné od 01.11.2014 v sume 150,-- € mesačne
splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na tom základe, že s odporcom uzatvorila manželstvo
14.07.2007 v Pardubiciach. Z manželstva sa im narodili dvojčatá Anna Mária a Kristýna dňa 01.11.2006
a dňa 20.12.2012 dcéra Ema. Navrhovateľka je na materskej dovolenke a osobne sa stará o maloleté
deti. Jej mesačný príjem pozostáva z dávok v materstve. Odporca prestal chodiť do zamestnania, z
prenajatého bytu im dali výpoveď pre dlhy. Odporca jej neprispieva na deti od augusta 2014 a taktiež
neprispieva na domácnosť. Pretože si odporca neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako svojej
manželke, pričom so zreteľom na starostlivosť o maloleté dieťa v útlom veku nemôže byť zamestnaná,
navrhla vyhovieť návrhu.
Súd zisťoval pobyt odporcu a zistil, že pobyt odporcu nie je známy, keďže sa nezdržiava na známych
adresách. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil odporcovi opatrovníčku v osobe I.
V. - súdnej tajomníčky Okresného súdu G. na bránenie jeho oprávnených práv a záujmov.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.03.2015, pričom pojednával v neprítomnosti opatrovníčky
odporcu, ktorá doručenie predvolania mala riadne a načas vykázané s tým, že svoju neúčasť
neospravedlnila.
Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a pojednával v neprítomnosti opatrovníčky
odporcu z dôvodu hospodárnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom navrhovateľky, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:Súd z prednesu navrhovateľky zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Predmetný návrh si
podala hlavne z toho dôvodu, aby mohla byť riešená sociálnymi dávkami. Navrhovateľka je na materskej
dovolenke a dostáva dávky v celkovej výške 260 €.
Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva zistil, že navrhovateľka
v súčasnosti nie je riešená pomocou v hmotnej núdzi.
Súd zo správy Sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľka v súčasnosti nie je evidovaná v registri
poistencov sociálnej poisťovne.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná
úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň
bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel. Povinnosť plniť vzniká momentom uzavretia
manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovnakým
postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však
mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Je potrebné skúmať aj potreby oprávneného a tiež
starostlivosť o domácnosť. Nemusí však ísť o spoločnú domácnosť, stačí ak ide o uspokojenie potrieb
všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria vrátane osobnej starostlivosti. Na vznik tejto vyživovacej
povinnosti je potrebné, aby boli splnené dve podmienky:
1. návrh podáva manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela,
2. druhý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi
s nižšou životnou úrovňou poskytovať príspevok.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podmienky na priznanie výživného navrhovateľke,
ako manželke odporcu, splnené neboli, a preto ho v celom rozsahu zamietol ako návrh podaný
nedôvodne. Súdu sa nepodarilo preukázať, že odporca - druhý manžel - s ohľadom na jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, by bol schopný navrhovateľke poskytovať príspevok na výživné, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie je manželom, ktorý by mal vyššiu životnú úroveň, ako
navrhovateľka. Súdu sa nepodarilo bližšie zistiť pomery odporcu, a teda sa nepodarilo preukázať, že
pomery odporcu sú na vyššej životnej úrovni, ako pomery navrhovateľky. Z tohto dôvodu súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a keďže odporca bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli ani si
neuplatňoval, súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.